Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (20)I. ÚS 180/2019
PDF · 155.67 KB
No categories available
I. ÚS 180/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,
, zastúpeného advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné
námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne
konanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 62/2018
z 10. decembra 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
ustanovených náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca
2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 62/2018
z 10. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté
uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho
konania vedeného Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.
17 C 213/2014 v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd v tomto konaní rozsudkom
z 8. apríla 2015 vyhovel žalobe žalobcu ( ) a uložil sťažovateľovi povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 € z titulu nesplatenej časti pôžičky, ktorú poskytol žalobca
sťažovateľovi. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 25 Co 582/2015 z 28. októbra 2015
(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil.
3. Sťažovateľ svoje výhrady proti rozsudku krajského súdu formuloval v dovolaní
z 11. januára 2016, v ktorom namietal nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie,
ako aj odvolacieho súdu s tromi právnymi vzťahmi medzi stranami sporu a ich právnymi
následkami, s popretou „fiktívnosťou“ poskytnutej sťažovateľom žalobcovi a jej reálnym
vrátením sťažovateľom, s rozpormi v tvrdeniach žalobcu, s posúdením právneho vzťahu
medzi stranami sporu podľa neexistujúceho judikátu, neunesenie bremena tvrdení
o neexistencii pôžičky poskytnutej žalobcom sťažovateľovi, ako aj odvolaním sa na
rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 149/2009 z 29. októbra 2009. Napriek tomu,
že dovolanie sťažovateľa obsahovalo návrh na odloženie vykonateľnosti, okresný súd
postúpil dovolanie najvyššiemu súdu po podaní ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd
rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 91/2018 (bolo vyslovené porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.).
4. Dovolanie sťažovateľa najvyšší súd odmietol ako neprípustné bez toho,
aby sa zaoberal podstatnými argumentmi sťažovateľa, ktorý vo vzťahu k rozsudku
krajského súdu namietal predovšetkým jeho nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu
k podstatným námietkam vzneseným v odvolaní. Nedostatok riadneho odôvodnenia
rozhodnutia je podľa sťažovateľa porušením práva na spravodlivé súdne konanie a súčasne
vadou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal
na judikatúru ústavného súdu, ako aj judikatúru najvyššieho súdu.
5. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd vyslovil
porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 36
ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu, zrušil
uznesenie najvyššieho súdu a priznal mu náhradu trov konania.
II.
6. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
8. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Podľa § 39 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie je úkon určený ústavnému
súdu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak tento nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní
sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.
12. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia
navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú
osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný
navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia k návrhu
na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený
advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi
splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
13. Podľa § 40 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie sa ústavnému súdu podáva
písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
14. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ústavnom súde podanie podané v elektronickej
podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu
dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní,
na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
15. Citované ustanovenia zákona o ústavnom súde tak jednoznačne určujú,
že podania vo veci samej urobené v elektronickej podobe musia byť autorizované podľa
osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).
Autorizácia sa vykonáva zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou
elektronickou pečaťou podľa zákona č. 272/2016 Z. z. o dôveryhodných službách
pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o dôveryhodných službách). Podanie uskutočnené podľa zákona o e-Governmente
je doručené súdu uložením správy, t. j. okamihom, odkedy je správa objektívne dostupná
prijímateľovi v jeho elektronickej schránke (§ 32 zákona o e-Governmente). Lehota
na doplnenie podania vo veci samej je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť
(dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku, tiež ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,
S., BARICOVÁ, J. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,
ISBN:978-80-7400-629-6, s. 441).
16. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal 18. marca
2019 sťažnosť ústavnému súdu v elektronickej podobe prostredníctvom mailu adresovaného
podateľni ústavného súdu. Podanie nebolo autorizované, t. j. podpísané zaručeným
elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, jeho súčasťou nebolo
splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. Právna
zástupkyňa sťažovateľa v sprievodnom maile doručenom podateľni ústavného súdu
konštatovala, že po sprístupnení elektronických služieb na webovej stránke ústavného súdu
predloží svoje podanie vo forme „elektronického formulárového podania“, teda si bola
vedomá formálnych nedostatkov svojho podania a zákonom uloženej povinnosti doplniť
svoje podanie v lehote desiatich dní, no napriek tomu tak neurobila.
17. Na internetovej stránke ústavného súdu v sekcii „Elektronické služby“ sa okrem
linku na formulár na elektronické podanie na začatie konania pred ústavným súdom, ktorým
možno iniciovať všetky typy konaní upravených v prvom oddiele siedmej hlavy ústavy
patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj upozornenie v tomto znení:
„Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky musí
podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP). V prípade,
ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné, aby splnomocnenie
právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred priložením k formuláru
podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá
kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie doručiť Ústavnému súdu
Slovenskej republiky buď v elektronickej podobe vykonaním zaručenej konverzie jeho
podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického dokumentu alebo doručiť
podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou, prípadne osobne.“
18. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,
teda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané
originálom splnomocnenia, ktoré preukazuje oprávnenosť advokáta vykonávať procesné
úkony v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy za navrhovateľa. Takéto splnomocnenie
je osobitným procesným úkonom navrhovateľa voči ústavnému súdu, s ktorým sú spojené
závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať
ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany
sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným
splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže
tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného
splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia
splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie
udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca,
pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc
prijal.
19. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a
rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo
v jej mene.
20. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa
odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby na účely elektronickej komunikácie
preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej
osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto
osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný 1. splnomocniteľom,
ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo 2. príslušným orgánom
verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci.
21. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom
je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného
a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu
v listinnej podobe,
b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu,
c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického
dokumentu.
22. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti
na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
23. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou
vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
24. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenia právnych predpisov
konštatuje, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu doplnenie sťažnosti autorizované podľa
zákona o e-Governmente 29. marca 2019, teda jeden deň po uplynutí desaťdňovej zákonnej
lehoty určenej na doplnenie podania, ktorá uplynula 28. marca 2019. Súčasne ústavný súd
dodáva, že právna zástupkyňa sťažovateľa k sťažnosti pripojila „plnú moc“ sťažovateľa
na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom. Uvedené splnomocnenie
bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom advokátky Mgr. Eleny Szabóovej
(dvakrát), nebolo však podpísané zaručeným elektronickým podpisom sťažovateľa
a nedošlo ani k transformácii tohto listinného dokumentu do elektronickej podoby
vykonaním zaručenej konverzie.
25. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že na odstránenie nedostatkov zákonom
predpísaných náležitostí slúži predovšetkým inštitút povinného právneho zastúpenia
v konaní pred ústavným súdom. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
26. Pre nesplnenie podmienky doplnenia neautorizovaného elektronického podania
v zákonom ustanovenej lehote neprichádza do úvahy ani výzva na odstránenie nedostatkov
návrhu na začatie konania podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd
s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí
ustanovených zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol
už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. apríla 2019