Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/42/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: Q. S. U.-Q.-W., miesto podnikania Haniska 183, 044 57 Haniska, IČO: 43 742 611, zast. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 199,24 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 199,24 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 199,24 EUR od 22.03.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 10.03.2020 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 199,24 EUR a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 199,24 EUR od 22.03.2019 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že dňa 11.01.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. R. , EČV: S., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: Š.W. O., I. O.: Q. XXX/XX, XXX XX S.H.- Š. (ďalej aj ako „poškodený“). Táto škodová udalosť bola dňa 11.01.2019 riadne ohlásená žalovanému, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil X. S., ktorý mal v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013877115. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise: Q. S. U.-Q.-W., s miestom podnikania: Haniska 183, 044 57 Haniska, IČO: 43 742 611, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 905,56 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 19066. 2A.Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019 oznámené, že dňa 06.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013877115, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Zrážka - pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%)“. Podľa výpočtu výšky poistného plnenia zo dňa 07.03.2019 faktúra za opravu vozidla číslo 19066 bola vystavená na sumu 905,56 EUR. Zrážka predstavuje 199,24 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavuje) 706,32 EUR.

2B.Neuznaná suma 199,24 EUR bola vlastníkom motorového vozidla Š. R. , EČV: S., ktorým je poškodený O. Š., postúpená na žalobcu a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2019. 2C.Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poukázal na ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia teda právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca iba žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú opravu poškodeného motorového vozidla. 2D.Poukázal na ust. a uviedol, že skutočnou škodou v zmysle tohto zákonného ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009) Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Náklady na prácu sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie uviedol cenníky mechanických a lakovacích prác vybraných servisov v danom regióne. V servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice je cena mechanických , klampiarských a lakovacích prác 43 EUR bez DPH a v servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena mechanických prác 40 EUR bez DPH a cena klampiarskych a lakovacích prác je 37 EUR bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle ŠKODA OCTAVIA normohodinu 25 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. 2E.Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný pri poistnej udalosti krátil poistné plnenie z dôvodu neautorizovaného servisu. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Mal za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Podľa o ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.“ Podľa o ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.“ Žalovaný uviedol, že poskytol poistné plnenie vo výške primeraných nákladov na opravu pre neautorizovaný servis. Žalobca poukázal na to, že žalovaný neuviedol na základe čoho považuje priznané náklady za primerané. Výška žalobcom účtovanej normohodiny je preukázateľne výhodnejšia, resp. porovnateľná s účtovanými normohodinami iných autoservisov v danom regióne, čo potvrdzujú predložené cenníky. Žalovaný však nepredložil cenníky autoservisov, ktoré by preukazovali ním tvrdenú primeranosť nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR/NH bez DPH. Na základe uvedeného preto žalobca považuje

oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019 za nedôvodné a nepreskúmateľné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Žalovaný je povinný podľa § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP: „poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Žalovaný je teda povinný v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP poskytnúť riadne odôvodnenie k tým uplatneným nárokom, pri ktorých znížil poistné plnenie tzn. v prípade ak sa pri určení priemernej ceny za 1NH prác odvoláva na porovnateľné nezmluvné opravovne, je povinný takéto cenníky opravovní predložiť, čo však v danom prípade nevykonal. Týmto bola porušená povinnosť žalovaného ako poisťovateľa podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 2F.Na základe uvedeného, žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8013877115., ktoré bolo neoprávnene krátené, a to v celkovej výške 265,18 EUR (tu zrejme došlo k chybe v písaní a mala byť uvedená suma 199,24 EUR) s príslušenstvom. Zároveň, ak by žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu žiadal, aby mu súd uložil povinnosť predložiť pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti č. 8013877115. 2G.Žalobca poukázal aj na ust. a ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel v platnom znení. Uviedol, že šetrenie poistnej udalosti č. 8013877115 bolo ukončené dňa 06.03.2019. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil nárok aj na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 199,24 EUR od 22.03.2019 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 31.03.2020 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. 4A.V prvom rade poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. Mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere mal za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. 4B.Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie bol toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne

potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazanými na plnenie bol práve poškodený. 4C.Poukázal na ust. a uviedol, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nemohla vzniknúť), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inač povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 4D.Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú práve žalobca ako veriteľ, eviduje voči poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. 4E.Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky uvádza, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Mal za to, že uvedením predmetných skutočností (t. j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. 4F.Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky. 4G.Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. 4H.Žalovaný mal zároveň za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať

až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. 4I.Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 01.07.2020 uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že návrh nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa sa nezakladajú na pravde. V zmysle platí: „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné označenie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. 5A.Z návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci jasne vyplýva: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová riadne u žalovaného nahlásená - je uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámení žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo poškodenému plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené, teda sám žalovaný uznal dôvod pohľadávky, jej právny titul a existenciu (spochybňoval len výšku faktúry), 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5B.Nesúhlasil ani s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Poukázal na ust. , pričom uviedol, že v danom prípade je žalovaný nárok na náhradu škody z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravený v osobitnom právnom predpise, a to o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle : „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,” teda už samotným vznikom škody na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu.

5C.Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. 5D.Zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 905,56 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu 706,32 EUR. V zmysle vyššie uvedeného tak mal za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle v platnom znení (ďalej len „“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle ., okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: ) 5E.Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného považuje za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. 5F.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na početnú judikatúru Krajského súdu v Košiciach: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2018, zo dňa 25.10.2017, zo dňa 22.2.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Zároveň tak poukázal aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne. Podľa ods. 2 „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ Apeluje preto na konajúci súd, aby rozhodol v súlade s vyššie uvedeným ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaným princípom právnej istoty. 5G.Nesúhlasil s tvrdením žalovaného vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň, v článku I. zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1. postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 199,24 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného

motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Taktiež v bode 2. predmetného článku I. zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky Taktiež v článku III. predmetnej zmluvy v bode 4. zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) Taktiež poukazujeme na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkoupřípadů uvedených v dlužníkovivůči postupníkovi nepřísluší.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: ) Mal tak za to, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok za bezpredmetné a právne irelevantné. Zároveň poukázal aj na početnú judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp.zn.: , , , 4Cob/31/2018,2Cob/84/2018, , , ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky. 5H.K poistnému plneniu uviedol, že Kalkulácia vypracovaná žalobcom, tvorí súčasť faktúry na základe, ktorej práve žalovaný poskytol/ako aj poskytuje poistné plnenie. Kalkulácia žalobcu odzrkadľuje každú položku a náklad, ktorý bolo nutne vynaložiť na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá je následne premietnutá vo faktúre. Skutočnosť, že Kalkulácia bola vypracovaná práve žalobcom, nemá v predmetnom spore relevanciu, keďže žalobca v tomto spore má postavenie poškodeného, teda rovnaké práva a povinnosti akoby mal samotný poškodený. To, že žalobca vykonával opravu poškodeného motorového vozidla ako autoservis je irelevantné. Napokon ani v zmysle zákon taxatívne nevymedzuje, čo môže byť považované za dôkazný prostriedok. Ak by sa pripustila teória žalovaného, že Kalkulácia žalobcu na opravu vozidla je nepoužiteľným zdrojom na určenie primeranosti nákladov na opravu vozidla, tak ani kontrolná kalkulácia žalovaného by bola nepoužiteľným zdrojom na určenie primeranosti nákladov na opravu vozidla, a teda žalovaný by krátil poistné plnenie na základe svojej ľubovôle, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu aj tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania a ani v rámci skončenia šetrenia poistnej udalosti nepredložil žiadnu svoju kalkuláciu. Žalovaný poskytol len jeden list nazvaný Oznámenie o poistnom plnení. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol

skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. a a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že jeho postup bol zákonný a dôvodný, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený neuhradiť vzniknutú škodu v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto jeho postup je dôvodný. 5I.Zároveň žiadal, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. 8013877115, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačný spis predstavuje základné dokumenty poisťovne, z ktorého je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. 5J.Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného vo vzťahu k úrokom z omeškania. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018: "Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania." Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo , t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. K týmto tvrdeniam žalovaného uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 199,24 EUR od 22.03.2019 do zaplatenia, čo právne odôvodnil ust. a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia , a teda ho nemožno sankcionovať podľa , nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Tvrdil, že v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 199,24 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 199,24 EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne

a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - . Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa . Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla , ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku ( a ). Ak by sa pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na nasledovnú judikatúru: „ v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k , ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy ( ). Vzťah týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ust. výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa zákona, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení."(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.11.2018) Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. , pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa , si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného

dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. 5K.Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote: „32. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti

- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: ) „Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v Obč. zák. Tvrdenie žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania je upravená je síce namieste, ale toto ustanovenie zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 tohto zákonného ustanovenia, t.j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa Obč. zák. a to i v prípade, ak poisťovňa svoje povinnosti uvedené v splnila včas (t.j. skončila prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytla poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia). Odvolací súd považuje za opodstatnený argument žalobcu, že v prípade prijatia výkladu žalovaného, by prakticky nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v takomto konaní úrok z omeškania. Pokiaľ však zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému prevádzkou motorového vozidla nahradenie škody a to v čo najkratšom čase, nie je možné, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala odkladom splatnosti tejto povinnosti na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenia a preto je namieste výklad ustanovenia podaný súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku.“ (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: ) 5L.Poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru, mal za to, že má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu. 5M.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle v znení neskorších predpisov, keďže šetrenie škodovej udalosti vykonala organizačná zložka žalovaného so sídlom v Košiciach - centrum likvidácie Košice, so sídlom na Mäsiarskej ulici č. 11, 040 01 Košice, čo potvrdzuje aj predvoľba telefónneho čísla 055 uvedená na oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.07.2018. Sídlo organizačnej zložky žalovaného je na Mäsiarskej 11, 040 01 Košice, čo zakladá miestnu príslušnosť Okresného súdu Košice I, keďže uvedená organizačná zložka žalovaného vykonávala šetrenie v predmetnej poistnej udalosti. Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru v skutkovo a právne obdobných veciach, keď žalovaný namietal miestnu príslušnosť súdu stanovenú podľa . “Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa chápe nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri ( ), ale aj prevádzka,

pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber, treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“(bod 6 uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017, sp. zn. ). “Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave, ako súd nadriadený, po preskúmaní veci v súlade s ustanovením dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením veci je dôvodný, nakoľko miestne príslušným na rozhodnutie a prejednanie veci je súd, v obvode ktorého je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor týka organizačnej zložky. Nie je pri tom rozhodujúce, či takáto organizačná zložka má alebo nemá právnu subjektivitu, ale to, či sa predmet sporu týka tejto zložky a či činnosť nižšej organizačnej zložky korešponduje s činnosťou právnickej osoby.”(bod 8 uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2017, sp. zn. ). “Podľa odvolacieho súdu práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje, vyplývajú zo vzťahu s organizačnou zložkou, ktorá vykonávala šetrenie poistnej udalosti a rozhodla o výške poistného plnenia.” (bod 7 uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. ). “Podľa ustálenej súdnej praxe nižšou zložkou je treba rozumieť závod, prevádzkáreň, pobočku, predajňu, zberňu a pod., ktorá priamo jedná s klientmi. Táto nižšia organizačná zložka nemusí mať právnu subjektivitu a podstatné je len to, že vybavuje konkrétne obchodné veci s klientmi.” (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ). “Na to, aby sídlo zakladalo miestnu príslušnosť, však zákon vyžaduje, aby sa jej spor priamo týkal.” (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: ) Podľa Uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. : „Organizačnou zložkou pre účely ustanovenia sa rozumie nielen odštepný závod, resp. iná organizačná zložka právnickej osoby zapísaná v obchodnom registri, ale aj prevádzka, pobočka, obchodné zastúpenie a iné zložky právnickej osoby, ktoré nedisponujú právnou subjektivitou. Tieto si právnická osoba zriaďuje najmä za účelom priblíženia svojich služieb zákazníkom. Pre určenie, či je daná miestna príslušnosť súdu na výber v zmysle treba najmä skúmať, či sa spor týka tejto zložky, t.j. či práva, ktoré si žalobca v spore uplatňuje alebo ochranu ktorých žiada, vyplývajú priamo zo vzťahu s touto organizačnou zložkou.“ Navyše, poukázal na skutočnosť, že všetky poisťovacie subjekty majú sídlo v Bratislave, nevynímajúc žalovaného. Ak by bola zakladaná miestna príslušnosť podľa sídla žalovaného výlučne v Bratislave, došlo by k neprimeranému vyťažovaniu okresných súdov v Bratislave. Založením miestnej príslušnosti podľa miesta organizačnej zložky v Košiciach dôjde k rovnomernému prerozdeleniu uvedenej agendy. Poukázal aj na ust. a v tejto súvislosti tiež na judikatúru súdov a odborné názory právnickej obce: „Naviac, ak ide o uplatnenie miestnej príslušnosti súdu na výber danej, právo výberu patrí navrhovateľovi a odporca nemôže rozhodovať, resp. namietať výber súdu po práve urobený navrhovateľom.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: )

6.Právny zástupca žalobcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného, hoci boli na pojednávanie dňa 27.07.2021 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili. Žiadali svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v neprítomnosti procesných strán.

7.Žalobca spolu so žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní predložil súdu aj svoju záverečnú reč, v ktorej však neuviedol žiadne nové skutočnosti k veci.

8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

9.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: posudok/kalkuláciu, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019, Faktúru č. 19066 vystavenú žalobcom O. Š., Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2019, cenníky servisných prác (Moris Slovakia s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o.).

10.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

11.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 11.01.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š. R. , EČV: S., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému O. Š.. Táto škodová udalosť bola dňa 11.01.2019 riadne ohlásená žalovanému, t.j. v

poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil X. S., ktorý mal v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013877115. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli faktúrou vyčíslené vo výške 905,56 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019 oznámené, že dňa 06.03.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8013877115, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Zrážka - pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%)“. Podľa výpočtu výšky poistného plnenia zo dňa 07.03.2019 faktúra za opravu vozidla číslo 19066 bola vystavená na sumu 905,56 EUR. Zrážka predstavuje 199,24 EUR. Spolu bolo priznaných (poistné plnenie predstavuje) 706,32 EUR. Nebolo medzi stranami sporné, že medzi žalobcom ako postupníkom a O. Š. ako postupcom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2019.

12.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 199,24 EUR s prísl. voči žalovanému.

13.Faktúrou č. 19066 zo dňa 27.02.2019 splatnou 13.03.2019, na sumu 905,56 EUR bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval O. Š. cenu za opravu vozidla Š. R., EČV: S..

14.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 06.03.2019 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 8013877115) s tým, že poistné plnenie vo výške 706,32 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje žalobcovi. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Zrážka - pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%)“.

15.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 16.03.2019 mal súd preukázané, že postupca (O. Š.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 199,24 EUR na žalobcu. Postupca prehlásil, že mal voči dlžníkovi KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku v celkovej výške 905,56 EUR. Predmetná pohľadávka vznikla z dôvodu poistnej udalosti č. 8013877115 zo dňa 11.01.2019. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 19066 a z časti vo výške 706,32 EUR bola priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh je vo výške 199,24 EUR neuhradený. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 199,24 EUR, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným dlžníkom, a jej príslušenstva, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odmena za postúpenie pohľadávky je predmetom osobitnej dohody. Príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky z omeškania. V čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. V čl. III. bode 4. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

16.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 40 EUR bez DPH (mechanické práce) a 37 EUR bez DPH (klampiarske a lakovacie práce), v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 43 EUR bez DPH (mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce).

