Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 180/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. apríla

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátkou Mgr. Elenou Szabóovou, Hlavné

námestie 7, Nové Zámky, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa , základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne

konanie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 10. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca

2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 10. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom súdneho

konania vedeného Okresným súdom Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovaného. Okresný súd v tomto konaní rozsudkom

z 8. apríla 2015 vyhovel žalobe žalobcu ( ) a uložil sťažovateľovi povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 10 000 € z titulu nesplatenej časti pôžičky, ktorú poskytol žalobca

sťažovateľovi. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 28. októbra 2015

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“) odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

potvrdil.

3. Sťažovateľ svoje výhrady proti rozsudku krajského súdu formuloval v dovolaní

z 11. januára 2016, v ktorom namietal nevysporiadanie sa súdu prvej inštancie,

ako aj odvolacieho súdu s tromi právnymi vzťahmi medzi stranami sporu a ich právnymi

následkami, s popretou „fiktívnosťou“ poskytnutej sťažovateľom žalobcovi a jej reálnym

vrátením sťažovateľom, s rozpormi v tvrdeniach žalobcu, s posúdením právneho vzťahu

medzi stranami sporu podľa neexistujúceho judikátu, neunesenie bremena tvrdení

o neexistencii pôžičky poskytnutej žalobcom sťažovateľovi, ako aj odvolaním sa na

rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. z 29. októbra 2009. Napriek tomu,

že dovolanie sťažovateľa obsahovalo návrh na odloženie vykonateľnosti, okresný súd

postúpil dovolanie najvyššiemu súdu po podaní ústavnej sťažnosti, o ktorej ústavný súd

rozhodol nálezom sp. zn. (bolo vyslovené porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pozn.).

4. Dovolanie sťažovateľa najvyšší súd odmietol ako neprípustné bez toho,

aby sa zaoberal podstatnými argumentmi sťažovateľa, ktorý vo vzťahu k rozsudku

krajského súdu namietal predovšetkým jeho nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu

k podstatným námietkam vzneseným v odvolaní. Nedostatok riadneho odôvodnenia

rozhodnutia je podľa sťažovateľa porušením práva na spravodlivé súdne konanie a súčasne

vadou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal

na judikatúru ústavného súdu, ako aj judikatúru najvyššieho súdu.

5. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základného práva podľa , základného práva podľa

ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu, zrušil

uznesenie najvyššieho súdu a priznal mu náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

.

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa podanie je úkon určený ústavnému

súdu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak tento nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní

sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný

navrhovateľom alebo jeho zástupcom. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia k návrhu

na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený

advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi

splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.

13. Podľa podanie sa ústavnému súdu podáva

písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

14. Podľa podanie podané v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente je potrebné ústavnému súdu

dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému súdu do desiatich dní,

na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

15. Citované ustanovenia tak jednoznačne určujú,

že podania vo veci samej urobené v elektronickej podobe musia byť autorizované podľa

osobitného predpisu, ktorým je o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).

Autorizácia sa vykonáva zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou

elektronickou pečaťou podľa o dôveryhodných službách

pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon o dôveryhodných službách). Podanie uskutočnené podľa zákona o e-Governmente

je doručené súdu uložením správy, t. j. okamihom, odkedy je správa objektívne dostupná

prijímateľovi v jeho elektronickej schránke (§ 32 zákona o e-Governmente). Lehota

na doplnenie podania vo veci samej je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť

(dôvodová správa k , tiež ŠTEVČEK, M., FICOVÁ,

S., BARICOVÁ, J. a kol.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016,

ISBN:978-80-7400-629-6, s. 441).

16. Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, podal 18. marca

2019 sťažnosť ústavnému súdu v elektronickej podobe prostredníctvom mailu adresovaného

podateľni ústavného súdu. Podanie nebolo autorizované, t. j. podpísané zaručeným

elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou, jeho súčasťou nebolo

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom. Právna

zástupkyňa sťažovateľa v sprievodnom maile doručenom podateľni ústavného súdu

konštatovala, že po sprístupnení elektronických služieb na webovej stránke ústavného súdu

predloží svoje podanie vo forme „elektronického formulárového podania“, teda si bola

vedomá formálnych nedostatkov svojho podania a zákonom uloženej povinnosti doplniť

svoje podanie v lehote desiatich dní, no napriek tomu tak neurobila.

17. Na internetovej stránke ústavného súdu v sekcii „Elektronické služby“ sa okrem

linku na formulár na elektronické podanie na začatie konania pred ústavným súdom, ktorým

možno iniciovať všetky typy konaní upravených v prvom oddiele siedmej hlavy

patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj upozornenie v tomto znení:

„Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky musí

podávajúci podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP). V prípade,

ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné, aby splnomocnenie

právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred priložením k formuláru

podania podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) klienta. Ak klient nemá

kvalifikovaný elektronický podpis, možno splnomocnenie doručiť Ústavnému súdu

Slovenskej republiky buď v elektronickej podobe vykonaním zaručenej konverzie jeho

podpísaného originálu z listinnej podoby do elektronického dokumentu alebo doručiť

podpísaný originál splnomocnenia v listinnej podobe poštou, prípadne osobne.“

18. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,

teda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázané

originálom splnomocnenia, ktoré preukazuje oprávnenosť advokáta vykonávať procesné

úkony v konaní podľa za navrhovateľa. Takéto splnomocnenie

je osobitným procesným úkonom navrhovateľa voči ústavnému súdu, s ktorým sú spojené

závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať

ustanovenia zákona o e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany

sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom autorizovaným

splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo, ak splnomocniteľ nemôže

tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie pôvodného listinného

splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente. Autorizácia

splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá splnomocnenie

udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je postačujúca,

pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť, že advokát plnú moc

prijal.

19. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo

v jej mene.

20. Podľa § 23 ods. 5 písm. a) zákona o e-Governmente okrem spôsobu podľa

odseku 4 sa oprávnenie konať v mene inej osoby na účely elektronickej komunikácie

preukazuje aj elektronickým dokumentom obsahujúcim jednoznačnú identifikáciu konajúcej

osoby, osoby, v mene ktorej je oprávnená konať, a rozsah oprávnenia konať v mene tejto

osoby, pričom tento elektronický dokument musí byť autorizovaný 1. splnomocniteľom,

ak oprávnenie konať vzniká udelením splnomocnenia, alebo 2. príslušným orgánom

verejnej moci, ak oprávnenie konať vzniká rozhodnutím orgánu verejnej moci.

21. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom

je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

22. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

23. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

24. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenia právnych predpisov

konštatuje, že sťažovateľ doručil ústavnému súdu doplnenie sťažnosti autorizované podľa

zákona o e-Governmente 29. marca 2019, teda jeden deň po uplynutí desaťdňovej zákonnej

lehoty určenej na doplnenie podania, ktorá uplynula 28. marca 2019. Súčasne ústavný súd

dodáva, že právna zástupkyňa sťažovateľa k sťažnosti pripojila „plnú moc“ sťažovateľa

na jeho zastupovanie advokátom v konaní pred ústavným súdom. Uvedené splnomocnenie

bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom advokátky Mgr. Eleny Szabóovej

(dvakrát), nebolo však podpísané zaručeným elektronickým podpisom sťažovateľa

a nedošlo ani k transformácii tohto listinného dokumentu do elektronickej podoby

vykonaním zaručenej konverzie.

25. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že na odstránenie nedostatkov zákonom

predpísaných náležitostí slúži predovšetkým inštitút povinného právneho zastúpenia

v konaní pred ústavným súdom. Podľa o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými

začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

26. Pre nesplnenie podmienky doplnenia neautorizovaného elektronického podania

v zákonom ustanovenej lehote neprichádza do úvahy ani výzva na odstránenie nedostatkov

návrhu na začatie konania podľa . Ústavný súd

s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí

ustanovených zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol

už pri jej predbežnom prerokovaní podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2019