Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/10/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: F.. Z. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. J. XXXX/XX, E., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, Bratislava, o určenie vzniku a trvania pracovného pomeru a mzdové nároky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. -375 zo dňa 23.09.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. -455 zo dňa 16.07.2025, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. -375 zo dňa 23.09.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. -455 zo dňa 16.07.2025, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. -375 zo dňa 23.09.2022 v spojení s opravným uznesením č.k. -455 zo dňa 16.07.2025, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal: a) určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2016 na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista trvá od 01.12.2006; b) určenia, že právny predchodca žalovaného Migračný úrad Ministerstva vnútra SR so žalobcom uzavrel dňa 01.12.2006 konkludentným spôsobom pracovný pomer na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E. a tento pracovný pomer trvá nepretržite dodnes ako i zaplatenia finančných nárokov (ušlej mzdy, nevyplatenej dovolenky a stravného). Žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že Migračný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej len „Migračný úrad“) vyhlásil výberové konanie na obsadenie miesta vedúceho záchytného tábora v E. na deň 12.04.2006, ktoré malo byť obsadené ku dňu 01.05.2006. Žalobca spolu s ďalšími 7 uchádzačmi sa tohto výberového konania zúčastnil a podľa Migračného úradu ako jeden z dvoch úspešných uchádzačov v tomto výberovom konaní splnil všetky podmienky pre obsadenie miesta vedúceho záchytného tábora v E. ku dňu 01.05.2006 ako druhý v poradí. Následne mu Migračný úrad dňa 08.06.2006 zaslal ponuku na obsadenie pracovnej pozície ekonóm - špecialista s miestom výkonu práce v záchytnom tábore v E., v ktorej bolo uvedené, že s prijímaním do pracovného pomeru sa počíta v 1. polovici augusta 2006 a ak má žalobca záujem o ponúkaný pracovný post, mal písomne kontaktovať Migračný úrad. Žalobca listom zo dňa 15.06.2006, doručeným Migračnému úradu dňa 19.06.2006 súhlasil s ponukou a požiadal o zaslanie pracovnej zmluvy.

3. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dňom19.06.2006 došlo k platnému uzavretiu pracovnej zmluvy na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E., ktorá sa stala účinnou od 16.08.2006. Z dôvodu, že Migračný úrad v liste zo dňa 18.07.2006 nespochybnil žiadosť žalobcu o zaslanie pracovnej zmluvy, žalobca denne od 18.06.2006 do 29.11.2006 chodil do priestorov záchytného tábora v E. a domáhal sa výkonu dojednanej práce ekonóma - špecialistu, avšak v záchytnom tábore nebol žiaden žalobcovi nadriadený pracovník, ktorý by mu prácu na pozícii ekonóma - špecialistu pridelil. Až po telefonickom rozhovore s Migračným úradom mu bolo oznámené, že dňa 29.11.2006 mu bude predložená pracovná zmluva k podpisu, z čoho vyvodil, že ide o naplnenie ponuky Migračného úradu zo dňa 08.06.2006, i keď s oneskorením.

4. Pri podpise pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 si žalobca nevšimol, že pracovnú zmluvu podpísal na pracovnú pozíciu odborný referent - ekonóm v záchytnom tábore v E. a nie na pozíciu ekonóm - špecialista.

5. Následne dňa 01.12.2006 uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista s výkonom práce od 01.12.2006 v záchytnom tábore E.. Predmetnú zmluvu podpísal, keďže bola v súlade s vôľou predchádzajúcich písomných prejavov Migračného úradu zo dňa 08.06.2006 a 18.07.2006 a v súlade s vôľou žalobcu zo dňa 15.06.2006. Po podpise pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 mu personálna pracovníčka Migračného úradu oznámila napriek tomu, že riaditeľ Migračného úradu F.. G. K. túto zmluvu podpísal, že je zmluvu potrebné zaregistrovať a následne bude odovzdaná žalobcovi, s čím súhlasil, avšak predmetná zmluva mu zaslaná nebola. Skutočnosť, že Migračný úrad potvrdil prijatie pracovnej pozície na pracovné miesto ekonóm - špecialista žalobcom a následné podpísanie pracovnej zmluvy dňa 01.12.2006, preukazoval žalobca písomným vyjadrením Migračného úradu v konaní pred OS BA II sp. zn. zo dňa 15.04.2008 a vyjadrením S.. D. K. zo dňa 07.04.2008 v totožnom konaní.

6. V žalobe uviedol, že na zamestnancov Migračného úradu záchytného tábora v E. a od 01.01.2013 na zamestnancov žalovaného sa vzťahuje o výkone práce vo verejnom záujme a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, v ktorom je špecifikovaná pracovná náplň ekonóma - špecialistu v platovej triede T11 s charakteristikou kvalifikačných predpokladov. Poukázal na to, že samotný Migračný úrad v konaní pred Okresným súdom Bratislava II sp. zn. vo vyjadrení S.. D. K. na pojednávaní dňa 07.04.2008 uviedol, že pracovná náplň nie je potrebná.

7. Žalobca tvrdil, že Migračný úrad a tiež žalovaný nerešpektovali uvedenú písomnú pracovnú zmluvu zo dňa 01.12.2006 po jej podpise, preto z uvedeného dôvodu nevykonával prácu ekonóma - špecialistu od 01.12.2006 do dnešného dňa (čl. 7 spisu). Následne podaním upresnil svoje vyjadrenie zo dňa 07.08.2017 tak, že od 01.12.2006, keďže Migračný úrad nerešpektoval pracovnú zmluvu zo dňa 01.12.2006 uzavretú so žalobcom na pracovné miesto ekonóm - špecialista, tak túto pracovnú pozíciu nevykonáva dodnes v samostatnom pracovnom pomere podľa uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006, ale popri práci odborného referenta ekonóma - špecialistu vykonával aj prácu ekonóma - špecialistu, čo preukazoval vyjadrením žalovaného v konaní pred OS BA I sp. zn. zo dňa 27.04.2018, kde žalovaný pripustil, že žalobca mohol vykonávať činnosti nad rámec uvedený v zmluve na pracovnú pozíciu odborný referent - ekonóm špecialista. Zdôraznil, že mu Migračný úrad svojvoľne dal výpoveď z pracovného pomeru v skúšobnej dobe z pracovnej pozície odborný referent - špecialista ekonóm ku dňu 28.02.2007 napriek tomu, že na tejto pracovnej pozícii pracoval svedomite, čo potvrdil vo svojej výpovedi pred Okresným súdom Bratislava II v konaní sp. zn. priamo nadriadený žalobcu Z.. Z. X..

8. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca podal proti nemu 5 žalôb, ktoré sa všetky po mnohých úpravách a rozšíreniach petitov týkali v rôznych obdobiach pracovnoprávnych vzťahov medzi právnym predchodcom žalobcu Migračným úradom a žalobcom. V týchto konaniach sa žalobca domáhal určenia, že jeho rôzne pracovnoprávne vzťahy u žalovaného stále trvajú, pričom každá doposiaľ rozhodnutá žaloba bola zamietnutá. Žalobca v predmetných žalobách rozlišuje 3 pracovné pozície u Migračného úradu, konkrétne: Vedúci záchytného tábora (azylového zariadenia) v E. (konanie na OS Bratislava I sp. zn. - žaloba o určenie vzniku pracovného pomeru, ktorá bola právoplatne zamietnutá); Odborný referent špecialista

- ekonóm (konanie na OS Bratislava I sp. zn. - žaloba o určenie trvania pracovného pomeru, ktorá bola zamietnutá); Ekonóm - špecialista (konanie na OS Bratislava I sp. zn.

- žaloba o uložení povinnosti uzatvoriť so žalobcom pracovný pomer na pozíciu ekonóm - špecialista, ktorá bola zamietnutá) ; konanie na OS Bratislava II sp. zn. 51/Cpr/6/2014 - žaloba o určenie vzniku pracovného pomeru na pozícii ekonóm - špecialista od 16.08.2006, ktorá bola zamietnutá.

9. Žalovaný zdôraznil, že pracovný pomer môže vzniknúť len na základe účinnej a platnej pracovnej zmluvy, ktorá je výsledkom dvojstranného právneho úkonu, súd nemôže zasahovať do zmluvnej voľnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ani nemôže jednému z nich prikázať uzatvorenie pracovnej zmluvy za konkrétnych podmienok, čo bolo konštatované i v rozsudku OS Bratislava II č.k. -208 zo dňa 12.09.2012, ktorý bol potvrdený odvolacím súdom. Žalovaný pripúšťa, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Migračným úradom MV SR bola uzavretá Pracovná zmluva č. OÚ-11-38/1-MÚ-2006 zo dňa 29.11.2006 na pracovnú pozíciu odborný referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v E. s dohodnutým dňom vzniku pracovného pomeru 01.12.2006, ktorý pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.11.2007 so skúšobnou dobou 3 mesiace. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 13.02.2007 oznámenie č. OÚ-13-5/1-MÚ-2007 zo dňa 09.02.2007, ktorým bolo žalobcovi oznámené, že jeho pracovný pomer na pracovnej pozícii odborný referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v E. končí v skúšobnej dobe dňa 28.02.2007.

10. Žalovaný poukázal na to, že sa žalobca v konaní na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. domáhal určenia, že medzi žalobcom a žalovaným trval pracovný pomer na pracovnej pozícii odborný referent špecialista - ekonóm od 01.12.2006 do 30.11.2007, avšak medzi žalobcom a žalovaným v tom čase existoval jediný pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, pričom žalovaný poprel, existenciu akejkoľvek inej pracovnej zmluvy na akúkoľvek inú pracovnú pozíciu medzi žalobcom a Migračným úradom.

11. Žalobca v konaní pred OS Bratislava I sp. zn. na pojednávaní dňa 27.04.2018, resp. už vo svojom vyjadrení zo dňa 01.10.2017, prezentoval názor, podľa ktorého okrem Pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 mala existovať aj druhá pracovná zmluva na pozíciu ekonóm - špecialista, ktorej rovnopisom však žalobca nedisponuje a rovnaké skutočnosti uvádza i v prejednávanom spore. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -379 zo dňa 31.07.2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok OS Bratislava I č.k. -309 zo dňa 08.03.2019 vyplýva, že medzi sporovými stranami bola uzavretá jedna pracovná zmluva dňa 29.11.2006 s dátumom vzniku pracovného pomeru dňa 01.12.2006, na dobu určitú s dojednanou skúšobnou dobou do 28.02.2007. Zdôraznil, že už sa súdy zaoberali a náležite vysporiadali s otázkou pracovnej zmluvy žalobcu na pozíciu ekonóm - špecialista, ktorej vznik a trvanie sa snaží žalobca určiť i v prejednávanom spore.

12. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , (ďalej len ) a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju v celom rozsahu zamietol a úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi náhradu trov konania.

13. Prednostne súd prvej inštancie v spore správne vyhodnotil namietanú prekážku res iudicata v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. so záverom o jej nenaplnení z dôvodu, že napriek tomu, že predmetom oboch sporov bola otázka vzniku a existencie pracovného pomeru žalobcu u právneho predchodcu žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista, žalobca sa domáha v týchto konaniach rozdielneho žalobného petitu (určenie, že bol uzatvorený pracovný pomer 01.12.2006 na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 a určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 trvá).

14. K dôvodom nevyhovenia žalobe v časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista trvá od 01.12.2006 uviedol, že sa žalobca domáhal tohto určenia na základe totožných skutkových tvrdení ako v právoplatne skončenom konaní na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , kde sa domáhal určenia, že žalobca a právny predchodca žalovaného Migračný úrad MV SR uzatvorili dňa 01.12.2006 pracovný pomer na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista, t.j. vzniku tohto pracovného pomeru.

15. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil zhodne s rozhodnutím v konaní vedenom na Okresnom súdu Bratislava I pod sp.zn. , že medzi stranami sporu bola uzavretá len jedna pracovná zmluva dňa 29.11.2006 s dátumom vzniku pracovného pomeru dňa 01.12.2006, pričom existenciu inej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 žalobca nepreukázal, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, že so žalovaným uzavrel písomnú pracovnú zmluvu dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista s miestom výkonu práce Záchytný tábor v E.. Žalobcom predložené listinné dôkazy (vyjadrenie žalovaného podpísaného F. a personalistky G.. D. K. v konaní pred OS BA II sp.zn. ) vyhodnotil ako nespôsobilé v kontexte ostatných tvrdení a absencie pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 preukázať existenciu pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006.

16. S poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava I v konaní sp.zn. v spojení s ust. , a odkazom na R 40/2013, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , rozhodnutie NS SR č. zo dňa 25.06.2014, prihliadol na existenciu rozhodnutia súdu, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté, že písomná pracovná zmluva žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 na pozíciu ekonóm - špecialista nikdy uzavretá nebola, a teda na jej základe ani nevznikol pracovný pomer dňa 01.12.2006. Z dôvodu, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 nevznikol, nevyhovel žalobe v časti určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista trvá od 01.12.2006, keďže žalobca ani v prejednávanej veci nepreukázal existenciu písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 na pozícii ekonóm - špecialista.

17. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe ani v časti žaloby , ktorou sa žalobca domáhal určenia, že právny predchodca žalovaného Migračný úrad MV SR uzavrel so žalobcom dňa 01.12.2006 konkludentným spôsobom pracovný pomer na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E. a tento pracovný pomer trvá nepretržite dodnes. Prihliadol na obsah písomnej korešpondencie z apríla - augusta 2016 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, z ktorej nevyplýva, žeby na základe týchto listín mohlo dôjsť ku dohode o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy na pracovnú pozíciu žalobcu ekonóm - špecialista podľa . Touto korešpondenciou žalovaný len ponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu v záchytnom tábore v E. na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista (list zo dňa 08.06.2006) s tým, že s prijatím do pracovného pomeru sa počítalo v prvej polovici augusta 2006, na čo reagoval žalobca listom zo dňa 15.06.2006 oznámením, že ponúkané miesto prijíma a požiadal žalovaného o zaslanie pracovnej zmluvy. Následne až dňa 29.11.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá platne písomná pracovná zmluva na dobu určitú od 01.12.2006 do 30.11.2007 na pracovnú pozíciu odborný referent ekonóm - špecialista, ktorý pracovný pomer bol ukončený so žalobcom v skúšobnej dobe ku dňu 28.02.2007. Žalobca do pracovného pomere u žalovaného na základe tejto pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 aj dňa 01.12.2006 nastúpil a podľa zmluvy začal u žalovaného vykonávať dohodnutú prácu a poberať mzdu.

18. Žalobca odvodzoval konkludentný vznik pracovného pomeru žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista súbežne s pracovnou zmluvou zo dňa 29.11.2006 vykonávaním prác pridelených mu jeho nadriadeným Z.. X. nad práce, ktoré mal vykonávať na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie však istil, že žalobca menil svoje vyjadrenia a výpovede v priebehu konania, keď vo svojom písomnom vyjadrení 07.08.2017 uvádzal, že práce ekonóma - špecialistu nikdy nezačal od 01.12.2006 pre žalovaného vykonávať (čl. 7 spisu), pretože Migračný úrad a následne ani žalovaný údajnú písomnú pracovnú zmluvu zo dňa 01.12.2006 nerešpektoval.

19. Po rozšírení žaloby o určenie, že žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 01.12.2006 konkludentne pracovný pomer na pozíciu žalobcu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E. a určenie trvania tohto údajného pracovného pomeru (rozšíril žalobný nárok až dňa 02.10.2021) začal žalobca tvrdiť, že pre žalovaného od 01.12.2006 vykonával súbežne z dvoch pracovných pomerov pracovné činnosti, ktorých charakter si posúdil sám žalobca, a to, že charakter určitých činností, ktoré na základe poverenia nadriadeného vykonával, boli charakteru na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista odhliadnuc od skutočnosti, že písomný popis pracovných činností nebol žalobcovi zo strany žalovaného nikdy predložený a zároveň je nemysliteľné, aby počas pracovnej doby pri existencii jedného pracovného pomeru z pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 by žalobca mohol vykonávať v plnom rozsahu aj práce z údajného pracovného pomeru zo dňa 01.12.2006 na pozícii ekonóm - špecialista, za ktorú prácu by mal žalobca poberať mzdu v plnom rozsahu počas totožnej pracovnej doby.

20. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal, s kým konkrétne a kedy sa dohodol so žalovaným na uzavretí pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006, aký druh práce by mal žalobca ako zamestnanec vykonávať so stručnou charakteristikou tohto druhu práce; kedy sa dohodol o mieste výkonu práce; o dni nástupu do práce a rovnako nepreukázal dohodu ani na mzdových podmienkach. Zdôraznil, že žalovaný pri údajnej dohode o druhu práce a mzdových podmienkach odkazoval vznik pracovného pomeru na , pričom však všeobecné znenie zákona nemôže nahrádzať konkrétnu zhodu vôle zamestnanca a zamestnávateľa na konkrétnych podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy.

21. Skutočnosť, že žalobca vykonával v rámci iného pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 v pracovnej pozícii odborný referent špecialista - ekonóm aj činnosti nad rámec dohodnutých činností nemôže byť dôvodom založenia nového pracovného pomeru. Rovnako ani vyjadrenie nadriadeného žalobcu Z.. X., že s prácou žalobcu bol spokojný, poverené úlohy si plnil zodpovedne, zastupoval na základe poverenia svedka počas neprítomnosti nepreukazuje, že žalobca vykonával u žalovaného v rovnakom čase pracovnú činnosť z dvoch súbežných pracovných pomerov, resp. práce ekonóma - špecialistu, navyše keď svedok tiež uviedol, že žalobca vykonával len činnosti údržby, skladu, upratovania, za ktoré niesol zodpovednosť a vykonával práce podľa pracovnej zmluvy, na ktorý druh prác bol žalobca prijatý do pracovného pomeru.

22. Vo vzťahu k peňažným nárokom konštatoval, že tieto by bolo možné priznať iba v prípade úspechu žalobcu v časti určovacích žalôb, preto aj v tejto časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa , , a plne úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že mu žiadne nevznikli.

23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa , , , ktorý namietal, že súd prvej inštancie žalobcovi ako strane sporu nesprávnym postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné úkony v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, naviac na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nesprávne a nezákonné. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

24. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že listinnými dôkazmi preukázal, že od 01.02.2006 bol na Migračnom úrade zaradený na pracovnej pozícií ekonóm-špecialista, pracovný pomer na pozícii ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E. trvá od 01.12.2006 dodnes, a to s poukazom na listinné dôkazy už vykonané pred súdom prvej inštancie (Personálne opatrenie riaditeľa MÚ č. OÚ -17-4/1- MÚ-2007 zo dňa 19.03.2007 a vyjadrenie personalistky Migračného úradu zo dňa 07.04.2007 vo veci OS Bratislava II sp. zn. ). Zároveň alternatívne dôvodil tým, že došlo ku konkludentne uzatvorenému pracovnému pomeru od 01.12.2006 na pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E., pričom daný pracovný pomer trvá, keďže žalobca ani Migračný úrad, či žalovaný neukončili tento pracovný pomer, či už výpoveďou alebo dohodou. Zhrnul, že vzhľadom na trvanie pracovného pomeru u žalovaného na pozícií ekonóm- špecialista od 01.12.2006 doposiaľ jeho nárok na náhradu mzdy, stravné a preplatenie dovolenky je dôvodný.

25. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že po tom, čo nemal k dispozícii písomnú pracovnú zmluvu zo dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm-špecialista nemohol vykonávať túto prácu v čase od 15.00 hod ako samostatnú činnosť, a to aj z dôvodu, že príkazy na výkon tejto práce mu mal zadávať priamo nadriadený -vedúci Záchytného tábora v E. Z.. Z. X. len v čase od 7,00 do 15,00 hod. a aj splnenie týchto príkazov bolo určené len v čase od 07,00 hod do 15,00 hod. Dané rozporoval poukazom na bod. 15 rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého vyplýva, že právny zástupca žalovaného v konaní pred OS BA I sp. zn. do zápisnice z pojednávania zo dňa 27.04.2018 pripustil, že odvolateľ mohol vykonávať činnosti nad rámec uvedený v zmluve na pracovnej pozícii odborný referent špecialista- ekonóm. Zdôraznil, že skutočný rozsah jeho práce ako ekonóma-špecialistu dokazuje jeho (žalobcov) prípis zo dňa 7. februára 2022 adresovaný súdu prvej inštancie, pričom ním vykonané práce žalovaný výslovne nespochybnil.

26. Poukázal na výpoveď Z.. Z. X. na pojednávaní dňa 30.06.2020 vo veci vedenej pred OS BA II sp. zn. , z ktorej okrem iného vyplýva, že žalobca v neprítomnosti Z.. Z. X. ho zastupoval. K danému zastupovaniu dal do pozornosti, že v tomto prípade riadil niekoľko vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov aj iných odborov Migračného úradu ako napr. procedurálny odbor, ktorý mal na starosti priamo styk s utečencami , súkromnú bezpečnostnú službu, teda musel mať znalosť z anglického a ruského jazyka, pričom na výkon týchto prác musel mať nie stredoškolské vzdelania podľa zmluvy z 29.11.2006 na prácu odborného referenta špecialistu- ekonóma, ale vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa tak, ako to bolo v prípade Z. 27. Ďalej žalobca uviedol, že o rozsahu skutočne vykonávaných činností ako ekonóma-špecialistu upovedomil (žalobca) súd prvej inštancie podaním zo dňa 19.09.2022, v ktorom naviac poukázal na skutočnosť, že Z.. Z. X. v uvedenej výpovedi z 30.06.2010 sa absolútne nezmienil o tom, že by žalobca vykonával prácu odborného referenta špecialistu-ekonóma. Ďalej poukázal i na vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.02.2022, v ktorom potvrdil, že od 01.12.2006 vykonával odvolateľ činnosť ekonóma- špecialistu v záchytnom tábore v E., pričom túto prácu mohol vykonávať v súlade s príslušnou pracovnou zmluvou- alebo v pracovnom pomere vzniknutého konkludentným spôsobom. V tejto súvislosti je zrejmé, že ak Migračný úrad mu prostredníctvo Z.. Z. X. zadával úlohy ako ekonómovi -špecialistovi a žalobca ich bez výhrad plnil došlo k vytvoreniu faktického stavu , teda k vzniku pracovného pomeru na pracovnú pozíciu ekonóm-špecialista. Na základe skutočnosti, že od 01.12.2006 začal vykonávať v záchytnom tábore v E. Migračného úradu SR na pokyn jeho vedúceho Z.. Z. X. bez výhrad prace ako ekonóm- špecialista došlo k dňom 01.12.2006 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného k platnému uzavretiu pracovného pomeru na pracovnú pozíciu ekonóm-špecialista v Záchytnom tábore v E..

28. Na podporu svojej argumentácie odkázal na judikatúru NS SR, v zmysle ktorej „ pracovná zmluva vzniká na základe prejavov vôle urobených spôsobom nevzbudzujúcich pochybnosť o tom, čo chceli pracovník a organizácia prejaviť , že úmysel pracovníka a organizácie smeroval k dohodnutiu pracovného pomeru určitého obsahu. Ak nejde o výslovné prejavy vôle, možno považovať za dohodnutý ten druh práce, ktorý pracovník bez námietok začal pre organizáciu s jej vedomím vykonávať a za dohodnuté miesto výkonu práce ten závod ( úrad ústav) v ktorom začal pracovať , za dohodnutý deň nástupu do práce možno považovať deň, kedy pracovník začal skutočne vykonávať.“

29. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že žalobca nevykonával práce v dvoch pracovných pomeroch na základe dvoch pracovným zmlúv z 29.11.2006 a 01.12.2006 poukázal na upresnenie svojej výpovede pred súdom prvej inštancie, v zmysle ktorej uviedol, že práce odborného referenta špecialistu- ekonóma vykonával denne len v rozsahu cca 5 minút, ktorá spočívala v podpisovaní denných výkazov predložených ekonómkou pani Y. I.. Pracovný čas bol 8 hodín od 7,00 hod do 15,00 hod, čas 5 minút je 1/96 z tohto pracovného času, a teda je zrejmé , že zostávajúci čas 7, hodín a 55 minút je 95/96 pracovného času, ktorý žalobca využíval výhradne na výkon pracovných činností ako ekonóm- špecialista. Nakoľko danú skutočnosť žalovaný výslovne nepoprel, je nevyhnutné aplikovať ust. a dané skutkové tvrdenia žalobcu vyhodnotiť ako nesporné z čoho vyplýva , že práce ekonóma-špecialistu vykonával žalobca 7,00 hod a 55 minút, s čím sa však súd prvej inštancie nevysporiadal. Zároveň sa mal súd prvej inštancie vysporiadať i so skutkovými tvrdeniami žalovaného uvedenými v zápisnici z pojednávania zo dňa 23.09.2022 na str. 2 posledný odsek, a to konkrétne: „Z výpovede žalobcu na dnešnom pojednávaní vyplynulo, že nemal k dispozícii opis činnosti ani pri pracovnej zmluve zo dňa 23.11.2006 ani pri pracovnej zmluve zo dňa 01.12.2006...“dané vyhodnotil žalobca ako potvrdenie existencie písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 zo strany žalovaného.

30. K nepreukázaniu uzavretia písomnej pracovnej zmluvy zdôraznil, že žalovaný mu prostredníctvom priamo nadriadeného - vedúceho záchytného tábora začal od 01.12.2006 vydávať dispozície na výkon práce ekonóma-špecialistu - práce spojené s údržbou a iné , čo potvrdil vo svojej výpovedi Z. dňa 30.06.2010 v zápisnici vo veci vedenej pred OS BA II sp.zn. , ktoré bez námietok začal vykonávať. K nepreukázaniu dohody o mzdových podmienkach odkázal na ust. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a doplnení niektorých , podľa ktorého zamestnanci podľa tohto zákona sa nedohadujú so svojím zamestnávateľom na mzdových podmienkach, ale tieto mzdové podmienky určuje štatutárny orgán zamestnávateľa (zamestnávateľ v platovom dekréte), pričom žalobca na dané poukazoval v konaní pred súdom prvej inštancie. K danému poukázal na listinný dôkaz doložení v konaní, a to Platový dekrét č. 1 zo dňa 29.11.2006 Č.p.: OÚ-15-155/1-MÚ-2006 , vzťahujúci sa na

jeho pracovný pomer na základe písomnej pracovnej zmluvy z 29.11.2006 na pracovnú pozíciu odborný referent špecialista-ekonóm.

31. Žalobca uviedol, že boli splnené všetky podmienky stanovené v ust. ods. l a v súlade s judikatúrou NS SR došlo konkludentným spôsobom medzi odvolateľom a Migračným úradom Ministerstva vnútra SR ako právnym predchodcom žalovaného ku konkludentne uzatvorenému pracovného pomeru ku dňu 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm- špecialista v záchytnom tábore v E. a tento pracovný pomer trvá, keďže ani žalobca a ani žalovaný, resp. jeho právny predchodca nedali výpoveď z neho a ani sa nedohodli na jeho skončení.

32. Zdôraznil, že pri vzniku konkludentného pracovného pomeru v žiadnom prípade nejde o písomnú dohodu, ale o konanie zamestnanca a zamestnávateľa, na základe ktorého mu od 01.12.2006 boli pridelené dispozície k výkonu práce ekonóma- špecialistu priamo jeho nadriadeným - vedúcim záchytného tábora v E. Z.. Z. X., ktoré vykonával bez výhrad, čím došlo k vzniku pracovného pomeru od 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm- špecialista v záchytnom tábore v E.. Z daného vyplýva, že dňom nástupu je 01.12.2006 odkedy boli odvolateľovi prideľované práce ekonóma- špecialistu s miestom výkonu práce - záchytný tábor E., pričom mzdové podmienky sa pri výkone práce vo verejnom záujme v zmysle o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a doplnení niektorých zákonov nie súd predmetom dohody, ale tie určuje priamo v platobnom výmere štatutárny orgán zamestnávateľa.

33. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a dospel k správnemu právnemu záveru, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil. K odvolaniu žalobcu poukázal na to, že ten neuvádza nové skutočnosti a opakuje útržky argumentov z konania pred súdom prvej inštancie, ktoré dopĺňa opätovnou snahou zhojiť neunesenie dôkazného bremena v konaní skutočnosťou, že žalovaný podľa jeho názoru výslovne nepoprel všetky jeho tvrdenia. K objasnil, že ani v kontradiktórnom konaní nie je povinnosťou strany sporu negovať „každú jednu vetu“ prednesu žalobcu, ktoré žalobca následne vytrháva z kontextu. Žalovaný bol počas celého konania procesne aktívny a poprel všetky skutkové ako aj právne tvrdenia žalobcu v konkrétnostiach ako aj v ich merite. Žalovaným údajne nepopreté tvrdenia, a to žalobcom tvrdený skutočný rozsah práce ako ekonóma špecialistu a čas výkonu práce ekonóma špecialistu počas pracovného dňa nie sú spôsobilé preukázať existenciu žalobcom tvrdenej štátnozamestnaneckej zmluvy na pozíciu ekonóm - špecialista, nakoľko k jej uzavretiu nikdy nedošlo, a to ani písomne ani konkludentným prejavom vôle. Naviac tieto údajne nepopreté tvrdenia samy o sebe nie sú spôsobilé čokoľvek preukázať, čo podčiarkuje aj fakt, že žalobca sa neúspešne domáhal obdobných nárokov v už predtým právoplatne zamietnutých žalobách, pričom neustále mení a upravuje skutkové okolnosti vždy podľa aktuálnej potreby, čo zapríčinilo protirečenie a „absolútnu protichodnosť“ jeho nárokov, tak ako konštatuje aj súd prvej inštancie v odvolaním napadnutého rozsudku.

34. Žalobca vyhodnotil obsah vyjadrenia žalovaného k odvolaniu za účelovú obranu, ktorá je v rozpore s dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, na základe čoho zotrval na dôvodnosti podanej žaloby i odvolania. Poukázal na to, že pracovná pozícia ekonóm-špecialista nie je na základe pracovného pomeru v štátnej službe, ale je výkonom práce vo verejnom záujme, preto sa odmeňovanie neriadi zákonom o štátnej službe. Nakoľko žalovaný nepoprel jeho skutkové tvrdenia týkajúce sa toho, že vykonával konkrétne činnosti ako ekonóm- špecialista na základe príkazov jeho nadriadeného a že jeho denný pracovný čas pri výkone práce z dvoch pracovných pozícii bol v prípade odborného referenta špecialistu - ekonóma v rozsahu 5 minút a v rozsahu 7 hodín a 55 minút bol jeho denný pracovný čas ako ekonóma špecialistu dospel k záveru, že tieto skutkové tvrdenia neboli sporné a sú pravdivé.

35. Žalovaný poukázal, že zo strany žalobcu neboli uvedené žiadne nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé zmeniť skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v mnohých iných konaniach, v ktorých sa už v minulosti neúspešne domáhal obdobných nárokov žalobami, ktorými sa snažil účelovo získať majetkový prospech a ktoré boli právoplatne zamietnuté. Zdôraznil, že žalovaným údajne nepopreté tvrdenia, a to žalobcom tvrdený skutočný rozsah práce ako ekonóma špecialistu a čas výkonu práce ekonóma špecialistu počas pracovného dňa nie sú spôsobilé preukázať existenciu žalobcom tvrdenej pracovnej zmluvy na pozíciu ekonóm - špecialista, nakoľko k jej uzavretiu nikdy nedošlo a to ani písomne ani konkludentným prejavom vôle. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

36. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a v medziach dôvodov odvolania ( , a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Rozsudok verejne vyhlásil podľa v spojení s ust. , pričom o termíne vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

37. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( ) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( ).

38. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ).

39. Odvolacie námietky žalobcu sú zhodné s jeho vyjadreniami pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie riadne vysporiadal, preto odvolací súd iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné.

40. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou zo dňa 11.07.2017 pôvodne domáhal určenia, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného zo dňa 1. decembra 2016 na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista trvá od 01.12.2006. Následne po viacnásobným zmenách petitu žiadal žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť mu ušlú mzdu, nevyplatenú dovolenku a stravné. Napokon podaním doručeným súdu prvej inštancie 05.10.2021 sa domáhal určenia, že právny predchodca žalovaného Migračný úrad Ministerstva vnútra SR so žalobcom uzavrel dňa 01.12.2006 konkludentným spôsobom pracovný pomer na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E. a tento pracovný pomer trvá nepretržite dodnes, zmenu žalobného návrhu vo vyššie uvedenom znení pripustil súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.05.2022. Žalobca v konaní objasnil, že prvý určovaní petit sa týka písomne uzavretej pracovnej zmluvy a posledný petit pracovnej zmluvy uzavretej konkludentne.

41. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď prednostne skúmal, či v prejednávanom spore nie je daná prekážka rozhodnutej veci a túto otázku aj správne vyhodnotil, keď dospel záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. bolo predmetnom sporu určenie, či právny predchodca žalovaného Migračný úrad MV SR so žalobcom uzatvorili dňa 01.12.2006 pracovný pomer na základe písomnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista s miestom výkonu práce Záchytný tábor v E.. Z predmetu oboch sporov vyplýva, že sa v týchto konaniach riešila otázka vzniku a existencie pracovného pomeru žalobcu u právneho predchodcu žalovaného na základe písomnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista a otázka trvania takto vzniknutého pracovného pomeru v každom konaní s iným žalobným petitom a iným skutkovým základom, teda nejedná sa o prekážku o res iudicata (prekážku rozhodnutej veci).

42. Podľa , platného a účinného 01.12.2006, zmluva podľa tohto zákona alebo iných pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu.

43. Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

44. Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce (obec a organizačná časť alebo inak určené miesto) c/ deň nástupu do práce, d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

45. Podľa , pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

46. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi sporovými stranami bola uzavretá jedna pracovná zmluva dňa 29.11.2006, na základe ktorej vznikol medzi žalobcom ako zamestnancom a právnym predchodcom žalovaného Migračným úradom MV SR pracovný pomer na pracovnej pozícii odborný referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v E. s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.12.2006, pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.11.2007 s 3 mesačnou skúšobnou dobou. Žalovaný Oznámením zo dňa 09.02.2007 ukončil so žalobcom platne pracovný pomer v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu ku dňu 28.02.2007. Platnosť skončenia tohto pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 29.11.2006 bola potvrdená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. -309 zo dňa 08.03.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. zo dňa 31.07.2019, právoplatným dňa 06.09.2019.

47. Súd prvej inštancie správne vychádzal pri rozhodovaní z právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -309 zo dňa 08.03.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. zo dňa 31.07.2019, právoplatným dňa 06.09.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že písomná pracovná zmluva žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 na pozíciu ekonóm - špecialista nikdy uzavretá nebola, a teda na jej základe ani nevznikol pracovný pomer dňa 01.12.2006. Nakoľko predmetnú otázku hmotnoprávneho vzťahu strán sporu vyriešil súd v inom konaní, v prejednávanom spore bol súd prvej inštancie viazaný posúdením tejto prejudiciálnej otázky (R 40/2013). Z uvedeného je zrejmý správny záver, že v prípade, ak pracovný pomer nevznikol, nie je možné vyhovieť žalobe v časti určenia (prvý žalobný petit), že pracovný pomer žalobcu u žalovaného zo dňa 01.12.2006 na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista trvá od 01.12.2006.

48. Zároveň sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje i s dôvodmi zamietnutia žaloby v časti žaloby (rozšírenie petitu po viac ako 4 rokoch odo dňa podania žaloby), ktorou žalobca žiadal určiť, že právny predchodca žalovaného Migračný úrad Ministerstva vnútra SR so žalobcom uzavrel dňa 01.12.2006 konkludentným spôsobom pracovný pomer na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E. a tento pracovný pomer trvá nepretržite dodnes. Správne vyhodnotil, že z listinných dôkazov (písomnej korešpondencie) nevyplýva dohoda o podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy na pracovnú pozíciu žalobcu ekonóm - špecialista podľa . Obsahom listu zo dňa 08.06.2006 bola iba ponuka pozície v záchytnom tábore v E. na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista (list zo dňa 08.06.2006) s tým, že s prijatím do pracovného pomeru sa počítalo v prvej polovici augusta 2006, na čo reagoval žalobca listom zo dňa 15.06.2006 oznámením, že ponúkané miesto prijíma a požiadal žalovaného o zaslanie pracovnej zmluvy. Následne dňa 29.11.2006 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá platne písomná pracovná zmluva na dobu určitú od 01.12.2006 do 30.11.2007 na pracovnú pozíciu odborný referent ekonóm - špecialista, pričom žalobca do pracovného pomere u žalovaného na základe tejto Pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 aj dňa 01.12.2006 nastúpil a podľa zmluvy začal u žalovaného vykonávať dohodnutú prácu a poberať mzdu.

49. Konkludentný vznik pracovného pomeru na pracovnej pozícii ekonóm - špecialista k 01.12.2006 žalobca odvodzoval u žalovaného súbežne s pracovnou zmluvou zo dňa 29.11.2006, a to vykonávaním prác pridelených mu jeho nadriadeným Z.. X. nad práce, ktoré mal vykonávať na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006. Súd prvej inštancie dal do pozornosti zjavnú nekonzistentnosť v tvrdeniach žalobcu, ktorý v priebehu sporu najprv vo svojom písomnom vyjadrení 07.08.2017 tvrdil, že práce ekonóma - špecialistu nikdy nezačal od 01.12.2006 pre žalovaného vykonávať (čl. 7 spisu), pretože Migračný úrad a následne ani žalovaný údajnú písomnú Pracovnú zmluvu zo dňa 01.12.2006 nerešpektoval. K danému rozporu je potrebné doplniť, že predmetné vyjadrenie je datované 07.08.2017, teda po vydaní Personálneho opatrenie riaditeľa MÚ č. OÚ -17-4/1-MÚ-2007 zo dňa 19.03.2007 a po vyjadrení personalistky Migračného úradu zo dňa 07.04.2007 vo veci OS Bratislava II sp. zn. , na ktoré ako listinné dôkazy žalobca v odvolaní poukazuje a na ich základe dospel k záveru, že od 01.02.2006 bol zaradený na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista.

50. Až po rozšírení žaloby o určenie, že žalovaný so žalobcom uzavreli dňa 01.12.2006 konkludentne pracovný pomer na pozíciu žalobcu ekonóm - špecialista v (rozšíril žalobný nárok až dňa 05.10.2021) začal žalobca tvrdiť, že pre žalovaného od 01.12.2006 vykonával súbežne z dvoch pracovných pomerov

pracovné činnosti, ktorých charakter si posúdil výlučne sám žalobca. Po tom, čo súd prvej inštancie uzavrel, že je nemysliteľné, aby počas pracovnej doby pri existencii jedného pracovného pomeru z pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 žalobca mohol vykonávať v plnom rozsahu aj práce z údajného pracovného pomeru zo dňa 01.12.2006 na pozícii ekonóm - špecialista, za ktorú prácu by mal žalobca poberať mzdu v plnom rozsahu počas totožnej pracovnej doby v odvolaní uviedol, že práce odborného referenta špecialistu - ekonóma vykonával denne len v rozsahu 5 minút a zvyšnú časť pracovného času využíval výhradne na výkon pracovných činností v pozícii ekonóm špecialista. Dané tvrdenie je však v rozpore s jeho tvrdením v písomnom podaní zo dňa 14.08.2017 (čl.7), kde uvádzal, že „na pracovnej pozícii odborný referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v E. na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.11.2006 som si svedomite plnil svoje pracovné úlohy dokazuje aj výpoveď môjho priamo nadriadeného Z., pričom tvrdenie o plnení si úloh na pozícii odborného referenta špecialistu - ekonóma v rozsahu 5 minút denne vyznieva nepresvedčivo vo vzťahu k tvrdeniu o svedomitom plnení si pracovných úloh na uvedenej pozícii.

51. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca vykonával v pracovnej pozícii odborný referent špecialista - ekonóm aj činnosti nad rámec dohodnutých činností nemôže byť dôvodom založenia nového pracovného pomeru. Taktiež ani vyjadrenie nadriadeného žalobcu Z. X., že s prácou žalobcu bol spokojný, poverené úlohy si plnil zodpovedne, zastupoval na základe poverenia svedka počas neprítomnosti nepreukazuje, že žalobca vykonával u žalovaného v rovnakom čase pracovnú činnosť z dvoch súbežných pracovných pomerov, resp. práce ekonóma - špecialistu, pričom svedok tiež uviedol, že žalobca vykonával len činnosti údržby, skladu, upratovania, za ktoré niesol zodpovednosť a vykonával práce podľa pracovnej zmluvy, na ktorý druh prác bol žalobca prijatý do pracovného pomeru.

52. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že listinné dôkazy, a to písomné vyjadrenie k žalobe F. či vyjadrenie personalistky G. D. K. v konaní pred OS Bratislava II č.k. nie sú spôsobilé v kontexte ostatných tvrdení a absencie pracovnej zmluvy zo dňa 01.12.2006 preukázať, že medzi stranami sporu vznikol konkludentnou formou pracovný pomer na pracovnú pozíciu žalobcu špecialista

- ekonóm v záchytnom tábore v E., nakoľko v spore bolo preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného bola uzavretá výlučne Pracovná zmluva zo dňa 29.11.2006 na dobu určitú do 30.11.2007 na pracovnú pozíciu žalobcu odborný referent špecialista - ekonóm v záchytnom tábore v E. s dohodnutým nástupom do práce 01.12.2006. Odvolací súd dodáva, že napriek tomu, že v niektorých vyjadreniach žalovaného (jeho zamestnancov) v iných konaniach sa vyskytli formulácie, že pracovná zmluva bola na pozíciu ekonóm - špecialista, iba na základe uvedeného nemožno vyvodiť, že žalovaný uvedenými vyjadreniami potvrdil vznik iného, ďalšieho pracovného pomeru ako toho, na ktorý sa od počiatku odvolával v tomto spore (a aj v iných sporoch), keď je z predloženej pracovnej zmluvy zrejmé, že bola medzi sporovými stranami uzavretá pracovná zmluva dňa 29.11.2006 s dňom nástupu do práce dňa 1.12.2006 na pozíciu odborný referent špecialista - ekonóm.

53. K posúdeniu otázky, či došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, nie sú rozhodujúce subjektívne predstavy účastníkov o vzniku pracovného pomeru, významné je objektívne zistenie, či a kedy nastali také skutočnosti, s ktorými právna norma spája vznik pracovnej zmluvy. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ je povinný so zamestnancom dohodnúť druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky, je pracovná zmluva uzatvorená v okamihu, keď sa účastníci dohodli na obsahu týchto podstatných (esenciálnych) náležitostí. K tomu môže dôjsť ako písomne, tak aj ústne alebo iným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Pracovná zmluva je platná aj vtedy, ak bola uzatvorená len ústne, prípadne iba konkludentne. ( Nález Ústavného súdu SR -32).

54. Aj konkludentný právny úkon však musí spĺňať zákonom ustanovené náležitosti, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle smerujúceho ku vzniku, zmene alebo zániku práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Požiadavkou, aby pracovná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, sa na jednej strane vyjadruje princíp ochrany zamestnanca pre prípad vzniku pochybnosti o vzniku pracovného pomeru a na strane druhej sa súčasne zakladá povinnosť zamestnávateľa dbať o splnenie tejto požiadavky v záujme právnej istoty a preukázateľnosti rozhodujúcich skutočností pre prípad sporu o vzniku pracovného pomeru a o náležitostiach pracovnej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. <https://app.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=njzwwxzsgaytaxztnvrwi327ge2a&refSource=text> z 30. marca 2011).

55. Z hľadiska obsahu pracovnej zmluvy zakotvuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a iné náležitosti pracovnej zmluvy. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na podstatných obsahových náležitostiach pracovnej zmluvy, pracovná zmluva nevznikne.

56. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, keď vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo, všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo dospel k správnemu záveru, že v konaní nebolo preukázané naplnenie podmienok pre vznik pracovného pomeru medzi právnym predchodcom žalovaného Migračným úradom Ministerstva vnútra SR a žalobcom ani konkludentným spôsobom dňa 01.12.2006 na pracovnú pozíciu ekonóm - špecialista v záchytnom tábore v E., teda pracovný pomer nevznikol, na základe čoho nemôže ani trvať. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie podstatných skutočností, s ktorými sa spája vznik pracovného pomeru. Žalobca nepreukázal konkrétnu zhodu vôle zamestnanca a zamestnávateľa na konkrétnych podstatných náležitostiach pracovnej zmluvy.

57. Pre úplnosť odvolací súd považuje sa nevyhnutné prihliadnuť i na zmeny skutkových tvrdení žalobcu v priebehu sporu, z ktorých vyplýva, že i subjektívne predstavy žalobcu o vzniku pracovného pomeru na pozíciu ekonóm-špecialista sa menili, vyvíjali v spojitosti s výsledkami iných sporov, keď spočiatku v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom pracovný pomer na pozíciu ekonóm- špecialista k 16.08.2006; následne po 8 rokoch sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II sp. zn. žalobca domáhal určenia vzniku pracovného pomeru na pozícii ekonóm- špecialista od 16.08.2006 a až po právoplatnom rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I, č.k. -309 zo dňa 08.03.2019 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu Bratislava č.k. zo dňa 31.07.2019, právoplatným dňa 06.09.2019 v prejednávanom spore rozšíril žalobu o určenie, že pracovný pomer uzavrel konkludentným spôsobom na zhodnú pracovnú pozíciu a tento pracovný pomer trvá od 01.12.2006, zároveň v samotných žalobcových tvrdeniach v priebehu konania je zjavná nekonzistentnosť.

58. Odvolací súd konštatuje i správnosť záveru súdu prvej inštancie, že peňažné nároky uplatnené žalobcom je možné priznať iba v prípade úspechu žalobcu v časti určovacej žaloby.

59. K odvolacím námietkam žalobcu o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovení . dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad , , ). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení . Súd prvej inštancie má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti.

60. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalobcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu vykonania/ hodnotenia dôkazov.

61. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

62. Vo vzťahu k ostatným námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

63. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

64. Žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne relevantné tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie. Všetky skutkové zistenia, vyplývajúce z obsahu spisu boli riadne uvedené v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý sa s podstatnými otázkami v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vysporiadal.

65. So zreteľom na uvedené je potrebné konštatovať, že odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé na dosiahnutie zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie a argumentácii žalobcu tak nebolo možné priznať úspech.

66. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vydaný na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý súd prvej inštancie správne posúdil aj po právnej stránke. Nakoľko odvolanie žalobcu nie je dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

67. Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto, preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , , , ).

68. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%. V zmysle , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).