Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 262/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky, ako i práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Bratislave a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), ako i práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v právnom postavení navrhovateľa

v pôvodnom konaní sa domáha určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru

a zaplatenia istiny 100 eur s príslušenstvom v konaní vedenom na okresnom súde pod

sp. zn. , ako i v bližšie nešpecifikovanom konaní vedenom na krajskom súde.

Sťažovateľ ďalej uvádza: „... označené subjekty porušili moje ústavné práva občana

SR tým, že konali od roku 2012 s prieťahmi a označené všeobecné súdy mi, ako slabšej

strane pracovníkovi, neposkytli takú ochranu proti šikanovaniu v zamestnaní, akú ochranu

mi poskytuje Európsky DOHOVOR o ochrane ľudských práva základných slobôd a

SR... pojednávanie na Krajskom súde nebolo verejné a vec bola rozhodnutá bez mojej

prítomnosti, lebo Krajský súd mi nedoručil upovedomenie o konaní na odvolacom súde.

Postupom označených všeobecných súdov SR boli porušené moje ústavné a ľudské práva

a SR a a Európskeho DOHOVORU ochrane ľudských

práv a základných slobôd.“

Sťažovateľ zároveň žiada ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom.

3. Ústavný súd listom z 27. apríla 2015 poučil sťažovateľa o zákonom predpísaných

náležitostiach návrhu na začatie konania pred ústavným súdom v zmysle ustanovenia § 20

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), vyzval ho na odstránenie nedostatkov

podanej ústavnej sťažnosti a upozornil ho i na možnosť odmietnutia návrhu z dôvodu

nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí v zmysle dikcie ustanovenia § 25 ods. 2

. V predmetnej výzve ústavný súd výslovne upozornil sťažovateľa,

že vzhľadom na skutočnosť, že na ústavný súd v minulosti doručil množstvo návrhov,

2

z prieskumu ktorých mu nepochybne je známa skutočnosť, že ústavný súd v konaniach

ako je jeho už nemá kompetenciu ustanoviť mu advokáta.

II.

4. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

7. Podľa a návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať sťažovateľ alebo jeho

právny zástupca. K návrhu na začatie konania sa musí priložiť splnomocnenie na

zastupovanie navrhovateľa advokátom s výslovným uvedením, že sa udeľuje na

zastupovanie pred ústavným súdom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa

musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

8. V zmysle ustanovenia sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

9. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , ).

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosť

nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona

4

o ústavnom súde (návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti

komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy s tým, že návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca)

a sťažovateľ s návrhom rovnako nedoručil splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom, a to i napriek skutočnosti, že predloženie splnomocnenia je

rovnako povinnosťou vyplývajúcou z už citovaného .

V podanej sťažnosti taktiež absentuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého

vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha ( ).

12. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Sťažovateľ predmetné nedostatky podanej ústavnej sťažnosti (bod 11) neodstránil ani na

výzvu ústavného súdu v určenej v lehote (bod 3). Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani

to, že sťažovateľ listom doručeným ústavnému súdu 4. júna 2015 (teda po uplynutí určenej

10 dňovej lehote) požiadal o predĺženie lehoty a, poukazujúc na svoje osobné sociálne

pomery, opätovne požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta (k tomu pozri bod 3 in

fine). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že práve povinné právne zastúpenie je

garantom toho, aby ústavná sťažnosť spĺňala všetky zákonné náležitosti vrátane presne, jasne

a zrozumiteľne formulovaného petitu. Advokát je osobou povinnou pri výkone advokácie

dôsledne využívať všetky právne prostriedky (a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta) a tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené

zákonom ustanovené predpoklady.

13. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

podľa , rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

14. Ústavný súd v kontexte sťažovateľom tvrdenej nepriaznivej sociálnej

a ekonomickej situácie zdôrazňuje, že prijatím o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení

neskorších predpisov bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám

v hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci, pričom s účinnosťou od 1. januára 2012

sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra

právnej pomoci vzťahuje aj na väčšinu konaní pred ústavným súdom podľa .

Ak teda sociálna situácia i v budúcnosti nebude sťažovateľovi umožňovať zvoliť si advokáta

z radov advokátov, má možnosť sprístupnenia právnej pomoci prostredníctvom príslušného

Centra právnej pomoci.

15. Ústavný súd v závere taktiež poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku veci rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni

tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu, ako i krajského súdu v nej

dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015

6