Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/141/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa P., bývajúceho X.,

zastúpeného v dovolacom konaní JUDr. P., advokátom so sídlom v B., proti odporkyni D.,

bývajúcej X., zastúpenej JUDr. H., advokátkou so sídlom v B., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod

sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 19. decembra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu

v Bratislave z 19. decembra 2007 sp. zn. a uznesenie Okresného súdu

Bratislava IV z 3. júla 2007 č.k. -93; vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 3. júla 2007 č.k. -93 zastavil

konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku 900 Sk navrhovateľovi. Zastavenie

konania odôvodnil nedostatkom právomoci a nedostatkom príslušnosti slovenských súdov na

prejednanie veci s poukazom na § 7, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 88 ods. 1 písm. b/ a § 79

ods. 1 Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rodinným súdom v Austrálii, ktorý je

podľa slovenského právneho poriadku príslušný rozhodovať aj o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Obaja účastníci sú austrálski štátni občania s trvalým pobytom

v Austrálii, predmetný rozsudok o rozvode nebol uznaný osobitným výrokom slovenského

súdu v súlade s , preto nemôže byť podkladom pre rozhodovanie

slovenského súdu a v Slovenskej republike nie je súd, ktorý by bol na konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov príslušným. Rozhodnutie o trovách konania

odôvodnil , o vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa uznesením z 19. decembra 2007

sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Odporkyni náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení poukázal na to, že návrh na začatie konania

v danej veci podal advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory,

ktorý na konanie nemal riadne plnomocenstvo; predmetný návrh podal na základe poverenia

JUDr. K., advokáta pôsobiaceho a zapísaného v zozname advokátov v Českej republike,

ktorého dňa 16. októbra 2003 splnomocnil navrhovateľ na podanie návrhu na začatie konania

a na konanie pred súdom vo veci vyporiadania spoločného majetku manželov. JUDr. K.

v čase podania návrhu, ale ani neskôr (podľa ) nebol zapísaný do

zoznamu advokátov v Slovenskej republike, preto nemal oprávnenie zastupovať navrhovateľa

v konaní pred súdmi Slovenskej republiky a podať návrh na majetkové vyporiadanie

spoločného majetku manželov. Túto právnu nespôsobilosť nie je možné nahradiť ani

poverením JUDr. K. z 18. októbra 2003 udeleným JUDr. P., lebo nie je oprávnením podľa

Nakoľko nedostatky plnomocenstva neboli odstránené ani v odvolacom

konaní, rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania považoval za vecne správne.

Zároveň uviedol, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

podaný predčasne, pretože doposiaľ nebolo predložené uznanie rozhodnutia o rozvode

manželstva účastníkov konania v zmysle , keďže Slovenská

republika (predtým Československá republika) je v zmysle vyhlášky č. viazaná

Dohovorom o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia.

Uznesenie krajského súdu navrhovateľ napadol dovolaním z dôvodu, že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Súd pochybil, keď neuznal

plnomocenstvo JUDr. P. na jeho zastupovanie v konaní, pretože v plnej moci udelenej JUDr.

K. súhlasil s tým, aby ho zastupoval JUDr. P., advokát zapísaný v Slovenskej advokátskej

komore v prípade, ak nebude môcť vykonať zastupovanie JUDr. K.. JUDr. K. od účinnosti

Z.z o advokácii (od 1. januára 2004) je ako hosťujúci euroadvokát

považovaný za advokáta podľa tohto zákona, teda je považovaný za advokáta zapísaného do

zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (§ 2 uvedeného zákona)

a nijaký predpis mu nezakazuje udeliť substitučnú plnú moc, naopak v určitých prípadoch

vyžaduje, aby mal na území Slovenskej republiky tzv. spolupracujúceho advokáta. To

znamená, že od 1. januára 2004 je substitučná plná moc udelená JUDr. K. JUDr. P.

bezchybnou a platnou plnou mocou podľa , preto je oprávnená zhojiť aj

úkony vykonané pred týmto dňom. Odvolací súd nesprávne vec právne posúdil, keď potvrdil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa majúc za to, že odvolanie podané JUDr. P. bolo

podané neoprávnenou osobou, hoci v prípade, ak by bolo odvolanie skutočne podané

neoprávnenou osobou (pokiaľ by splnomocnenie udelené JUDr. P. nebolo dostačujúce), mal

súd odvolanie odmietnuť ( ods. l písm. b/ ) a nie uznesenie prvostupňového súdu

potvrdiť. Odvolací súd tiež pochybil, keď potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez

nariadenia pojednávania, čím odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Ďalej

uviedol, že k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom došlo aj tým, že súd prvého

stupňa zastavil konanie pre nedostatok jeho právomoci. Podľa vyhlášky č. ,

ktorou bolo zverejnené, že Československá socialistická republika je viazaná Dohovorom

o uznávaní rozvodov a zrušení manželského spolužitia dňom 11. júla 1976, ktorého

signatárom je aj Austrália, osobitné rozhodnutie súdu o uznaní rozsudku austrálskeho súdu nie

je potrebné. Súd od neho nežiadal predloženie rozhodnutia o uznaní cudzieho rozhodnutia, čo

svedčí o tom, že sa s jeho názorom stotožnil. Ak súd názor dodatočne zmenil, nedostatok

rozhodnutia o uznaní rozsudku o rozvode nie je dôvodom na zastavenia konania podľa § 104

ods. 1 vety prvej Súd mal a mohol v takom prípade konanie prerušiť do rozhodnutia

súdu o uznaní rozsudku austrálskeho súdu. Tiež chýbajúci údaj o občianstve účastníkov

v návrhu je síce vadou návrhu, avšak nie takou, pre ktorú možno bez ďalšieho konanie

zastaviť, pretože súd navrhovateľa na odstránenie vád nevyzval. Súd prvého stupňa pre

vyriešenie otázky príslušnosti súdu ponechal bez povšimnutia aj štátne občianstvo účastníkov

a nezistil ani ďalšie skutočnosti zakladajúce právomoc slovenských súdov napriek tomu, že

predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je aj nehnuteľnosť, čo v zmysle

zakladá výlučnú právomoc slovenského súdu bez ohľadu na

štátnu príslušnosť účastníkov. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pretože súd nebral do

