Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/4/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mesta K., so sídlom

v K., proti odporkyni Mgr. M. Ch., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. J. Ch., advokátom so

sídlom v K., o zaplatenie 59,74 € (1 800 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp. zn.

a Okresného súdu Košice II z 18. februára 2008 č.k. -60, takto

rozhodol:

Rozsudky Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2009 sp. zn.

a Okresného súdu Košice II z 18. februára 2008 č.k. -60 z r u š u j e a vec

vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 18. februára 2008 č.k. -60 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní sumu 1 800 Sk so 6 % ročným úrokom

od 9. júna 2006 do zaplatenia a v rovnakej lehote zaplatiť štátu na účet súdu prvého stupňa

súdny poplatok 500 Sk. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Vychádzal

z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal preukázané, že odporkyňa 24. mája 2006

o 13.40 hod. parkovala s osobným motorovým vozidlom zn. C. s evidenčným číslom S.

v križovatke na G. ulici v K. Tým porušila ustanovenie § 24 ods. 1 písm. d/ zákona č.

o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „

Z.z.“), ktorý bol v tom čase účinný, a dopustila sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky v zmysle o priestupkoch (ďalej len

„“). Na základe toho Mestská polícia v K. uvedené vozidlo odtiahla

a v zmysle schváleného cenníka odťahovej služby jej za odtiahnutie vozidla vyúčtovala sumu

1 800 Sk. Mestská polícia v danom prípade konala ako útvar Mesta K. zriadený v zmysle

o obecnej polícii (ďalej len „“), ktorý plnil

úlohy navrhovateľa ako správcu cesty ( ).

Navrhovateľ bol teda oprávnený odtiahnuť predmetné vozidlo, vozidlo odtiahol a v dôsledku

odtiahnutia vozidla vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť mu s tým vzniknuté náklady.

Opodstatnene podanej žalobe preto vyhovel.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 31. marca 2009 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a účastníkom nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa

a ich právne posúdenie označil za vecne správne. Odporkyňa spôsobila nesprávnym

zaparkovaním vozidla prekážku v cestnej premávke a bola povinná ju odstrániť (§ 40 ods. 1

). Keďže tak neurobila, bolo Mesto K. ako správca cesty oprávnené

odstrániť vozidlo ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, na náklady

jeho prevádzkovateľa ( ). Skutočnosť, že túto

úlohu správcu cesty plnil a odtiahnutie vozidla realizoval útvar navrhovateľa – Mestská

polícia, nemá v danom prípade žiadny právny význam. Odtiahnutie vozidla uskutočnil

navrhovateľ a patrí mu náhrada nákladov vo výške 1 800 Sk vzniknutých odtiahnutím

vozidla. Z týchto dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil

podľa

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na

základe podnetu odporkyne napadol dovolaním rozsudky súdov oboch nižších stupňov.

V mimoriadnom dovolaní zaujal názor, že v zmysle

Zb. o pozemných komunikáciách - cestného zákona (ďalej len „“)

správu pozemných komunikácií vo vlastníctve obce vykonáva obec alebo právnická osoba,

ktorá je obcou na tento účel založená alebo zriadená. Kompetencie, ktoré tvoria prenesený

výkon štátnej správy (v tomto prípade správu komunikácií), mesto nemôže prenášať ďalej bez

toho, aby na to malo zákonné zmocnenie. Na mestskú políciu preto mesto nemôže preniesť

ani časť svojich kompetencií tvoriacich prenesený výkon štátnej správy. Nenáležitou bola

v danom prípade aplikácia súdmi s tým, že obec mohla

obecnú políciu poveriť aj inými úlohami. Pretože v prejednávanej veci predstavujú zákonnú

úpravu iba a , ktoré však neobsahujú žiadne

ustanovenia, podľa ktorých by správu miestnych komunikácií mohli vykonávať aj iné

subjekty než tam uvedené, možno dospieť k záveru, že mestská polícia nemá právomoci,

ktoré sú zákonom zverené správcovi komunikácie a nemôže teda uskutočňovať odstraňovanie

vozidiel tvoriacich prekážku cestnej premávky. Nemožno akceptovať ani argumentáciu

odvolacieho súdu, podľa ktorej je mestský policajt oprávnený odstrániť vozidlo tvoriace

prekážku cestnej premávky v zmysle Podľa názoru

generálneho prokurátora odťahovanie vozidiel mestskou políciou prekračuje rámec úloh

obecnej polície a oprávnení príslušníkov obecnej polície vymedzených ustanoveniami § 3

a až 12 Vzhľadom na to nebolo možné v danej veci priznať Mestu

K. paušálnu náhradu nákladov vo výške 1 800 Sk vyúčtovanú za nezákonné odtiahnutie

vozidla podľa cenníka odťahovej služby. Z týchto dôvodov generálny prokurátor žiadal oba

napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu poprel opodstatnenosť

dôvodov, so zreteľom na ktoré generálny prokurátor spochybňuje správnosť právneho

posúdenia veci súdmi nižších stupňov. Podstatou jeho vyjadrenia je, že mestská polícia je v K.

organizačným útvarom Mesta K., nemá samostatnú právnu subjektivitu a jej zamestnanci sú

zamestnancami Mesta K.. Pokiaľ takýto útvar (jeho zamestnanci) odtiahol vozidlo, treba mať

za to, že vozidlo odtiahlo Mesto K..

Odporkyňa sa v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi mimoriadneho dovolania a na

odôvodnenie opodstatnenosti tohto opravného prostriedku dodala, že súdy nevenovali

pozornosť zisteniu skutočnej výšky nákladov spojených s odtiahnutím vozidla a že nikdy

nebola jeho prevádzkovateľom. Žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

mimoriadnemu dovolaniu vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

( ) na základe podnetu účastníčky konania ( a ), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa

v spojení s a dospel k záveru, že napadnuté rozsudky

treba zrušiť.

upravuje tri samostatné dôvody, ktoré môže generálny

prokurátor úspešne uplatniť v procesne prípustnom mimoriadnom dovolaní. Podľa § 243f

ods. 1 mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za

podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Pre účely preskúmavanej veci treba osobitne uviesť, že na výskyt procesných vád

konania vymenovaných v a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen

v konaní o dovolaní (viď ), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní

(viď v spojení s ) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli

v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené.

V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237

namietané, ani zistené (pokiaľ ide o výskyt vád v zmysle

viď ďalej II.).

I. Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na

zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením

veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci išlo o posúdenie opodstatnenosti návrhu, ktorým sa navrhovateľ

voči odporkyni domáhal uloženia povinnosti nahradiť mu náklady za odtiahnutie vozidla

zaparkovaného odporkyňou v rozpore so zákonom na komunikácii, správu ktorej vykonáva

navrhovateľ.

Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do

vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Povaha právneho vzťahu, v rámci

ktorého má dôjsť k odtiahnutiu vozidla, opodstatňuje záver, že odstránenie vozidla je ako

správca komunikácie oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou

na tento účel založená alebo zriadená (porovnaj ).

Iný subjekt nie je v týchto prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť (viď rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2004 sp. zn. ).

V danom prípade nebolo sporné, že vozidlo zaparkované odporkyňou neodtiahol iný

subjekt (neuvedený v ), ani to, že ho neodtiahla

právnická osoba obcou (mestom) na tento účel založená alebo zriadená. Odporkyňa v konaní

netvrdila, že Mesto K. nemalo oprávnenie odtiahnuť ňou zaparkované vozidlo, namietala

však, že ho nebola oprávnená odtiahnuť Mestská polícia v K.. S jej námietkou sa stotožnil aj

generálny prokurátor Slovenskej republiky argumentujúc, že z ustanovení § 2 ods. 1 a § 3

ods. 1 a 2 nevyplýva oprávnenie obecnej polície vykonávať správu

pozemných komunikácií a v rámci toho realizovať odťahovanie motorových vozidiel. Podľa

jeho názoru nemohlo Mesto K. bez zákonného zmocnenia preniesť na Mestskú políciu v K.

kompetencie, ktoré tvoria prenesený výkon štátnej správy ( ).

Mestská polícia v K. nemohla byť poverená odťahovaním vozidiel ani podľa § 3 ods. 2

, lebo toto ustanovenie umožňuje poveriť ju „inými úlohami“ iba ak to

ustanovujú osobitné predpisy a a neobsahujú

žiadne ustanovenie, podľa ktorých by správu komunikácií mohli vykonávať aj iné subjekty

než tam uvedené. Mesto K. nebolo preto oprávnené „splnomocniť“ 31. augusta 2001 Mestskú

políciu v K. výkonom odťahovania vozidiel. V konaní o mimoriadnom dovolaní bolo

potrebné posúdiť opodstatnenosť týchto námietok generálneho prokurátora.

Miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií

vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy (§ 3 ods. 2 veta prvá zákona

č. ). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice,

parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú

zaradené do siete miestnych komunikácií ( ). Pod správou

komunikácie treba rozumieť aj vzťahy upravené ustanoveniami ,

ktoré ukladajú správcovi komunikácie konkrétne práva a povinnosti.

Pre účely preskúmavanej veci dovolací súd konkretizuje, že v zmysle § 40 ods. 1

je ten, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, povinný ju

bezodkladne odstrániť; ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Podľa § 40

ods. 4 písm. a/ správca môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na

ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je

zastavenie alebo státie zakázané.

Zo spisu nevyplýva, že by medzi účastníkmi konania bolo sporné, že Mesto K. bolo

správcom miestnej komunikácie, na ktorom odporkyňa zaparkovala motorové vozidlo. Mesto

K. ako správca tejto komunikácie bolo – za splnenia podmienok uvedených v § 40 zákona č.

– oprávnené odstrániť toto vozidlo. Správca komunikácie mal len dve možnosti

realizácie oprávnenia odtiahnuť vozidlo ( ) –

mohol ho odtiahnuť buď sám alebo prostredníctvom právnickej osoby ním na tento účel

založenej alebo zriadenej. Mesto K. v danom prípade zvolilo prvú z uvedených možností.

neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta (správcu miestnej

komunikácie) je oprávnená odstrániť vozidlo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie

§ 40 ods. 1 a 2 tohto zákona; uvedený zákon ale z faktického uskutočnenia „odstránenia

vozidla“ nevylučuje žiadnu z nich. Pokiaľ sa preto správca komunikácie (Mesto K.) rozhodol,

že „odstránenie vozidiel“ bude realizovať sám, bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez

akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov alebo zložiek

(ktorí z jeho zamestnancov) uskutoční úkony odtiahnutia motorového vozidla v prípadoch, na

ktoré sa vzťahuje a

Zo spisu vyplýva, že v čase, na ktorý sa vzťahuje prejednávaná vec, správca miestnej

komunikácie v K. rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať svojím

organizačným útvarom – mestskou políciou (a svojimi zamestnancami – mestskými

policajtmi). V zmysle je účelom tohto zákona vymedziť základné

úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície.

Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného

poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne

záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce (§

2 ods. 1 ). Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne

záväzným nariadením ( ). Úlohy obecnej polície podľa tohto

zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia ( ).

Obecná (mestská) polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného

zastupiteľstva a rozhodnutia starostu ( ). Obec môže

vymedziť obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony (§ 3 ods. 2 zákona

č. ). Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami

obce ( veta prvá ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažuje za správny názor generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, že „ďalšími úlohami“, ktoré môže obec vymedziť obecnej

polícii v zmysle len ak to ustanovujú osobitné zákony,

nemôžu byť úlohy spojené s plnením niektorých úloh správcu miestnej komunikácie,

konkrétne s odťahovaním vozidiel, lebo (ako sa uvádza v mimoriadnom dovolaní) zákon

č. a neobsahujú žiadne ustanovenia, podľa ktorých by

správu miestnych komunikácií mohli vykonávať iné subjekty než tam uvedené. K tejto

argumentácii treba uviesť, že pokiaľ úlohy spojené s odťahovaním vozidla plní na základe

rozhodnutia obce jej vnútroorganizačný útvar (bez právnej subjektivity, zamestnanci ktorého

sú zamestnancami obce), treba mať za to, že ide o plnenie týchto úloh samotnou obcou

(správcom miestnej komunikácie).

