Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 363/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2018

predbežne prerokoval sťažnosť mestskej organizácie Technické služby mesta Trebišov,

Stavebná 2, Trebišov, zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO s. r. o.,

Cimborkova 13, Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Matej Kukura, PhD., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. z 5. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť mestskej organizácie Technické služby mesta Trebišov o d m i e t a

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára

2018 doručená sťažnosť mestskej organizácie Technické služby mesta Trebišov (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 5. decembra 2017.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 18. augusta 2017 doručila

okresnému súdu v elektronickej forme návrh na vykonanie exekúcie peňažného nároku

v sume 688,89 € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok

Okresného súdu Trebišov č. k. -41 z 2. októbra 2015 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach č. k. -55 z 25. októbra 2016.

Konajúci súd návrh na vykonanie exekúcie uznesením sp. zn.

zo 14. novembra 2017 odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k návrhu bolo

priložené splnomocnenie bez vykonania zaručenej konverzie, čo je v rozpore

s ustanoveniami o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v spojení s § 25

ods. 3 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej

moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).

Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľka podala sťažnosť, ktorú

okresný súd uznesením sp. zn. z 5. decembra 2017 zamietol.

Podľa názoru okresného súdu splnomocnenie, pôvodne vyhotovené v listinnej

podobe, ktoré nebolo zaručene konvertované, nemôže byť použiteľné na právne účely.

3. Sťažovateľka je toho názoru, že závery okresného súdu sú dôsledkom nesprávneho

právneho posúdenia veci. V danom prípade okresný súd opomenul

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Ustanovenie § 82l ods. 4 tohto zákona vylučuje použitie § 25 ods. 3

zákona o e-Governmente. Zákon o súdoch ako lex specialis totiž výslovne uvádza, že

ustanovenia zákona o e-Governmente ako lex generalis sa nepoužijú.

Na základe uvedeného sťažovateľka považuje požiadavku okresného súdu

na pripojenie splnomocnenia v zaručenej konverzii za neopodstatnenú a odmietnutie návrhu

na vykonanie exekúcie na tomto základe za nezákonné.

Rozhodnutie okresného súdu vychádza podľa sťažovateľky z nesprávneho právneho

posúdenia veci, čo má v konečnom dôsledku za následok neposkytnutie súdnej ochrany

a odňatie spravodlivosti.

Podľa sťažovateľky splnomocnenie nie je exekučným titulom ani verejnou listinou,

v dôsledku čoho sa naňho vôbec nevzťahuje § 48 ods. 6 Exekučného poriadku a už vôbec

nie zákon o e-Governmente.

Okresný súd svoj záver odvodil aj z § 25 ods. 3 zákona o e-Governmente, ktorý

hovorí, že prílohy k elektronickému podaniu sa pripájajú vždy ako samostatný elektronický

dokument, pričom ak príloha existuje len v listinnej podobe a podľa osobitného predpisu sa

vyžaduje jej predloženie v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii, pripojí sa

k elektronickému podaniu ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou.

Podľa sťažovateľky však mal byť aplikovaný § 821 ods. 4 zákona o súdoch, v zmysle

ktorého sa prílohy podaní vyhotovené v listinnej podobe môžu súdu doručiť v elektronickej

podobe bez toho, aby sa vyžadovala autorizácia takto vyhotovených elektronických

dokumentov, a bez toho, aby sa mali konvertovať podľa predpisov o zaručenej konverzii.

Ustanovenie § 821 ods. 4 zákona o súdoch teda vylučuje použitie § 25 ods. 3 zákona

o e-Governmente.

Podľa sťažovateľky zákon o súdoch ako lex specialis uvádza, že ustanovenia zákona

o e-Governmente ako lex generalis sa nepoužijú. Napriek tomu však okresný súd v rámci

svojho rozhodovania nezohľadnil zásadu lex specialis derogat legi generali, čo malo

za následok odmietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.

Sťažovateľka nesúhlasí s argumentáciou okresného súdu o obligatórnosti

elektronizácie exekučného konania, v dôsledku čoho platia pre exekučné konanie iné

pravidlá ako v ostatných sporových konaniach podľa .

