Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/73/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: RV - Trade s.r.o., IČO: 45 913 803, so sídlom Sadovská 2856, Trebišov, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Lawfirm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefánikova 4, Bratislava, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 225,68 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 225,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 225,68 Eur od 01.07.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal toho, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 225,68 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.02.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle N. O., EČV: B., rok výroby: XXXX, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: J. P., bytom P. XXXX/XX, XXX XX B.Š. (ďalej aj ako „poškodený“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené zmluvou o povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla u žalovaného. Poškodený hneď po škodovej udalosti túto nahlásil v poisťovni u žalovaného, ktorý ju zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla N. O., EČV: B., rok výroby: 2006, v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise RV-Trade s.r.o., sídlo: Sadovská 2856, 075 01 Trebišov, IČO: 45913803, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka: 26649/V, konajúca prostredníctvom: Ing. Lucia Rušinová, konateľ, tj. žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 569,05 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.06.2018 oznámené, že dňa 15.06.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 343,37 EUR. Celková nepriznaná suma je 225,68 EUR. Táto nepriznaná suma vo výške 225,68 EUR bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Výpočet poistného plnenia na základe kalkulácie nákladov na opravu pre neautorizovaný servis vypracovanej podľa zápisu z obhliadky. Vo faktúre účtovaná vyššia suma za vykonané práce, max. priznať do výšky 16,67 € bez DPH za normohodinu.“ Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú podľa žalobcu zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré

má žalobca nárok. Žalobca poukázal na o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), z ktorého vyvodil, že poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči žalovanému na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Následne žalobca poukázal na v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“), a uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca ďalej citoval z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:. , zo dňa 21. decembra 2009. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca uviedol cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne: Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice - 44,40 €/48,00 € s DPH, PorscheInter Auto Košice s.r.o., Nerudova, Košice - 57,60/51,40 € s DPH, Moris Slovakia s.r.o. Košice, Alejová 4, Košice

- 32,00/40,00 € s DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle OPEL Zafira normohodinu vo výške 36,00/42,00 s DPH za mechanické a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná alebo výhodnejšia a nižšia cena, preto považoval za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Zároveň kalkulácia žalovaného je stále predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Na základe vyššie uvedeného si žalobca týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 225,68 € s príslušenstvom, ktorý mu bol neoprávnene krátený. Zároveň, ak by žalovaný podal odpor, navrhol žalobca, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejme, ako vykonával šetrenie. Žalovaný listom zo dňa 19.06.2018 oznámil, že dňa 15.06.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX.Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to: 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 225,68 € od 01.07.2018 do zaplatenia. K žalobe priložil Faktúru č. XXXXX, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.06.2018, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2018, Cenníky.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.07.2018 vydal platobný rozkaz sp. zn.: , proti ktorému podal žalovaný riadne a včas vecne odôvodnený odpor. Následne bola vec postúpená v zmysle a ods. 3 o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov tunajšiemu súdu.

3. V odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Zároveň uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na v znení neskorších predpisov - (ďalej len „“) a uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , na základe ktorého bol toho názoru, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že vzhľadom na uvádzaný skutkový stav

(ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Žalovaný poukázal na znenie , a uviedol, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 29. januára 2008. Ďalej uviedol, že s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Súčasne poukázal na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu MV, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t.j. ZoPP, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukázal žalovaný na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že výpočet poistného plnenia vychádza z kalkulácie nákladov na opravu pre neautorizovaný servis, vypracovanej podľa zápisu z obhliadky, pričom vo faktúre bola účtovaná vyššia suma za vykonané práce, preto bola priznaná za opravu suma vo výške 16,67 eur bez DPH za normohodinu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vykonané krátenie zo strany žalovaného, predstavuje riadne odôvodnené a preukázané krátenie. Žalovaný pri tomto postupe vychádzal z posudku, ktorý bol vypracovaný systémom AUDATEX, ktorý predstavuje automatizovaný kontrolný systém, používaný pre výpočet nákladov na opravy poškodených vozidiel, ktorý kalkuluje náklady na opravu konkrétneho vozidla. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa predloženej kalkulácie, bol žalovaný toho názoru, že náklady, ktoré poškodený vynaložil na opravu vozidla, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, preto žalovaný svoj postup ohľadne krátenia poistného plnenia považoval za oprávnený a riadne odôvodnený. Vzhľadom k uvedenému mal žalovaný za dostatočne odôvodnené, že plnenie z jeho strany, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné. Žalovaný k odporu pripojil listinné dôkazy na podporu svojich tvrdení, a to Kalkuláciu č. XXXXXXXXXX.