17.Podľa kalkulácie opravy vyhotovenej žalobcom náklady na opravu predmetného vozidla predstavujú 905,56 EUR s DPH. Cena za jednu normohodinu prác bola 25 EUR bez DPH a lakovacia konštanta bola vo výške 110%.

18.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 199,24 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 199,24 EUR od 22.03.2019 do zaplatenia.

19.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

20.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

21.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

22.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené u žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

23.Navyše je potrebné poznamenať, že v upomínacom konaní bol v zmysle tohto návrhu žalobcu vydaný platobný rozkaz. To znamená, že súd už preskúmal náležitosti podania žalobcu a dospel k záveru, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky, preto vo veci rozhodol.

24.Žalovaný namietal, či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný a či je zmluva o postúpení pohľadávky platná.

25.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

26.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

28.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti. Výška postúpenej

pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

30.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V zmysle ust. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Z uvedeného vyplýva, že poškodenému O. Š. už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. Nie je sporné, že predmetnú faktúru vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému. Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 19066, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

31.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 29. a 30. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

32.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

33.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

34.Podľa ust. : (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

35.Podľa ust. : (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa a . Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa a a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa , nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené

poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)

36.Podľa ust. : (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

37.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

38.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 07.03.2019 krátil poistné plnenie, pričom priznal primerané náklady za prácu pre neautorizovaný servis (20 EUR/NH vrátane DPH) a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%).

40.Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

41.Pri posudzovaní nároku žalobcu vo vzťahu k poistnej udalosti č. 8013877115 súd vychádzal z ustanovení . Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 19066 zo dňa 27.02.2019 a z kalkulácie opravy vyhotovenej žalobcom vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 905,56 EUR. Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.

42.Z posúdenia primeranosti nákladov na opravu predmetných vozidiel stanovených žalovaným (uvedených v oznámení o poistnom plnení) je zrejmé, že žalovaný svojvoľne určuje cenu práce (bez ohľadu na ceny prác v regióne), ako aj náklady na lakovací materiál (nebolo preukázané určenie výšky lakovacej konštanty), pričom určené ceny nijak neodôvodnil.

43.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 25 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 16. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác porovnateľná, resp. vyššia od cien žalobcu. Žalobca (resp. jeho právny predchodca), splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Žalovaný nepreukázal ako určil výšku lakovacej konštanty, a ani to v akej skutočnej výške bola stanovená pri výpočte náhrady škody. Z kalkulácie žalobcu vyplýva, že na vozidle bola farba tzv. metalíza, preto bol vykonaný náter v dvoch vrstvách, čo odôvodňuje použitie lakovacej konštanty vo výške 110%. Žalobcom určená lakovacia konštanta je primeraná technológii, pracovnému postupu a kvalite laku, ktorý bol použitý pri oprave poškodeného motorového vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na

plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

44.Podľa ust. žalovaný musí vo svojom rozhodnutí, ktorým kráti poistné plnenie uviesť jednoznačné dôvody krátenia poistného plnenia a tieto dôvody krátenia preukázať relevantnými dôkazmi, aby o šetrení škodovej udalosti nevznikali žiadne pochybnosti. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že 20 EUR vrátane DPH je primeraná cena normohodiny za opravárenské práce pre neautorizovaný servis. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia a teda že v tejto časti je krátenie poistného plnenia dôvodné. Žalovaný si teda nesplnil svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v riadnom šetrení škodovej udalosti. V zmysle sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti.

45.Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Zároveň takéto konanie žalovaného kedy rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované je v rozpore aj so o ochrane hospodárskej súťaže, pretože „neautorizovanému“ servisu vykonávajúcemu opravu vozidla sú za rovnakú opravu preplatené nižšie náklady ako servisu „autorizovanému“ a to len preto, že je „neautorizovaným servisom“ hoci vykonal rovnako kvalitnú prácu.

46.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného vo výške 199,24 EUR je nedôvodné.

47.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. , a v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.

48.Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 8013877115 dňa 06.03.2019, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 199,24 EUR dostal dňa 22.03.2019. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. a nariadenia vlády SR č. .

49.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel

50.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

52.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).