Generálny prokurátor správne uvádza, že správu pozemných komunikácii vykonáva

výlučne obec alebo právnická osoba obcou na tento účel založená alebo zriadená (§ 3d ods. 5

písm. d/ ) a že obec nemôže kompetencie, ktoré tvoria výkon správy

komunikácií prenášať „ďalej“ bez zákonného zmocnenia. V danom prípade ale nešlo

o prenesenie správy na iný subjekt. Mesto K. zverilo odťahovanie motorových vozidiel

svojmu útvaru (vnútroorganizačnej zložke) bez právnej subjektivity. Správca pozemných

komunikácií nepreniesol výkon správy „ďalej“; len vymedzil (bez toho, aby faktický výkon

správy komunikácií preniesol na iného), ktorý jeho vnútroorganizačný útvar bez právnej

subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s odťahovaním

vozidiel. Nedôvodná je preto námietka generálneho prokurátora, že tu došlo k neprípustnému

preneseniu výkonu správy miestnej komunikácie na iný subjekt.

Pokiaľ generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní upriamuje pozornosť na nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1997 č. , je potrebné si

uvedomiť, akej veci (a problematiky) sa nález týkal. Išlo v ňom o otázku možnosti obce

svojou normotvornou právomocou podľa a

analogicky upraviť použitie určitých donucovacích prostriedkov obecnou políciou. Ústavný

súd Slovenskej republiky konštatoval, že normotvorná právomoc obce musí byť v súlade

s , a s poukazom na zásadný rozdiel medzi policajným zborom

a obecnou políciou uviedol, že bez výslovného splnomocnenia v zákone obec nemôže svojmu

poriadkovému útvaru (obecnej polícii) zveriť oprávnenia, ktoré sa podľa zákona priznávajú

štátnym subjektom. V tomto zmysle, rozsahu a rámci treba podľa názoru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky interpretovať nielen samotný nález, ale predovšetkým tú jeho časť,

v ktorej sa uvádza, že obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú políciu, nemá však zákonný

priestor (podklad) na analogickú aplikáciu práva rozširujúcu oprávnenia obecnej polície,

a rovnako tiež tú časť nálezu, v zmysle ktorej obec môže všeobecne záväzným nariadením

obecnú políciu zriadiť alebo zrušiť, všetky ostatné právne skutočnosti stanovené zákonom

č. (a teda aj rozsah oprávnení obecnej polície) sú pre obec záväzné a obec

nemôže tieto skutočnosti všeobecne záväzným nariadením upravovať inak ako ich upravuje

zákon, najmä nie je oprávnená takto priznávať obecnej polícii také oprávnenia, ktoré jej

nepriznáva zákon o obecnej polícii.

Skutočnosť, že ustanovenie medzi „základnými“

úlohami obecnej (mestskej) polície neuvádza výkon správy pozemných komunikácií sama

osebe neznamená, že obec (mesto) nemôže odťahovanie vozidiel tvoriace súčasť jej oprávnení

ako správcu miestnej komunikácie ( veta prvá a

a 2 ) zveriť svojmu vnútornému útvaru – obecnej (mestskej) polícii

zriadenej všeobecne záväzným nariadením obce (mesta). Pokiaľ je obec (mesto) oprávnená

„odstrániť“ motorové vozidlo ( a ) jeho odtiahnutím

z miestnej komunikácie, je tento prostriedok oprávnený použiť aj ten organizačný útvar obce

(mesta), ktorý odtiahnutie vozidla na základe rozhodnutia obce (mesta) v týchto prípadoch

realizuje. Ak by mal byť správny názor, na ktorom spočíva mimoriadne dovolanie, bola

by obec oprávnená zveriť odťahovanie vozidiel v prípadoch zákonom stanovených

ktorémukoľvek zo svojich vnútroorganizačných útvarov (napríklad odboru finančnému alebo

zdravotníctva, školstva a pod.), okrem jediného útvaru – obecnej polície. Taký výklad sa

prieči účelu zákona (nielen , ale tiež a zákona

č. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožňuje s názorom

generálneho prokurátora, že odťahovanie vozidiel Mestskou políciou v K. v danom prípade

prekročilo rámec úloh obecnej polície a oprávnení príslušníkov obecnej polície vymedzených

v a až 14

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že Mestská polícia v K. bola ako vnútroorganizačný útvar správcu pozemnej

komunikácie (za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 40 ods. 1 a 2 zákona č.