4. Žalobca reagoval na odpor žalovaného replikou, v ktorej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o neúplnosti žaloby podľa . Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považoval za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Žalobca následne zhrnul skutočnosti a dôkazy, ktoré uviedol v žalobe a bol toho názoru, že argumentácia žalovaného týkajúca sa nedostatkov náležitostí podania je bezpredmetná a právne irelevantná. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla žalobca uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky

škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Žalobca ďalej citoval , 4 ods. 2 písm. b) . Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca ďalej citoval z judikátov R 5/1988, R 25/1990. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným, musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla plnil časť výšky škody. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle , čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. V súvislosti s uznaním dlhu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: . Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uviedol svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu vyššie uvedeného dlhu (resp. teda pohľadávky žalobcu). Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je toho názoru, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú namietal žalovaný, žalobca uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Žalobca poukázal na článok 1 bod 1,2 a článok 2 zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. . Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Žalobca bol toho názoru, že postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky a poukázal na článok 3 bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: . Zároveň bol toho názoru, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcu a taktiež neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za bezpredmetné a právne irelevantné. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými autoservismi, čo považuje žalobca za v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v

absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie, a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Aj „neautorizovaný“ servis ma predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. A taktiež aj v „neautorizovaných“ servisoch je nevyhnutné zaškoľovať zamestnancov, aby si servis udržal svoj odborný status a zabezpečil kvalitu opravy poškodených motorových vozidiel. Aj neautorizovaný autoservis dokáže zabezpečiť rovnako kvalitnú opravu poškodeného motorového vozidla ako autorizovaný. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje žalobcu k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli žalobcu. Žalobca bol toho názoru, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný taktiež uviedol, že výšku nákladov na opravu stanovil na základe ním vytvorenej kalkulácie nákladov na opravu. Žalobca poukázal na skutočnosť, že likvidátor žalovaného môže vstupovať do kalkulácie a do jednotlivých výpočtov, môže vkladať a vybrať rôzne parametre (napr. výška normohodiny, lakovacia konštanta, najlacnejšie (originálne) náhradné diely, ktoré sú ponúkane od rôznych predajcov náhradných dielov v rámci SR, napr. jeden diel od predajcu z Prešova druhý od predajcu zo Žiliny, ďalší od dodávateľa v Námestove, a to v jednej kalkulácii),z hľadiska objektivity tak kalkulácia žalovaného nemôže predstavovať objektívny nástroj na preukázanie skutočnej výšky škody. Rozsah prác uvedený v kalkulácii žalovaného nie je podľa noriem stanovených výrobcom pre príslušnú značku a typ motorového vozidla, ale závisí od svojvôle likvidátora, ktorý v daných prípadoch mohol dať viac či menej normohodín, avšak bez nadväznosti na skutočne potrebný čas opravy. V predmetnej veci možno vidieť v kalkulácii nákladov na opravu predloženej samotným žalovaný, že žalovaný skutočne do kalkulácie vstupoval, a to pri položke „NÁRAZNÍK P OPRAVIŤ“, keďže pri počte časových jednotiek 4 sa nachádza hviezdička, čo aj podľa vysvetliviek v kalkulácii na strane 3 znamená „údaje užívateľa.“ Kalkuláciu predloženú žalovaným tak považuje žalobca za dôkaz, ktorý je neobjektívny a rozporuplný a ktorý nemôže slúžiť ako hodnoverný dôkaz v konaní. Kalkulácia má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia. Zároveň žalobca dal do pozornosti súdu, že napr. časové normy na servisné úkony sú síce výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný využíva na vyhotovovanie kalkulácií program AUDATEX. Žalovaným používaný program AUDATEX nezohľadňuje v plnej miere všetky parametre, vyskytujúce sa pri lakovaní konkrétnej značky motorového vozidla. Žalovaným používaný kalkulačný program uplatňuje u všetkých vozidiel rovnaké pravidlá pri tvorbe časových noriem, nezávisle od výrobcu vozidla. Kalkulačný program používaný žalovaným tak vychádza z priemerných cien lakovania. Zároveň, na žiadnom mieste v príslušnej platnej právnej úprave Slovenskej republiky nie je stanovené, že za záväzný kalkulačný program sa považuje kalkulačný program AUDATEX. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný nie je oprávnený si subjektívne určovať, akú cenu normohodiny za mechanické, karosárske a lakovacie práce bude akceptovať za maximálnu. Skutočnosť, že žalovaný, nepozná pomery jednotlivých servisov, neznamená že má, resp. môže, určiť svojvoľne a direktívne maximálnu výšku nákladov na opravu, ktorú uzná za vhodnú. Takéto konanie považuje žalobca za v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. K svojmu vyjadreniu žalobca pripojil Uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 09.04.2018.

5. Žalovaný v duplike vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trebišov a poukázal na . Všeobecným súdom žalovaného je podľa jeho názoru Okresný súd Bratislava I. Na základe uvedeného žalovaný požiadal, aby bol spis postúpený miestne príslušnému súdu, a to Okresný súd Bratislava I. Následne žalovaný zopakoval svoje tvrdenia uvedené v odpore, pričom k jeho námietke týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: zo dňa 22.06.2000 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: zo dňa 02.06.2014.

6. Na základe námietky miestne nepríslušnosti vznesenej žalovaným, bol spor postúpený Okresnému súdu Bratislava I. Keďže uvedený súd nesúhlasil s postúpením sporu, predložil spor na rozhodnutie o miestnej príslušnosti Krajskému súdu v Bratislave, ktorý rozhodol uznesením sp. zn.: tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Okresný súd Trebišov.

7. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení poukázal na rozsiahlu judikatúru v obdobných veciach: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 25.10.2017, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 27.06.2018, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 24. 09. 2018. Predmetom sporov bolo nepriznanie poistného plnenia uplatneného poškodeným z povinného zmluvného poistenia škodcu z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, resp. z havarijného poistenia z dôvodu krátenia výšky normohodiny účtovanej servisom pri oprave poškodeného motorového vozidla, neuznania nákladov na opravu z dôvodu, že opravu vykonal neautorizovaný servis. K predmetným rozsudkom žalobca uviedol, že Krajský súd v Košiciach sa totožne ako v tomto konaní zaoberal výškou normohodín účtovaných servisom, zaoberal sa námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, a tiež otázkou či je potrebné, aby žalobca predkladal doklady o úhrade faktúr za opravu vozidiel na preukázanie výšky škody. Krajský súd v Košiciach v daných prípadoch v celom rozsahu potvrdil rozsudky súdu prvej inštancie, nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ktorú používa žalovaný aj v tomto konaní, a priznal nárok žalobcom na doplatenie plnenia do výšky normohodiny účtovanej servisom, resp. nákladov podľa faktúry servisu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný krátil náhradu poškodeným uplatnenej škody, avšak žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal, na základe akých skutočností považuje za primeranú ním stanovenú cenu normohodiny vo výške 16,67 EUR bez DPH. Poukázal na skutočnosť, že cenu obvyklú v regióne určuje trh a nie žalovaný na základe ním predložených kalkulácií. Žalobca naproti tomu predložil v konaní cenníky servisov v regióne, z ktorých vyplýva, že ním účtovaná cena za normohodinu bola primeraná. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný nepreukázal právne relevantným spôsobom, na základe akých skutočností, podkladov, dôkazov tak postupoval. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že dôkazné bremeno leží na žalovanom, ktorý z uvedeného postupu (postoja) ťaží priaznivé dôsledky v podobe nevyplatenia žalobcom uplatnenej náhrady škody v plnej výške.

8. Súd podľa , nariadil vo veci pojednávanie na deň 20.08.2021. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou konajúcemu súdu, Faktúrou č. XXXXX, Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.06.2018, Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2018, Cenníkmi, Kalkuláciou č. XXXXXXXXXX, Uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 09.04.2018 a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

10. Za nesporné súd považuje, že dňa 09.02.2018 v B. došlo ku škodovej udalosti, pri ktorom bola spôsobená škoda na vozidle poškodeného J. P., pričom predmetnú škodu spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: B.- XXX E. F. Q., ktorý mal uzavreté PZP u žalovaného. Poškodený si dal auto opraviť v servise žalobcu, ktorý mu za to vyúčtoval sumu 569,05 Eur s DPH. Daná pohľadávka bola uplatnená u žalovaného, ktorý poškodenému plnil vo výške 343,37 Eur, zvyšok neuhradenej sumy vo výške 225,68 Eur postúpil poškodený na žalobcu, ktorý si uplatnil u žalovaného, ktorý odmietol plniť z dôvodu, že oprava nebola vykonaná v autorizovanom servise a za jednu normohodinu prác priznal plnenie vo výške 16,67Eur bez DPH. Následne si zaplatenie danej sumy uplatňuje od žalovaného touto žalobou, ktorá bola podaná na upomínacom súde a po podanom odpore zo strany žalovaného bola postúpená na tunajší súd. Žalobca sa domáha dlžnej sumy vo výške 225,68 Eur s úrokom z omeškania.

11. Za sporné súd považuje žalovaným namietané neopísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe, nedostatok aktívnej legitimácie, neplatné postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu.

12. Z faktúry č. 18073 (č.l. 25 spisu) vyplýva, že cena za vykonanú opravu bola vo výške 474,21 bez DPH. Mzda za prácu bola vo výške 72,- Eur bez DPH a cena za lakovanie bola vo výške 402,21 Eur bez DPH.

13. Z Oznámenia o poistnom plnení (č.l. 29 spisu) vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 15.06.2018 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný krátil uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že oprava sa vykonala v neautorizovanom servise, za 1 normohodinu práce priznala sumu vo

výške 16,67 EUR bez DPH. Žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške 343,37 Eur v zmysle .

14. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2018 (č.l. 34 spisu) vyplýva, že postupcom bol poškodený J. P. (vlastník poškodeného MV) a postupníkom bol žalobca. Predmetom zmluvy bola pohľadávka, ktorú mal postupca voči žalovanému z faktúry č. XXXXX vo výške 225,68 Eur.

15. Z Cenníka autoservisu MORIS SLOVAKIA (č.l. 24 spisu) vyplýva, že v prípade mechanických a lakovacích prác za jednu normohodinu si účtuje 32,-/40,- Eur s DPH.

16. Z Cenníka autoservisu Auto Gábriel, s.r.o. (č.l. 23 spisu) vyplýva, že v prípade mechanických a lakovacích prác za jednu normohodinu si účtuje 44,40/48,- Eur s DPH.

17. Z Cenníka autoservisu PorscheInter Auto s.r.o. (č.l. 30 spisu) vyplýva, že v prípade mechanických a lakovacích prác za jednu normohodinu si účtuje 51,40/57,60 Eur s DPH.

18. Z Kalkulácie č. XXXXXXXXXXzo dňa 15.02.2018 (č.l. 59-62 spisu) vyplýva, že celková čiastka za náhradné diely bola vyčíslená na sumu 3,- Eur, celková čiastka za mzdu za prácu bola vyčíslená na sumu 41,68 Eur a celková čiastka za lakovanie bola vyčíslená na sumu 241,46 Eur, teda spolu s DPH boli náklady na opravu vyčíslené na sumu 343,37 Eur. Jedna normohodina za vykonanú prácu bola vo výške 16,67 Eur. Z vysvetliviek vyplýva, že znak * predstavuje - Údaje užívateľa.

19. Z Uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 09.04.2018 (č.l. 76 spisu) vyplýva, že dňa 09.02.2018 v čase o 16:10 hod. došlo k dopravnej nehode na P. ulici v B.. Poškodeným bol J. P., ktorý bol vlastníkom poškodeného motorového vozidla a vinníkom nehody bola F. Q., ktorá mala uzatvorené PZP so žalovaným.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.

21. Podľa ,, , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

22. V prvom rade považoval súd za potrebné zaoberať sa námietkou žalovaného o tom, že žaloba nespĺňala všetky predpísané náležitosti, ktoré vyžaduje a nasl. . Súd v tejto súvislosti konštatuje, že podanie žalobcu malo všetky náležitosti podľa a nasledujúce. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následného uplatneného nároku dostatočne. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný poistné udalosti zaregistroval a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať a to aj napriek tomu, že žalobca navrhoval, aby žalovaný predložil likvidačný spis poistnej udalosti. Súd vyzval žalovaného na predloženie daného spisu, avšak žalovaný výzvu súdu odignoroval.

23. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

24. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

25. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

26. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Podľa , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

30. Podľa , pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

31. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať

32. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby súd uvádza, že žalovaný v konaní namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani ustálenej judikatúre súdov.

33. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

34. Podľa a , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného poskytnúť poškodenému poistné plnenie, teda nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil, preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil. Je samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného podľa § 4 ods. 4 ZoPZP, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu.

36. Súd považuje za nedôvodnú obranu žalovaného spočívajúcu v tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že nepredložil doklad o úhrade faktúry č. XXXXX a tým nepreukázal samotný vznik škody na strane poškodeného vo forme zníženia jeho majetku, teda nepreukázal ani vznik skutočnej pohľadávky poškodeného voči žalovanému, ktorá mala byť predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 28.06.2018. K povinnosti predložiť doklad o úhrade faktúry súd uvádza, že povinnosť predložiť takýto doklad nemá oporu v zákone a je vyslovene v rozpore so samotnou podstatou poistenia, ako aj v rozpore s praxou poisťovní. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným totiž predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, resp. nárokom na náhradu škody za poisteného z PZP a ktorý bol postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 28.06.2018 postupca, t.j. veriteľ postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, t.j. sumu vo výške 225,68 Eur s príslušenstvom, ako rozdiel medzi reálnou škodou (faktúrou servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom - žalovaným (poisťovňou) na základe faktúry č. XXXXX. Žalovaný pritom uhradil iba časť sumy uvedenej v tejto

faktúre. Časť poistného plnenia, vo výške špecifikovanej v zmluve o postúpení pohľadávky ostala zo strany žalovaného neuhradená.

37. Na základe uvedených skutočností súd považuje zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú, pretože je vyhotovená v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

38. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

39. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

40. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

41. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v a , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia , a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a neprimeraná cena práce za jednu normohodinu.

42. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.

44. Ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu opravy poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa názoru súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu nadhodnotenia ceny súd uvádza, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých skutočností pristúpil ku kráteniu poistného plnenia z tohto dôvodu. Žalovaný nepredložil ani likvidačný spis, z ktorého by bolo zrejmé ako vykonal šetrenie. Žalovaný súdu síce predložil určitú kalkuláciu, avšak z uvedeného dôkazu nie je zrejmé na základe čoho dospel žalovaný k sume 16,67 Eur za jednu normohodinu vykonaných prác. Naopak, žalobca predložil súdu listinné dôkazy - cenníky

iných autoservisov v košickom kraji, z ktorých vyplýva cena za jednu normohodinu mechanických prác a lakovania pri oprave rovnakého druhu motorového vozidla, aké bolo v prejednávnej veci poškodené. Z týchto cenníkov je zrejmé, že žalobca si vyúčtoval cenu práce a lakovania v nižšej sume, než iné autoservisy v krajskom meste. Uvedená suma sa súdu v danom prípade javí primeraná a opak žalovaný nijako súdu nepreukázal. Súd je toho názoru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach.

45. Súd dopĺňa, že každá opravovňa má právo určiť si vlastnú sumu za normohodinu realizovaných prác, čo je v súlade s právom podnikať ako aj zmluvnou voľnosťou v prípade uzavretia zmluvy o dielo na opravu poškodeného motorového vozidla. Uvedené tak platí aj v prípade opravy veci poškodenej v dôsledku poistnej udalosti medzi poisteným/poškodeným ako objednávateľom a opravovňou ako zhotoviteľom, ako tomu je v posudzovanom prípade.

46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 225,68 Eur voči žalovanému ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

47. V závere súd poukazuje na rozhodnutia súdov vyšších inštancii: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 25.10.2017, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , zo dňa 27.06.2018, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 24. 09. 2018, ktoré s cieľom zachovania princípu právnej istoty zohľadnil pri rozhodovaní v danom spore, nakoľko v nich išlo o spory s obdobným skutkovým a právnym základom.

48. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

49. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

50. Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

51. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

52. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v účinnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

53. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadoch vyplýva právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote.

54. Súd má v prejednávanom spore preukázané, že žalovaný ako dlžník sa dostal s plnením peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, lebo žalobcovi nezaplatil požadovanú čiastku v čas. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 225,68 Eur od 01.07.2018 do zaplatenia (16. deň po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti).

55. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

58. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa , , len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.