Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/219/2007

R O Z S U D OK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,

v právnej veci žalobcov 1/ I., bývajúcej v B., 2/ I., bývajúceho v B., obom zastúpeným JUDr.

V., advokátom M. s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanému S., so sídlom v B., o určenie

spôsobu výpočtu výšky náhrady za živý a mŕtvy inventár, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , na dovolanie žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 28. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolací súd z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2007

sp. zn. ako i uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 31. marca 2006 č.k.

-35 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou z 22. decembra 2005 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali proti S. ako zástupcovi

Slovenskej republiky, aby súd určil, že náhrada za živý a mŕtvy inventár na zabezpečenie

poľnohospodárskej výroby sa poskytuje z rozlohovej výmery odňatej alebo vnesenej pôdy od

pôvodného vlastníka.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 5. januára 2006 č.k. -31 žalobcov

1/, 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu vyzval, aby pod následkom odmietnutia podania

( ) v lehote 10 dní doplnili petit žaloby tak, aby bolo zrejmé, čoho sa

domáhajú s tým, že ak sa domáhajú „určenia“, aby uviedli aké právo alebo právny vzťah

žiadajú určiť a v prípade, ak sa domáhajú peňažnej náhrady za živý a mŕtvy inventár, aby

uviedli presne, akú sumu žiadajú. Ďalej ich vyzval, aby presne označili účastníkov konania na

strane žalovanej uvedením, či žalujú Slovenskú republiku, pričom ako príslušný orgán

oprávnený za štát konať uviedli S., alebo žalujú ako účastníka konania S..

Žalobcovia 1/, 2/ na uvedenú výzvu reagovali písomným podaním z 13. januára 2006.

Uviedli v ňom údaje, ktoré podľa nich odstraňujú súdom vytýkané vady; za účastníka konania

na strane žalovanej označili S. a petit žaloby doplnili tak, že žiadajú, aby „súd určil, že

žalobcovia1/, 2/ majú právo na poskytnutie náhrady od žalovaného za živý a mŕtvy inventár

na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby, v zmysle rozhodnutia Ministerstva

pôdohospodárstva SR, Regionálny odbor Komárno, zo dňa 22.04.1999, č. 3/1005/99, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.1999, určenej z rozlohovej výmery odňatej alebo

vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka“. Zároveň k splneniu zákonného predpokladu

určovacej žaloby v zmysle uviedli, že samotný ich nárok na poskytnutie

náhrady za živý a mŕtvy inventár nie je medzi účastníkmi konania pochybný ani sporný, že

pochybným je len spôsob výpočtu nároku, a preto je daný naliehavý právny záujem na určení,

z akej rozlohy pôdy má byť táto náhrada poskytnutá.

Okresný súd Bratislava I uznesením z 31. marca 2006 č.k. -35 podanie

žalobcov 1/, 2/ z 21. decembra 2005 doručené súdu 22. decembra 2005 odmietol a žiadnemu

z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Podanie odmietol z dôvodu, že

žalobcovia 1/, 2/ neodstránili vady žaloby tak, ako boli vyzvaní, hoci o následkoch

odmietnutia podania boli poučení. Ani z doplnenia žaloby nie je zrejmé, kto je žalovaným

a petit nie je zjavný, určitý a tento nemožno subsumovať pod ustanovenie

ani pod ustanovenie z dôvodu jeho nespôsobilosti určiť právo žalobcov

1/, 2/, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, ako i vykonateľnú povinnosť

žalovanému. Poukázal na to, že nevyhnutnou náležitosťou žaloby je petit (návrh výroku

rozhodnutia vo veci), ktorým účastník vyjadruje, akým spôsobom má súd o jeho nároku

rozhodnúť, aké práva medzi účastníkmi konania alebo voči tretím osobám sa majú

rozhodnutím súdu deklarovať alebo konštituovať, prípadne aké povinnosti uložiť, a ďalej na

to, že absencia zrozumiteľného, no najmä určitého a vykonateľného petitu v žalobe je

prekážkou konania o ňom, čoho procesným následkom je odmietnutie podania (návrhu

žaloby) ako celku v zmysle Výrok o náhrade trov konania odôvodnil

ods. l písm. c/

Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2007

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom

súdu prvého stupňa, že petit podanej žaloby a jej doplnenia je nejasný, neurčitý,

nezrozumiteľný, materiálne nevykonateľný. Bol toho názoru, že podanie žalobcov 1/, 2/ nie je

žalobou v zmysle a ani žalobou v zmysle , keď

nadovšetko absentuje suma, zaplatenia ktorej sa od žalovaného domáhajú, pričom táto

skutočnosť je podstatnou vadou konania, pre ktorú nie je možno v ňom pokračovať. Odvolací

súd mal za to, že žalobcovia 1/, 2/ sa mali od žalovaného domáhať náhrady za živý a mŕtvy

inventár v konkrétnej výške a súd by v konaní bol povinný skúmať, v akej výške im náhrada

prináleží v zmysle o úprave vlastníckych vzťahov k pôde

a inému poľnohospodárskemu majetku a nariadenia vlády č. , ktorým sa upravujú

niektoré otázky náhrad podľa So zreteľom na to odvolací súd vecne

správne uznesenie prvostupňového súdu potvrdil ( ). Rozhodnutie o náhrade trov

odvolacieho konania odôvodnil ods. l a ods. l písm. c/

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/.

Uviedli, že v plnom rozsahu rešpektovali výzvu súdu prvého stupňa a odstránili všetky vady

žaloby, ktoré im boli vytýkané. Ak napriek tomu došlo k odmietnutiu podania, bola im

postupom súdov odňatá možnosť konať ( ). Vzhľadom na to žiadali, aby

dovolací súd zrušil nielen napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa

a vec aby vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu

prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie ( ) alebo potvrdzujúce

uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak a/ odvolací súd v ňom

vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky ( ). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

niektorého z uvedených uznesení, a preto prípustnosť dovolania z a

nemožno vyvodiť.

So zreteľom na to by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade

výskytu niektorej z procesných vád uvedených v ; povinnosť skúmať, či konanie

nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia

Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ,

ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237

písm. a/ až g/ Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie, v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo

závažných, v ňom vymenovaných procesných vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného

spôsobu začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Vady konania uvedené v až e/, dovolatelia nenamietali

a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/

nemožno vyvodiť.

V dovolaní sa ako dovolací dôvod v zmysle uvádza, že

žalobcom 1/, 2/ bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred

súdom konať ( ) treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci

účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd podľa

odmietne podanie (žalobu), hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.

Keďže súd (až na prípady uvedené v zákone - viď ) nezačína konanie

z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie

konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom

žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok

jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu

medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku,

kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje

presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom

rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených

prípadoch ( ), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu

a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale

neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný

výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane

slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou

odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu

žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle Naopak tam, kde je

to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby

zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným

spôsobom výkonu rozhodnutia.

v ustanovení nevyžaduje, aby žalobca po

stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho

rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca

v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového

stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr

v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe

dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho

rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom

vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.

V prejednávanej veci na súdoch nižších stupňov, a napokon aj v predmetnom

dovolacom konaní (tu však len z hľadiska preskúmania existencie procesnej vady uvedenej

v ) išlo o posúdenie otázky splnenia procesných podmienok odmietnutia

žaloby (podania) v zmysle , ktorou sa žalobcovia 1/, / domáhali, aby súd

určil, že „žalobcovia 1/, 2/ majú právo na poskytnutie náhrady od žalovaného za živý a mŕtvy

inventár na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby, v zmysle rozhodnutia

Ministerstva pôdohospodárstva SR, Regionálny odbor Komárno, zo dňa 22.04.1999,

č. 3/1005/99, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.1999, určenej z rozlohovej výmery

odňatej alebo vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka“.

Dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podanie žalobcov 1/, 2/ (č.l. 1 až

4 spisu) spolu s jeho doplnením (č.l. 33 –34 spisu) nie je žalobou v zmysle § 80 písm. c/

, nepovažuje za správny. Podľa dovolacieho súdu zo žaloby, ako i k nej pripojených

dokladov, jej doplnenia možno jednoznačne vyvodiť, že žalobcom 1/, 2/ išlo o určenie

spôsobu výpočtu výšky náhrady za živý a mŕtvy inventár, pričom sami navrhujú tento spôsob

určiť podľa rozlohovej výmery odňatej alebo vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka, teda ide

o žalobu podľa Žalobcami 1/, / navrhovaný petit nevykazuje známky

neurčitosti, nezrozumiteľnosti, a nie je v rozpore ani s obsahom žaloby; v žalobe je dostatočne

presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobcovia 1/, 2/ žiadajú.

Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že otázka existencie naliehavého

právneho záujmu žalobcov 1/, 2/ na požadovanom určení, že majú právo na poskytnutie

náhrady za živý a mŕtvy inventár na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby,

určenej z rozlohovej výmery odňatej alebo vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka, má

procesnoprávnu povahu a súvisí s posúdením, či žalobcovia 1/, 2/ sú procesne oprávnení

domáhať sa ochrany svojich práv nimi zvoleným procesnoprávnym prostriedkom. Skúmanie

otázky naliehavého právneho záujmu je podmienkou prípustnosti žaloby na určenie v zmysle

; posúdenie procesnej prípustnosti žaloby z hľadiska preukázania

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ( ) je v prípade

určovacej žaloby súčasťou právneho posúdenia veci súdom a nepreukázanie naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom jej zamietnutia.

Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa, ktorým bolo podanie žalobcov 1/, 2/ odmietnuté z dôvodu, že žaloba nemala potrebné

náležitosti ( ), je zrejmé, že žalobcom 1/, / bola znemožnená realizácia ich

procesného práva na to, aby súd konal ďalej o ich žalobe a že teda v predmetnom konaní

došlo k procesnej vade podľa ustanovenia , zakladajúcej prípustnosť

dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou

procesnou vadou, nemôže byť totiž považované za správne.

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce

uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil podľa ; pre rovnakú vadu

zrušil tiež uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie žalobcov 1/, 2/, a vec

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: