Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 85 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (105)f2e/378469.02c46f.pdf
PDF · 113.72 KB
No categories available
3Cdo/219/2007
R O Z S U D OK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny Siebenstichovej,
v právnej veci žalobcov 1/ I., bývajúcej v B., 2/ I., bývajúceho v B., obom zastúpeným JUDr.
V., advokátom M. s.r.o., so sídlom v B., proti žalovanému S., so sídlom v B., o určenie
spôsobu výpočtu výšky náhrady za živý a mŕtvy inventár, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 27 C 5/2005, na dovolanie žalobcov 1/, 2/ proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 28. februára 2007 sp. zn. 9 Co 215/2006, takto
rozhodol:
Dovolací súd z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2007
sp. zn. 9 Co 215/2006 ako i uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 31. marca 2006 č.k.
27 C 5/2005-35 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Žalobou z 22. decembra 2005 sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali proti S. ako zástupcovi
Slovenskej republiky, aby súd určil, že náhrada za živý a mŕtvy inventár na zabezpečenie
poľnohospodárskej výroby sa poskytuje z rozlohovej výmery odňatej alebo vnesenej pôdy od
pôvodného vlastníka.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 5. januára 2006 č.k. 27 C 5/2005-31 žalobcov
1/, 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu vyzval, aby pod následkom odmietnutia podania
(§ 43 ods. 2 O.s.p.) v lehote 10 dní doplnili petit žaloby tak, aby bolo zrejmé, čoho sa
domáhajú s tým, že ak sa domáhajú „určenia“, aby uviedli aké právo alebo právny vzťah
žiadajú určiť a v prípade, ak sa domáhajú peňažnej náhrady za živý a mŕtvy inventár, aby
uviedli presne, akú sumu žiadajú. Ďalej ich vyzval, aby presne označili účastníkov konania na
strane žalovanej uvedením, či žalujú Slovenskú republiku, pričom ako príslušný orgán
oprávnený za štát konať uviedli S., alebo žalujú ako účastníka konania S..
Žalobcovia 1/, 2/ na uvedenú výzvu reagovali písomným podaním z 13. januára 2006.
Uviedli v ňom údaje, ktoré podľa nich odstraňujú súdom vytýkané vady; za účastníka konania
na strane žalovanej označili S. a petit žaloby doplnili tak, že žiadajú, aby „súd určil, že
žalobcovia1/, 2/ majú právo na poskytnutie náhrady od žalovaného za živý a mŕtvy inventár
na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby, v zmysle rozhodnutia Ministerstva
pôdohospodárstva SR, Regionálny odbor Komárno, zo dňa 22.04.1999, č. 3/1005/99, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.1999, určenej z rozlohovej výmery odňatej alebo
vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka“. Zároveň k splneniu zákonného predpokladu
určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. uviedli, že samotný ich nárok na poskytnutie
náhrady za živý a mŕtvy inventár nie je medzi účastníkmi konania pochybný ani sporný, že
pochybným je len spôsob výpočtu nároku, a preto je daný naliehavý právny záujem na určení,
z akej rozlohy pôdy má byť táto náhrada poskytnutá.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 31. marca 2006 č.k. 27 C 5/2005-35 podanie
žalobcov 1/, 2/ z 21. decembra 2005 doručené súdu 22. decembra 2005 odmietol a žiadnemu
z účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Podanie odmietol z dôvodu, že
žalobcovia 1/, 2/ neodstránili vady žaloby tak, ako boli vyzvaní, hoci o následkoch
odmietnutia podania boli poučení. Ani z doplnenia žaloby nie je zrejmé, kto je žalovaným
a petit nie je zjavný, určitý a tento nemožno subsumovať pod ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p.
ani pod ustanovenie § 80 písm. b/ O.s.p. z dôvodu jeho nespôsobilosti určiť právo žalobcov
1/, 2/, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, ako i vykonateľnú povinnosť
žalovanému. Poukázal na to, že nevyhnutnou náležitosťou žaloby je petit (návrh výroku
rozhodnutia vo veci), ktorým účastník vyjadruje, akým spôsobom má súd o jeho nároku
rozhodnúť, aké práva medzi účastníkmi konania alebo voči tretím osobám sa majú
rozhodnutím súdu deklarovať alebo konštituovať, prípadne aké povinnosti uložiť, a ďalej na
to, že absencia zrozumiteľného, no najmä určitého a vykonateľného petitu v žalobe je
prekážkou konania o ňom, čoho procesným následkom je odmietnutie podania (návrhu
žaloby) ako celku v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 146
ods. l písm. c/ O.s.p.
Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2007
sp. zn. 9 Co 215/2006 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so záverom
súdu prvého stupňa, že petit podanej žaloby a jej doplnenia je nejasný, neurčitý,
nezrozumiteľný, materiálne nevykonateľný. Bol toho názoru, že podanie žalobcov 1/, 2/ nie je
žalobou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. a ani žalobou v zmysle § 80 písm. b/ O.s.p., keď
nadovšetko absentuje suma, zaplatenia ktorej sa od žalovaného domáhajú, pričom táto
skutočnosť je podstatnou vadou konania, pre ktorú nie je možno v ňom pokračovať. Odvolací
súd mal za to, že žalobcovia 1/, 2/ sa mali od žalovaného domáhať náhrady za živý a mŕtvy
inventár v konkrétnej výške a súd by v konaní bol povinný skúmať, v akej výške im náhrada
prináleží v zmysle § 20 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku a nariadenia vlády č. 97/1992 Zb., ktorým sa upravujú
niektoré otázky náhrad podľa zákona č. 229/1991 Zb. So zreteľom na to odvolací súd vecne
správne uznesenie prvostupňového súdu potvrdil (§ 219 O.s.p.). Rozhodnutie o náhrade trov
odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l O.s.p. a § 146 ods. l písm. c/ O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/.
Uviedli, že v plnom rozsahu rešpektovali výzvu súdu prvého stupňa a odstránili všetky vady
žaloby, ktoré im boli vytýkané. Ak napriek tomu došlo k odmietnutiu podania, bola im
postupom súdov odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to žiadali, aby
dovolací súd zrušil nielen napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ale aj súdu prvého stupňa
a vec aby vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Pokiaľ bolo napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v tejto procesnej forme, je dovolanie proti nemu
prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce
uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ak a/ odvolací súd v ňom
vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného
významu, alebo ak b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, alebo ak c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky
niektorého z uvedených uznesení, a preto prípustnosť dovolania z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
nemožno vyvodiť.
So zreteľom na to by prípustnosť dovolania prichádzala do úvahy len v prípade
výskytu niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p.; povinnosť skúmať, či konanie
nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p.
Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je zaťažené procesnou vadou v zmysle § 237
písm. a/ až g/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak je konanie, v ktorom bolo vydané, postihnuté niektorou zo
závažných, v ňom vymenovaných procesných vád (nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, zákonom predpísaného
spôsobu začatia konania, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. dovolatelia nenamietali
a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z § 237 písm. a/ až e/, g/
O.s.p. nemožno vyvodiť.
V dovolaní sa ako dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. uvádza, že
žalobcom 1/, 2/ bola v konaní odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O postup odnímajúci
účastníkovi možnosť pred súdom konať ide tiež vtedy, ak súd podľa § 43 ods. 2 O.s.p.
odmietne podanie (žalobu), hoci podmienky pre tento postup nie sú dané.
Keďže súd (až na prípady uvedené v zákone - viď § 81 ods. 1 O.s.p.) nezačína konanie
z vlastnej iniciatívy, ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie
konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 79 ods. 1 O.s.p.
Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je žalobný návrh (petit). V ňom
žalobca uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok
jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu
medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku,
kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje
presnosť a určitosť výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je síce pre súd rámcom
rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených
prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu petitu
a podstaty zmyslu toho, čoho sa žalobca v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najmenších podrobností viazaný
výrazovými prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane
slov, slovných spojení, ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou
odlišnou formuláciou výroku svojho rozhodnutia, než zodpovedá doslovnému zneniu
žalobného petitu, dopúšťal procesnej vady v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p. Naopak tam, kde je
to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit žaloby tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným
spôsobom výkonu rozhodnutia.
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 nevyžaduje, aby žalobca po
stránke formálnej do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho
rozhodnutia. Z jeho doslovného znenia je zrejmé, že za postačujúce považuje, ak žalobca
v žalobe vyjadrí podstatu (zmysel) toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového
stavu domáha. Petit žaloby, tak ako žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr
v priebehu konania, je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v žalobe
dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada). Súd do výroku svojho
rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, môže v ňom
vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel.
V prejednávanej veci na súdoch nižších stupňov, a napokon aj v predmetnom
dovolacom konaní (tu však len z hľadiska preskúmania existencie procesnej vady uvedenej
v § 237 písm. f/ O.s.p.) išlo o posúdenie otázky splnenia procesných podmienok odmietnutia
žaloby (podania) v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p., ktorou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali, aby súd
určil, že „žalobcovia 1/, 2/ majú právo na poskytnutie náhrady od žalovaného za živý a mŕtvy
inventár na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby, v zmysle rozhodnutia
Ministerstva pôdohospodárstva SR, Regionálny odbor Komárno, zo dňa 22.04.1999,
č. 3/1005/99, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.1999, určenej z rozlohovej výmery
odňatej alebo vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka“.
Dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého podanie žalobcov 1/, 2/ (č.l. 1 až
4 spisu) spolu s jeho doplnením (č.l. 33 –34 spisu) nie je žalobou v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., nepovažuje za správny. Podľa dovolacieho súdu zo žaloby, ako i k nej pripojených
dokladov, jej doplnenia možno jednoznačne vyvodiť, že žalobcom 1/, 2/ išlo o určenie
spôsobu výpočtu výšky náhrady za živý a mŕtvy inventár, pričom sami navrhujú tento spôsob
určiť podľa rozlohovej výmery odňatej alebo vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka, teda ide
o žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Žalobcami 1/, 2/ navrhovaný petit nevykazuje známky
neurčitosti, nezrozumiteľnosti, a nie je v rozpore ani s obsahom žaloby; v žalobe je dostatočne
presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobcovia 1/, 2/ žiadajú.
Dovolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že otázka existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcov 1/, 2/ na požadovanom určení, že majú právo na poskytnutie
náhrady za živý a mŕtvy inventár na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej výroby,
určenej z rozlohovej výmery odňatej alebo vnesenej pôdy od pôvodného vlastníka, má
procesnoprávnu povahu a súvisí s posúdením, či žalobcovia 1/, 2/ sú procesne oprávnení
domáhať sa ochrany svojich práv nimi zvoleným procesnoprávnym prostriedkom. Skúmanie
otázky naliehavého právneho záujmu je podmienkou prípustnosti žaloby na určenie v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p.; posúdenie procesnej prípustnosti žaloby z hľadiska preukázania
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.) je v prípade
určovacej žaloby súčasťou právneho posúdenia veci súdom a nepreukázanie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom jej zamietnutia.
Za tejto vyššie uvedenej situácie, keď odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa, ktorým bolo podanie žalobcov 1/, 2/ odmietnuté z dôvodu, že žaloba nemala potrebné
náležitosti (§ 43 ods. 2 O.s.p.), je zrejmé, že žalobcom 1/, 2/ bola znemožnená realizácia ich
procesného práva na to, aby súd konal ďalej o ich žalobe a že teda v predmetnom konaní
došlo k procesnej vade podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., zakladajúcej prípustnosť
dovolania. Táto vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť. Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní postihnutom tak závažnou
procesnou vadou, nemôže byť totiž považované za správne.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce
uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p.; pre rovnakú vadu
zrušil tiež uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento odmietol podanie žalobcov 1/, 2/, a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: