Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 22/2019
PDF · 161.58 KB
No categories available
I. ÚS 22/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 156/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. januára
2019 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 156/2013 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že „... sa správa v konaní aktívne
a súčinnostne, zúčastňoval sa pojednávaní, reagoval na výzvy súdu, označoval dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a počas celej doby bol zastúpený kvalifikovaným advokátom.
V priebehu konania bol síce po dobu troch mesiacov práceneschopný (ako to súdu písomne
oznámil svojim podaním zo dňa 04. 08. 2016), kedy sa nemohol zúčastniť pojednávania,
avšak bolo to až v čase, kedy by už bez zbytočných významných prieťahov súdu vec bola
mala byť skončená. V správaní sťažovateľa preto nespočívajú žiadne také okolnosti,
v dôsledku ktorých by bolo mohlo dôjsť k spomaleniu postupu súdu v konaní.
Sťažovateľ podal žalobu dňa 12. 08. 2013. Od začatia konania už uplynulo viac ako
päť rokov a vec nie právoplatne skončená, lebo súd nepostupuje podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, čím porušuje základné právo sťažovateľa, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a zároveň aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého
každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Napriek mnohým pojednávania vo veci je postup súdu neefektívny, keď vo veci
prvýkrát rozhodol až dňa 15. 11. 2017, ale odvolací súd jeho rozsudok uznesením č. k.
5Co/208/2018-218 zo dňa 29. 10. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
porušenia sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR.
Okresný súd nikdy nevyzval žalobcu na odstránenie vady jeho podania, spočívajúcej
v uvedení nesprávneho IČO žalovaného, aj keď sťažovateľ ako žalobca túto vadu sám aj bez
výzvy súdu odstránil, ale súd sa s touto skutočnosťou náležitým zákonným spôsobom
nevysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, čo bolo ďalším z dôvodov zrušenia jeho
rozsudku odvolacím súdom.
Postup súdu v konaní je podľa názoru sťažovateľa neefektívny, čím súd spôsobil
zbytočné významné prieťahy v konaní a tým porušuje aj namietané práva sťažovateľa.
Popísané predlžovanie súdneho konania sťažovateľ vníma ako odmietnutie výkonu
spravodlivosti. Zbytočné prieťahy v konaní priamo vyvolávajú aj zbytočné trovy súdneho
konania, a to nielen tie, ktoré musí znášať sťažovateľ ako strana sporu, aj tie, ktoré znáša
štát. Takýmto spôsobom je hrubo porušovaná zásada hospodárnosti súdneho konania.“.
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho
v bode 1 označeného práva postupom okresného súdu v napadnutom konaní a aby ústavný
súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.
Okrem toho sa sťažovateľ domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 6 500 €
a náhrady trov konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
7. Podľa § 31a ods. 1 zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak
a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane
ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
Podľa § 92 ods. 1 CSP zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne
splnomocnenie...
Podľa § 125 ods. 1 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
8. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade
s čl. 2 ods. 2 ústavy môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením
svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich ústavy a ďalej konkretizovaných
v zákone o ústavnom súde a pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona
o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky
náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené v zákone o ústavnom súde alebo v inom
zákone. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom však predpokladá splnenie
všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom
vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti (m. m. III. ÚS 663/2014).
9. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek
tomu, že sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom ‒advokátom,
nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom
ustanovené iným zákonom.
10. Splnomocnenie podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde je osobitnou listinou
preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127
ods. 1 ústavy za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným
procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania proti ústavnému súdu, s ktorým sú
spojené závažné právne dôsledky.
Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta, teda
za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná
originálom splnomocnenia.
„Zákon expressis verbis vyžaduje, aby bolo splnomocnenie udelené písomne.
Vzhľadom na význam a procesné účinky zastúpenia je táto formálna požiadavka
opodstatnená. Z hľadiska písomnej formy môže mať splnomocnenie listinnú alebo
elektronickú podobu (§ 125 ods. 1 CSP).
... Keďže ide o právny úkon v písomnej forme, je zákonnou náležitosťou
vlastnoručný podpis splnomocniteľa (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka), prípadne
zaručený elektronický podpis v prípade splnomocnenia v elektronickej podobe (§ 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka)“ (doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. 1516 s.).
Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať ustanovenia zákona
č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších
prepisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“), pričom oprávnenie konať v mene sporovej
strany (účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým
dokumentom autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente,
alebo, ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej
konverzie pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-
Governmente. Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako
osoby, ktorá splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako
splnomocnencom nie je postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca,
a teda skutočnosť, že advokát plnú moc prijal.
11. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely
elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby
preukázané vždy, ak
a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa
osobitného predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a
rozsah tohto oprávnenia, alebo
b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor
osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej
mene.
Podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom
je celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného dokumentu v listinnej
podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického dokumentu.
Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia
s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti na
právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.
Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou vykonávať
zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.
12. Ústavný súd uvádza, že splnomocnenie malo podobu oskenovanej listiny, bolo
síce podpísané zaručeným elektronickým podpisom zo strany právneho zástupcu
sťažovateľa, ale nebola vykonaná jeho zaručená konverzia.
V danom prípade transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia
podpísaného sťažovateľom – do elektronickej podoby bez vykonania zaručenej konverzie
došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu rovnako ako pri vyhotovení
fotokópie z originálu listinného splnomocnenia.
13. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatok v zákonom predpísaných
náležitostiach, aký vyplýva z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom. Z publikovanej judikatúry jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr.
IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010,
IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája
2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,
a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,
aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,
aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie
sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.
Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína
konanie pred ústavným súdom.“
Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokát).
14. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký
nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len
procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu
odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
15. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už
nezaoberal.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po
splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci predložil
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. januára 2019