Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/441/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: 2. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, 920 01 Hlohovec, IČO: 47 256 371, proti žalovaným: 2. G., a.s., so sídlom B. N. XXXX/XXA, XXX XX G., R.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava, 3. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o ochranu osobnosti, o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, o odvolaní žalovaného v 2. rade a odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. mája 2016 č.k. 5C/33/2014-304, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovaní v druhom a treťom rade majú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Vo vyššie uvedenej právnej veci sa žalobkyňa v 2. rade spolu s L. X. (pôvodne žalobca v 1. rade) domáhali voči L. M. (pôvodne žalovaný v 1. rade) a voči žalovanému v 2. náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 15.000 eur. Y. X. (pôvodne žalobkyňa v 3. rade) sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 25.000 eur. V žalobe bol žalovaný v 3. rade označený ako vedľajší účastník, uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 1. apríla 2014 č.k. 5C/33/2014-68 bol pripustený do konania, ako ďalší účastník na strane žalovaného. V žalobe poukázali, že L. X., syn žalobkyne v 2. rade a L. X. a manžel Y. X. zomrel dňa 29.10.2012 pri dopravnej nehode zavinenej L. M., vodičom nákladného motorového vozidla, ktorého vlastníkom bol žalovaný v 2. rade. Dôvodili, že nebohý syn pomáhal L. X. prekonať opakovanú hospitalizáciu pre vážnu chorobu, a Y. X. tvorila s nebohým manželom fungujúcu rodinu s vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Protiprávnym konaním L. M. došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ ich súkromného života. Vzniknutá trauma je neodstrániteľná. Konanie o žalobe Y. X. bolo z dôvodu späťvzatia zastavené uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 17. februára 2014 č.k. 5C/33/2004-54.

2. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 25. júna 2014 č.k. 5C/33/2014-111, ktorým zamietol žalobu proti L. M.. Žalovaných v 2. a 3. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 2. rade aj L. X. náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch každému v sume 7.500 eur. Rozhodol tiež o povinnosti žalovaných v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť do učtárne súdu súdny poplatok v sume 450 eur, a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade napadli predmetné rozhodnutie odvolaním. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. novembra 2015 č.k. 25Co/870/2014-239 rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej časti týkajúcej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch L. zrušil a konanie v tejto časti zastavil, z dôvodu jeho úmrtia pred vyhlásením rozsudku. V napadnutej časti týkajúcej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobkyne v 2. rade, v časti týkajúcej sa súdneho poplatku a trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

3. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým uložil žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 7.500 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaným uložil tiež povinnosť zaplatiť do učtárne súdu súdny poplatok v sume 225 eur. Rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na článok 19 ods. 2, čl. I. ods. 2, § 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských opráv a základných slobôd, a ustanoveniami § 11, § 13, § 15, § 16, § 853, § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Mal za nepochybné, že úmrtím L. X. došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne v 2. rade, ktorý spočíval v obmedzení ich súkromného a rodinného života. Dospel k záveru, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť namieste. Následky zásahu do súkromia žalobkyne v 2. rade sú nereparovateľné, náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla, poskytnutá v peniazoch, môže prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu, čo je aj jej zmyslom. Ide o ujmu objektívne závažnú, ktorej dôsledkom je, že žalobkyňa v 2. rade po smrti syna pravidelne navštevuje psychiatrickú ambulanciu, nemôže spávať, musí brať predpísané lieky na upokojenie a spanie. K pasívnej legitimácii žalovaného v 3. rade uviedol, že do rozsahu krytia povinného zmluvného poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP je možné zahrnúť aj nemajetkovú ujmu. Preto, keď žalovaný v 2. rade na základe Poistky č. 6550486532 uzavretej dňa 15.12.2008 medzi žalovaným v 2. rade ako poisteným a žalovaným v 3. rade ako poisťovateľom, bol poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda dňa 29.10.2012, je žalovaný v 3. rade pasívne legitimovaný v danej veci. K výške náhrady nemajetkovej ujmy konštatoval, že konaním L. M. bolo neoprávnene zasiahnuté do súkromného a rodinného života žalobkyne v 2. rade, ktorý zahrňuje aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s blízkymi príbuznými bez ohľadu na to, či spolu trvalo žijú alebo nie. Právo na ochranu osobnosti žalobkyne v 2. rade bolo porušené a jeho nepriaznivé následky sú nereparovateľné. Medzi žalobkyňou v 2. rade a nebohým synom existovali silné sociálne, morálne a citové väzby. Z jeho nečakanej smrti prežíva pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku a navždy stratila aj možnosť viesť s ním súkromný a rodinný život. Od jeho smrti je ochudobnená o sféru prirodzených vzťahov s najbližším rodinným príslušníkom a bola jej spôsobená nenapraviteľná citová ujma a nenávratná deštrukcia medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec ich súkromného života. Následky spôsobené protiprávnym zásahom nie je možné odstrániť a žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti žalobkyne v 2. rade. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch určil sumu 7.500 eur. Na zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovaných v 2. a 3. rade (v odôvodnení omylom uviedol v 1. a 2. rade), ktorí majú postavenie samostatných spoločníkov. Ich vzájomný vzťah tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Na zaplatenie súdneho poplatku v sume 225 eur zaviazal žalovaných podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (3% z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy 7.500 eur) a § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, lebo žalobkyňa v 2. rade bola v tomto konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

4. Žalovaný v 3. rade podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietne. Dôvodil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil otázku jeho pasívnej legitimácie a otázku možného a dovoleného dotvárania práva extenzívnym výkladom vnútroštátnych noriem a ignoráciou rozhodovacej činnosti NS SR. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s konštantnou rozhodovacou činnosťou NS SR v otázke absencie priamej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a zásahom do osobnostných práv žalobkyne v 2. rade. Tvrdil, že nie je pasívne legitimovaný s poukazom na zákon o PZP, ktorý je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Jeho pasívna legitimácia nevyplýva ani z rozsudku ESD z 24.10.2013 vo veci C/22/12. Vzhľadom na závery uvedeného rozsudku ESD považoval za nevyhnutné prihliadať jedine na vnútroštátnu právnu úpravu a slovenskú judikatúru, ktorá neumožňuje subsumovať náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pod škodu vymedzenú zákonom o PZP. Tvrdil, že v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov nie je v tejto otázke zhoda. Poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného

súdu Slovenskej republiky. Tvrdil, že súd prvej inštancie v danej veci aplikoval taký výklad, ktorý nemožno považovať za ústavne komfortný a ktorý má za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem. Priama aplikácia ustanovení smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe. Navyše sa súd prvej inštancie nezaoberal vo vzťahu k nemu predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, protiprávnosťou konania, vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nimi. Tvrdil, že príčinná súvislosť nie je daná, lebo zásah do osobnostných práv nastal až v dôsledku reakcie na následky dopravnej nehody a poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. h) zákona o PZP. Žiadal, aby odvolací súd vo výroku svojho prípadného potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, že je voči nemu prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie zásadného právneho významu a formuloval dve dovolacie otázky.

5. Žalovaný v 2. rade podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietne. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zaviazal oboch žalovaných na to isté plnenie, a z toho istého právneho dôvodu, čo odporuje záväznému právnemu názoru odvolacieho súdu v skoršom rozhodnutí, ako aj samému odôvodneniu rozsudku súd prvej inštancie. Preto je výrok napadnutého rozsudku v zjavnom rozpore s odôvodnením, čím sa rozsudok stáva nezrozumiteľným a zmätočným. Mal zato, že súd prvej inštancie ho nesprávne zaviazal na plnenie, keďže podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP má poškodený priamy nárok na náhradu škody voči poisťovni. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C - 22/12. Namietal aj voči neodôvodnenému zníženiu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

6. Žalovaný v 2. rade vo svojich vyjadreniach uviedol, že s tvrdeniami žalovaného v 3. rade nesúhlasí. Mal zato, že žalovaný v 3. rade je pasívne legitimovaný podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 zákona o PZP.

7. Žalobkyňa v 2. rade vo svojich vyjadreniach žiadala, aby odvolania boli zamietnuté a rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený.

8. Žalovaný v 3. rade vo svojich vyjadreniach zopakoval argumenty, na základe ktorých zastáva názor, že nároky týkajúce sa nemajetkovej ujmy nie sú kryté v rámci povinného zmluvného poistenia. Preto nie je v konaní o nemajetkovú ujmu pasívne vecne legitimovaný. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 , vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 383 a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 zmenil tak, že žalobu zamietol.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

14. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Predmetom odvolacieho konania v danej veci je nárok žalobkyne v 2. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenej porušením jej práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka uplatnený voči žalovaným v 2. a 3. rade. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že úmrtím syna pri dopravnej nehode došlo k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne v 2. rade a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje. Konštatoval, že žalovaný v 2. rade je ako prevádzkovateľ zodpovedný za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 29.10.2012, a žalovaný v 3. rade je na základe poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretej so žalovaným v 2. rade pasívne legitimovaný v danej veci. Priznal žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 7.500 eur, ktorú považoval za primeranú závažnosti vzniku nemajetkovej ujmy a okolnostiam, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Žalovaného v 2. a 3. rade zaviazal na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to každého samostatne, keď dospel k záveru, že v konaní majú postavenie samostatných spoločníkov, medzi ktorými nevzniká pasívna solidarita.

16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

20. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska ustanovení § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne v 2. rade a oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise a v pripojenom spise sp.zn. 2P/59/2013. Zo zopakovaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu B. sp.zn. 2T/59/2013 zo dňa 28. mája 2013, právoplatným dňa 28.05.2013, bola schválená dohoda o vine a treste tak, že L. je vinný, že dňa 29.10.2012 v čase okolo 10,0 hod. vo vzdialenosti približne 10,3 km od obce Y. v smere na obec I. v okrese B., viedol nákladné motorové vozidlo zn. SCANIA, EČ: G. návesom Schwarzmuller, EČ: G., pričom svojim konaním porušil ustanovenie §16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, a to tak, že po vystúpaní na horizont hlavnej cesty pred prechodom do klesania s následnou pravotočivou a potom ľavotočivou tiahlou zákrutou neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré bolo možné predvídať, kedy sa pohyboval rýchlosťou v rozpätí 80 až 86 km/h., ktorá bola neprijateľná vzhľadom k mokrej vozovke so zníženým koeficientom adhézie, čo spôsobilo pri natáčaní vozidla rozkmitanie návesu a tesne za horizontom cesty s technicky náročným klesaním 4,8 stupňa prechod ťahača s návesom do protismerného jazdného pruhu, kde nastala zrážka s dodávkou bielej farby zn. NISSAN Interstar, EČ: G., ktorú vo svojom pravom jazdnom pruhu viedol poškodený L. Deák, ktorý po zrážke a odhodení dodávky do poľa na pravej strane vozovky utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, a to zmliaždenie a roztrhnutie mozgu v oblasti kmeňa v dôsledku zlomením lebky a kostí tváre, ktorým na mieste nehody ihneď podľahol. Teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin usmrtenia podľa §-u 149 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na §138 písm. h) Tr. Zákona, za čo bol odsúdený podľa §-u 149 ods.2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov, s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 24 mesiacov, a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 24 mesiacov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že L.B. bol v pracovnoprávnom vzťahu u žalovaného v 2. rade a ako jeho zamestnanec vykonával pre neho podľa jeho pokynov prepravnú činnosť. Žalovaný v 2. rade bol prevádzkovateľom nákladného motorového vozidla zn. SCANIA, EČ: G. XXXF. s návesom Schwarzmuller, EČ: G.T. a žalovaný v 3. rade bol poisťovňou, u ktorej bolo predmetné nákladné vozidlo

poistené, pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobnú jeho prevádzkou. Z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa v 2. rade dňa 09.12.2013 navštívila psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola určená diagnóza - post traumatická stresová porucha a nasadená medikanózna liečba. Na vyšetrení dňa 17.12.2013 lekárka konštatovala zmiernenie tenzie, istý prvok optimizmu. Z lekárskych nálezov z roku 2014 (10.02.2014, 17.02.2014, 07.04.2014, 28.05.2014, 19.09.2014, 28.11.2014) vyplýva pretrvávanie depresie u žalobkyne v 2. rade v dôsledku smrti syna a vážneho ochorenia manžela, neskôr smrti manžela. V lekárskych nálezoch žalobkyne v 2. rade z roku 2015 (30.01.2015, 14.04.2015 a 29.07.2015) sa konštatuje zmiernenie a zlepšenie depresívnej symptomatiky, hedonie, zlepšenie inhibície záujmov, dynamogénie, zlepšenie pracovného potencionálu a neskôr ústup depresie, návrat hedonie, oživenie záujmov a dynamogénie. V lekárskom náleze zo dňa 26.02.2016 konštatovaný návrat depresie.

21. Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. Súčasťou uvedeného práva je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahrňuje tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny a právo na vytváranie a rozvíjanie rodinných vzťahov. Zásah do práva na ochranu osobnosti môže byť spôsobený len konaním, ktoré je neoprávnené a je objektívne spôsobilé negatívne pôsobiť na práva na ochranu osobnosti. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah príčinnej súvislosti. Fyzická osoba má právo najmä domáhať sa, aby sa od neoprávnených zásahov upustilo a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka) voči tomu, kto sa zásahu do jej práva na ochranu osobnosti dopustil. Zákon umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predpokladom priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch je zistenie, že v konkrétnom prípade zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepostačuje, a to z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých konkrétnej fyzickej osobe najmä vzhľadom na jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti. Iné dôvody pre rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch sú dôvody, ktoré svojou vážnosťou a obsahom sú porovnateľné s demonštratívne uvedenými dôvodmi v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je predmetom voľného uváženia súdu, ktorý pritom musí vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o konkrétne a preskúmateľné hľadiská.

22. Úmrtie blízkej osoby je za každých okolností traumatizujúcou skutočnosťou, ktorá má negatívny vplyv na pozostalých. Tento vplyv sa prejavuje u každej osoby rozdielne v závislosti od individuality jednotlivca, môže byť viditeľný navonok, ale aj skrytý vo vnútri. Každý človek smúti za svojimi blízkymi inak. Samotný smútok nad stratou zomrelej osoby je však sám osebe v prvom rade následkom straty blízkeho človeka.

23. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu, zákonných ustanovení a vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali, že zásah do práva žalobkyne v 2. rade na ochranu osobnosti, konkrétne do jej práva na rodinný život, práva na spolužitie so zomrelým synom a práva na vytváranie a rozvíjanie rodinných vzťahov bolo porušené tak intenzívnym spôsobom, ako to má na mysli ustanovenie § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v 2. rade tvrdila, že v súvislosti so smrťou syna mala psychické problémy. Z vykonaného dokazovania lekárskymi nálezmi vyplýva, že viac ako rok po smrti syna začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu a na základe nasadenej liečby sa jej stav zlepšil. Opätovne došlo u žalobkyne v 2. rade k zhoršeniu psychického stavu v súvislosti so smrťou manžela (17.06.2014). V roku 2015 sa jej stav výrazne zlepšil. Až v roku 2016 (26.02.2016) malo dôjsť k návratu depresie. Odvolací súd nespochybňuje, že psychické problémy môžu patriť k dôvodom pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch upraveným v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danej veci však žalobkyňa v 2. rade nepreukázala, že zhoršenie jej psychického stavu vo februári 2016 je objektívne spojené výlučne so smrťou syna pri dopravnej nehode dňa 29.10.2012, ani, že ide o také následky zásahu do osobnostných práv žalobkyne v 2. rade, ktorých intenzita vyžaduje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa v 2. rade totiž pred súdom prvej inštancie uviedla, že uplatnený nárok berie ako satisfakciu zato, že vodič, ktorý ju pripravil o syna dostal iba podmienku a po roku mu vrátili aj vodičský preukaz. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade považuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za satisfakciu, pretože potrestanie vodiča v trestnom konaní, nepovažuje za primerané zadosťučinenie. S uvedeným sa však odvolací súd nestotožňuje. Potrestanie vodiča je tiež prostriedkom

primeraného zadosťučinenia za zásah do práva na ochranu osobnosti. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade nepovažuje trest pre vodiča za dostatočný však nepostačuje na zistenie, že jej vznikla nemajetková ujma, ktorá vzhľadom na intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia vyžaduje náhradu v peniazoch.

24. Námietkami žalovaných v 2. a 3. rade k spoločnej zodpovednosti a k pasívnej vecnej legitimácii sa odvolací súd vyporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (č.l. 239), preto nepovažoval za potrebné opakovane sa k nej opätovne vyjadrovať.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

26. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1, 2 a podľa § 255 ods. 1 priznal žalovaným v 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania z dôvodu, že boli v konaní úspešní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .