Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cb-1-2021.pdf
PDF · 107.17 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/1/2021
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošomv právnej veci žalobcu: D.. Z.. W. A., O.., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt X. G. XXXX/XX, U. - D., v mene ktorého bez splnomocnenia koná advokátska kancelária: ULC Čarnogurský s.r.o., sídlo Tvarožkova 5, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: ACS Plyna s.r.o., so sídlom Družstevná 1090/86, Solčany, IČO: 35 972 360, zastúpenému advokátskou kanceláriou: AG LEGAL s.r.o., sídlo Landererova 8, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 326 511, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladných opatrení o d m i e t a .
II. Súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1./ Žalobca podal na tunajšom súde dňa 08.01.2021 návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladných opatrení, ktorým žiadal nariadiť zabezpečovacie opatrenie vo forme záložného práva na akcie žalovaného v spoločnosti Nitrianska teplárenská spoločnosť a.s. Nitra a to 49 ks akcií v menovitej hodnote 82 984,79 eura jednej akcie na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 154 425 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 17754 vystavenej Arca Investments a.s. dňa 14.11.2019 až do momentu právoplatného zrušenia zabezpečovacieho opatrenia a zároveň sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladných opatrení, ktorými bude uložené žalovanému zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s vyššie uvedenými akciami ako aj akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k týmto akciám a to do momentu právoplatného zrušenia týchto neodkladných opatrení.
2./ Uznesením sp.zn. 4Cb/1/2021 - 170 zo dňa 03.02.2021 bol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladných opatrení zamietnutý a zároveň žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania z dôvodu, že žalobca právo uplatňované návrhom odvodzuje zo zmenky, ktorú nepredložil vo fotokópii ako prílohu žaloby a súd nemal osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemal preukázané, že vznikla potreba bezodkladne upraviť pomery z obavy ohrozenia budúcej exekúcie neodkladnými opatreniami v takom rozsahu, ako žalobca požadoval.
3./ Na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie rozhodoval o tomto Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 26Cob/21/2021 - 427 zo dňa 27.05.2021 tak, že napadnuté uznesenie tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
4./ Odvolací súd na základe odvolania žalobcu preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom odvolania - t. j. vo výrokoch označených v uznesení súdu prvej inštancie pod bodmi I.1., II.1., II.2., III. a IV. - (§ 379) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s výnimkou vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré prihliada odvolací súd aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), pričom dospel k záveru, že na vydanie preskúmavaných výrokov uznesenia neboli splnené procesné podmienky, na ktorú vadu prihliadol z úradnej povinnosti, aj keď nebola uplatnená ako odvolací dôvod (§ 380 ods. 2 CSP). Odvolací súd z tohto dôvodu uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách žalovaného na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, (1) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha. (2) K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
Podľa § 128 ods. 1 CSP, ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.
Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 89 ods. 1 veta prvá CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 92 ods. 1 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
Podľa § 92 ods. 2 CSP, splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
Podľa § 82l ods. 3 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej len "zákon o súdoch"), orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú
schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu.
Podľa § 82l ods. 4 zákona o súdoch, ak osobitný predpis neustanovuje inak, prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe možno súdu doručiť v elektronickej podobe tak, že sa prevedú do elektronickej podoby a pripoja sa k elektronickému podaniu, ktoré je autorizované účastníkom konania, stranou v konaní alebo ich zástupcom; autorizácia takto vyhotovených elektronických dokumentov sa nevyžaduje a ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Súd si môže vyžiadať predloženie týchto príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné.
Podľa § 23 ods. 5 písm. a) bod 1. zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (zákon o e-Governmente) (ďalej len "zákon o e-Governmente"), okrem spôsobu podľa odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby, na účely elektronickej komunikácie, preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný splnomocniteľom, ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia.
Podľa § 3 písm. o) zákona o e-Governmente, na účely tohto zákona sa rozumie autorizáciou úkonu vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním tohto právneho úkonu.
Podľa § 25 ods. 3 veta prvá zákona o e-Governmente, prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa vyžaduje jej predloženie aspoň v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou (§ 35 ods. 2).
Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente, zaručenou konverziou je konverzia s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente, konverzia je postup, pri ktorom je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.
Podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente, osoba vykonávajúca konverziu pri zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b) a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument, b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu, c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument spoločne a pripojí časovú pečiatku, d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.
5./ Procesné podmienky definuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 161 ods. 1 ako podmienky, (výlučne) za (naplnenia) ktorých môže súd konať a rozhodnúť.