úvahy ustanovenia vyhlášky č. , ako aj ustanovenia zakladajúce právomoc

slovenského súdu. Žiadal preto napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s uznesením

okresného súdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie navrhovateľa ako nedôvodné

„zamietnuť“. Uviedla, že odvolací súd rozhodol vecne správne a v súlade s platnou právnou

úpravou slovenského práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z vyššie

uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,

dovolanie však nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/

až c/ Dovolanie preto podľa a prípustné nie je.

Vzhľadom na uvedené by prípustnosť dovolania navrhovateľa prichádzala do úvahy,

len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že v prejednávanej veci mu

bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Pri

posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov k odňatiu

možnosti navrhovateľa konať pred súdom, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania

v zmysle je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na

spravodlivý proces ( a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd). K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť

nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Za

porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu o zastavení konania pre

nedostatok právomoci a príslušnosti súdu na konanie, ak pre takéto rozhodnutie neboli

splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa navrhovateľovi

odopiera právo na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (predmetom ktorého je aj

nehnuteľnosť nachádzajúca sa na území Slovenskej republiky).

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

v znení platnom do 29. februára 2004 v čase podania žaloby (ďalej len „zákon

č. “) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú

občianskoprávne, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť

právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri

úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa právomoc slovenských súdov v majetkových

sporoch je daná, ak je daná podľa slovenských predpisov ich príslušnosť.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je vecou majetkovou, preto

je treba právomoc slovenských súdov riešiť z hľadiska vyššie citovaného § 37 zákona

č.

Podľa na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému

návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá

bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje ( ).

Podľa proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej

republike, možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.

Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, ktorý rozhodoval

o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového

spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu (§ 88 ods. 1

písm. b/ ).

Pri posudzovaní otázky, či je v danom prípade daná právomoc slovenských súdov

podľa , ustanovenie aplikovať

nemožno. Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom uvedeným k v Komentáři

k občanskému soudnímu řádu, I.díl, vydanom nakladatelstvím Panorama Praha 1985, str. 386,

podľa ktorého ustanovenie možno použiť len vtedy, ak rozvod manželstva

vyslovil niektorý československý súd (dnes súd Slovenskej republiky). Ak rozvod vyslovil

niektorý cudzozemský súd, budú pre určenie miestnej príslušnosti vo veciach tu uvedených

platiť všeobecné ustanovenia. Je totiž logické, aby v týchto prípadoch pre určenie miestnej

príslušnosti súdov platili všeobecné ustanovenia, pretože pri použití § 88 ods. 1 písm. b/

by vždy rozhodoval cudzozemský súd, okrem prípadov, kedy by právomoc

slovenských súdov bola založená písomnou dohodou účastníkov.

Príslušnosť slovenských súdov je teda v danom prípade daná preto, že je daná

príslušnosť Okresného súdu Bratislava IV, v obvode ktorého sa nachádza nehnuteľnosť

v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, ktorá je predmetom vyporiadania ich

bezpodielového spoluvlastníctva (viď aj ).

Keďže v danej veci súdy nesprávne posúdili otázku právomoci a príslušnosti súdu,

v dôsledku čoho súd prvého stupňa konanie zastavil (a odvolací súd napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdil čiastočne aj z iných dôvodov), dospel dovolací súd k záveru, že

týmto postupom súdov bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa

o zastavení konania potvrdil aj z dôvodu nedoloženia plnej moci udelenej navrhovateľom na

jeho zastupovanie v konaní advokátom JUDr. P.. Uvedený záver odvolacieho súdu taktiež nie

je správny.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci ( ).

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd

postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne

účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104

ods. 1 ). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre

to vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať

rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania

odstrániť, konanie zastaví ( ).

Plná moc na zastupovanie účastníka v konaní, ak si účastník zvolil zástupcu, patrí

k podmienkam konania. Nedoloženie plnej moci udelenej na zastupovanie v občianskom

súdom konaní je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Preto, ak odvolací súd mal

pochybnosti o tom, či JUDr. P. je oprávnený podať návrh na začatie konania a zastupovať

navrhovateľa v konaní pred súdom na základe poverenia českého advokáta JUDr. K.

z 18. októbra 2003, bolo jeho povinnosťou v zmysle urobiť vhodné

opatrenia smerujúce k odstráneniu uvedenej vady návrhu, konkrétne bolo potrebné vykonať

šetrenie a vyzvať navrhovateľa, aby sa vyjadril, koho splnomocnil na zastupovanie v konaní a

aký bol rozsah jeho poverenia. Bez odstránenia uvedeného nedostatku podmienky konania,

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení

konania (aj keď z iného dôvodu) treba považovať za predčasné.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesným postupom súdov

oboch nižších stupňov došlo v danom prípade k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred

súdom v zmysle Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť

dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie

zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť

považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil tak potvrdzujúce

uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( a ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. marca 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková