Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39C-61-2019.pdf
PDF · 260.48 KB
Case nature
Area
Subarea
39C/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresny´ su´d Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v pra´vnej veci žalobcov: X/ O. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/X, Y., 2/ O. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/X, Y., 3/ S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Y., 4/ N. H., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXXX/X, Y., zastúpení: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s. r. o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, proti žalovaným: 1/ V. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. J. Y., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sdílom Vajnorská 55, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žalovany´ v 1/ rade a zˇalovany´ v 2/ rade su´ p o v i n n i´ zaplatitˇ zˇalobcovi v 1/ rade sumu 30.000,- EUR, zˇalobcovi v 2/ rade sumu 10 000,- EUR, zˇalobcovi v 3/ rade sumu 10 000,- EUR a zˇalobcovi v 4/ rade sumu 10 000,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku s ty´m, zˇe plneni´m jedne´ho zo zˇalovany´ch zanika´ v rozsahu tohto plnenia povinnostˇ plnenia druhe´ho zo zˇalovany´ch.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Zˇalovany´ v 1/ rade a zˇalovany´ v 2/ rade su´ p o v i n n i´ zaplatitˇ zˇalobcom v 1/ azˇ 4/ rade na ´hradu trov konania v rozsahu 100 % z priznaných súm s ty´m, zˇe plneni´m jedne´ho zo zˇalovany´ch zanika´ v rozsahu tohto plnenia povinnostˇ plnenia druhe´ho zo zˇalovany´ch.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia žalobou zo dňa 20.12.2019 žiadali, aby žalovany´ v 1/ rade a zˇalovany´ v 2/ rade boli zaviazaní zaplatitˇ zˇalobcovi v 1/ rade sumu 50 000,- EUR, zˇalobcovi v 2/ rade sumu 20 000,- EUR, zˇalobcovi v 3/ rade sumu 20 000,- EUR a zˇalobcovi v 4/ rade sumu 20 000,- EUR s ty´m, zˇe plneni ´m jedne´ho zo zˇalovany´ch zanika´ v rozsahu tohto plnenia povinnostˇ plnenia druhe´ho zo zˇalovany ´ch a trov konania.
2. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 13.7.2017 v čase asi o 6.20 hod. v Y., došlo k dopravnej nehode a to tak, že po cestnej komunikácii na ulici E. smerom od ulice Š. v ľavom jazdnom pruhu určenom pre odbočenie na ulicu Starohájska jazdil žalovaný v 1/ rade pod vplyvom alkoholu, neprimeranou rýchlosťou viedol motorové vozidlo EČV: Y., kde v nadväznosti na uskutočňovanie obiehacieho manévru spočívajúceho v preradení sa do pravého jazdného pruhu určeného pre jazdu ďalej rovno smerom na H. ulicu po dodatočnej akcelerácii bezprostredne pred križovatkou s ulicou N. dosahujúc rýchlosť 120 km/h nerešpektoval signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „stoj“ a ignorujúc situáciu v cestnej premávke vošiel do križovatky, kde na riadnom a riadne vyznačenom priechode pre chodcov prednou pravou časťou vozidla sprava z boku narazil do tadiaľ prechádzajúcej chodkyne E. H., ktorá v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným nárazom utrpela ťažkú polytraumu rezultujúcu do zlyhania všetkých funkcií jej organizmu, t.j. centrálneho nervového systému, obehovej
sústavy, srdca a iných orgánov pri rozvíjajúcom sa úrazovom šoku s devastačným rozmliaždením až rozdrvením viacerých orgánov a mnohopočetnými zlomeninami skeletu lebky, trupu a končatín, teda spôsobil zranenia nezlučiteľné so životom. Zomrelá E. H. bola manželkou žalobcu v 1/ rade a matkou žalobcov v 2/ až 4/ rade. Žalovaný v 1/ rade bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 34T2/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.7.2018, uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov a trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie. Týmto bola súdom právoplatne judikovaná zodpovednosť žalovaného v 1/ rade za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov, a to práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich matky a manželky natrvalo narušený. Z uvedeného právoplatného rozhodnutia súčasne vyplýva aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného v 1/ rade a smrťou pani E. H., t.j. príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom žalovaného v 1/ rade do práv na ochranu osobnosti žalobcov a ujmou, ktorú v jeho dôsledku žalobcovia utrpeli. V čase, kedy došlo k vzniku vyššie uvedenej tragickej udalosti, bol poisťovateľom motorového vozidla (pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), ktorým žalovaný v 1/ rade spôsobil uvedenú dopravnú nehodu, žalovaný v 2/ rade a to na základe poistnej zmluvy číslo: XXXXXXXXXX (ďalej len „poistná zmluva“). Z predmetného povinného zmluvného poistenia žalovaný v 2/ rade uhradil žalobcom náklady na pohreb p. E. H. vo výške 685,09 EUR, pričom predmetnú poistnú udalosť žalovaný v 2/ rade eviduje pod číslom XXXXXXXXXX. Nároky pozostalých po obetiach dopravných nehôd z titulu náhrady ich nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jednej z foriem satisfakcie za neoprávnený zásah do práva na ich súkromný a rodinný život spôsobený smrťou ich blízkej osoby, sú nárokmi krytými poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. že príslušná poisťovňa je pasívne legitimovaná na uhradenie týchto nárokov pozostalým. Zákonč.381/2001Z.z. v ust.§27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe, vrátane prvej Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (ďalej len „prvá Smernica“), druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len „druhá Smernica“) a tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len „tretia Smernica“). Ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné posudzovať s ohľadom na cieľ sledovaný vyššie uvedenými smernicami. K otázke krytia náhrady nemajetkovej ujmy povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel vyslovil zásadné stanovisko Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku vydanom dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12. V tomto rozhodnutí uviedol, že článok 3 ods. 1 prvej Smernice , článok 1 ods. 1 a ods. 2 druhej Smernice a článok 1 ods. 1 tretej Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pokrýva aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 ods. 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej Smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa tejto Smernice platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu oprávnená na náhradu škody spôsobnej motorovými vozidlami. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej Smernice. Vychádzajúc z týchto skutočností pod pojem škoda na zdraví použitý v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. treba zahrnúť i nemajetkovú ujmu utrpenú v dôsledku úmrtia blízkeho príbuzného pri dopravnej nehode. Pre možnosť pokrytia takejto náhrady povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je právne významné to, či vnútroštátne právo náhradu tejto nemajetkovej ujmy upravuje a nie to, že uvedená náhrada nie je začlenená do časti týkajúcej sa zodpovednosti za škodu. V podmienkach Slovenskej republiky je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru o potrebe pokrytia náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode povinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel dospel Súdny dvor Európskej únie i v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-277/12. V súvislosti s posudzovaním otázky či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2015 vydané vo veci sp. zn. III. ÚS 646/2015. V tomto rozhodnutí, ktorým bola sťažnosť žalovanej odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že hoci vo veci C- 22/12 súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento záver Ústavný súd Slovenskej republiky zopakoval i v uznesení zo dňa 17.8.2016, sp. zn. I. ÚS 474/2016. K tomuto ešte navyše dodal, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrady škody. Rovnaký právny názor Ústavný súd SR vyslovil aj v ďalších svojich rozhodnutiach(napr. sp. zn. I. ÚS 206/2015, sp. zn. III. ÚS 645/2015, sp. zn. II. ÚS 847/2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016). Pokiaľ ide o judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k predmetnej právnej otázke, táto jednoznačne ustálila, že „Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 08/2018 - R 61/2018). V uvedenom judikáte Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že „pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia.“ V súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.8.2017, sp. zn. 7 Cdo 1375/2015, v ktorom sa súd vyjadril k otázke záväznosti rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaných v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Odvolacie súdy v rámci svojej rozhodovacej praxe opakovane a konštantne judikovali, že poisťovne sú pasívne legitimované v sporoch o nahradenie nemajetkovej ujmy pozostalým po obetiach dopravných nehôd a žalobcom priznali voči poisťovniam takéto náhrady. Jedná sa napríklad o nasledovné rozhodnutia: Krajský súd v Trnave - rozsudok zo dňa 01.07.2015, sp. zn. 24Co/368/2015, rozsudok zo dňa 25.02.2013, sp. zn. 9Co 423/2012, rozsudok zo dňa 29.06.2016, sp. zn. 10Co/566/2015, rozsudok zo dňa 20.03.2017, sp. zn. 23Co/112/2016, rozsudok zo dňa 29.03.2017, sp. zn. 25Co/258/2016, rozsudok zo dňa 02.11.2016, sp. zn. 23Co/535/2015; Krajský súdu v Nitre - rozsudok zo dňa 30.06.2016, sp. zn. 7Co/819/2015, rozsudok zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 9Co/8/2017; Krajský súd v Trenčíne - rozsudok zo dňa 15.03.2017, sp. zn. 5Co/133/2016, rozsudok zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Co/80/2017, rozsudok zo dňa ..., 17Co/322/2017, Krajský súd v Banskej Bystrici - rozsudok zo dňa 30.07.2015, sp. zn. 12Co/465/2014, Krajský súd v Žiline - rozsudok zo dňa 28.10.2013, sp. zn. 8Co/264/2013, rozsudok zo dňa 09.09.2015, sp. zn. 7Co/578/2014, Krajský súd v Košiciach - rozsudok zo dňa 16.02.2017, sp. zn. 2Co/81/2016, rozsudok zo dňa29.11.2016, sp. zn. 2Co/351/2016, rozsudok zo dňa 09.03.2017, sp. zn. 5Co/211/2016; Krajský súd v Prešove - rozsudok zo dňa 31.03.2016, sp. zn. 21Co/60/2015, rozsudok zo dňa 27.02.2017, sp. zn.8Co/33/2016, rozsudok zo dňa 21.09.2016, sp. zn. 6Co/230/2015. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v predmetnej právnej veci je daná pasívna legitimácia žalovaného. Vyššie uvedená tragická udalosť predstavuje neodstrániteľný bolestný zásah do súkromného a rodinného života všetkých žalobcov. Ľudský život sa nedá oceniť peniazmi a nijaká peňažná náhrada nenavráti žalobcom ich manželku a matku. Je nesporné, že v predmetnom prípade prišli žalobcovia o svoju najbližšiu osobu, pričom jej strata im spôsobila značnú ujmu spočívajúcu najmä v strate možnosti realizácie a ďalšieho budovania ich rodinného života spoločne s ich matkou a manželkou. Žalobcovia definitívne prišli o
možnosť rozvíjania ich dovtedy stabilných citových vzťahov s manželkou a matkou a navždy prestali byť plnohodnotnou rodinou. Žalobcovia mali s nebohou E. H. veľmi blízke citové vzťahy, žili v spoločnej domácnosti, prežili spolu celý svoj život, všetky radosti, starosti a všetko, čo k životu patrí. Bezprostredne po predmetnej tragickej udalosti pozostalá rodina - manžel a deti pani E. H. znášali danú situáciu veľmi ťažko. Táto udalosť výrazne negatívnym spôsobom zasiahla do ich životov, pričom kvalita ich života sa nezvratne zmenila k horšiemu. Vzhľadom na dovtedy existujúce pozitívne väzby v rámci súkromného a rodinného života rodiny H., žalobcovia utrpeli v dôsledku predmetnej tragickej udalosti závažnú citovú ujmu. Na základe uvedeného máme za to, že žalobcovia prežili stratu, ktorú nemožno nijako nahradiť, možno ju len čiastočne zmierniť. Manželstvo pani E. H. so žalobcom v 1/ rade bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX,t.j.trvalo 36 rokov. Žalobca v 1/ rade ho charakterizuje ako harmonické, ako manželia sa mali veľmi radi, vždy stáli pri sebe, vzájomne si pomáhali, podporovali sa a spoločne vychovávali svoje deti. Voľný čas prežívali spolu ako rodina, na výletoch a v rodinnej pohode. Pani E. H. pochádzala z obce L. pri Y. a s manželom mali plány, že sa vrátia späť na dedinu a kúpia si malý domček. Žalobcovia v 2/ až 4/ rade ju vnímali ako starostlivú a obetavú matku, ktorá sa snažila vyjsť im vždy v ústrety. Obetovala im všetok svoj čas ako matka a aj ako priateľka pri riešení ich problémov. O to väčšie puto ich všetkých vždy spájalo. Bezprostredne po predmetnej tragickej udalosti celá rodina znášala danú situáciu veľmi ťažko. Žalobca v 1/rade bezprostredne po nehode zostal z práce dva týždne doma, nakoľko sa s danou situáciou vôbec nevedel zmieriť a ani ju prijať. Situácia, ktorá nastala po odchode manželky a matky bola len ťažko opísateľná, keďže k jej smrti došlo tak náhle a tragicky. Zostalo po nej len prázdne miesto. Žalobcom zostali iba spomienky na matku a manželku, ktorá bola pracovitá, obetavá, starostlivá, vždy ochotná podať pomocnú ruku každému členovi rodiny. Po smrti pani E. H. zostala celá starostlivosť o domácnosť a rodinu na žalobcovi v 1/rade. Všetky činnosti, ktoré boli dovtedy vykonávané pani E. H., boli po jej smrti v starostlivosti žalobcu v 1/rade. Postupne si všetci členovia rodiny museli zvykať na skutočnosť, že ich manželka a matka už nie je medzi nimi. V tomto čase je tiež nepochybne náročnejšie zvládať finančné nároky na domácnosť, keďže žalobca v 1/rade zostal sám ako živiteľ rodiny a jediný rodič. Zníženie finančného rozpočtu ako aj zvýšenie psychickej náročnosti v danej situácii určite neprispievalo ku spokojnému rodinnému životu žalobcov. Je nepochybné, že smrť pani E. H.V. enormne zasiahla do životov všetkých žalobcov. Tento negatívny zážitok nepriaznivo dlhodobo vplýva na ich psychiku a vedie ich k hlbokému a trvalému smútku, ktorý negatívne ovplyvňuje ich každodenné fungovanie. Žalobca v 1/rade - otec od predmetnej tragickej udalosti nenachádza radosť zo života v bežných veciach. Po príchode domov z práce trávi čas sám so svojimi spomienkami na manželku, ktorá mala v živote všetkých členov rodiny pevné miesto. Všetky plány, ktoré spolu mali do budúcnosti, sa v jednom životnom okamihu rozplynuli. Vyrovnať sa s tak ťažkou situáciou, ktorá nastala v rodine žalobcov, prakticky ani nie je možné. Pani E. H. pracovala v spoločnosti AFEED a.s., v Y. ako účtovníčka. Keďže žalobca v 2/rade pracoval v