6./ Odvolací súd (z obsahu spisu, vrátane elektronického súdneho spisu) zistil, že konanie v prejednávanej veci sa začalo doručením návrhu, podaného a spísaného v mene žalobcu, na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia proti žalovanému. Návrh bol podaný ešte pred začatím konania vo veci samej.
7./ Návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia bol spísaný advokátskou kanceláriou ULC Čarnogurský s.r.o., ktorej identifikačné údaje sú uvedené aj v záhlaví tohto rozhodnutia, s tým, že podľa spísaného návrhu má byť táto advokátska kancelária zástupcom žalobcu, v mene ktorého návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia aj podala súdu prvej inštancie. Návrh spolu s listinnými prílohami bol podaný elektronicky, prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy slovensko.sk.
8./ Jednou z príloh elektronického podania (návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia) bol súbor s názvom "1_POA_Floch_Arca Investments.asice", ktorého obsahom bol scan plnomocenstva, udeleného v listinnej podobe, ktorým žalobca splnomocňuje advokátsku kanceláriu ULC Čarnogurský s.r.o. na zastupovanie vo veci ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu a vymáhaní nároku voči spoločnosti Arca Investments, a.s., IČO: 35 975 041, ktorého obsah bol bližšie demonštratívne vymedzený tak, že sa vzťahuje na zastupovanie v akomkoľvek civilnom sporovom konaní. Z obsahu súdneho spisu vedeného v listinnej podobe ako aj elektronického súdneho spisu odvolací súd vo vzťahu k uvedenému súboru, obsahujúcemu scan plnomocenstva ďalej zistil, že predmetný súbor bol podpísaný (len) kvalifikovaným elektronickým podpisom advokáta JUDr. Mag. Jána Čarnogurského, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným - advokátskej kancelárie ULC Čarnogurský s.r.o., s použitím mandátneho certifikátu, ku ktorému bola pripojená kvalifikovaná elektronická časová pečiatka.
9./ Vychádzajúc z dlhodobo ustálenej súdnej praxe, ak robí procesný úkon, ktorým sa začína konanie (v závislosti od povahy veci pôjde o podanie žaloby, podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ak nie sú tieto návrhy podané počas konania vo veci samej alebo spolu so žalobou), subjekt, ktorý tvrdí, že je zástupcom žalobcu, resp. navrhovateľa, a že procesný úkon robí v jeho mene, je predloženie plnomocenstva na zastupovanie tohto účastníka konania (žalobcu, resp. navrhovateľa) jednou z procesných podmienok (predtým podmienok konania) na strane účastníkov. Ak zastúpený účastník konania alebo subjekt, ktorý tvrdí, že je jeho zástupcom, nepredloží súdu splnomocnenie, oprávňujúce subjekt, ktorý robí procesný úkon, ktorým sa začína konanie, na jeho urobenie v mene žalobcu, resp. navrhovateľa (resp. oprávňujúce zástupcu účastníka na jeho zastupovanie v celom konaní), ide o nedostatok procesnej podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd konkrétne poukazuje napr. na nasledovnú súdnu prax - Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, sv. IV, vydaný NS ČSSR nákladem SEVT, Praha 1986, s. 719; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/141/2008 z 18.03.2010; uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/363/2012 z 28.09.2012; uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/1/2017 z 12.12.2017.
10./ Z už vyššie uvedených skutkových zistení týkajúcich sa skúmania procesnej podmienky riadneho plnomocenstva zástupcu vyplýva, že k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia pripojené plnomocenstvo (presnejšie jeho scan obsiahnutý v súbore, ktorý tvoril prílohu návrhu) nebolo predložené v elektronickej forme buď (i/) ako (pôvodný) elektronický dokument žalobcu (v obsahu ktorého žalobca splnomocňuje advokátsku kanceláriu ULC Čarnogurský s.r.o. na jeho zastupovanie v konaní o uvedenom návrhu, tak ako to bolo obsiahnuté aj v scane predloženej listiny), ktorý by bol autorizovaný žalobcom podľa § 23 ods. 5 písm. a) bod 1. zákona o e-Governmente alebo ako ii/ elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu (originálu) v listinnej podobe podľa § 36 ods. 3 zákona o e-Governmente a (vykonávacej) vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 331/2018 Z. z. o zaručenej konverzii v znení účinnom do 28.02.2021 (t. j. v čase predloženie predmetného súboru súdu prvej inštancie spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia).
11./ Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (tak Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len "ÚS SR" ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej len "NS SR") oprávnenie advokáta (resp. advokátskej kancelárie) konať za svojho klienta musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané originálom splnomocnenia (napr. bod 18. uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 180/2019 z 30.04.2019; bod 10. uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 22/2019 zo 16.01.2019; bod 22. uznesenia ÚS SR č. k. II. ÚS 499/2018 - 17 zo 17.10.2018; bod 10. uznesenia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 363/2018 z 11.07.2018; uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 231/2018 z 10.05.2018; uznesenie NS SR sp. zn. 2Sži/43/2014 zo 17.06.2015; uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži/35/2014 z 27.11.2014; uznesenie NS SR sp. zn. 5Sži/27/2014 z 24.07.2014).
12./ Advokát, resp. advokátska kancelária, je ako zástupca účastníka povinný splnomocnenie, ktoré mu účastník konania udelil, predložiť súdu vzhľadom na povinnosť advokáta podľa § 82l ods. 3 zákona o súdoch (doručovať v konaní pred súdom súdu podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej je majiteľom) v elektronickej podobe. Táto povinnosť advokáta sa teda vzťahuje aj na doručenie
splnomocnenia, ktorým ho účastník konania splnomocnil na jeho zastúpenie v konaní alebo pri určitom procesnom úkone, a to aj takého, ktoré bolo pôvodne udelené v listinnej podobe.
13./ Na elektronickú podobu splnomocnenia treba vzhľadom na už vyššie uvedené závery aplikovať príslušné ustanovenia zákona o e-Governmente, podľa ktorého oprávnenie konať v mene žalobcu sa preukazuje buď splnomocnením ako (pôvodným) elektronickým dokumentom, autorizovaným podľa § 23 zákona o e-Governmente splnomocniteľom (teda žalobcom), alebo ak splnomocniteľ (žalobca) nemôže tento dokument (splnomocnenie vytvorené ako elektronický dokument) autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného splnomocnenia podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Totožné právne závery opakovane judikoval aj ÚS SR v množstve svojich rozhodnutí - z nich napr. uznesenie sp. zn. III. ÚS 422/2018 z 13. novembra 2018, uznesenie sp. zn. I. ÚS 353/2018 z 18. apríla 2019, uznesenie sp. zn. I. ÚS 180/2019 z 8. augusta 2019, sp. zn. III. ÚS 271/2018 zo 17. júla 2018, uznesenie sp. zn. III. ÚS 342/2018 z 18. apríla 2019.
14./ V prípade, ak je splnomocnenie vytvorené ako (pôvodný) elektronický dokument, len autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia len advokátom ako zástupcom splnomocniteľa nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.
15./ Autorizácia úkonu (v danom prípade udelenia splnomocnenia ako jednostranného právneho úkonu) predstavuje v elektronickom svete vyjadrenie súhlasu s obsahom právneho úkonu a s vykonaním právneho úkonu. Právna relevantnosť elektronickej formy plnomocenstva musí preto spĺňať požiadavky stanovené zákonom o e-Governmente, a teda žalobca priamo v elektronickom svete musí opatriť plnomocenstvo v elektronickej podobe svojím kvalifikovaným elektronickým podpisom.
16./ Ako súdna prax preukázala, žalobca často nedisponuje možnosťou autorizovať akýkoľvek (vytvorený) elektronický dokument (napr. splnomocnenie), a preto s prihliadnutím na požiadavku stanovenú v § 23 ods. 5 písm. a) bod 1. zákona o e-Governmente by nemohol v elektronickom svete právne relevantným spôsobom splnomocniť inú osobu na zastupovanie v súdnych a iných konaniach. Z týchto dôvodov zákonodarca v zákone o e-Governmente zaviedol inštitút zaručenej konverzie, ktorého právna úprava sa nachádza v § 35 a nasl. Účelom zaručenej konverzie je transformácia dokumentov (okrem iného z pôvodnej listinnej podoby do elektronickej podoby) s cieľom zachovania všetkých právnych účinkov, ktorý dokument v pôvodnej listinnej podobe má a jeho použiteľnosti na právne úkony, pričom táto transformácia sa musí uskutočniť zákonom o e-Governmente predpísaným spôsobom pre zaručenú konverziu.
17./ Ak teda advokát doručuje súdu splnomocnenie, ktorým ho účastník konania splnomocnil na jeho zastúpenie v konaní alebo pri určitom procesnom úkone, ktoré bolo pôvodne udelené v listinnej podobe, je povinný s poukazom na ustanovenie § 82l ods. 3 zákona o súdoch v spojení s § 35 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o e-Governmente a súvisiace ustanovenia takéto splnomocnenie transformovať do elektronického dokumentu zaručenou konverziou. Len týmto spôsobom (zaručenou konverziou) transformované plnomocenstvo, v origináli udelené v listinnej forme, do formy elektronického dokumentu, ktorý je doručený súdu, má rovnaké právne účinky ako doručenie originálu plnomocenstva udeleného v listinnej forme. Ako odvolací súd pritom uviedol už vyššie, počas celého konania musí byť oprávnenie zástupcu konať v mene účastníka preukázané práve originálom plnomocenstva (bod 44. odôvodnenia). Elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou splnomocnenia udeleného žalobcom jeho zástupcovi - advokátovi v origináli v listinnej podobe, vyvoláva teda rovnaké právne účinky ako pôvodný dokument v listinnej podobe.
18./ Teda na to, aby mohlo aj elektronicky doručené splnomocnenie vyvolať právne účinky, vyžaduje sa buď jeho autorizácia splnomocniteľom (podľa § 23 zákona o e-Governmente) alebo zaručená konverzia (podľa § 35 zákona o e-Governmente), pretože len takýmto postupom je možné dosiahnuť, aby novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, t. j. v danom prípade plnomocenstvo, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, mal rovnaké právne účinky a bol použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný (originálny) dokument, ktorého transformáciou vznikol (rovnako napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 231/2018 z 10.05.2018).
19./ V prejednávanej veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, o ktorom vecne konal a rozhodol súd prvej inštancie odvolaním v časti napadnutým uznesením, podala advokátska kancelária ULC Čarnogurský s.r.o. v mene žalobcu, avšak nepredložila súdu prvej inštancie do vydania napadnutého uznesenia také splnomocnenie udelené žalobcom, ktoré by vyvolalo právne účinky ustanovené v § 92 ods. 2 vete druhej CSP. Súd prvej inštancie o podanom návrhu teda vecne konal a rozhodoval za stavu, keď na to neboli splnené procesné podmienky (konkrétne nebola splnená procesná podmienka predloženia riadneho splnomocnenia zástupcu žalobcu, oprávňujúceho subjekt, ktorý spísal a podal súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, konať v mene navrhovateľa, resp. žalobcu).
20./ Nedostatok procesnej podmienky, ktorý odvolací súd zistil pri vydaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie (absencia riadneho splnomocnenia udeleného žalobcom subjektu, ktorý v jeho mene podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia) má odstrániteľný charakter. V zásade, pokiaľ ide o konanie vo veci samej alebo o konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje vec samu, súd musí v prípade odstrániteľných procesných podmienok využiť procesné možnosti na to, aby nedostatok procesnej podmienky odstránil (§ 161 ods. 3 CSP). Až potom, ako súd vyčerpá všetky procesné možnosti nápravy a vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky sa neodstráni, súd konanie zastaví (ak zákon neustanovuje iný, osobitný postup - napr. odmietnutie podania a pod.).
21./ O prípad, kedy sa však uplatňuje iný postup pri nedostatku procesnej podmienky, ktorá má odstrániteľný charakter, ide aj v práve prejednávanej veci. Predmetom tejto veci je totiž konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, začaté pred konaním vo veci samej, ktoré nekonzumuje vec samu a rovnako tak potom ani nie je daný návrh podaním vo veci samej (§ 123 ods. 2 a contrario CSP).
22./ Záver o tom, že podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nie je z uvedených dôvodov podaním vo veci samej a rovnako tak potom konanie o tomto návrhu nemôže konzumovať konanie vo veci samej má v prejednávanej veci významné dôsledky.
23./ Z normatívneho znenia § 327 CSP totiž vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Uvedené ustanovenie je vzhľadom na primerané použitie ustanovení o neodkladnom opatrení podľa § 344 CSP aj na zabezpečovacie opatrenie v plnom rozsahu aplikovateľné aj na postup pri odstraňovaní vád zabezpečovacieho opatrenia.
24./ Doktrína civilného procesu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., komentár k § 327) v rámci výkladu k ustanoveniu § 327 CSP uvádza, že v ustanovení § 327 CSP obsiahnuté všeobecné pravidlo je nevyhnutné interpretovať v nadväznosti na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný sporový poriadok v § 123 ods. 2 ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritériá podania vo veci samej.
