Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 342/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. novembra 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu

Mojmíra Mamojku prerokoval sťažnosť advokáta ,

, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo advokáta na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Advokátovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 200 € (slovom tisícdvesto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť

mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 4. septembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť advokáta

, (ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na nasledujúce skutočnosti:

„Návrhom na priznanie odmeny voči Okresnému súd Žilina zo dňa 5.10.2013,

podanom dňa 15.11.2013, som si uplatnil nárok na priznanie odmeny za obhajobu

obvineného (ustanovenie obhajcu opatrením Okresného súdu Žilina

223/2007 zo dňa 22.3.2007).

Nakoľko Okresný súd Žilina o mojom návrhu nerozhodol, obrátil som sa na predsedu

Okresného súdu Žilina so sťažnosťou zo dňa 28.4.2016, pričom som žiadal rozhodnutie

vo veci.

Predseda Okresného súdu Žilina na moju sťažnosť reagoval vyjadrením k sťažnosti

na prieťahy v konaní č. zo dňa 10.5.2016, z ktorej vyplýva, že v súdnom

spise sa nenachádza môj podaný návrh.

Na vyjadrenie predsedu okresného súdu som reagoval urgenciou sťažnosti zo dňa

12.5.2016, v ktorej som žiadal o okamžité rozhodnutie o mojom návrhu a priložil som

k urgencii sťažnosti rovnopis návrhu na priznanie odmeny s pečiatkou Okresného súdu

Žilina, s ktorej vyplýva, že návrh na priznanie odmeny bol podaný osobne na podateľni

okresného súdu dňa 15.11.2013.

Na moju urgenciu sťažnosti reagoval predseda okresného súdu doplnením

vyjadrenia k sťažnosti na prieťahy v konaní č. zo dňa 19.5.2016, z ktorého

vyplýva, že na základe mnou preukázaného podania návrhu na priznanie odmeny o mojom

návrhu bolo rozhodnuté dňa 17.5.2016. Súčasne predseda okresného súdu uviedol, že moja

pôvodná sťažnosť bola opodstatnená a dôvodne podaná.

Napriek vyjadreniu predsedu Okresného súdu Žilina doposiaľ mi nebolo doručené

ani rozhodnutie o návrhu na priznanie odmeny obhajcu a ani odmena mi nebola

vyplatená.“

3. Sťažovateľ zdôraznil, že okresný súd o jeho návrhu na priznanie odmeny

nerozhodol už 4 roky a 8 mesiacov, pričom o tomto návrhu mal rozhodnúť do 30 dní

od jeho podania.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods.

2 , aby prikázal okresnému súdu rozhodnúť o návrhu sťažovateľa bez zbytočných

prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €.

5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. z 2. októbra 2018

doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2018 vyjadril k sťažnosti predseda okresného súdu,

ktorý predložil vyjadrenie zákonného sudcu a zoznam procesných úkonov vykonaných

vo veci sp. zn. . Z vyjadrenia zákonného sudcu vyplýva, že vo veci bol

vyhlásený rozsudok 11. januára 2008 a následne po jeho vyhotovení bol celý spis

odovzdaný na ďalšie konanie vyššej súdnej úradníčke a asistentke. Poukázal tiež na to, že

vec nie je skutkovo a právne zložitá a už vôbec nie, pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách

trestného konania. V súlade so skutočnosťami uvedenými v podanej ústavnej sťažnosti

ďalej uviedol, že po sťažnosti sťažovateľa adresovanej predsedovi okresného súdu bola

uznesením okresného súdu zo 17. mája 2016 sťažovateľovi priznaná odmena a náhrady

za zastupovanie odsúdeného v predmetnej trestnej veci. Toho istého

dňa, t. j. 17. mája 2016 bol príslušný spisový materiál odovzdaný asistentke senátu 9 T

na expedovanie predmetného uznesenia. Uvedené uznesenie však bolo odsúdenému

, sťažovateľovi a Okresnej prokuratúre Žilina zaslané až 20. augusta

2018. Zákonný sudca k tomu uviedol, že uznesenie nebolo sťažovateľovi doručené

pravdepodobne z dôvodu administratívnej chyby a v tomto smere ide o extrémne prieťahy

v konaní.

6. Predseda okresného súdu tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania

v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

7. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj sťažovateľ. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 15. októbra 2018

konštatoval, že v predmetnej trestnej veci neboli spôsobené prieťahy v konaní vo veci

samej, ale k prieťahom došlo v konaní o priznanie odmeny za obhajobu. Znova uviedol

podstatné skutočnosti obsiahnuté už v sťažnosti podanej ústavnému súdu, pričom k náprave

došlo až v súvislosti s konaním na ústavnom súde, keďže mu už bolo doručené uznesenie

okresného súdu o priznaní odmeny za obhajobu a vyplatená odmena. Tiež poukázal na to,

že za pochybenia týkajúce sa organizácie práce nesie zodpovednosť okresný súd.

8. Sťažovateľ tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní

o prijatej sťažnosti v zmysle .

9. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. K porušeniu sťažovateľom označeného práva malo

dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

13. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci jej

skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania a napokon aj

postup konajúceho súdu.

14. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ide o priznanie odmeny

sťažovateľovi za obhajobu v trestnom konaní. Ústavný súd konštatuje, že obdobné konania

a rozhodnutia možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka

konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.

15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa v rámci konania o priznaní

odmeny za obhajobu v predmetnej trestnej veci. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne

okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania,

čo sa týka priznania jeho odmeny.

16. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a zistil, že z vyjadrenia okresného

súdu a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ si návrhom doručeným

okresnému súdu 15. novembra 2013 uplatnil nárok na priznanie odmeny za obhajobu

. Keďže okresný súd o tomto návrhu nerozhodol, sťažovateľ sa

28. apríla 2016 obrátil na predsedu okresného súdu so sťažnosťou, pričom žiadal

o rozhodnutie v danej veci. Nakoniec po preukázaní podania návrhu na priznanie odmeny

na podateľni okresného súdu 15. novembra 2013 predseda okresného súdu vyhodnotil

sťažnosť sťažovateľa ako opodstatnenú a okresný súd rozhodol o jeho návrhu 17. mája

2016, teda po 2 rokoch a 6 mesiacoch od jeho podania. Uvedené rozhodnutie o priznaní

odmeny sťažovateľovi však následne nebolo doručované a odmena mu nebola vyplatená.

K náprave došlo až v súvislosti s konaním na ústavnom súde, keď po podaní ústavnej

sťažnosti okresný súd 20. augusta 2018 vyexpedoval predmetné rozhodnutie, ktoré následne

31. augusta 2018 nadobudlo právoplatnosť. Na základe uvedeného uznesenia už bola

sťažovateľovi aj vyplatená odmena. Z uvedených skutočností vyplývajú prieťahy v konaní

o priznanie odmeny za obhajobu v dĺžke 4 rokov a 9 mesiacov, pričom extrémne prieťahy

boli uznané aj zo strany okresného súdu.

17. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že predmetným

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

18. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

označeného práva sťažovateľa, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety , pretože

označená vec už bola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa

právoplatne skončená, a to uznesením okresného súdu o priznaní odmeny sťažovateľovi

č. k. -1195 zo 17. mája 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31. augusta 2018.

III.

19. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

20. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

21. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

22. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, čo odôvodnil dĺžkou obdobia, počas ktorej okresný súd nerozhodol o jeho

návrhu, nedodržaním zákonnej lehoty na rozhodnutie, neposkytnutím nápravy zo strany

predsedu okresného súdu, nedoručením rozhodnutia o priznaní odmeny po jeho vydaní

a nedôvodným zadržiavaním príjmu za jeho prácu.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

24. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

25. Vzhľadom na dĺžku konania o priznaní odmeny za obhajobu v trestnom konaní

vedeného okresným súdom v trvaní 4 rokov a 9 mesiacov, berúc do úvahy predmet konania

na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného prípadu, ústavný

súd považoval priznanie sumy 1 200 € pre sťažovateľa za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

26. Ústavný súd o úhrade trov konania sťažovateľa nerozhodoval vzhľadom

na skutočnosť, že sťažovateľ si trovy konania neuplatnil.

27. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2018