tejto spoločnosti ako strojník, s matkou sa dennodenne stretával v práci. Podľa slov žalobcu v 2/ rade mali veľmi podobné povahy a boli si veľmi blízki. Okrem bežných tém sa doma rozprávali aj o práci. Žalobca v 3/rade pociťuje stratu matky rovnako intenzívne. Matku vnímal ako obetavého človeka, ochotného pomôcť každému členovi rodiny s jeho starosťami a problémami. Žalobkyňa v 4/rade ako dcéra pociťuje stratu matky natoľko, že od smrti matky je uzavretá, s priateľmi sa stretáva len minimálne, nemá silu hľadať si prácu. Väčšinu dňa trávi vo vnútri bytu, bez kontaktu s okolím. Keďže bola ako jediná dcéra rodičov, s matkou mala výnimočný vzťah. Pani E. H. pri nej vždy stála. Žalobkyňa v 4/ rade si na ňu spomína ako na starostlivú matku, s ktorou spolu často trávila voľné chvíle v kuchyni pri pečení alebo varení. Žalobcovia prežili stratu, ktorú nemožno nahradiť, možno ju len čiastočne zmierniť. Predmetnou tragickou dopravnou nehodou došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život. Súčasťou súkromného života je nepochybne aj rodinný život, ktorý zahŕňa vzťahy medzi príbuznými, a z tohto dôvodu preto rešpektovanie súkromného, a teda aj rodinného života musí zahŕňať aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov, aby bolo možné rozvíjať a napĺňať aj vlastnú osobnosť. Smrť blízkej osoby je mimoriadnou tragickou udalosťou s následkom, ktorý sa nedá napraviť. Je preukázateľné, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do života manželky a matky žalobcov ako aj k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov, pričom tak právo na život ako aj právo na súkromie sú osobnostnými právami chránenými podľa Občianskeho zákonníka (§ 11, § 13, § 15 Občianskeho zákonníka). Následky vyššie uvedeného neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcov (najmä práva na súkromie a rodinný život) sú hlboké a nereparovateľné, pričom náhrada nemajetkovej ujmy poskytnutá v peniazoch môže aspoň čiastočne prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Pri určení výšky požadovaných súm náhrady nemajetkovej ujmy žalobcov vychádzali najmä zo závažnosti žalobcom vzniknutej ujmy, ktorá je v danom prípade vzhľadom na náhlu a tragickú smrť ich manželky a matky tou najzávažnejšou ujmou, akú mohli utrpieť a ktorú nemožno žiadnym spôsobom napraviť, ako aj z okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do ich osobnostných práv
(predmetný trestný čin spáchal žalovaný v 1/ rade ako vodič taxislužby pod značným vplyvom alkoholu, svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke - viac ako dvojnásobne prekročil povolenú rýchlosť v obci, predbiehal cez odbočovací pruh, nerešpektoval svetelné signalizačné zariadenie a nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov, a v konečnom dôsledku spôsobil smrť pani E. H.), pričom tiež zohľadnili ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach. Predmetnú vec sa pokúsili riešiť mimosúdnou cestou, pričom dňa 22.10.2019 adresovali žalovanému v 2/rade Návrh na mimosúdne riešenie veci - predžalobnú výzvu, ktorá bola žalovanému v 2/ rade doručená dňa 25.10.2019. Žalovaný v 2/ rade však listami zo dňa 14.11.2019 oznámil, že požadované plnenie neposkytne. Pokiaľ ide o žalovaného v 1/ rade, tomuto nezasielali predžalobnú výzvu z dôvodu, že podľa informácie poskytnutej Obcou G. J. Y. žalovaný v 1/ rade má trvalý pobyt v Obci G. J. Y. bez súpisného čísla. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sú žalobcovia nútení domáhať sa svojich oprávnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy touto žalobou. Žalobcovia na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označili tieto dôkazy: Rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 34T/2/20188, likvidačná správa, sobášny list, výsluch žalobcov, predžalobná výzva žalobcov zo dňa 22.10.2019, odpovede žalovaného v 2/rade zo dňa 14.11.2019, oznámenie Obce G. J. Y. zo dňa 31.07.2019
3. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.05.2020 tak, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za neodôvodnený a nepreukázaný. V podanej žalobe absentujú rozhodné skutočnosti pre uplatnenie si nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, t. j. najmä skutkové okolnosti týkajúce sa preukázania citových väzieb medzi Žalobcami a nebohou ako aj nezohľadnenie jednotlivých kritérií pri stanovení uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy. V sporovom konaní stíha Žalobcov zodpovednosť za voľbu žaloby, za jej obsah a za formuláciu žalobného petitu. Podanou žalobou Žalobcovia nevymedzili rozhodujúce skutočnosti v takom rozsahu a kvalite, ktorá umožňuje jednoznačnú individualizáciu a nezameniteľnosť skutkovej stránky predmetnej právnej veci. Aj napriek situácii, kedy legislatíva výšku náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných obete dopravnej nehody explicitne nerieši ani nelimituje a ponecháva ju výlučne na voľnej úvahe všeobecných súdov, je potrebné skúmať kritéria, od ktorých sa následne samotná výška nemajetkovej ujmy má odvíjať. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd ale s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobcovia si môžu uplatniť v zásade akúkoľvek výšku, avšak musia svoj nárok dôsledne odôvodniť a preukázať. Súdna prax prijala zásadné kritéria, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Tieto kritéria sa rozdeľujú na kritéria na strane Žalobcov (tých, do ktorých práv sa zasiahlo), kedy ide najmä o Ad1/ intenzitu vzťahu žalobcu so zomrelým; Ad2/ vek zomrelého a pozostalých, ako aj existenčná závislosť na nebohej; Ad3/ morálne zadosťučinenie, a na strane pôvodcu zásahu, Žalovaného 1/, kedy je potrebné zohľadniť najmä Ad1/ postoj Žalovaného 1/ (ľútosť, náhradu škody, ospravedlnenie); Ad2/ dopad udalosti do sféry pôvodcu; Ad3/ majetkové pomery pôvodcu. Z podanej Žaloby nebola dostatočne preukázaná citová väzba vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Žalobcovia nedokázali preukázať taký zásah do práva na súkromie, ktorý by odôvodňoval poskytnutie satisfakcie vo forme peňažnej náhrady. Citová väzba, jej intenzita ako aj jej pretrhnutie je v konaní nepreukázané, a tak podľa nášho názoru nie je preukázaný nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako doplnok k iným/základným inštitútom náhrady zásahu do ich osobnosti. V kontexte uvedeného, s poukazom na nové pravidlá civilného sporového procesu, Žalobcovia nedokázali osvedčiť riadne všetky skutočnosti odôvodňujúce nimi uplatňovaný nárok. Z hľadiska skutkových okolností týkajúcich sa preukázania citových väzieb medzi Žalobcami a nebohou, z ktorých Žalobcovia v predmetnom konaní vyvodzujú svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa nášho názoru nestačí iba predpoklad existencie tejto citovej väzby. Je prirodzené, že Žalobcovia žili s nebohou v spoločnej domácnosti ale pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je rozhodné a rozhodujúce najmä to, že aká bola intenzita tohto vzťahu a ako ho narušil zásah vykonaný neoprávnene treťou osobou. To je rozhodujúce pre samotnú výšku nemajetkovej ujmy. Je zrejmé, že strata rodinného príslušníka predstavuje ujmu v každom veku, avšak nesporné, že pre skúmanie intenzity citovej väzby je taktiež potrebné zohľadnenie i tohto kritéria, t. j. vek nebohej ako i Žalobcov. K ťažkým psychickým ujmám dochádza pravidelne len pri veľmi úzkych citových väzbách (inak sa spravidla predpokladá dostačujúca psychická odolnosť, pričom taká ujma by mala byť do úvahy braná iba výnimočne v osobitných prípadoch). Okruh oprávnených subjektov nemožno automaticky odvodzovať z titulu „blízkej osoby“ / „rodinného príslušníka“, ale je potrebné skúmať blízkosť vzájomného vzťahu - úzku citovú väzbu - nie v zmysle biologického príbuzenstva, ale na základe skutočného vzťahu blízkosti medzi Žalobcami a zosnulým. Je nesporné, že súd pri náhrade nemajetkovej ujmy prihliada aj na to, či pozostalí neboli morálne uspokojení v podobe odsúdenia
páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia. Základným princípom nemajetkovej ujmy a jej odškodnenia v peniazoch je princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu a umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie pozostalých. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné sa zamerať aj na samotný dopad škodovej udalosti do psychickej sféry na strane pôvodcu zásahu, jeho postoj k samotnej dopravnej nehode, úmysel, resp. forma a miera zavinenia, trestný postih, snahu o nápravu, oľutovanie, ospravedlnenie sa. Je nesporné, že súd prihliada aj na to, či pozostalí neboli morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia. Základným princípom nemajetkovej ujmy a jej odškodnenia v peniazoch, je princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie pozostalých. Finančná náhrada je až posledným spôsobom náhrady v prípadoch, ak nepostačuje morálne zadosťučinenie, ktorým je najmä ospravedlnenie alebo samotné prejednanie veci a odsúdenie osoby, ktorá zásah spôsobila. Pri nemajetkovej ujme je rozhodné dať možnosť tomu kto zasiahol do práva aby prejavil ľútosť a ospravedlnil sa, čo v konečnom dôsledku môže mať dopad aj na samotnú výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Poslaním inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy nie je získanie majetkového prospechu, ale poskytnutie zadosťučinenia rôznymi formami; náhrada v peniazoch je na mieste, pokiaľ nepostačuje ospravedlnenie, resp. iné primárne formy zadosťučinenia. Náhrada v peniazoch tvorí aj historicky len nadstavbu morálneho zadosťučinenia a v žiadnom prípade nesmie slúžiť ako majetkový prospech toho komu sa do práv zasiahlo. V kontexte uvedeného zdôrazňujeme, že súdy jednoznačne považujú aj odsúdenie pôvodcu zásahu za formu satisfakcie, ktorá sa musí prejaviť na priznanej nemajetkovej ujme, resp. jej nepriznaní ako doplnku poskytnutej satisfakcie. (Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/441/2016, zo dňa 28.06.2017). Pre priznanie samotnej nemajetkovej ujmy sú rozhodujúce pomery pôvodcu zásahu, Žalovaného 1/, ako osoby, ktorá do práv Žalobcov zasiahla a „pretrhla“ vzťah medzi Žalobcami a nebohou nezvratným zásahom. Preto je potrebné skúmať jeho osobu a najmä jeho majetkové pomery a nie pomery Žalovaného 2/ v postavení poisťovateľa. V tomto duchu sa nesie i stabilná judikatúra, ktorá prijala závery, že majetkové pomery pôvodcu zásahu je potrebné zohľadniť nie z pohľadu výšky priznanej satisfakcie, ale z pohľadu možností reálneho uspokojenia priznaných nárokov. Prípadná priznaná náhrada na nemajetkovú ujmu pre Žalobcov nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a nemôže byť likvidačná pre pôvodcu zásahu. Vzhľadom na tieto kritéria je potrebné prijať záver, že priznaná výška nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká a nekorešpondujúca okolnostiam prípadu. Poukázali na rozhodovaciu prax súdov v obdobných právnych veciach: Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.10.2019, sp. zn. 10Co/58/2019: usmrtenie matky pri autonehode, plnoletým dcéram priznaná náhrada nemajetkovej ujmy po 5.000,- Eur; Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 11.5.2016 sp. zn. 9Co/367/2016: usmrtenie otca/starého otca pri autonehode, dcére priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur, maloletému vnukovi priznaná suma 3.000,- Eur; Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.01.2019, sp. zn. 9Co/246/2018: usmrtenie otca rodiny pri autonehode, manželke priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 11.000,- Eur, neplnoletým synom, žijúcim s nebohým otcom v jednej domácnosti náhrada po 7.000,- Eur; Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5Co/130/2019: usmrtenie matky rodiny pri autonehode, manželovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur, plnoletým synom náhrada po 3.000,- Eur; Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/61/2018: usmrtenie matky rodiny pri autonehode, manželovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- Eur, trom maloletým deťom náhrada po 7.000,- Eur. V konaní je absencia pasívnej vecnej legitimácie poisťovateľa/Žalovaného 2/, pretože ten nijako do práv Žalobcov nezasiahol. Cez ustanovenia zákona č. 381/2001 Zákona o povinnom zmluvnom poistení sa nemajetková ujma nenahrádza. Je nepochybné, že došlo k zásahu do osobnostných práv Žalobcov, najmä práva na rodinný život. Pri výške je potrebné zohľadniť okolnosti prípadu, ako aj skúmať pomery na strane toho, kto neoprávnene do práv zasiahol vo všetkých rovinách. A to najmä to či sa za svoj čin ospravedlnil, odsúdenie v trestnom konaní, ľútosť, a pod. V neposlednom rade aj jeho majetkové pomery. Pre priznanie výšky nemajetkovej ujmy nie je rozhodné to aké sú majetkové pomery Žalovaného 2/, pretože nárok sa odvodzuje len a iba od toho kto do práv zasiahol, t.j. od Žalovaného 1/. Žalobcovia eurokonformnú interpretáciu / judikatúru zamieňajú s konaním contra legem, kedy chcú aby súd aplikoval smernice proti právnemu poriadku Slovenskej republiky. Eurokonformný výklad smerníc nesmie a nemôže prekračovať legislatívu danej členskej krajiny a nemôže byť s ňou v rozpore. Európsky súdny dvor v rozsudku C-22/12 vo veci H. E. proti V. K. a G. E., ktorý je alfou a omegou argumentácie Žalobcov v tomto konaní nevyložil, či v rámci posudzovanej vnútroštátnej právnej úpravy poistného krytia povinného zmluvného poistenia je
zahrnutá aj náhrada nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode alebo nie. Preto ani nijakým spôsobom nespochybnil závery doterajšej judikatúry aplikujúcej vnútroštátne právo, v zmysle ktorej takáto náhrada nemajetkovej ujmy nespadá do povinného zmluvného poistenia. Európsky súdny dvor iba uviedol, ako by mala úprava tejto otázky vo vnútroštátnom práve v súlade s komunitárnou úpravou vyzerať. Zásadné je, že v predmetnej otázke absentuje rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 48 Civilného sporového poriadku, ktoré jediné môže byť smerodajné pre rozhodovanie súdov nižších stupňov. V prípade absencie tohto zjednocujúceho právneho stanoviska v otázke zásadného právneho významu neexistuje žiadne rozhodnutie, ktorým by bola definitívne vyriešená táto otázka. Táto otázka nie je definitívne vyriešená a v porovnaní rozsudkov najvyššej súdnej autority prevládajú tie, v zmysle ktorých pasívna vecná legitimácia poisťovní v prípade nemajetkovej ujmy nie je daná.
4. Žalobcovia v replike zo dňa 04.09.2020 uviedli, že vyjadrenie Žalovaného v 2/rade je účelové a nezohľadňujúce tragickosť danej udalosti. Zo spisového materiálu trestného spisu, vedeného pod spis. zn. 34T/2/2018 je preukázateľné, za akých okolností ku skutku došlo. Žalovaný v 1/rade bol počas jazdy pod vplyvom alkoholu, jazdil rýchlosťou 120 km/h, nerešpektoval signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „stoj“, a nedal prednosť na vyznačenom priechode pre chodcov. Nielen tieto okolnosti sú tými skutkovými okolnosťami, ktoré zakladajú tak morálny, ako aj právny dôvod na uplatnenie nároku v predloženej výške. Nehovoriac o psychických následkoch, ktoré boli zanechané na Žalobcoch v 1/ až 4/rade. Je neetické a morálne nevhodné, aby Žalovaný v 2/rade spochybňoval citové väzby medzi Žalobcami a neb. pani H., bez náležitého vypočutia Žalobcov. Žiadne slová zahrnuté do podanej Žaloby nedokážu zachytiť ujmu, smútok a traumu, ktorá nastala po strate manželky a matky. Dôkazom, ktorým je možné preukázať túto nenahraditeľnú stratu a bolesť, ktorými si prešli Žalobcovia, sú ich výpovede a svedectvá o živote a vzťahu každého z nich k neb. pani H.. Tiež, tvrdenie Žalovaného v 2/rade, ktorým dáva do pozornosti akúsi „psychickú odolnosť“, ktorá sa predpokladá pri strate, je necitlivé a neetické, s poukazom na okolnosti, ktoré sprevádzali danú nehodu. Žalobcovia viedli ako rodina usporiadaný rodinný život. Nehoda zo dňa 13.7.2017 zmenila ich životy natoľko, že nemôžu žiť, ako pred nehodou. Smrť blízkej osoby, by mala byť vnímaná s rešpektom a určite nie formálne. Skutočnosti, ktoré uvádza Žalovaný v 2/rade a to, cit.: „Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy je potrebné sa zamerať aj na samotný dopad škodovej udalosti do psychickej sféry na strane pôvodcu zásahu, jeho postoj k samotnej dopravnej nehode, úmysel, resp. formu a mieru zavinenia, trestný postih, snahu o nápravu, oľutovanie, ospravedlnenie“, nepovažujeme za potrebné preukazovať, vzhľadom na už zrejmé skutočnosti, ktoré sa spájajú s osobou Žalovaného v 1/rade. Žalovaný v1/rade prejavil ľútosť nad svojim konaním až počas trestného konania, ako aj ospravedlnenie pozostalým, nebolo bezprostredne po nehode. Naviac, Žalovaný v 1/rade, bol pred nehodou zo dňa 13.7.2017 priestupkovo prejednávaný a to 6x, z toho 2x za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa 14.8.2016 a 10.4..2017, kedy ako vodič motorového vozidla prekročil rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročil rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením, za čo mu boli v blokovom konaní uložené pokuty v oboch prípadoch vo výške 150 EUR. Rovnako má v príslušnom registri evidované dva priestupky na úseku dopravy nižšej závažnosti zo dňa 25.7.2016 a 16.11.2016, kedy mu boli za prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti a iné konanie proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložené dve blokové pokuty vo výške 10 EUR/ zo spis. konania 34T/2/2018/. Preto nie je zrejmé, ako by mal súd zohľadniť tieto skutočnosti v prospech Žalovaného v 1/rade, keďže sú viac v jeho neprospech ako prospech. Odvolávanie sa preto na osobu Žalovaného v 1/rade, ako na „obeť“ v danom prípade neobstojí. V neposlednom rade, Žalovaný v 2/rade rieši otázku majetkových pomerov pôvodcu zásahu, t.j. Žalovaného v 1/rade. K tejto otázke by sa mal vyjadriť sám Žalovaný v 1/rade. Nestotožňujú sa so záverom Žalovaného v 2/rade, že nie je pasívne vecne legitimovaným v danej veci. V predloženej Žalobe bola riešená otázka pasívnej legitimácie Žalovaného v 2/rade v maximálnom možnom rozsahu. Zákon č. 381/2001 Z. z. v ust. § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe, vrátane prvej Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (ďalej len „prvá Smernica“), druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len „druhá Smernica“) a tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (ďalej len „tretia Smernica“). V súvislosti s posudzovaním otázky, či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá
povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2015 vydané vo veci sp. zn. III. ÚS 646/2015. V tomto rozhodnutí, ktorým bola sťažnosť žalovanej odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, Ústavný súd Slovenskej republiky skonštatoval, že hoci vo veci C-22/12 súdny dvor viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z týchto štátov umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento záver Ústavný súd Slovenskej republiky zopakoval i v uznesení zo dňa 17.8.2016 vydanom vo veci I. ÚS 474/2016. K tomuto ešte navyše dodal, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrady škody. Rovnaký právny názor Ústavný súd SR vyslovil aj v ďalších svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. I. ÚS 206/2015, sp. zn. III. ÚS 645/2015, sp. zn. II. ÚS 847/2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016).
5. Žalovaný 2/ v duplike zo dňa 04.11.2020 uviedol, že žalovaný 2/ nijako svoje tvrdenia nesmeruje k zníženiu tragickosti celej udalosti, ale snaží sa posudzovať ju na základe práva. Napriek tragickosti udalosti konajúci súd má povinnosť zohľadniť všetky relevantné právne predpisy ako aj súdnu prax, tak aby priznanie prípadnej náhrady nemajetkovej ujmy nebolo výsledkom len finančnej motivácie podania žaloby voči ekonomicky silnejšiemu subjektu. Vniesol námietku premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu. Pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadniť viacero kritérií. Konajúci súd sa týmito kritériami musí zaoberať, k čomu ho v konečnom dôsledku smeruje aj ustanovenie čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Aj napriek situácii, kedy legislatíva výšku náhrady nemajetkovej ujmy pozostalých príbuzných obete dopravnej nehody explicitne nerieši ani nelimituje a ponecháva ju výlučne na voľnej úvahe všeobecných súdov, je potrebné skúmať kritéria, od ktorých sa následne samotná výška nemajetkovej ujmy má odvíjať. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd, ale s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Žalobcovia si môžu uplatniť v zásade akúkoľvek výšku, avšak musia svoj nárok dôsledne odôvodniť a preukázať. Súdna prax prijala zásadné kritéria, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Tieto kritéria sa rozdeľujú na kritéria na strane Žalobcov (tých, do ktorých práv sa zasiahlo), kedy ide najmä o Ad1/ intenzitu vzťahu žalobcu so zomrelým; Ad2/ vek zomrelého a pozostalých, ako aj existenčná závislosť na nebohej; Ad3/ morálne zadosťučinenie, a na strane pôvodcu zásahu, Žalovaného 1/, kedy je potrebné zohľadniť najmä Ad1/ postoj Žalovaného 1/ (ľútosť, náhradu škody, ospravedlnenie); Ad2/ dopad udalosti do sféry pôvodcu; Ad3/ majetkové pomery pôvodcu. Z podanej Žaloby nebola dostatočne preukázaná citová väzba vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Žalobcovia nepochopili samotní inštitút náhrady nemajetkovej ujmy, kedy si uplatňujú náhradu za zásah do práva na ochranu osobnosti, a teda do svojho osobnostného práva avšak neodôvodňujú sumu individualizáciou ale stupňom príbuzenstva. Takáto formulácia žaloby indikuje len finančnú motiváciu jej podania a popiera individualizáciu inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy. Citová väzba, jej intenzita ako aj jej pretrhnutie je v konaní nepreukázané, a tak podľa nášho názoru nie je preukázaný nárok na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch ako doplnok k iným/základným inštitútom náhrady zásahu do ich osobnosti. V kontexte uvedeného, s poukazom na nové pravidlá civilného sporového procesu, Žalobcovia nedokázali osvedčiť riadne všetky skutočnosti odôvodňujúce nimi uplatňovaný nárok. Z hľadiska skutkových okolností týkajúcich sa preukázania citových väzieb medzi Žalobcami a nebohou, z ktorých Žalobcovia v predmetnom konaní vyvodzujú svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch nestačí iba predpoklad existencie tejto citovej väzby a stupeň príbuzenstva. Je zrejmé, že strata rodinného príslušníka predstavuje ujmu v každom veku, avšak nesporné, že pre skúmanie intenzity citovej väzby je taktiež potrebné zohľadnenie i tohto kritéria, t. j. vek nebohej ako i Žalobcov. Je nesporné, že súd pri náhrade nemajetkovej ujmy prihliada aj na to, či pozostalí neboli morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia. Základným princípom nemajetkovej ujmy a jej odškodnenia v peniazoch je princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu a umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie pozostalých. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné sa zamerať aj na samotný dopad škodovej udalosti do psychickej sféry na strane pôvodcu zásahu, jeho postoj k samotnej dopravnej nehode, úmysel, resp. forma a miera zavinenia, trestný postih, snahu o nápravu, oľutovanie,
ospravedlnenie sa. Je nesporné, že súd prihliada aj na to, či pozostalí neboli morálne uspokojení v podobe odsúdenia páchateľa za trestný čin alebo poskytnutím ospravedlnenia. Základným princípom nemajetkovej ujmy a jej odškodnenia v peniazoch, je princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je spôsobilá aspoň sčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu umožňuje, aby výška náhrady na jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, ale na druhej strane umožňovala spravodlivé zadosťučinenie pozostalých. Je potrebné si uvedomiť, že osobu pôvodcu zásahu treba skúmať nie z pohľadu jeho priestupkového registra, ktorý by podľa nášho názoru ani nemal byť súčasťou tohto konania a Žalobcami bol pravdepodobne získaný z trestného spisu, ale z reálneho prežívania udalosti samotným Žalovaným 1/. Konajúci súd v civilnom konaní nemá prihliadať na priestupkový spis. Rovnako rozhodujúce sú aj majetkové pomery Žalovaného 1/, ako pôvodcu zásahu a teda jeho osoba je rozhodujúca pre to, či by bol prípadne priznanú výšku nemajetkovej ujmy schopný uhradiť. Finančná náhrada je až posledným spôsobom náhrady v prípadoch, ak nepostačuje morálne zadosťučinenie, ktorým je najmä ospravedlnenie alebo samotné prejednanie veci a odsúdenie osoby, ktorá zásah spôsobila. Náhrada v peniazoch tvorí aj historicky len nadstavbu morálneho zadosťučinenia a v žiadnom prípade nesmie slúžiť ako majetkový prospech toho komu sa do práv zasiahlo. Súdy jednoznačne považujú aj odsúdenie pôvodcu zásahu za formu satisfakcie, ktorá sa musí prejaviť na priznanej nemajetkovej ujme, resp. jej nepriznaní ako doplnku poskytnutej satisfakcie. Krajský súd v Nitre napr. judikoval: „ ....z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade považuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za satisfakciu, pretože potrestanie vodiča v trestnom konaní, nepovažuje za primerané zadosťučinenie. S uvedeným sa však odvolací súd nestotožňuje. Potrestanie vodiča je tiež prostriedkom primeraného zadosťučinenia za zásah do práv na ochranu osobnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade nepovažuje trest pre vodiča za dostatočný však nepostačuje na zistenie, že jej vznikla nemajetková ujma, ktorá vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia vyžaduje náhradu v peniazoch.“ (Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 25Co/441/2016, zo dňa 28.06.2017). Pre priznanie samotnej nemajetkovej ujmy sú rozhodujúce pomery pôvodcu zásahu, Žalovaného 1/, ako osoby, ktorá do práv Žalobcov zasiahla a „pretrhla“ vzťah medzi Žalobcami a nebohou nezvratným zásahom. Preto je potrebné skúmať jeho osobu a najmä jeho majetkové pomery a nie pomery Žalovaného 2/ v postavení poisťovateľa. V tomto duchu sa nesie i stabilná judikatúra, ktorá prijala závery, že majetkové pomery pôvodcu zásahu je potrebné zohľadniť nie z pohľadu výšky priznanej satisfakcie, ale z pohľadu možností reálneho uspokojenia priznaných nárokov. Prípadná priznaná náhrada na nemajetkovú ujmu pre Žalobcov nesmie byť prostriedkom bezdôvodného obohatenia a nemôže byť likvidačná pre pôvodcu zásahu. Pokiaľ prijmeme názor Žalobcov, že nemajetková ujma je škodou a je daná pasívna vecná legitimácia Žalovaného, potom nárok uplatňovaný voči Žalovanému 2/ musí byť vyhodnotený ako uplatnenie si náhrady škody, pretože Zákon o povinnom zmluvnom poistení náhradu iných alebo obdobných nárokov nepozná - pozná len náhradu škody. Pre plynutie premlčacej doby čo do jej začatia a dĺžky má Žalovaný 2/ zato, že pre predmetnú právnu vec pri akceptovaní pasívnej vecnej legitimácie Žalovaného 2/ v konaní je rozhodujúci Zákon o povinnom zmluvnom poistení, konkrétne aplikácia ustanovenia § 15 ods. 2: „Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila“. Zákon o povinnom zmluvnom poistení jednoznačne v ustanovení § 15 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení ustanovuje, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Primárne toto ustanovenie hovorí o škode a nie o náhrade nemajetkovej ujmy, a preto nemožno aplikovať inštitút premlčania nemajetkovej ujmy na premlčanie nemajetkovej ujmy, ktorá je pri takomto posúdení vyhodnotená ako škoda na účely Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zákon o povinnom zmluvnom poistení nepozná náhradu nemajetkovej ujmy, ale len inštitút náhrady škody a presne ustanovuje v ustanovení § 4 čo sa nahrádza prostredníctvom jeho ustanovení. Ak konajúce súdy prijali záver, že nemajetkovú ujmu, resp. jej náhradu je možné subsumovať pod túto škodu, tak je jediný možný, správny a logický záver, že premlčanie bude v intenciách ostatných škôd nahrádzaných z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, a to ako dvojročná doba subjektívna, tak aj trojročná, resp. desaťročná doba objektívna. S poukazom na uvedené máme zato, že nie je možné na jednej strane prijať aplikáciu Zákona o povinnom zmluvnom poistení, t. j. záver o tom, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 a 3 spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zároveň na strane druhej ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k premlčaniu ignorovať. V právnom štáte je takéto konanie neudržateľné. Práve Žalobcovia odvodzujú svoj nárok cez ustanovenia Zákona o povinnom zmluvnom poistení je zrejmé, že ide v prípade nemajetkovej ujmy o škodu na účely Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Potom je potrebné k tomuto nároku ako ku škode pristúpiť a aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka vo vzťahu k premlčaniu nároku na náhradu škody. K
úmrtiu nebohej došlo dňa 13.07.2017, kedy tento moment je potrebné považovať za vedomosť o výške škody a o tom, kto ju spôsobil. K riadnemu uplatneniu nároku voči Žalovanému došlo podaním žaloby dňa 20.12.2019, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej doby, ktorá uplynula dňa 13.07.2020. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na nemajetkovú ujmu voči Žalovanému, v postavení poisťovateľa, nie je možné v otázke premlčania prijať záver o aplikácii ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.
6. K premlčaniu sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 05.05.2021 tak, že v danej veci prebiehalo trestné konanie vedené pod spis. zn. 34T/2/2018. Jeho záverom bolo uznanie V. G. za vinného. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.7.2018. Nemajetková ujma bola predmetom uplatneného práva v rámci trestného konania, okrem iných uplatnených nárokov, ktoré vznikli Žalobcom ako poškodeným. V zmysle ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku: „Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tomto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, plynutie premlčacej doby pokračuje“ / R 31/1974, R 29/1985 /. „Ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej plynutie pokračovalo po skončení trestného konania“/ R 31/1974 /. V zmysle ust. § 46 ods. 4 Trestného poriadku: Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese alebo inom príslušnom konaní. Podporne, v zmysle ust. 112 Občianskeho zákonníka: Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Ak teda ku skutku došlo dňa 13.7.2017 a trestné stíhanie bolo právoplatne ukončené dňa 4.7.2018, po túto dobu bolo plynutie premlčacej doby zastavené, neplynulo. Samotný súd v trestnom konaní, vedenom pod č. 34T/2/2018 v Rozsudku, str. 9, konštatoval: „......pretože zisťovanie podkladov potrebných pre rozhodnutie o náhrade škody v tomto smere / náhrady nemajetkovej ujmy apod. /, by zjavne presiahlo rámec potrieb trestného stíhania a neprimerane by ho predĺžilo“, preukazuje skutočnosť, že nárok bol uplatnený v trestnom konaní. Nakoľko bol teda zo strany Žalobcov dodržaný zákonný postup uplatnenia svojich nárokov, počas prebiehajúceho trestného konania nebolo zákonne prípustné uplatniť nárok aj v civilnom súdnom konaní. Svoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnili až po skončení trestného konania. Nemajetková ujmy spadá pod právnu úpravu ust. § 101 Občianskeho zákonníka: Podľa súčasne platnej právnej úpravy, možno uplatňovať nemajetkovú ujmu, ktorá je zásahom do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby, mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu a to výlučne podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu preto nie je možné uplatniť postup, ktorý uvádza Žalovaný v II/rade, a to podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právo na náhradu škody. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je tak upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a nevzťahuje sa naň právna úprava upravujúca náhradu škody, ako ani postup podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rovnaký právny názor vyjadril v uznesení aj Najvyšší súd SR zo dňa 17.2.2011, sp. zn. 5 Cdo 265/2009, kde bolo konštatované: „Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa § 101 Občianskeho zákonníka je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv.“ Rovnaký postup, a to uplatnenie ust. § 101 Občianskeho zákonníka možno sledovať aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý v uznesení zo dňa 23. septembra 2013, sp. zn. IV. ÚS 542/2013 nadviazal na vyššie citované Uznesenie Najvyššieho súdu, a postupoval pri nemajetkovej ujme v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Návrh Žalobcov bol podaný včas a v súlade sustanovením § 101 Občianskeho zákonníka. Ak má byť dodržaný základný princíp konania, a to právo na ochranu porušených práv a naplnený princíp právnej istoty poškodených / v tomto prípade Žalobcov/, malo by sa prihliadať aj na rozhodovaciu prax súdnych autorít, ktoré svojou činnosťou ustálili postup pri uplatňovaní práv poškodených v trestnom konaní a následne v civilnom konaní. istoty.
7. Su´d vo veci vykonal dokazovanie vy´sluchom žalobcov v 1/ azˇ 4/ rade, oboznámením sa s nasledovnými listinami: rozsudok OS Trnava č. k. 34T/2/2018-475 zo dňa 12.02.2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 01.10.2017, sobášny list, predžalobná výzva zo dňa 22.10.2019, vyrozumenie k škodovej udalosti zo dňa 11.04.2019 4x.
8. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne E.D. G. a O. H., keď súd nie je povinný vykonať dôkaz v prípade, že jeho prostredníctvom nemožno preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie bezvýznamná. V danom prípade síce nejde o dôkaz, ktorý by bol zjavne nespôsobilý preukázať intenzitu zásahu do práv žalobcov, ale súd je názoru, že pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti postačuje zistenie, že zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. Mylný je ten názor, že pre úspech v spore a pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa musí preukazovať závažnosť vzniknutej ujmy, pretože sa nevyžaduje ani vyvolanie následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených osobnostných práv. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo (R 29/2001).
9. Z vykonane´ho dokazovania su´d zistil nasleduju´ci skutkovy´ stav:
10. Okresny´ su´d Trnava rozsudkom cˇ. k. 34T 2/2018 zo dnˇa 12.02.2018 rozhodol, zˇe žalovaný 1/ je vinny´, zˇe dňa 13.7.2017 v čase asi o 6.20 hod. v Y., došlo k dopravnej nehode a to tak, že po cestnej komunikácii na ulici E. smerom od ulice Š. v ľavom jazdnom pruhu určenom pre odbočenie na ulicu N. jazdil žalovaný v 1/ rade pod vplyvom alkoholu, neprimeranou rýchlosťou viedol motorové vozidlo EČV: Y., kde v nadväznosti na uskutočňovanie obiehacieho manévru spočívajúceho v preradení sa do pravého jazdného pruhu určeného pre jazdu ďalej rovno smerom na H. ulicu po dodatočnej akcelerácii bezprostredne pred križovatkou s ulicou N. dosahujúc rýchlosť 120 km/h nerešpektoval signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „stoj“ a ignorujúc situáciu v cestnej premávke vošiel do križovatky, kde na riadnom a riadne vyznačenom priechode pre chodcov prednou pravou časťou vozidla sprava z boku narazil do tadiaľ prechádzajúcej chodkyne E. H., ktorá v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným nárazom utrpela ťažkú polytraumu rezultujúcu do zlyhania všetkých funkcií jej organizmu, t.j. centrálneho nervového systému, obehovej sústavy, srdca a iných orgánov pri rozvíjajúcom sa úrazovom šoku s devastačným rozmliaždením až rozdrvením viacerých orgánov a mnohopočetnými zlomeninami skeletu lebky, trupu a končatín, teda spôsobil jej zranenia nezlučiteľné so životom. Žalovaný v 1/ rade bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 34T 2/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.7.2018, uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov a trest zákazu činnosť viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.
11. Z odôvodnenia rozhodnutia okrem iného vyplýva, že žalovaný 1/ po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní tiež uviedol, že sa ospravedlňuje rodine poškodenej a vyjadruje jej úprimnú sústrasť. Nevie si ani predstaviť, aké to musí byť pre nich ťažké. Bude mať do konca života pred očami, ako tej žene zobral život. Vie, že sa to nedá nikdy ničím odpustiť, ani odčiniť, ale nikdy nechcel nikomu ublížiť. Keby to môže vrátiť, spraví všetko preto, aby neprišiel nevinný človek o život. Naozaj toho veľmi ľutuje a mrzí ho čo sa stalo. Na margo tohto vyjadrenia predložil súdu i list adresovaný rodine poškodenej, z ktorého vyplýva, že sa ospravedlňuje za to, že list píše až po dlhšom čase, no nemal síl a odvahu im napísať. Vyjadril v ňom ospravedlnenie a ľútosť za to, čo svojim nedbanlivostným správaním rodine poškodenej spôsobil.
12. Ďalej z odôvodnenia vyplýva, že v danom prípade však súd v rámci posudzovania skutočností relevantných pre zhodnotenie druhu a výšky trestu u obžalovaného zohľadňoval najmä okolnosti prípadu, ktoré nie že by boli okolnosťami, ktoré sú spôsobilé na použitie nižšej trestnej sadzby, ale práve naopak, sú to okolnosti, ktoré v danom prípade obžalovanému ako také priťažujú. Zo špecifických okolností prípadu je zrejmé, že obžalovaný bol v danom čase pod značným vplyvom alkoholu, a to v stave viac ako dvojnásobne prekračujúcej hladinu alkoholu, ktorý podľa súčasných lekárskych poznatkov preukázateľne vylučuje spôsobilosť viesť motorové vozidlo, čo malo podlá všetkého za následok porušenie aj ďalších predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom. Obžalovaný po tom, čo sa predchádzajúcu noc nadmernou konzumáciou alkoholu dostal do stavu ťažkej opitosti, si skoro ráno bez ďalšieho rozmyslu sadol za volant motorového vozidla, pričom svojou riskantnou a bezohľadnou jazdou spôsobil fatálne následky. Obvinenú napriek svojim šoférskym skúsenostiam a profesii taxikára, absolútne nebol schopný vyhodnotiť riziko, ktoré pre ostatných účastníkov cestnej premávky v takomto rozpoložení predstavoval a súčasne nezohľadnil ani
skutočnosti, že alkohol pri vedení motorového vozidla je absolútne, neprípustný. Rovnako je zistiteľné, že obžalovaný pri vedení motorového vozidla v tomto vylučujúcom stave nereagoval ani na svetelné signalizačné zariadenia v čase vjazdu do križovatky, pričom obrovskou rýchlosťou, ktorú v danom čase s vozidlom dosahoval nestačil reagovať ani prítomnosť chodkyne na riadne vyznačenom a riadenom priechode pre chodcov až do okamihu samotného nárazu, jeho neschopnosť vnímať realitu a následky v danom čase naznačuje i fakt, keď s brzdením vozidla začal obžalovaný až niekoľko desiatok metrov za miestom zrážky. Z toho je zrejmé, že účinky veľkého množstva alkoholu v krvi obžalovaného boli jednoznačne príčinou jednak porušovania značného množstva predpisov potrebných pre správne vedenie motorového vozidla v cestnej premávke, ale aj príčinou samotných smrteľných následkov. Obžalovaný týmto nedbanlivostným konaním preukázateľne naplnil všetky obligatórne znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty daného prečinu, ako i okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby. Obžalovaný totiž nielenže vykonával predmetnú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorového vozidlo, keďže dychová skúška vykonaná po dopravnej nehode vykazovala pozitívny výsledok na úrovni 2,10 %o, spôsobil inému z nedbanlivosti smrť (§ 149 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona), no svojím konaním porušil dôležité povinnosti uložené mu zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, nerešpektovanie ktorých podstatným spôsobom zvyšovalo riziko porušenia záujmov chránených Trestným zákonom a v konečnom dôsledku zohrávalo v skutkovom deji posudzovaného prípadu významnú úlohu podstatné prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti o viac ako dvojnásobok povoleného limitu v obci (120 km/ h), predchádzanie cez odbočovací pruh, nerešpektovanie svetelného signalizačného zariadenia „stoj“ a nedanie prednosti chodcovi, ktorú vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov (§ 149 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona).
13. Zomrelá E. H. bola manželkou žalobcu v 1/ rade a matkou žalobcov v 2/ až 4/ rade.
14. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že sa brali XX.XX.XXXX. Boli spolu 40 rokov. Vždy si boli blízki. Ťažko sa mu to znáša. Chodili do práce, išli aj na dovolenku. Vychovali tri deti. Nie je dňa, kedy by na ňu nemyslel, veľmi mu chýba. Bola dobrosrdečná, obľúbená. Pracovala ako administratívna pracovníčka. Jeden bez druhého nikdy neboli. Bol nervózny keď bola dlho v práci. Po práci spolu trávili čas, večera, porozprávali sa, keď bol čas, tak niekam išli. On ju každý deň chystal do roboty, robil jej desiaty. Mal ísť k zubárovi. Volali mu policajti, odviezli ho domov, potom mu to povedali. Bol vo veľkom šoku. Zmenil sa mu život o 200%. Pokazil sa mu celý život. Deti nemajú matku a on manželku. Bolo to ťažké, ale museli to zvládnuť. Vinník nehody sa neospravedlnil. Mal v schránke papier, myslí si, že to bola vinníkova mama, ktorá sa za neho ospravedlňovala. S manželkou si plánovali, že si prerobia byt. Deti to znášali ťažko. Žili v spoločnej domácnosti. Ťažko sa mu s tým vyrovnáva, musí chodiť do práce, treba platiť účty. Sledoval trestné konanie so žalovaným 1/, chodil na pojednávanie. Bol aj na vyhlásení rozsudku. Nespomína si na ospravedlnenie žalovaného 1/ na hlavnom pojednávaní. Sú to 4 roky. Pokiaľ ide o ten list, myslí si, že to bola jeho mama, pretože pozná ženské a mužské písmo, jeho písmo nikdy nevidel, ale myslí si, že jeho mama bola aj na pohrebe. Za to čo spravil, by mal sedieť aspoň 20 rokov. Bol pod vplyvom alkoholu, v rýchlosti 120km/hod. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, za to, čo sa stalo manželke, je to aj málo. Vyššiu sumu nežiada, lebo by ju nedostal. Chcel vyhľadať psychologickú pomoc, ale má niečo za sebou, je silný.
15. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že je prvorodený, keď sa narodili súrodenci, mal za nich zodpovednosť. Mali dobré zážitky. Mama sa mu vždy venovala po škole. Víkendy trávili s rodičmi, chodili aj na prázdniny starým rodičom. Mamu vnímal, že bola dobrosrdečná, mala 4 sestry, keď sa jej sestra rozvádzala, jej synov zobrala k nim, oprala im veci, starala sa aj o babku a dedka. Bola veľmi starostlivá. Pamätá si, že v deň nehody bol po nočnej, driemal, počul výkrik tatina. Mal strach vyjsť z izby, volal susedovi, že sa niečo stalo. Bol v šoku. Prácu nezvládal, prestal chodiť do práce aj dva týždne, na základe som toho mal výpoveď dohodou. Nezvládal to po psychickej stránke, prišiel tým o prácu. Bývať doma nemohol, v decembri zomrela babka potom dedko, bolo toho moc. Susedovci mu to stále hovorili, boli toho svedkovia, bolo to pri ich dome. Mal priateľku, išiel bývať k nej, nemohol byť doma, bolo toho na neho moc, spomienky nezvládal. Keď býval u nej, prišiel na iné myšlienky. V decembri 2017 sa mu stala nehoda a zostal na invalidnom. Situácia pred a potom sa nedá opísať, bolo to strašné. Atmosféra potom bola strašná, tie spomienky. 4 dni nemohol vstať, stále sa mu to premietalo, ako sa môže niečo také stať. Pokiaľ ide o odsúdenie, je to málo rokov, nepozná paragrafy. Jemu sa dotyčný neospravedlnil, on bol v nemocnici, myslí si, že by to mohol spraviť ako normálny človek. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej
ujmy, aj vzhľadom k tomu čo spravil a ako to spravil a čo im zobral, po psychickej a ľudskej stránke, je to aj málo. Mohol žiadať aj viac, ale je to málo. Netreba si nárokovať viac, je to zbytočné.
16. Žalobca 3/ na pojednávaní uviedol, že mal vynikajúci vzťah s matkou, pracoval s ňou vo firme. Dokázala mu vo všetkom poradiť. Bola dobrosrdečná, bola pracovitá, posielal ju z práce domov. Keď bol menší, chodili na výlety. Cez víkendy chodili na záhradu k babke. Ona cez víkend odpočívala. Rozumeli si všetci. V tom čase býval s rodičmi. Mal rannú, išiel na 6 hodinu, mama chodila na 7 hodinu. O pol 8 sa jej snažil dovolať, nezdvíhala, myslel si, či nešla k zubárovi, potom mu otec pred 8 volal, ale mal veľa práce a zdvihol to až na 4-tý krát. Rozplakal sa, rýchlo sa prezliekol, išiel za vedúcim a domov. Videl ešte odstránené auto z nehody. Išiel za otcom, policajt mu povedal čo sa stalo. Prišli policajti, povedali čo sa bude diať. Bolo to strašné. Prvú a druhú noc nespal, prvý týždeň bol náročný. Vybavovala sa kremácia, pohreb. Mal týždeň dovolenku, aby sa dal dokopy. Potom sa musel vrátiť do práce na novú pozíciu, trvá to doteraz, na mamu si spomína každý deň. Všetko si nechával pre seba, snažil sa pohnúť ďalej, chodiť do práce. Atmosféra prvý mesiac v rodine bola ťažká, hlavne sa s tým vyrovnať, je ťažké sa o tom rozprávať a nastaviť do života, aby neprišiel o prácu. Museli fungovať ako rodina. Mali rovnaký vzťah ako ostatní súrodenci, ale pracovali spolu, takže boli v intenzívnejšom kontakte. Rozsudky by mohli byť prísnejšie a tvrdšie. Vinník sa ospravedlnil, ale jemu to nestačí.
17. Žalobkyňa 4/ na pojednávaní uviedla, že mala s maminou dobrý harmonický kamarátsky vzťah. Bola starostlivá, vždy tu pre nich bola, obetovala sa. Bola nenahraditeľná, varila im aj dve jedlá. Mala nákazlivý smiech, bola pozitívna, cítila sa pri nej bezpečne. Je najmladšia, keď bola mladšia, chodievali k babke na záhradu, do zoo, do múzeí a kaštieľov, na prehliadky. Bola zábavná, organizovala oslavy. V sobotu raňajkovali, upratovali. V deň nehody počula, že otec prišiel s dvomi pánmi, potom jej povedali, že mamu zrazilo auto, u nás, detaily nehody mali byť predmetom vyšetrovania, bola v šoku niekoľko dní. Nejedla, nespala. Nechcela tomu veriť, že sa to stalo, zmenilo ich to všetkých, po citovej stránke, prácu nemá, ani v čase nehody ju nemala, ani potom. Nebola schopná pracovať, uzavrela sa, už nie je taká spoločenská. Odsúdenie je podľa nej málo, na súde nebola, tlmočili jej, že sa ospravedlnil, asi mu to niekto poradil, nemyslí si, že by mu to bolo ľúto. Ak by žiadali viac, toľko by nedostali. Psychologickú pomoc nevyhľadala.
18. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že chápe žalobu zo strany žalobcov, ale suma je pre ňho nereálna zaplatiť, teraz je nezamestnaný. Keď sa zamestná, tak bude ochotný splácať nejakú časť, každý mesiac. Nemá prácu, je ťažké sa zamestnať. Od 20 rokov bol vo výkone trestu. Bol tam 3 roky a 5 mesiacov. Má záznam v registri trestov. Predtým bol tesne po škole, pracoval brigádne u kamaráta v taxi službe. Do výkonu trestu nastúpil 11.07.2018, predtým bol vo väzbe odo dňa nehody. Naozaj ho to mrzí čo sa stalo, keby to mohol zmeniť, určite by to spravil. Chápe, že ho rodina nenávidí, nevie, prečo si myslia, že ho to nemrzí, že mu to iba poradili, že by ho to malo mrzieť. Ten list, čo napísal žalobcovi, písal on. Bolo to približne dva mesiace po nehode, písal to z výkonu väzby. Vo výkone väzby dávajú pečiatku na obálky. Či písala list jeho mama nevie, ale tento konkrétny písal on. Dostal doživotný zákaz viesť motorové vozidlo. K tomu skutku chcel uviesť, že sa chce ospravedlniť. Je to nič, vzhľadom k tomu, čo spravil. Nikdy nechcel nikomu ublížiť, ale už to nijako nezmení. Veľmi ho to mrzí, dúfa, že to raz bude môcť a bude schopný to sčasti odčiniť. V novembri 2020 ho prepustili, hľadá si prácu v oblasti gastronómie, doteraz sa mu nepodarilo nájsť prácu. S výškou nemôže súhlasiť, pretože toľko peňazí nebude mať nikdy. Nie je živnostník, nie je evidovaný na úrade práce. S odvodmi mu pomáha matka, financuje všetky výdavky, stravu, bývanie. Svoj život vníma inak, to čom spravil, už nevráti nikdy. Okolie ho vníma úplne inak, negatívne, takisto rodina. Priateľov čo mal, už nemá, ani sa im nediví. Myslí stále na to, vie, že s tým nikdy nič nespraví. Nevie to popísať. Určite sa jeho život zmenil, ale môže si za to sám.
19. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. 20. Podľa čl.19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. 21. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. 22. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
23. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. 24. Podľa §13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 25. Podlˇa § 100 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka pra´vo sa premlcˇi´, ak sa nevykonalo v dobe v tomto za´kone ustanovenej (§ 101 azˇ 110). Na premlcˇanie su´d prihliadne len na na´mietku dlzˇni´ka. Ak sa dlzˇni´k premlcˇania dovola´, nemozˇno premlcˇane´ pra´vo veritelˇovi priznatˇ. 26. Podlˇa § 101 Obcˇianskeho za´konni´ka, pokialˇ nie je v dˇalsˇi´ch ustanoveniach uvedene´ inak, premlcˇacia doba je trojrocˇna´ a plynie odo dnˇa, kedˇ sa pra´vo mohlo vykonatˇ po prvy´ raz. 27. Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. 28. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 29. Podlˇa § 427 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka fyzicke´ a pra´vnicke´ osoby vykona´vaju´ce dopravu zodpovedaju´ za sˇkodu vyvolanu´ osobitnou povahou tejto preva´dzky. 30. Podlˇa § 427 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka rovnako zodpoveda´ aj iny´ preva´dzatelˇ motorove ´ho vozidla, motorove´ho pravidla, ako aj preva´dzatelˇ plavidla. 31. Podlˇa § 853 ods. 1 Obcˇianskeho za´konni´ka obcˇianskopra´vne vztˇahy, pokialˇ nie su´ osobitne upravene´ ani ty´mto ani iny´m za´konom, sa spravuju´ ustanoveniami tohto za´kona, ktore´ upravuju´ vztˇahy obsahom aj u´cˇelom im najblizˇsˇie. 32. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. 33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 34. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
35. Hodnoteni´m skutkove´ho stavu veci dospel su´d k pra´vnemu za´veru, zˇe žaloba je podanyá do^vodne scˇasti.
36. Žalobcovia 1/ až 4/ predmetom konania urobili na´rok o na´hradu nemajetkovej ujmy, ktora´ im vznikla usmrteni´m najblizˇsˇieho pri´buzne´ho, kedˇ dosˇlo k hrube´mu za´sahu do ich pra´va na su´kromny´ a riadny rodinny´ zˇivot.
37. V priebehu konania žalovaný 2/ uplatnil na´mietku premlcˇania na´roku žalobcov 1/ až 4/.
38. Premlcˇanie je kvalifikovane´ uplynutie cˇasu, v do^sledku ktore´ho su´dnu vyma´hatelˇnostˇ mozˇno odvra´titˇ na´mietkou. Zmyslom tohto insˇtitu´tu je zvy´sˇenie istoty v pra´vnych vztˇahoch. Premlcˇani ´m pra´vo nezanika´, iba sa za´vazˇne oslabuje. Do^vodne´ uplatnenie na´mietky premlcˇania v obcˇianskom su´dnom konani´ ma´ za na´sledok, zˇe su´d nemo^zˇe opra´vnenej osobe pra´vo (na´rok) priznatˇ (§ 100 ods. 1 tretia veta Obcˇianskeho za´konni´ka). Pritom za´sada hospoda´rnosti vedie konaju ´ci su´d k tomu, aby prednostne posu´dil v konani´ uplatnenu´ na´mietku premlcˇania.
39. Pra´vo na na´hradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podlˇa ustanovenia § 13 ods. 2 Obcˇianskeho za´konni´ka predstavuje jedno z parcia´lnych a relati´vne samostatny´ch prostriedkov ochrany jednotne ´ho pra´va na ochranu osobnosti fyzickej osoby.
40. Pocˇiatok plynutia vsˇeobecnej trojrocˇnej premlcˇacej doby u na´hrady za nemateria´lnu ujmu je podlˇa § 101 Obcˇianskeho za´konni´ka viazany´ na okamih, kedy dosˇlo k neopra´vnene´mu za´sahu objekti´vne spo^sobile´ho porusˇitˇ alebo ohrozitˇ osobnostne´ pra´va fyzickej osoby. Premlcˇacia doba
zacˇi´na plynu´tˇ dnˇom nasleduju´cim po dni, kedy dosˇlo k neopra´vnene´mu za´sahu do osobnostny´ch pra´v (vidˇ rozsudok Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky cˇ. 2Cdo 194/2011 zo dnˇa 27.11.2012).
41. V prejedna´vanej veci za´sah do pra´v žalobcu 1/ nastal momentom smrti jeho manzˇelky a u žalobcov 2/ až 4/ momentom smrti ich matky, teda dňa 13.07.2017. Žalobcovia mohli síce svoje pra´vo na uplatnenie na´hrady nemajetkovej ujmy v peniazoch aj voči poisťovateľovi vykonatˇ prvy ´kra´t 14.07.2017, no v zmysle § 104 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť až 13.07.2018. Od tohto dnˇa zacˇala plynu´tˇ vsˇeobecna´ trojrocˇna´ premlcˇacia doba, ktora´ skoncˇila dnˇa 13.07.2021. Žalobcovia zˇalobny´ na´vrh na su´de podali dnˇa 23.12.2019, teda v ra´mci plynutia premlcˇacej doby. Uplatnenie na´mietky premlcˇania nebolo do^vodne´.
42. Žalovaný 2/ navyše namietal, že v jeho prípade má ísť o dvojročnú premlčaciu dobu, no aj v takom prípade by premlčacia doba uplynula dňa 13.07.2020 a žaloba tak bola podaná včas.
43. Ustanovenie § 11 Obcˇianskeho za´konni´ka prizna´va kazˇdej fyzickej osobe pra´vo na ochranu proti za´sahom do osobnosti, najma¨ zˇivota a zdravia, obcˇianskej cti a lˇudskej do^stojnosti, ako aj su´kromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Su´cˇastˇou pra´va na ochranu osobnosti je i pra ´vo na su´kromie a rodinny´ zˇivot. Za´kon nedefinuje pojem za´sah, ani nepoda´va vy´pocˇet jeho konkre´tnych foriem. Je ni´m vsˇak tak akti´vne ako aj pasi´vne konanie, ktore´ ma´ v za´kone uvedene ´ znaky. Ty´mito znakmi su´ predovsˇetky´m neopra´vnenostˇ za´sahu a jeho objekti´vna spo^sobilostˇ negati´vne dopadnu´tˇ na chra´nene´ osobnostne´ pra´va fyzickej osoby. Medzi neopra´vneny´m za ´sahom a posˇkodeni´m (ohrozeni´m) niektore´ho z osobnostny´ch pra´v musi´ bytˇ vztˇah pri´cˇinnej su´vislosti. Ak urcˇite´ konanie vykazuje za´konne´ znaky za´sahu do chra´neny´ch osobnostny´ch pra ´v, ma´ fyzicka´ osoba pra´vo vyuzˇitˇ prostriedky ochrany osobnosti, ktore´ su´ uvedene´ v ustanoveni ´ § 13 Obcˇianskeho za´konni´ka. U´cˇastni´kom, ktory´ je v ra´mci tohto pra´vneho vztˇahu nositelˇom povinnosti upustitˇ od neopra´vneny´ch za´sahov do pra´va na ochranu osobnosti alebo odstra´nitˇ na ´sledky za´sahov, poskytnu´tˇ primerane´ zadostˇucˇinenie alebo na´hradu nemajetkovej ujmy, je fyzicka ´ alebo pra´vnicka´ osoba.
44. Podlˇa § 853 Obcˇianskeho za´konni´ka plati´, zˇe obcˇianskopra´vne vztˇahy, pokialˇ nie su´ osobitne upravene´ ani ty´mto ani iny´m za´konom, sa spravuju´ ustanoveniami tohto za´kona, ktore´ upravuju´ vztˇahy obsahom aj u´cˇelom im najblizˇsˇie. V tomto ustanoveni´ Obcˇianskeho za´konni´ka je upravena ´ analo´gia. Analo´gia legis sa pouzˇi´va ako forma aplika´cie za´kona teda vtedy, kedˇ treba riesˇitˇ ota ´zku, riesˇenie ktorej nie je si´ce v za´kone upravene´, ale ten isty´ za´kon upravuje riesˇenie podobne ´ho pri´padu. Vycha´dza sa pritom z predpokladu, zˇe za´konodarca by podlˇa rovnaky´ch za´sad upravil aj dany´ pri´pad.
45. Ak podlˇa okolnosti´ konkre´tneho pri´padu, zodpoveda´ posˇkodene´mu za sˇkodu spo^sobenu ´ preva´dzkou motorove´ho vozidla preva´dzkovatelˇ vozidla, potom za pouzˇitia analo´gie (§ 853 Obcˇianskeho za´konni´ka) zodpoveda´ tento preva´dzkovatelˇ (aj) za nemajetkovu´ ujmu spo^sobenu ´ na chra´neny´ch osobnostny´ch pra´vach fyzickej osoby (vidˇ rozhodnutie Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky cˇ. 3Cdo 228/2012).
46. Analogicke´ pouzˇitie ustanovenia § 427 a nasl. Obcˇianskeho za´konni´ka sa vsˇak vo vysˇsˇie uvedenom zmysle uplatni´ len pri urcˇeni´ osoby, zodpovednej za za´sah do osobnostny´ch pra´v fyzickej osoby, vyvolany´ osobitnou povahou preva´dzky dopravne´ho prostriedku. Pri sku´mani´ predpokladov zodpovednosti za za´sah do osobnostny´ch pra´v sa postupuje podlˇa ustanovenia § 13 Obcˇianskeho za´konni´ka.
47. Obcˇiansky za´konni´k nevymedzuje pojem preva´dzkovatelˇ motorove´ho vozidla. Je to pojem sˇirsˇi ´ ako vlastni´k. Podlˇa § 2 pi´sm. j/ za´k. cˇ. 381/2001 Z. z. preva´dzkovatelˇom motorove´ho vozidla je fyzicka´ alebo pra´vnicka´ osoba, ktora´ ma´ pra´vnu alebo fakticku´ mozˇnostˇ disponovatˇ s motorovy ´m vozidlom. Podlˇa rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du uverejnene´ho v zbierke su´dnych rozhodnuti´ R 55/1971 preva´dzkovatelˇom je fyzicka´ alebo pra´vnicka´ osoba, ktora´ ma´ pra´vnu alebo fakticku´ mozˇnostˇ disponovatˇ s dopravny´m prostriedkom ako taky´m, t. j. kto ho organizovane uzˇi´va.
48. V cˇase, a to dnˇa 13.07.2017 bol žalovaný 1/, prevádzkovateľom motorového vozidla EČV: Y.. S poukazom na uvedene´ skutocˇnosti spl´nˇal fakticke´, resp. i pra´vne mozˇnosti dispozi´cie s vozidlom, bol jeho preva´dzkovatelˇom, teda osobou opra´vnenou na trvalu´ preva´dzku motorove´ho vozidla.
49. Ako to uzˇ bolo uvedene´ v odôvodnení´ rozhodnutia, dnˇa 13.7.2017 v čase asi o 6.20 hod. v Y., došlo k dopravnej nehode a to tak, že po cestnej komunikácii na ulici E. smerom od ulice Š. v ľavom jazdnom pruhu určenom pre odbočenie na ulicu N. jazdil žalovaný v 1/ rade pod vplyvom alkoholu, neprimeranou rýchlosťou viedol motorové vozidlo EČV: Y., kde v nadväznosti na uskutočňovanie obiehacieho manévru spočívajúceho v preradení sa do pravého jazdného pruhu určeného pre jazdu ďalej rovno smerom na H. ulicu po dodatočnej akcelerácii bezprostredne pred križovatkou s ulicou N. dosahujúc rýchlosť 120 km/h nerešpektoval signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom „stoj“ a ignorujúc situáciu v cestnej premávke vošiel do križovatky, kde na riadnom a riadne vyznačenom priechode pre chodcov prednou pravou časťou vozidla sprava z boku narazil do tadiaľ prechádzajúcej chodkyne E. H., ktorá v priamej príčinnej súvislosti s uvedeným nárazom utrpela ťažkú polytraumu rezultujúcu do zlyhania všetkých funkcií jej organizmu, t.j. centrálneho nervového systému, obehovej sústavy, srdca a iných orgánov pri rozvíjajúcom sa úrazovom šoku s devastačným rozmliaždením až rozdrvením viacerých orgánov a mnohopočetnými zlomeninami skeletu lebky, trupu a končatín, teda spôsobil zranenia nezlučiteľné so životom a bol uznany´ vinny´m z precˇinu usmrtenia podlˇa § 149 ods. 1, ods. 2 pi´sm. a/ Trestne´ho za´kona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, kedˇ ine´mu z nedbanlivosti spo^sobil smrtˇ porusˇeni´m do^lezˇitej povinnosti ulozˇenej mu za´konom.
50. Súd je v obcˇianskom su´dnom konani´ viazany´ ty´m, zˇe bol spa´chany´ precˇin, a kto ho spa´chal. Z vy´roku o vine vycha´dza ako z celku a berie do u´vahy jeho pra´vnu a skutkovu´ cˇastˇ s ty´m, zˇe riesˇi naplnenie skutkovej cˇasti precˇinu konkre´tnym konani´m pa´chatelˇa.
51. Pre u´cˇely trestne´ho konania boli významnými skutočnosti uvedené v bode 12 rozsudku, ktoré sú významné aj z hľadiska občianskoprávneho.
52. Súd riesˇil ota´zku, cˇi smrtˇ rodinne´ho pri´slusˇni´ka fyzicky´ch oso^b pri dopravnej nehode, ktoru´ tento rodinny´ pri´slusˇni´k a ani fyzicke´ osoby nezavinili, je neopra´vneny´m za´sahom do pra´va fyzicky ´ch oso^b na su´kromny´ a rodinny´ zˇivot. Podstata su´kromne´ho, rodinne´ho zˇivota pritom spocˇi´va aj v opra´vneni´ fyzickej osoby utva´ratˇ, udrzˇiavatˇ a rozvi´jatˇ vztˇahy medzi cˇlenmi rodiny zalozˇene ´ na citovy´ch va¨zba´ch.
53. V tejto su´vislosti su´d poukazuje na rozhodnutia Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky napr: 1/ 4Cdo 168/2009, podlˇa ktore´ho za´sah, ktory´ bol spo^sobeny´ usmrteni´m bli´zkeho rodinne´ho pri ´slusˇni´ka pri dopravnej nehode, je neopra´vneny´m za´sahom do pra´va na su´kromie a rodinny´ zˇivot, 2/ 5Cdo 265/2009, podlˇa ktore´ho ak medzi fyzicky´mi osobami existuju´ socia´lne, mora´lne, citove´ a kultu´rne vztˇahy vytvorene´ v ra´mci ich su´kromne´ho a rodinne´ho zˇivota, mo^zˇe porusˇeni´m pra´va na zˇivot jednej z nich do^jstˇ k nedovolene´mu za´sahu do pra´va na su´kromie druhej z ty´chto oso^b. Taky´mto protipra´vnym za´sahom tretej osoby do pra´va na su´kromie, resp. pra´va na rodinny´ zˇivot mo^zˇe bytˇ dˇalsˇiemu u´cˇastni´kovi vztˇahu spo^sobena´ taka´ ujma, ktora´ mu cˇiastocˇne alebo u ´plne bra´ni naplnˇovatˇ jeho citove´ potreby, t. j. nemajetkova´ ujma postihuju´ca inu´ ako majetkovu ´ sfe´ru, sfe´ru osobnostnu´, ku ktorej nepochybne patri´ aj citova´ (emociona´lna) sfe´ra. Ak do^jde k smrti jedne´ho z cˇlenov rodinne´ho vztˇahu, pozostala´ osoba mo^zˇe utrpietˇ citovu´ ujmu vo forme sˇoku, smu´tku zo straty bli´zkej osoby a takisto aj spolocˇenstva (vztˇahu) s bli´zkou osobou. Na inom mieste odo^vodnenia tohto rozsudku Najvysˇsˇi´ su´d Slovenskej republiky konsˇtatoval, zˇe za´sah do emociona´lnej sfe´ry fyzickej osoby, spo^sobeny´ protipra´vnym konani´m tretej osoby, na´sledkom ktore´ho je u´mrtie bli´zkej osoby, zaklada´ pra´vo doma´hatˇ sa ochrany osobnosti podlˇa ustanoveni´ Obcˇianskeho za´konni´ka o ochrane osobnosti, 3/ 3Cdo 228/2012, podlˇa ktore´ho smrtˇ rodinny´ch pri ´slusˇni´kov fyzickej osoby pri dopravnej nehode, ktoru´ ti´to rodinni´ pri´slusˇni´ci, a ani fyzicka´ osoba nezavinili, je neopra´vneny´m za´sahom do pra´va fyzickej osoby na su´kromny´ a rodinny´ zˇivot.
54. Uvedene´ rozhodnutia tiezˇ potvrdzuju´, zˇe sa uplatnˇuje ako jednotny´ na´zor ten, podlˇa ktore ´ho pra´vo na su´kromie a rodinny´ zˇivot su´ chra´nene´ ustanoveni´m § 11 Obcˇianskeho za´konni ´ka, a konanie, ktore´ spo^sobilo na´silne´ pretrhnutie va¨zieb cˇlenov rodinne´ho vztˇahu stratou bli´zkej osoby, je konani´m, ktore´ nesie znaky neopra´vnene´ho za´sahu do chra´neny´ch osobnostny´ch pra ´v pozostaly´ch cˇlenov rodiny.
55. Z vy´sledkov vykonane´ho dokazovania, a to z výsluchov žalobcov 1/ až 4/ vyplýva, zˇe medzi žalobcami 1/ až 4 a zomrelou E. H. existovali socia´lne, mora´lne, citove´ vztˇahy vytvorene´ v ra´mci ich su´kromne´ho a rodinne´ho zˇivota.
56. Žalobca s manželkou ako partneri mali usporiadany´ vztˇah, spolocˇne tra´vili volˇne´ chvi´le, zˇili primerany´m spolocˇensky´m zˇivotom. Tesˇili sa zo svojich deti´, poma´hali im, pla´novali rekonsˇtrukciu svojej domovej nehnutelˇnosti. Ich vztˇah sa vyznacˇoval vysokou mierou vza´jomnej naviazanosti a spolupatricˇnosti.
57. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že boli spolu 40 rokov. Vždy si boli blízki. Ťažko sa mu to znáša. Chodili do práce, išli aj na dovolenku. Vychovali tri deti. Nie je dňa, kedy by na ňu nemyslel, veľmi mu chýba. Bola dobrosrdečná, obľúbená. Jeden bez druhého nikdy neboli. Bol nervózny keď bola dlho v práci. Po práci spolu trávili čas, večera, porozprávali sa, keď bol čas, tak niekam išli. On ju každý deň chystal do roboty, robil jej desiaty. Bol vo veľkom šoku. Zmenil sa mu život o 200%. Pokazil sa mu celý život. Deti nemajú matku a on manželku. Bolo to ťažké, ale museli to zvládnuť. S manželkou si plánovali, že si prerobia byt. Deti to znášali ťažko. Žili v spoločnej domácnosti. Ťažko sa mu s tým vyrovnáva. Žalobca 2/ na pojednávaní uviedol, že mali dobré zážitky. Mama sa mu vždy venovala po škole. Víkendy trávili s rodičmi, chodili aj na prázdniny starým rodičom. Atmosféra potom bola strašná. Žalobca 3/ mal vynikajúci vzťah s matkou, dokázala mu vo všetkom poradiť, chodili na výlety, na mamu si spomína každý deň. Žalobkyňa 4/ mala s matkou dobrý harmonický kamarátsky vzťah. Bola starostlivá, vždy tu pre nich bola, obetovala sa. Bola nenahraditeľná, zmenilo ich to všetkých, po citovej stránke, uzavrela sa, už nie je taká spoločenská.
58. Ako to uzˇ bolo uvedene´, spolocˇne tra´vili volˇne´ chvi´le, a venovali sa spoločným aktivitám, trávili spolu voľný čas, chodili aj na dovolenky, výlety, kultúrne podujatia, na rodinne´ stretnutia.
59. Smrtˇ bli´zkeho prina´sˇa mnozˇstvo zlozˇity´ch prezˇi´vani´. Kazˇda´ osobnostˇ je individua´lna a situa ´cie prezˇi´va svoji´m spo^sobom. Strata manzˇeky žalobcu, ktorý v tom cˇase mal 58 rokov, zasiahla vy ´razny´m spo^sobom. Isˇlo o necˇakane´ tragicke´ u´mrtie, na ktore´ bezprostredne reagoval emocˇny ´m sˇokom, ktory´ je prejavom utrpenia, s na´sledny´m u´tlmom. V dˇalsˇom obdobi´ vnímal, že mal pokazený celý život, vždy si boli blízki, nie je dňa, kedy by na ňu nemyslel, veľmi mu chýba. Jeden bez druhého nikdy neboli. Ťažko sa mu s tým vyrovnáva, chcel vyhľadať psychologickú pomoc, ktorú napokon nevyhľadal. Jeho zˇivot sa stratou tejto bli´zkej osoby raz navzˇdy definiti´vne zmenil. Ukoncˇili sa mu pri´lezˇitosti hovoritˇ s ňou, matˇ spolocˇne´ za´zˇitky, bytˇ v bli´zkosti milovanej osoby. Kazˇdy ´ cˇlovek zvla´da smu´tok, resp. sa ho snazˇi´ zvla´dnutˇ, zo straty rodinne´ho pri´slusˇni´ka, inak. U žalobcu 1/ je sta´le pri´tomny´, udrzˇiava sa u neho vysˇsˇia intenzita emocˇne´ho sprievodu smu´tenia, počas výsluchu na súde sprevádzaná plačom a neschopnosťou hovoriť o traumatizujúcom prežitku.
60. Žalovaný 1/ je pasi´vne legitimovany´m subjektom v konani´, zodpovedny´m za neopra´vneny´ za ´sah do osobnostny´ch pra´v žalobcu 1, ktory´ bol vyvolany´ osobitnou povahou preva´dzky motorove´ho vozidla, ktore´ v cˇase predmetnej dopravnej nehody viedol. Na´sledkom tohto neopra´vnene´ho za´sahu bolo usmrtenie pani E. H.. Tento za´sah bol spo^sobily´ vyvolatˇ nemajetkovu´ ujmu u žalobcu 1/, ktora ´ spocˇi´vala v porusˇeni´ jeho pra´va na ochranu su´kromia, rodinne´ho, manzˇelske´ho zˇivota. Medzi uvedeny´m neopra´vneny´m za´sahom a dotknuti´m osobnostnej sfe´ry žalobcu 1/ je i bezprostredny´ vztˇah pri´cˇiny a na´sledku.
61. Hoci žalovaný namietal, že žalobcovia nepreukázali existenciu citovej väzby, súd konštatuje že pri ochrane osobnosti postačuje spôsobilosť zásahu a nie je rozhodujúce, do akej miery tento zásah skutočne nastal. Uvedené však môže mať vplyv na spôsob odškodenia, či výšku nemajetkovej ujmy v prípade, že morálna satisfakcia je nepostačujúca.
62. Ustanovenie § 13 Obcˇianskeho za´konni´ka obsahuje vy´znamne´ prostriedky ochrany osobnostny ´ch pra´v: a/ na´vrh na upustenie od neopra´vneny´ch za´sahov, b/ na´vrh na odstra´nenie na´sledkov uzˇ uskutocˇneny´ch za´sahov, c/ na´vrh na poskytnutie primerane´ho zadostˇucˇinenia.
63. Zˇiadna forma mora´lneho zadostˇucˇinenia podlˇa § 13 ods. 1, posledna´ cˇastˇ vety Obcˇianskeho za´konni´ka, ani trestna´ sankcia nepostacˇuju´ na to, aby bola primerane vyva´zˇena´ a zmiernena
´ vzniknuta´ nemajetkova´ ujma na strane žalobcu 1/, ktorého pra´vo na ochranu osobnosti bolo neopra´vneny´m za´sahom porusˇene´ s neodstranitelˇny´mi na´sledkami. Upustenie od neoprávnených zásahov, či odstránenie uskutočnených zásahov neprichádzajú do úvahy, keď ide o nezvratnú udalosť, isté zadosťučinenie môže predstavovať trestné odsúdenie, či ospravedlnenie žalovaného 1/, no v žiadnom prípade nemôže ísť o primerané zadosťučinenie.
64. Pre urcˇenie vy´sˇky na´hrady nemajetkovej ujmy ustanovenie § 13 ods. 3 Obcˇianskeho za´konni ´ka zakotvuje taxati´vne dve krite´ria, a to za´vazˇnostˇ vzniknutej nemajetkovej ujmy a dˇalej okolnosti, za ktory´ch k neopra´vnene´mu za´sahu do osobnosti fyzickej osoby dosˇlo. Podlˇa su´dnej praxe musia bytˇ zistˇovane´ okolnosti na strane postihnutej osoby, ale aj pasi´vne legitimovane´ho subjektu.
65. Ako to uzˇ bolo uvedene´ v odo^vodneni´ rozhodnutia, na´sledky neopra´vnene´ho za´sahu su ´ u žalobcu 1/ trvale´ a neodstránitelˇne´, smrtˇou manzˇelky navzˇdy stratil mozˇnostˇ rodinne´ho, manzˇelske´ho su´kromne´ho zˇivota s ňou. Predstavoval pre nˇu jednu z najblizˇsˇi´ch oso^b, jej smrtˇ ma´ za na´sledok za´nik manzˇelstva, ktore´ je vy´znamnou katego´riou v spolocˇnosti, zhorsˇenie kvality jeho zˇivota vo sfe´re citovej, hmotnej, socia´lnych va¨zba´ch. Stratil do^lezˇitu´ oporu vo vsˇetky´ch oblastiach svojho dˇalsˇieho zˇivota.
66. Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo, isˇlo o zavinene´ protipra´vne konanie, nedbanlivostne´ho charakteru. Nebolo jeho u´myslom spo^sobitˇ vzniknuty´ na´sledok, a to u ´mrtie pani E. H.. No je nutné prihliadnuť k mimoriadne závažným okolnostiam na strane žalovaného 1/ a to nerešpektovanie súčasne viacerých povinností v cestnej premávke, a to prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti o viac ako dvojnásobok, nerešpektovanie značenia „stoj“ a množstvo alkoholu v krvi (2,1 ‰), ktoré, ako to skonštatoval aj trestný súd, viedlo k tomu, že žalovaný 1/ začal brzdiť až niekoľko desiatok metrov po zrážke. Išlo teda o mimoriadne neohľaduplnú, agresívnu jazdu. Za rozhoduju´ce povazˇoval, zˇe dosˇlo k strate najva¨cˇsˇej, a to k strate zˇivota, cˇi´m sa zasiahlo i do su´kromne´ho, manzˇelske´ho zˇivota žalobcu 1/. Súd zohľadnil uvedene´ skutocˇnosti pri urcˇeni´ vy´sˇky na´hrady nemajetkovej ujmy a priznal žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 30.000,- eur.
67. Z vy´sledkov vykonane´ho dokazovania, a to z vy´sluchov strany žalobcov, mal su´d za preuka´zane ´, zˇe pocˇas zˇivota pani Heleny Koháryovej mal s ňou žalobca 2/ vytvoreny´ dobry´ vztˇah, ktory´ sa vyvi ´jal od detstva. V cˇase jej smrti mal formu vztˇahu dvoch dospely´ch oso^b, a aj kedˇ žalobca 2/ bol v u ´lohe syna, zo strany matky vni´mal podporu, pochopenie a emocˇnu´ a citovu´ bli´zkostˇ, za´ujem o jeho osobu. Rovnako zo strany žalobcu 2/ k matke bola vo vztˇahu citova´ a emocˇna´ bli´zkostˇ. U´rovenˇ a kvalita tohto vztˇahu svedcˇila o bli´zkom, u´primnom, plnohodnotnom vztˇahu rodicˇa a dospele´ho dietˇatˇa. Na´sledkom na´hlej straty matky bezprostredne po nehode prezˇi´val vy´razny´ citovy´ otras, ktory´ bol zhorsˇeny´ ty´m, zˇe videl tˇazˇke´ citove´ na´sledky tejto udalosti vo svojich spomienkach, v dôsledku ktorých sa aj odsťahoval, aby prišiel na iné myšlienky. Pocitˇoval smu´tok, i sˇok, z ktore´ho sa dosta´val postupne aj s pomocou zmeny prostredia, doterajšieho bydliska, v ktorom bola atmosféra po nehode strašná, v dôsledku udalosti mal dokonca prísť aj o prácu. Aktua´lne uvedomovanie straty otca je sta´le pri´tomne´ s pocitmi nedostatočnej satisfakcie v podobe trestného odsúdenia žalovaného 1/, či absencie ospravedlnenia.
68. Takisto vztˇah žalobcu 3/ s matkou vykazoval zna´mky bli´zkeho, do^verne´ho vztˇahu s prirodzenou citovou, emocˇnou a osobnostnou bli´zkostˇou matky a syna k sebe navza´jom. V cˇase smrti matky vykazoval vysˇsˇiu u´rovenˇ, keď spolu trávili čas okrem domu navyše aj v práci. V tom čase býval s rodičmi, trvá to doteraz, na mamu si spomína každý deň, je ťažké sa o tom rozprávať. Ospravedlnenie vinníka nepostačuje.
69. Napokon žalobkyňa 4/ mala ako dcéra s matkou dobrý harmonický kamarátsky vzťah. Bola starostlivá, vždy tu pre nich bola, obetovala sa. Bola nenahraditeľná, cítila sa pri nej bezpečne. Zmenilo ich to všetkých po citovej stránke, uzavrela sa, už nie je taká spoločenská. Odsúdenie podľa nej nepostačuje.
70. Žalovaný v 1/ rade je pasi´vne legitimovany´m subjektom v konani´, zodpovedny´m za neopra´vneny ´ za´sah do osobnostny´ch pra´v aj žalobcov 2/ až 4/, ktory´ bol vyvolany´ osobitnou povahou preva´dzky motorove´ho vozidla, ktore´ v cˇase predmetnej dopravnej nehody viedol žalovaný 1/. Na´sledkom tohto neopra´vnene´ho za´sahu bolo usmrtenie pani E. H.. Tento za´sah bol spo^sobily´ vyvolatˇ nemajetkovu´
ujmu žalobcov 2/ až 4/ ako detí, ktora´ spocˇi´vala v porusˇeni´ ich pra´va na ochranu su´kromia, rodinne ´ho zˇivota. Medzi uvedeny´m neopra´vneny´m za´sahom a dotknuti´m osobnostnej sfe´ry žalobcov 2/ až 4/ je i bezprostredny´ vztˇah pri´cˇiny a na´sledku.
71. Zásah do pra´va na ochranu osobnosti žalobcov 2/ až 4/ nie je mozˇne´ odstra´nitˇ mora´lnou satisfakciou, teda odsúdením žalovaného 1/ v trestnom konaní. Ako to uzˇ bolo uvedene´, smrtˇ bli ´zkej osoby prina´sˇa mnozˇstvo zlozˇity´ch prezˇi´vani´. Isˇlo o na´hle tragicke´ u´mrtie matky. V tejto su´vislosti prezˇi´vali citovy´ otras, resp. psychicku´ kri´zu. Stratu matky si sta´le uvedomuju´, smu´tok za ňou si museli prezˇitˇ, bolo to vnu´torne ťažké a náročné. Na´sledky neopra´vnene´ho za´sahu do osobnosti žalobcov 2/ až 4/ su´ neodstranitelˇne´, navzˇdy stratili mozˇnostˇ, aby matka bola su´cˇastˇou ich su´kromne´ho, rodinne´ho zˇivota. Nemo^zˇu uzˇ pocitˇovatˇ z jej strany bli´zkostˇ, za´ujem o ich osobu, oporu, pomoc. Su´ teda ochudobneni´ o sfe´ru vztˇahov s ňou.
72. Su´d zohlˇadnil pri urcˇeni´ vy´sˇky na´hrady nemajetkovej ujmy rovnaké okolnosti, ako pri žalobcovi 1/ a priznal žalobcom 2/ až 4/ sumu po 10 000,- eur. Za rozhoduju´ce povazˇoval, zˇe dosˇlo k strate najva¨cˇsˇej, a to k strate zˇivota, cˇi´m sa ale zasiahlo i do su´kromne´ho, rodinne´ho zˇivota navrhovatelˇov v 3/ až 4/.
73. Pra´vnym posu´deni´m je cˇinnostˇ su´du, pri ktorej zo skutkovy´ch zisteni´ vyvodzuje pra´vne za ´very a aplikuje konkre´tnu pra´vnu normu na zisteny´ skutkovy´ stav.
74. U´cˇelom poistenia zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorove´ho vozidla upravene´ho za´k. cˇ. 381/2001 Z. z. je predovsˇetky´m zabezpecˇitˇ rea´lne uspokojenie pra´v posˇkodeny´ch pri vzniknuty´ch sˇkodovy´ch udalostiach v jednotlivy´ch pri´padoch, kde by tomu nestacˇili majetkove´ a platobne´ mozˇnosti sˇkodcov, resp. zodpovedny´ch subjektov, ale tiezˇ ochra´nitˇ tieto zodpovedne´ subjekty pred neu´merny´m rizikom spojeny´m s preva´dzkou vozidla. Posˇkodeny´ si mo^zˇe vybratˇ, cˇi si na´rok uplatni´ proti poistene´mu, alebo vocˇi poistˇovatelˇovi, pri´padne vocˇi obom.
75. Z cˇlenstva Slovenskej republiky v Euro´pskej U´nii vyply´va i povinnostˇ dodrzˇiavatˇ a aplikovatˇ u ´niove´ pra´vo, t. j. pra´vo Euro´pskej U´nie a jej orga´nov, su´cˇastˇou ktore´ho su´ aj Smernice Rady cˇ. 72/166/EHS z 24.4.1972 o aproxima´cii pra´vnych predpisov cˇlensky´ch sˇta´tov ty´kaju´cich sa poistenia zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ motorovy´mi vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, cˇ. 90/232/EHS z 14.5.1990 o aproxima´cii pra´vnych predpisov cˇlensky ´ch sˇta´tov ty´kaju´cich sa poistenia zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorovy´ch vozidiel (Tretia smernica), cˇ. 2000/26/ ES (Euro´pskeho parlamentu a Rady) z 6.5.2000 o aproxima´cii pra´vnych predpisov cˇlensky´ch sˇta´tov ty´kaju´cich sa poistenia zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu ´ preva´dzkou motorovy´ch vozidiel a o zmene a doplneni´ Smerni´c Rady cˇ. 73/239/EHS a cˇ. 88/357/ EHS (Sˇtvrta´ smernica o poisteni´ motorovy´ch vozidiel), rozhodnutia Su´dneho dvora EU´.
76. Z ustanovenia § 4 ods. 1 za´k. cˇ. 381/2001 Z. z. vyply´va, zˇe poistenie zodpovednosti sa vztˇahuje na kazˇde´ho, kto zodpoveda´ za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorove´ho vozidla uvedene´ho v poistnej zmluve.