25./ Uvedená právna doktrína, s ktorou sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (keď nezistil, že by sa napr. v dôsledku ďalšieho vývoja právneho názoru bolo potrebné od nej odchýliť), ďalej v rámci komentára k ustanoveniu § 327 CSP uvádza, že na odstraňovanie vád návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a/alebo neodkladného opatrenia, ktoré nie je podaním vo veci samej, však nemožno aplikovať ustanovenie § 128 ods. 1 CSP, pretože je to priamo vylúčené doslovným znením zákona. To nadväzuje aj na špeciálnu normu podľa § 327 CSP, ktorá súdu ukladá povinnosť bez ďalšieho odmietnuť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, pokiaľ táto vada bráni pokračovaniu v konaní. Za daných okolností nie je odstraňovanie vád prípustné a súd navrhovateľa nevyzýva na doplnenie alebo opravu návrhu. Rovnaký právny názor bol prezentovaný aj v časopiseckej literatúre, napr. článok Števček, M.: Jeden problém a pokus o jeho riešenie (čo by na časť úpravy neodkladných opatrení v CSP povedal Malý princ). In: Právny obzor. Roč. 99 (2016), č. 3, s. 195-203.
26./ Teda, v prejednávanej veci nastala špecifická procesná situácia, keď súd nemôže žalobcu a ani zástupcu konajúceho v jeho mene bez riadneho splnomocnenia na odstránenie vady spočívajúcej v absencii riadneho právne účinného splnomocnenia, ktorého absencia spôsobuje nedostatok procesnej podmienky na strane účastníka konania, podľa § 327 časť vety za bodkočiarkou v spojení s § 128 ods. 1 CSP vyzývať a na doplnenie splnomocnenia k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia určovať akúkoľvek lehotu. Teda, hoci samotný charakter uvedeného nedostatku procesnej podmienky je v zásade odstrániteľný, pokiaľ sa tento vyskytne v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia, ktoré je podané pred začatím konania vo veci samej a ktoré vec samu nekonzumuje, a preto nie je podaním vo veci samej, nemôže súd konajúci o takomto návrhu vyvíjať akúkoľvek aktivitu smerujúcu k jeho odstráneniu, ale ak uvedený nedostatok procesnej podmienky v čase rozhodovania o podanom návrhu trvá, je povinný obligatórne podľa § 327 časť vety za bodkočiarkou CSP takýto návrh odmietnuť. Proti takémuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie nie je prípustné odvolanie (§ 357 písm. b/ a contrario CSP). Vadou, ktorá bráni pokračovaniu v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a/alebo neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, je totiž každá vada spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky. Bez splnenia všetkých procesných podmienok totiž súd nemôže o príslušnom návrhu vecne rozhodnúť, teda podaný návrh je bez splnenia všetkých procesných podmienok vecne neprejednateľný.
27./ Odvolací súd, plniac si povinnosť podľa § 391 ods. 3 CSP uvádza, že súd prvej inštancie bude po vrátení veci viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyjadrenými v odôvodnení tohto rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP). V súlade s nimi, ak nedôjde k zmene skutkového alebo právneho stavu, rozhodne o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia tak, že tento návrh podľa § 327 CSP, z dôvodov už uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia, odmietne. Proti tomuto rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a contrario v spojení s § 357 písm. b/ a contrario CSP).
28./ S poukazom na vyššie uvedené stanovisko odvolacieho súdu a rešpektujúc jeho právny názor súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení rozhodol tak, že pre nedostatok procesnej podmienky konania návrh odmietol s poukazom na ustanovenie § 327 CSP. Uvedený nedostatok spočíva v absencii predloženia riadneho splnomocnenia zástupcu žalobcu, oprávňujúceho subjekt, ktorý spísal a podal súdu návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, konať v mene navrhovateľa resp. žalobcu, pričom súd konajúci o takomto návrhu, ktorý nie je podaním vo veci samej, nemôže vyvíjať akúkoľvek aktivitu smerujúcu k odstráneniu tejto vady a je povinný podľa § 327 CSP takýto návrh odmietnuť.
29./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške, nakoľko proti žalovanému bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nariadenie neodkladných opatrení odmietnutý a teda žalobca procesne zavinil odmietnutie návrhov, pričom odmietnutie návrhov má taký istý dôsledok ako zastavenie konania podľa § 256 ods. 1 CSP a teda súd analogicky rozhodol o náhrade trov konania v prípade odmietnutia návrhov podľa tohto ustanovenia. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a contrario v spojení s § 357 písm. b/ a contrario CSP). Proti uzneseniu o náhrade trov konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.