Sťažovateľka poukazuje na to, že k elektronizácii došlo aj vo vzťahu k ostatným konaniam

prebiehajúcim na všeobecných súdoch, a preto v zmysle zachovania právnej istoty by

nemalo dochádzať k rozdielom v súdnej praxi.

S názorom okresného súdu, že splnomocnenie, ktoré nebolo zaručene konvertované,

by nemalo byť použiteľné na právne účely, sťažovateľka nesúhlasí, keďže ňou priložené

splnomocnenie bolo pôvodne vyhotovené v listinnej podobe, spĺňalo všetky náležitosti

a bolo vlastnoručne podpísané splnomocniteľom, v dôsledku čoho nemožno mať

pochybnosti o vôli splnomocniteľa nechať sa zastúpiť inou osobou a o jeho právnych

účinkoch.

Sťažovateľka poukázala na tie rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých vyslovil, že

obsahom základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie je

umožniť každému reálny prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť okresného súdu o veci

konať a rozhodnúť.

Porušenie procesnoprávnych predpisov, resp. aplikácia nepríslušných

procesnoprávnych ustanovení, v konečnom dôsledku viedlo k odmietnutiu návrhu

na vykonanie exekúcie; okresný súd tým porušil právo sťažovateľky na prístup k súdu.

Vzhľadom na to, že v predmetnej exekučnej veci bol návrh na vykonanie exekúcie spolu

s prílohami a splnomocnením riadne podaný, došlo konaním exekučného súdu k tomu, že

sťažovateľke bolo odopreté vecné prejednanie veci.

Požiadavka okresného súdu na priloženie splnomocnenia v zaručenej konverzii je

podľa sťažovateľky nad rámec toho, čo ustanovuje príslušný právny predpis, a to § 82l

ods. 4 zákona o súdoch.

4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby

ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo organizácie Technické služby mesta Trebišov na súdnu ochranu

v zmysle článku 46 ods. 1 a na spravodlivé súdne konanie,

ktoré zaručuje článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5. decembra 2017, sp. zn.

, porušené bolo.

2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5. decembra 2017, sp. zn.

, s a zrušuje a vec sa v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie

konanie.

3. Okresný súd Banská Bystrica je povinný nahradiť organizácii Technické služby

mesta Trebišov trovy právneho zastúpenia v sume 390,50 € k rukám advokátskej kancelárie

IURISTICO s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred

ústavným súdom.

8. Ústavný súd je štátny orgán (nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti) a v súlade

s môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí dôsledne riadiť vymedzením

svojich právomocí vyplývajúcich z a nasledujúcich a ďalej konkretizovaných

v a pri predbežnom prerokovaní podľa zákona

o ústavnom súde môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky

náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

9. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah splnomocnenia

na zastupovanie sťažovateľky advokátom, doručeného ústavnému súdu spolu

so sťažnosťou, trpí takým nedostatkom (nebol predložený originál, ale kópia), ktorý má

za následok jeho neakceptovanie v konaní pred ústavným súdom.

10. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustálenú súdnu prax podľa judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. ), podľa ktorej je

zastúpený povinný predložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii, a nie fotokópiu,

pretože iba originál splnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že

jednoznačne preukazuje prejavenú vôľu zastúpeného. Z uvedeného ústavný súd vyvodil, že

pri posudzovaní právnych účinkov fotokópie splnomocnenia je súdna prax jednotná, keďže

fotokópii splnomocnenia nepriznala žiadne právne účinky, preto je potrebné predkladať

konajúcemu súdu originál splnomocnenia (m. m. , ).

11. V súvislosti s nedostatkom zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti

ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru, podľa ktorej ústavný súd nie je

povinný odstraňovať nedostatky zákonom predpísaných náležitostí z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, ).

12. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov,

ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. , ,

, ). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

13. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky, ktorá je

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa požiadavky kvalifikovanej

sťažnosti, ktoré by zodpovedali požiadavkám obsiahnutým v § 20 ods. 2 zákona o ústavnom

súde. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky podľa

odmietol už pri predbežnom prerokovaní pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2018