77. Z poistenia zodpovednosti ma´ poisteny´ pra´vo, ak ku sˇkodovej udalosti, pri ktorej ta´to sˇkoda vznikla, a za ktoru´ poisteny´ zodpoveda´, dosˇlo v cˇase trvania zodpovednosti, aby poistˇovatelˇ za neho poskytol posˇkodene´mu poistne´ plnenie v rozsahu podlˇa § 4 ods. 2 za´k. cˇ. 381/2001 Z. z., t. j. uplatnene´ a preuka´zane´ na´roky na na´hradu okrem ine´ho sˇkody na zdravi´ a na´kladov pri usmrteni´.
78. Smernice cˇ. 72/166/EHS, cˇ. 90/232/EHS, cˇ. 2000/26/ES vyzˇaduju´, aby zodpovednostˇ za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou motorove´ho vozidla bola pokryta´ poisteni´m v celom rozsahu. Nicˇ v zneni ´ uvedeny´ch smerni´c, ani v judikatu´re Su´dneho dvora nenasvedcˇuje tomu, zˇe by bolo mozˇne´ z poistne´ho krytia vylu´cˇitˇ penˇazˇnu´ na´hradu za spo^sobenie nemajetkovej ujmy pozostalej osobe po obeti dopravnej nehody, pokialˇ je na´rok na taku´to na´hradu dany´ vnu´trosˇta´tnymi pra´vnymi predpismi upravuju´cimi obcˇianskopra´vnu zodpovednostˇ za za´sah do osobnej integrity, cˇo zahr´nˇa tak fyzicku´, ako aj psychicku´ traumu. Su´dny dvor rozhodol, zˇe znenie Smernice cˇ. 72/166/EHS a cˇ. 90/232/EHS zahr´nˇa aky´kolˇvek typ sˇkody, resp. ujmy bez ohlˇadu na to, cˇi ma´ majetkovu ´ alebo nemajetkovu´ povahu, a preto nie je mozˇne´ z neho vyvoditˇ za´ver, zˇe nemajetkova´ ujma, akou je i vnu´torna´ bolestˇ, utrpenie nespada´ do rozsahu po^sobnosti smerni´c (rozsudok Su´dneho
dvora vo veci E-8/07 J.). Obmedzenie poistne´ho krytia je mozˇne´ iba vo vy´nimocˇny´ch pri´padoch. Tunajsˇi´ su´d poukazuje aj na rozsudok Su´dneho dvora vo veci C-22/12 (E.) bod 49, podlˇa ktore ´ho kedˇzˇe ro^zne jazykove´ verzie cˇla´nku 1 ods. 1 druhej smernice v podstate pouzˇi´vaju´ pojem „ujma na zdravi´“, ako aj pojem „osobna´ ujma“ treba v su´vislosti s u´cˇelom smernice, ktory´m je posilnenie ochrany obeti´, uplatnitˇ extenzi´vny vy´klad uvedeny´ch pojmov, ktory´ je uvedeny´ v bode 47 rozsudku. Podlˇa rozsudku C-22/12 (bod 54) na za´klade zˇiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej Smernici nemozˇno dospietˇ k za´veru, zˇe normotvorca U´nie si zˇelal zni´zˇitˇ ochranu zarucˇenu ´ ty´mito Smernicami len na osoby, ktore´ sa priamo zu´cˇastnili na sˇkodovej udalosti.
79. Ustanovenie § 11, § 13 Obcˇianskeho za´konni´ka umozˇnˇuje žalobcom 1/ až 4/, ako rodinny´m pri ´slusˇni´kom obete dopravnej nehody, pozˇadovatˇ na´hradu utrpenej nemajetkovej ujmy. Na´hrada tejto ujmy pritom musi´ bytˇ kryta´ povinny´m poisteni´m motorove´ho vozidla, bytˇ z neho likvidovana´. Pra ´vna u´prava, ktora´ by tomuto odporovala, bra´ni naplneniu cielˇa vysˇsˇie uvedeny´ch Smerni´c Euro ´pskej u´nie (vidˇ aj rozhodnutie Krajske´ho su´du Presˇov cˇ. 6Co 127/2010 zo dnˇa 28.10.2013, sp. zn. 11Co 12/2009 z 3.3.2010).
80. Súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu Prešov z 26. mája 2015, sp. zn. 20Co/183/2014, podľa ktorého škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Je preto potrebné vykladať termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) aj ako nemateriálnu škodu na zdraví. Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich psychické zdravie. Je plne opodstatnený záver, že v takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v psychickej rovine dotknutých osôb. Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu života je upravená v inej časti kódexu (prvá časť druhá hlava ) ako náhrada škody (šiesta časť druhá hlava). Povinné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu (ujmu) tak materiálnu, ako nemateriálnu...náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokonformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Cieľom Smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora C-537/03, body 27 a 28).Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič nenaznačuje, že by sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma mali vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12).
81. Aj rozhodnutie NS ČSR z 30.11.1976 sp. zn. 2 Cz 36/76, R 7/1979 subsumuje „ujmu zo straty blízkeho“ v dôsledku reakcie - šoku na správu o smrteľnom úraze pod pojem „škoda“ („ak niekto utrpel škodu v dôsledku reakcie (šoku) na správu o smrteľnom úraze inej osoby, ktorý škodca spôsobil a za škodu z ktorého zodpovedá“), za ktorú je potrebné vyvodiť zodpovednosť, nech už z akéhokoľvek titulu, pričom je na žalobcoch, z ktorého právneho titulu odvodzujú svoje práva, pričom účelom právnych noriem je toto odškodnenie poskytnúť.
82. V prejedna´vanej veci teda podlˇa na´zoru su´du, pozˇadovana´ na´hrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podlˇa § 13 ods. 3 Obcˇianskeho za´konni´ka, spada´ do rozsahu povinne´ho zmluvne´ho poistenia zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva´dzkou vozidla podlˇa za´k. cˇ. 381/2001 Z. z., § 4 ods. 2. Žalovaný 2/ je preto tiezˇ pasi´vne legitimovany´m subjektom v konani´.
83. Hoci žalovaný 2/ namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, táto otázka už bola vyriešená, viď rozsudok Najvysˇsˇieho su´du Slovenskej republiky z 31. ju´la 2017 sp. zn. 6 MCdo 1/2016 uverejneného v Zbierke stanovi´sk NS a rozhodnuti´ su´dov SR 8/2018 pod č. 61, tak, že: Sˇkodou pre u´cˇely za ´kona cˇ. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poisteni´ zodpovednosti za sˇkodu spo^sobenu´ preva ´dzkou motorove´ho vozidla a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov v zneni´ neskorsˇi´ch zmien a doplneni´ je aj nemajetkova´ ujma spocˇi´vaju´ca v za´sahu do osobnostny´ch pra´v pozostaly´ch obete
dopravnej nehody spo^sobenej preva´dzkou motorove´ho vozidla. V spore o na´hradu takejto ujmy je poistˇovnˇa pasi´vne legitimovana´.
84. Žalobcovia 1/ až 4/ maju´ pra´vo na na´hradu nemajetkovej ujmy proti žalovanému 1/ aj žalovanému 2/, hoci plnenie mo^zˇu dostatˇ len raz. Preto su´d urcˇil, zˇe plneni´m jedne´ho z odporcov zanika´ v rozsahu plnenia povinnostˇ druhe´ho odporcu.
85. Súd považuje priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vzhľadom na okolnosti prípadu za primeranú. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy platí zásada, že čím závažnejšia ujma je čo do svojej intenzity, rozsahu a trvania, tým vyššia by mala byť aj výška zadosťučinenia v peniazoch. Manželka a matka žalobcov zahynula tragickým spôsobom pri bezohľadnej jazde žalovaného 1/, ktorý pripravil poškodenú o tretinu jej života pri priemernom dožití a žalobcov o značnú časť života bez nej. Nemajetková ujma žalobcov spočíva nielen v spôsobilosti konania žalovaného 1/ zasiahnuť do práv na súkromný a rodinný život žalobcov ako objektívnej stránke jeho konania, ale subjektívne tiež v pocitoch krivdy, nespravodlivosti, bezmocnosti žalobcov, ktoré si v dôsledku konania žalovaného 1/ museli vytrpieť. Aj rozhodovacia prax ESĽP pri priznávaní nemajetkovej ujmy prihliada na morálnu škodu, za ktorú považuje pocity existenčnej neistoty, stresu, depresie, nemohúcnosti, nespravodlivosti, akejkoľvek bolesti, zlosti a obťažovania, ktoré si poškodená strana musela vytrpieť.
86. Súd pristúpil k zníženiu žalovanej nemajetkovej ujmy, keď súdom priznanú považuje za primeranú, pričom zohľadnil odsúdenie žalovaného v trestnom konaní na 6 rokov a 6 mesiacov a doživotný zákaz viesť motorové vozidlá, oľutovanie skutku a ospravedlnenie pozostalým v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní a osobitným listom, ako aj ospravedlnenie žalovaného 1/ v prebiehajúcom konaní, ktoré hoci žalobcom zo subjektívneho hľadiska síce nepostačuje, no z objektívneho hľadiska bolo vykonané a súd na neho prihliadol a tak návrh žalobcov vo výroku II. vo zvyšnej časti zamietol.
87. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka vychádzal z uvedených okolností, za ktorých k zásahu došlo a jej výška má byť primeraná intenzite zásahu, rozsahu zásahu a rozsahu morálnej ujmy.
88. Žalovaná strana namietala výšku žalobcami žiadanej nemajetkovej ujmy a žalobcov žiadali o jej zdôvodnenie, či preukázanie.
89. Pokiaľ ide o odôvodnenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd poukazuje na analógiu iuris s ustanovením § 50 ods. 3 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, v zmysle ktorého ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Teda nemusí uviesť odôvodnenie výšky, ale dôvody, z akých sa domáha zadosťučinenia. Požiadavka výšky je v tomto prípade splnená uvedením konkrétnej sumy, ktorú žalobca považuje za primeranú a dôvody žalobcovia uvádzali od podania žaloby v celom konaní. To, že ich žalovaná strana neakceptuje ako dôvodné alebo preukázané, neznamená, že nie sú dané.
90. Nemožno od žalobcov požadovať, aby preukazovali intenzitu ich rodinných vzťahov. Ak túto žalovaná strana nevyvrátila vlastným skutkovým tvrdením a s tým spojeným dôkazom, že intenzita rodinných vzťahov odôvodňujúca priznanie aj vyššej nemajetkovej ujmy nie je daná (napr. dôkazom o rozvrate manželských vzťahov, o absencii rodičovských práv v dôsledku ich porušovania), súd sa stotožňuje s názorom žalobcov o nevhodnosti spochybňovania citových väzieb medzi žalobcami a ich manželkou a matkou, ktoré sa podľa názoru súdu prezumujú, dokonca zákonom (§ 116 Občianskeho zákonníka), pričom súdu je z úradnej činnosti známy prípad žalobcu ako druha pozostalého, ktorý so zomrelým nikdy nežil v spoločnej domácnosti, v ktorom by bolo možné uvažovať o absencii intenzívneho rodinného vzťahu, ale nie v prípade, ak boli spolu v prípade žalobcu 1/ 40 rokov, vždy si boli blízki, jeden bez druhého nikdy neboli, v prípade žalobcov 3/ až 4/ počas detstva, dospievania, dospelosti, matka sa im vždy venovala. Ak sa dôvody žalovanej strane javili ako nepreukázané, v konaní bola dostatočným spôsobom zistená spôsobilosť neoprávneného zásahu zasiahnuť do práv žalobcov na ich rodinný a súkromný život a ich citová ujma aj v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zakladá oprávnený nárok na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.
91. Pokiaľ ide o osobu žalovaného 1/, síce ide v konečnom súčte o nie zanedbateľnú sumu, ale nie o likvidačnú. Žalovaný 1/ je vo veku takmer 25 rokov, má pred sebou približne 40 rokov produktívneho veku. Aj len pri priemernej nominálnej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve SR v prvom štvrťroku 2021 v sume 1 124 eur je v jeho možnostiach, aby žalobcom nahradil ich inak nenahraditeľnú ujmu spočívajúcu v strate blízkej osoby. Ak žalovaný 1/ pripravil poškodenú vo veku 54 rokov o možnosť dožitia strednej dĺžky života žien na Slovensku, ktorá je 80,8 roka a žalobcov o teoretickú možnosť vytvárania citových väzieb v rámci rodinného života po dobu 26 rokov, pri majetkovom obmedzení žalovaného 1/ po dobu práve 26 rokov ide teoreticky o sumu 190,- eur mesačne, teda sumu v porovnaní so stratou života zanedbateľnú, tridsaťročné záväzky sú v dnešnej spoločnosti obvyklé, pričom je samozrejme žiaduce, aby priznanú sumu splatil skôr, no uvedené len demonštruje absenciu likvidačnej podoby súdom priznanej občianskoprávnej sankcie. Súd berie na vedomie, že žalovaný 1/ je síce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody nezamestnaný a hľadanie práce môže byť pre neho náročnejšie, ale nie nemožné. Pokiaľ ide o žalovaného 2/, uvedené je vo vzťahu k nemu bezpredmetné.
92. O trova´ch konania su´d rozhodol tak, že žalovaní su´ povinní zaplatitˇ zˇalobcom v 1/ azˇ 4/ rade na´hradu trov konania v rozsahu 100 % z priznaných súm spôsobom plnenia rovnako ako v prípade splnenia povinnosti vo veci samej.
93. Žalobcovia mali úspech v plnom rozsahu z dôvodu, že výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu, k čomu súd uvádza na´lez U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky zo 4. 2. 2021, sp. zn. III. U´S 475/2018-31, podľa ktorého zmyslom novej pra´vnej u´pravy Civilne´ho sporove´ho poriadku nebola snaha za´konodarcu sa pri rozhodovani´ o na´hrade trov konania koncepčne odchy´liť od pravidla pôvodne vyjadrene´ho v § 142 ods. 3 OSP. Za´ver su´du absolu´tne vylučuju´ci osobitny´ režim posudzovania u´spechu v konani´ a na´rokov na na´hradu trov v pri´padoch, keď vy´ška plnenia za´visela od znalecke´ho posudku alebo u´vahy su´du, nemožno akceptovať a taka´to interpreta´cia § 255 CSP su´dom nie je v su´lade s u´stavou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava /§ 365 ods. 1 CSP/. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a to ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania /§ 127 ods. 1 a 2 CSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).