) oprávnená odtiahnuť predmetné vozidlo a že mimoriadne dovolanie

neopodstatnene namieta, že v uvedenom zmysle spočívajú napadnuté rozhodnutia na

nesprávnom právnom posúdení veci.

II. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

o mimoriadnom dovolaní vyšlo najavo, že v odvolacom konaní došlo k tzv. inej vade konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). O vadu

tejto povahy ide medziiným v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu.

Odôvodnenie rozsudku súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti

uvedené v ( ). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne

závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov

a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu

a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho

súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní

o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok odvolacieho súdu

neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľný. Judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu považovaná

za prejav a dôsledok tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne

rozhodnutie veci (R 111/1998). Na uvedenú vadu musí súd rozhodujúci o mimoriadnom

dovolaní prihliadnuť bez ohľadu na to, či bola alebo nebola generálnym prokurátorom

namietaná.

Na vysvetlenie, v čom je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:

V zmysle má povinnosť nahradiť náklady spojené

s odstránením prekážky cestnej premávky ten, kto túto prekážku spôsobil. Podľa § 40 ods. 4

má povinnosť nahradiť náklady vzniknuté odtiahnutím vozidla

„ponechaného“ (viď bližšie prípady uvedené v písm. a/ až c/ tohto ustanovenia) ten, kto je

prevádzkovateľom vozidla (či už takéto ponechanie vozidla spôsobil alebo nespôsobil).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd mal

preukázané, že vozidlo bolo odtiahnuté podľa

(viď posledný odsek na str. 5 písomného vyhotovenia rozsudku odvolacieho súdu). Zároveň

však uviedol, že vozidlo bolo odtiahnuté podľa

Konštatovanie odvolacieho súdu, že vozidlo tvorilo cestnú prekážku (pozn.: spis pre

uvedené konštatovanie nedáva podklad, lebo v protokole o odtiahnutí vozidla na č.l. 3 spisu sa

uvádzajú iné dôvody jeho odtiahnutia), by naznačovalo, že súd za nositeľa povinnosti

nahradiť náklady spojené s odtiahnutím vozidla považoval toho, kto cestnú prekážku

spôsobil; to je ale v rozpore s časťou odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorej sa

uvádza, že vozidlo bolo odtiahnuté na náklady prevádzkovateľa ako subjektu, ktorý nesie

povinnosť nahradiť náklady za odtiahnutie vozidla podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona

č. Tento rozpor vedie k tomu, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný – nevyplýva z neho, či odvolací súd považoval odporkyňu za toho, kto

spôsobil cestnú prekážku, alebo za prevádzkovateľa, a pokiaľ ju považoval za

prevádzkovateľa, z ktorých skutkových zistení vychádzal a ako ich právne posúdil. Tieto

skutkové zistenia sú pri tom významné z hľadiska posúdenia pasívnej legitimácie v spore

(v uvedenom zmysle treba nedostatok vysvetlenia vytknúť rovnako aj odôvodneniu rozsudku

súdu prvého stupňa).

V zmysle je na účely tohto zákona

prevádzkovateľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo

právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla. Osobou oprávnenou

rozhodovať o použití vozidla (prevádzkovateľom) je vo všeobecnosti vlastník vozidla, lebo

u neho možno predpokladať možnosť trvalej právnej i fyzickej dispozície s daným vozidlom.

Treba dodať, že vlastník, ktorý požičia vozidlo inému, zostáva jeho prevádzkovateľom. Na to,

že povinnosť nahradiť náklady na odstránenie vozidla v zmysle § 40 ods. 4 zákona

č. má prevádzkovateľ – osoba, ktorá môže byť odlišná od osoby, ktorej konanie

viedlo v konečnom dôsledku k tomu, že vozidlo bolo odtiahnuté, upozornil Najvyšší súd

Slovenskej republiky už v uznesení zo 17. septembra 2009 sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že v odvolacom konaní došlo k vyššie

uvedenej procesnej vade konania v zmysle , na ktorú musel vziať

zreteľ, i keď nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná, zrušil mimoriadnym dovolaním

napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( v spojení

s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( v spojení s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. septembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková