Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 22/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára

2019 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... sa správa v konaní aktívne

a súčinnostne, zúčastňoval sa pojednávaní, reagoval na výzvy súdu, označoval dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení a počas celej doby bol zastúpený kvalifikovaným advokátom.

V priebehu konania bol síce po dobu troch mesiacov práceneschopný (ako to súdu písomne

oznámil svojim podaním zo dňa 04. 08. 2016), kedy sa nemohol zúčastniť pojednávania,

avšak bolo to až v čase, kedy by už bez zbytočných významných prieťahov súdu vec bola

mala byť skončená. V správaní sťažovateľa preto nespočívajú žiadne také okolnosti,

v dôsledku ktorých by bolo mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu v konaní.

Sťažovateľ podal žalobu dňa 12. 08. 2013. Od začatia konania už uplynulo viac ako

päť rokov a vec nie právoplatne skončená, lebo súd nepostupuje podľa

Slovenskej republiky, čím porušuje základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a zároveň aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Napriek mnohým pojednávania vo veci je postup súdu neefektívny, keď vo veci

prvýkrát rozhodol až dňa 15. 11. 2017, ale odvolací súd jeho rozsudok uznesením č. k.

-218 zo dňa 29. 10. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu

porušenia sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa

SR.

Okresný súd nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie vady jeho podania, spočívajúcej

v uvedení nesprávneho IČO žalovaného, aj keď sťažovateľ ako žalobca túto vadu sám aj bez

výzvy súdu odstránil, ale súd sa s touto skutočnosťou náležitým zákonným spôsobom

nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo bolo ďalším z dôvodov zrušenia jeho

rozsudku odvolacím súdom.

Postup súdu v konaní je podľa názoru sťažovateľa neefektívny, čím súd spôsobil

zbytočné významné prieťahy v konaní a tým porušuje aj namietané práva sťažovateľa.

Popísané predlžovanie súdneho konania sťažovateľ vníma ako odmietnutie výkonu

spravodlivosti. Zbytočné prieťahy v konaní priamo vyvolávajú aj zbytočné trovy súdneho

konania, a to nielen tie, ktoré musí znášať sťažovateľ ako strana sporu, aj tie, ktoré znáša

štát. Takýmto spôsobom je hrubo porušovaná zásada hospodárnosti súdneho konania.“.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho

v bode 1 označeného práva postupom okresného súdu v napadnutom konaní a aby ústavný

súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.

Okrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 500 €

a náhrady trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

7. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak

a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane

ustanovenia (ďalej aj „“).

Podľa zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne

splnomocnenie...

Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

8. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade

s môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky

náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené v alebo v inom

zákone. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie

všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom

vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. ).

9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom ‒advokátom,

nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom

ustanovené iným zákonom.

10. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania proti ústavnému súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky.

Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda

za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná

originálom splnomocnenia.

„Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.

Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka

opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo

elektronickú podobu ( ).

... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou

vlastnoručný podpis splnomocniteľa ( ), prípadne

zaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4

)“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).

Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona

č. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších

prepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), pričom oprávnenie konať v mene sporovej

strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým

dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,

alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej

konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-

Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako

osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako

splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,

a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.

11. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa

osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a

rozsah tohto oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom

je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej

podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na

právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať

zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

12. Ústavný súd uvádza, že splnomocnenie malo podobu oskenovanej listiny, bolo

síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom zo strany právneho zástupcu

sťažovateľa, ale nebola vykonaná jeho zaručená konverzia.

V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia

podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby bez vykonania zaručenej konverzie

došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení

fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.

13. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných

náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.

, , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája

2005 uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta

sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).

14. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2019