Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 271/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom

JUDr. Jozefom Pikuliakom, Námestie slobody 58, Čadca, pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. -325 z 28. apríla 2015, rozsudkom

Krajského súdu v Žiline č. k. -369 z 20. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 21. februára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Dňa 28. mája 2018 bolo Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) doručené elektronické podanie podpísané zaručeným elektronickým podpisom

advokáta JUDr. Jozefa Pikuliaka, ktorým v mene svojej klientky ,

(ďalej len „sťažovateľka“), podal sťažnosť pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-325 z 28. apríla 2015, rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -369 z 20. apríla 2016 a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 21. februára 2018.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že okresný súd napadnutým

rozsudkom z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva zamietol

návrh sťažovateľky (navrhovateľky) z 2. novembra 2011, ktorým sa proti

(ďalej len „odporca v 1. rade“),

, domáhala určenia, že konkrétne špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa

v k. ú. patria do dedičstva po nebohom otcovi sťažovateľky –

pretože konania sa nezúčastnili všetci nerozluční spoločníci – ostatní žijúci zákonní dediči

po nebohom , t. j. aj dediči po nebohom bratovi sťažovateľky –

o ktorom sťažovateľka v priebehu konania tvrdila, že „zomrel asi 30 rokov

dozadu v Austrálii, po ňom zostala manželka (ktorá tiež následne... zomrela) a po ňom

zostali tri žijúce deti“, avšak „nezdokladovala, kto je dedičom zo zákona po nebohom

“ a „neoznačila ani na strane navrhovateľa a ani na strane odporcu

ostatné osoby zákonných dedičov po nebohom , osoby dedičov po

“.

3. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie

a samostatným podaním (po vyhlásení rozsudku) vzala svoj návrh voči odporcovi v 1. rade

späť. Krajský súd prvým výrokom napadnutého rozsudku pripustil späťvzatie návrhu voči

odporcovi v 1. rade, rozsudok okresného súdu v časti, pokiaľ návrh voči odporcovi v 1. rade

zamietol, zrušil, a v tejto časti konanie zastavil. Krajský súd druhým výrokom napadnutého

rozsudku rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti ako vecne správny potvrdil.

4. Dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu podané z dôvodu, že „jej

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces“, a k tejto vade malo dôjsť

„v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho

nepreskúmateľnosti, keď sa nevysporiadal s podstatnými námietkami žalobkyne v odvolaní“

a „nesprávne prejudiciálne vyslovil právny záver o smrti a potom

nedôvodne a nesprávne vyslovil právny záver, že nerozlučnými spoločníkmi v konaní majú

byť jeho dedičia“, najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol podľa § 447 písm. c)

(ďalej len „“). Podľa názoru najvyššieho súdu

„v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie

dovolateľky, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s požiadavkou

vyjadrenou v , . Za procesnú vadu konania podľa

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

dovolateľky.“.

5. Sťažovateľka zastáva názor, že okresný súd „nesprávne vychádzal zo skutočnosti,

že je mŕtvy... Ak nebol právne relevantným spôsobom urobený záver o smrti

, tak nebol splnený základný predpoklad uplatnenia dedičskej postupnosti

( ). Bez vzniku dedičskej postupnosti je nesprávny záver, že účastníkmi konania mal

byť dedičia po . Ak napriek uvedenému okresný súd zamietol návrh

sťažovateľky z dôvodu, že účastníkmi konania mali byť dedičia po ,

neexistovali pre takýto záver dostatočný dôvod a rozhodnutie je vecne nesprávne. Je právne

nepodstatné, ak sťažovateľka uviedla, že zomrel, pretože takéto tvrdenie nemá

právne účinky straty jeho právnej spôsobilosti. Za týchto okolností zamietnutím návrhu

okresný súd porušil základné právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces... Odvolací

súd neodpovedal na námietku sťažovateľky, že prvostupňový súd vyslovil nesprávny záver

o smrti . Na túto otázku neodpovedal ani dovolací súd, keď sťažovateľka z tohto

dôvodu namietala nespreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu. Neodpovedaním na otázku,

či je mŕtvy, či tým zanikla jeho procesná spôsobilosť, sú rozhodnutia

prvostupňového, odvolacieho i dovolacieho súdu nespreskúmateľné.“.

II.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

7. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z .

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

9. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

11. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo .

12. Podľa podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe

alebo v elektronickej podobe. Elektronickým podaním sa rozumie podanie urobené

elektronickou poštou prostredníctvom e-mailovej správy alebo prostredníctvom

elektronických schránok podľa o elektronickej podobe

výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“),

príp. prostredníctvom elektronického formulára pre elektronické podanie sprístupneného

v module elektronických formulárov.

13. Podľa podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe

bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí

súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva.

14. Na internetovej stránke ústavného súdu www.ustavnysud.sk v sekcii

„Elektronické služby“ sa okrem linky na formulár na elektronické podanie na začatie

konania pred ústavným súdom, ktorým možno iniciovať všetky typy konaní upravených

v prvom oddiele siedmej hlavy patriacich do právomoci ústavného súdu, nachádza aj

upozornenie v tomto znení: „Elektronické podanie na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky musí podávajúci podpísať zaručeným elektronickým podpisom

(ZEP). V prípade, ak podanie podáva právny zástupca v mene svojho klienta, je potrebné,

aby splnomocnenie právneho zástupcu, ktoré má tvoriť prílohu podania, bolo už pred

priložením k formuláru podania podpísané zaručeným elektronickým podpisom (ZEP)

klienta. Ak klient nemá zaručený elektronický podpis, je potrebné doručiť podpísaný

originál splnomocnenia Ústavnému súdu Slovenskej republiky poštou alebo osobne.“

15. Zmyslom inštitútu splnomocnenia je, že sa udeľuje inej osobe v rozsahu presne

vymedzenom splnomocniteľom, pričom splnomocniteľ uvedeným úkonom dáva tretím

osobám najavo, v akom rozsahu ho splnomocnená osoba zastupuje.

16. Vo všeobecnosti platí, že oprávnenie právneho zástupcu konať za svojho klienta,

teda za účastníka konania, musí byť počas celého priebehu súdneho konania preukázaná

originálom splnomocnenia.

17. Splnomocnenie podľa je osobitnou listinou

preukazujúcou oprávnenosť advokáta vykonávať procesné úkony v konaní podľa čl. 127

ods. 1 za navrhovateľa ako účastníka konania. Takéto splnomocnenie je osobitným

procesným úkonom navrhovateľa ako účastníka konania voči ústavnému súdu, s ktorým sú

spojené závažné právne dôsledky. Na elektronickú podobu splnomocnenia treba aplikovať

ustanovenia zákona e-Governmente, pričom oprávnenie konať v mene sporovej strany

(účastníka konania) sa preukazuje buď splnomocnením ako elektronickým dokumentom

autorizovaným splnomocniteľom v zmysle § 23 zákona o e-Governmente, alebo,

ak splnomocniteľ nemôže tento dokument autorizovať, vykonaním zaručenej konverzie

pôvodného listinného splnomocnenia v zmysle § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente.

Autorizácia splnomocniteľom preukazuje autenticitu splnomocniteľa ako osoby, ktorá

splnomocnenie udelila. Autorizácia splnomocnenia advokátom ako splnomocnencom nie je

postačujúca, pretože preukazuje len autenticitu splnomocnenca, a teda skutočnosť,

že advokát plnú moc prijal.

18. Podľa § 23 ods. 4 zákona o e-Governmente ak nie je preukázaný opak, na účely

elektronickej komunikácie je oprávnenie osoby konať za inú osobu alebo v mene inej osoby

preukázané vždy, ak

a) konajúca osoba použije na autorizáciu platný mandátny certifikát podľa osobitného

predpisu, z ktorého vyplýva oprávnenie konať za túto osobu alebo v jej mene a rozsah tohto

oprávnenia, alebo

b) prostriedok, ktorý konajúca osoba použije na autorizáciu, obsahuje identifikátor

osoby a z referenčného údaja vyplýva oprávnenie tejto osoby konať za inú osobu alebo v jej

mene.

19. Podľa § 35 ods. 1 zákona o e-Governmente konverzia je postup, pri ktorom je

celý, bežne zmyslami vnímateľný, informačný obsah pôvodného

a) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého dokumentu

v listinnej podobe,

b) dokumentu v listinnej podobe transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu,

c) elektronického dokumentu transformovaný do novovzniknutého elektronického

dokumentu.

20. Podľa § 35 ods. 2 zákona o e-Governmente zaručenou konverziou je konverzia

s cieľom zachovania právnych účinkov pôvodného dokumentu a jeho použiteľnosti

na právne úkony vykonaná postupom pre zaručenú konverziu podľa štvrtej časti.

21. Podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o e-Governmente osobou oprávnenou

vykonávať zaručenú konverziu sa rozumie orgán verejnej moci, advokát a notár.

22. Podľa § 36 ods. 2 zákona o e-Governmente osoba vykonávajúca konverziu pri

zaručenej konverzii podľa § 35 ods. 1 písm. b)

a) transformuje pôvodný dokument v listinnej podobe na elektronický dokument,

b) vytvorí osvedčovaciu doložku vo forme elektronického dokumentu,

c) autorizuje osvedčovaciu doložku a novovzniknutý elektronický dokument

spoločne a pripojí časovú pečiatku,

d) vytvorí záznam o vykonanej zaručenej konverzii.

23. Podľa § 39 ods. 1 zákona o e-Governmente novovzniknutý dokument

zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má

rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako osvedčená

kópia pôvodného dokumentu, ktorého transformáciou vznikol.

24. Predloženie kvalifikovaného splnomocnenia je zákonnou povinnosťou

vyplývajúcou z už citovaného (obdobne

a ).

25. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom (m. m. ).

26. Ústavný súd so zreteľom na dikciu v spojení

s konštatuje, že k elektronickému podaniu (bod 1) bolo pripojené splnomocnenie

sťažovateľky z 20. apríla 2018, ktorým JUDr. Jozefa Pikuliaka splnomocnila, aby ju

zastupoval „vo veci podania ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 21. februára 2018 sp. zn. a rozsudku Krajského súdu

v Žiline sp. zn. -369 zo dňa 20. apríla 2016, vrátane konania pred ústavným

súdom“. Splnomocnenie nebolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom

sťažovateľky, pričom transformáciou listinného dokumentu – splnomocnenia podpísaného

sťažovateľkou – do elektronickej podoby (naskenovaním) bez vykonania zaručenej

konverzie došlo k strate účinkov pôvodného listinného dokumentu, rovnako ako pri

vyhotovení fotokópie z originálu listinného splnomocnenia. Splnomocnenie nebolo

dodatočne doručené ústavnému súdu v origináli poštou ani osobne. V splnomocnení

zároveň absentuje výslovné udelenie splnomocnenia sťažovateľky na jej zastupovanie

advokátom pred ústavným súdom vo vzťahu k rozsudku okresného súdu č. k.

-325 z 28. apríla 2015, bez ktorého nemohol (nebol oprávnený) takúto

sťažnosť podať.

27. Ústavný súd konštatuje, že ani prípadné odstránenie nedostatku preukázania

splnomocnenia sťažovateľky na zastupovanie pred ústavným súdom advokátom by

v okolnostiach daného prípadu neviedlo k prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie, keďže jej

argumentácia (bod 5) nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov

napadnutého rozsudku krajského súdu (bod 3) a napadnutého uznesenia najvyššieho súdu

(bod 4). Odôvodnenie sťažnosti, ktoré primárne spočíva v spochybňovaní záveru okresného

súdu o nedostatku vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva (bod 2), je v zásade

opakovaním argumentácie sťažovateľky z civilného konania, avšak absentujú v ňom

dôvody majúce ústavný rozmer, teda také, ktoré by aspoň v minimálnom rozsahu

kompaktne a logicky odôvodňovali zásah do základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým

uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľka bola povinná prispieť k tomu, aby sa dosiahol

účel civilného konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti

a označí dôkazné prostriedky. Okresný súd nemohol svojvoľne doplniť žalobný návrh

o označenie ďalších subjektov na niektorej zo sporových strán, a to ani v prípade, ak by sa

ich okruh ustálil z iného konania (napr. dedičského konania ukončeného v cudzom štáte).

Skutočnosť, že sa sťažovateľka s názorom všeobecných súdov nestotožňuje, nepostačuje

sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutých

rozhodnutí. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol podľa § 25

ods. 2 o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júla 2018