Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_9CoCsp-18-2021.pdf
PDF · 160.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/18/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: Premier Consulting EU s. r. o., so sídlom Komárno, Hadovská cesta 870, IČO: 48 231 657, zast. Advokátska kancelária Moravčík a spol. s r. o., so sídlom Bratislava-Ružinov, Ružová dolina 6, IČO: 47 258 047, proti žalovanému: Y. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, IČO: 40 884 686, zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36 813 401, o zaplatenie 9 000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. novembra 2020 č. k. 18Csp/32/2020-248 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9 000,- eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 9 000,- eur od 26. 08. 2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 9 000,- eur od 26. 08. 2017 do 08. 02. 2019 a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške trov rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 290 CSP, § 265, § 266 ods. 1, § 301 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1, § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a vykonaným dokazovaním zistil, že zo zmluvy o dielo uzavretej dňa 29. 05. 2015 medzi žalobcom ako zhotoviteľom a X. V. ako objednávateľom mal súd preukázané, že žalobca sa zaviazal vyhotoviť pre X. V. žiadosť o nenávratný finančný príspevok na podporu a začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov. Zo zmluvy o dielo č. JV-11092015-1 zo dňa 23. 09. 2015 mal súd preukázané, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol podľa bodu 2.1. zmluvy záväzok zhotoviteľa vyhotoviť pre objednávateľa dielo, ktorým je žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre financovanie projektu žiadateľa, ktorým je X. V.. V bode 3.3. zmluvy je uvedené, že po obdržaní všetkých potrebných dokumentov a informácií zhotoviteľ vyhotoví dielo a odovzdá ho objednávateľovi najneskôr 3 dni pred uplynutím lehoty uvedenej vo výzve na predkladanie žiadosti. V bode 4 zmluvy bola dojednaná odmena za vyhotovenie diela tak, že odmenu vo výške 996,- eur + DPH sa objednávateľ zaväzoval zaplatiť do 10 dní od podpisu zmluvy a odmenu vo výške 15% z finančného príspevku + DPH sa objednávateľ zaviazal zaplatiť do 15 dní odo dňa schválenia žiadosti. V bode 5.1. bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad porušenia povinnosti objednávateľa zaplatiť čo i len časť ktorejkoľvek platby odmeny neskoro vo výške 0,1 % z dlžnej sumy odmeny za každý deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy odmeny. Z osvedčenia o
zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka mal súd preukázané, že X. V. bol zapísaný do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka od 16. 11. 2015. Zo žiadosti o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020 mal súd preukázané, že žalobca vypracoval pre žiadateľa X. V. žiadosť na vyplatenie finančného príspevku 50 000,- eur. Zo zálohovej proforma faktúry zo dňa 05. 10. 2015, ktorá bola splatná dňa 15. 10. 2015 mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako odoberateľovi prvú časť odmeny podľa zmluvy v sume 1 195,20 eura vrátane DPH, faktúra bola splatná dňa 15. 10. 2015. Z výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1 195,20 eura dňa 29. 10. 2015. Z faktúry č. 11160279 mal súd preukázané, že žalobca ako dodávateľ vyfakturoval žalovanému ako odoberateľovi sumu 996,- eur ako odmenu podľa bodu 4.1. zmluvy o dielo, faktúra bola splatná dňa 15. 02. 2016. Súd mal preukázané, že sa jednalo o započítanie prijatej zálohy v sume 996,- eur. Z rozhodnutia o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok zo dňa 05. 05.017 mal súd preukázané, že pôdohospodárska platobná agentúra schválila X. V. ako žiadateľovi maximálnu výšku nenávratného finančného príspevku v sume 50 000,- eur. Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku č. 061NR090131 mal súd preukázané, že pôdohospodárska platobná agentúra ako poskytovateľ a X. V. ako prijímateľ uzavreli zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku na základe právoplatného rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, finančný príspevok mal byť poskytnutý v sume 50 000,- eur, zmluva nebola podpísaná. Táto zmluva bola uzavretá dňa 10. 08. 2017 a účinná dňa 17. 08. 2017. Z faktúry č. 11170229 mal súd preukázané, že žalobca vyfakturoval žalovanému odmenu podľa bodu 4.1.2 zmluvy v sume 9 000,- eur s DPH. Faktúra bola splatná dňa 25. 08. 2017, žalovaný ju prevzal podľa priloženej kópie doručenky dňa 23. 08. 2017. Z odstúpenia od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 27. 09. 2018 mal súd preukázané, že Pôdohospodárska platobná agentúra odstúpila od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku preto, že prijímateľ nepredložil do určeného termínu, teda do 17. 05. 2018 prvú žiadosť o platbu. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie zo dňa 11. 12. 2018 mal súd preukázané, že právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 9 000,- eur do 3 dní odo dňa doručenia výzvy, zároveň žiadal o zaplatenie zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a nákladov spojených s právnym vymáhaním pohľadávky. Žalovaný výzvu prevzal dňa 21. 12. 2018. Z oznámenia o zamietnutí žiadosti o platbu zo dňa 15. 03. 2019 mal súd preukázané, že pôdohospodárska platobná agentúra zamietla X. V. žiadosť o platbu z dôvodu nedodržania lehoty na podanie prvej žiadosti o platbu. Zo zápisnice o pojednávaní vedenom na Okresnom súde Komárno dňa 24. 06. 2020 sp. zn. 4Cb 20/2019 mal súd preukázané, že ako svedkyňa bola vypočutá U. F., narodená XX. XX. XXXX, ktorá uviedla, že u žalovaného pracovala v období rokov 2017 až 2018. Vypovedala, že prípad žalovaného si pamätá, pretože v tomto období mala viac ako 20 prípadov, pričom so žalovaným to bolo komplikovanejšie. Komunikovala s ním elektronicky alebo telefonicky, osobne sa nikdy nestretli. Týždeň pred zadaním žiadosti o platbu mu telefonovala, aby jej doniesol potrebné potvrdenie. Deň pred podaním žiadosti žalovaného čakala, no ten neprišiel, a tak žiadosť poslala prostredníctvom kuriérskej služby. Potvrdila problémy v komunikácii so žalovaným. Svedkyňa uviedla, že komunikovala aj s X. V.. Z rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb 20/2019 zo dňa 22. 07. 2020 mal súd preukázané, že žalobca X. V. podal na žalovaného Premier Consulting EU s. r. o. (teda žalobcu v tomto konaní) žalobu o zaplatenie istiny v sume 50 000,- eur ako náhradu škody a ušlého zisku, ktorá mala vzniknúť tak, že žalovaný si riadne nesplnil svoje povinnosti pri poskytnutí súčinnosti pri žiadosti o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Okresný súd Komárno žalobu zamietol a konštatoval v bode 22. odôvodnenia, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. V čase rozhodovania súdu tento rozsudok nebol právoplatný. Súd konštatoval, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nie je spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca a žalovaný sú podnikatelia, ich právny vzťah teda nespadá pod režim spotrebiteľského práva. Napriek tomu, že bola vec zapísaná do registra CSP, súd ju z vyššie uvedeného dôvodu ako spotrebiteľský spor neprejednával.
1.2. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že predmetom konania je nezaplatenie finančnej sumy, ktorú mal zaplatiť žalovaný žalobcovi na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 23. 09. 2015. Zmluva o dielo uzavretá dňa 29. 05. 2015 medzi žalobcom a synom žalovaného nemá na prejednávaný prípad žiadny vplyv a je z hľadiska nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému irelevantná. Súd mal preukázané, že v zmluve o dielo zo dňa 23. 09. 2015 boli jednoznačne stanovené práva a povinnosti zmluvných strán. Zo zmluvy vyplýva zmluvný záväzok žalobcu vyhotoviť pre žalovaného dielo, ktorým bola žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre financovanie projektu žiadateľa, ktorým bol X. V.. Vyplatenie dojednanej odmeny bolo jednoznačne dohodnuté v bode 4 zmluvy v dvoch častiach - prvá časť odmeny mala byť vyplatená do 10 dní od podpisu zmluvy a druhá časť odmeny mala byť vyplatená do 15 dní odo dňa schválenia žiadosti. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané (a medzi sporovými stranami to ani nebolo sporné), že žalobca pre žalovaného žiadosť o nenávratný finančný príspevok vypracoval, a že žiadosť o finančný príspevok bola schválená. Žiadne iné podmienky pre vyplatenie odmeny medzi zmluvnými stranami dohodnuté neboli. V zmluve nebola ako podmienka vyplatenia odmeny žalobcovi dohodnutá taká podmienka, podľa ktorej by bola odmena žalobcovi vyplatená až po vyplatení nenávratného finančného príspevku žiadateľovi. Skutočnosť, že žalovaný zmluvu nesprávne pochopil (alebo tvrdí, že ju nesprávne pochopil) nemôže byť na ujmu riadne dohodnutej obchodnej zmluvy. Žalobca jednoznačne splnil to, k čomu sa v zmluve zaviazal a žalovaný mu jednoznačne odmenu nevyplatil. Súd považuje úvahy právnej zástupkyne žalovaného o tom, že odmena mala byť vyplatená až po vyplatení finančného príspevku za špekulatívne, zdôraznil, že práva a povinnosti zmluvných strán boli v zmluve o dielo jednoznačne dané a jednoznačne bola určená aj podmienka vyplatenia druhej časti odmeny. Podľa názoru súdu žalovaný zmluvu o dielo pochopil tak, ako bola uzavretá - toto potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaný žalobcovi riadne a včas vyplatil prvú časť dohodnutej odmeny. Pre to, že mal súd preukázané, že práva a povinnosti zmluvných strán boli v zmluve o dielo jednoznačne určené, pretože mal súd preukázané, že žalobca svoju povinnosť zo zmluvy o dielo riadne a včas splnil a pretože mal súd preukázané, že žalovaný žalobcovi druhú časť odmeny nevyplatil, súd žalobe, čo do istiny v plnom rozsahu vyhovel. Pri rozhodovaní o žalobe v časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd v prvom rade konštatoval, že zmluvná pokuta bola v zmluve o dielo riadne dohodnutá v bode 5.1. zmluvy. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný sa do omeškania so zaplatením druhej časti dohodnutej odmeny za dielo jednoznačne dostal, žalobca si preto zmluvnú pokutu uplatnil v súlade so zmluvou o dielo. Pokiaľ ide o uplatnenie moderačného práva zo strany súdu pri uplatnení zmluvnej pokuty, súd zobral do úvahy uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 11/2019 zo dňa 17. 07. 2019. Súd v prvom rade prihliadol na výšku dojednanej zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu a podľa viacerých rozhodnutí vyšších súdov uvedených v citovanom uznesení najvyššieho súdu (napríklad 2 Obdo 39/2010, 33Odo 61/2005) je možné zmluvnú pokutu dohodnutú vo výške 0,1% denne považovať za primeranú. Súd poukázal na skutočnosť, že v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie treba zohľadniť to, že jej výška závisí od postoja dlžníka, ktorý nesplnil povinnosť, ktorú na seba zmluvne prevzal. Dlžník môže kedykoľvek zabrániť rastu celkovej výšky zmluvnej pokuty tým, že svoju zmluvnú povinnosť dodatočne splní, čím dôjde k naplneniu účelu zmluvnej pokuty. Žalovanému teda nič nebránilo, aby žalobcovi dlžnú sumu uhradil a tým znížil výšku uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd konštatoval, že zmluvnou pokutou bola v zmluve o dielo zabezpečená bežná povinnosť žalovaného, ktorý mal žalobcovi riadne a včas zaplatiť dohodnutú cenu za dodané dielo. Táto povinnosť žalovaného zabezpečená zmluvnou pokutou sa podľa názoru súdu nijako nevymyká z rámca povinností zmluvných strán, ktoré sú v zmluvách o dielo bežne dojednávané. Súd konštatoval, že zmluvná pokuta uplatnená v uvedenom konaní bola uplatnená v súlade so zmluvou o dielo a použitie moderačnej zásady v tomto prípade neprichádzalo do úvahy. Súd preto žalobe v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnenie zásady poctivého obchodného styku, na ktorú poukázala právna zástupkyňa žalovaného, súd zdôraznil, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Práva a povinnosti zmluvných strán boli v zmluve jasne a zreteľne uvedené. Aj keď možno z ľudského hľadiska žalovaného chápať, inými slovami možno chápať jeho myšlienky smerujúce k tomu, že žalobca má nárok na zaplatenie druhej časti odmeny až vtedy, keď bude nenávratný príspevok vyplatený jeho synovi - z hľadiska riadne uzavretej obchodnej zmluvy na takúto argumentáciu pristúpiť nemožno. Žalovaný ako podnikateľ musí chápať a porozumieť tomu, čomu sa v zmluve zaviazal - ak mal s pochopením zmluvy problém, nič mu nebránilo v tom, aby sa obrátil na advokáta alebo na inú osobu znalú práva a zmluvu o dielo pred jej podpisom konzultoval. Podľa názoru súdu žalovaný (ani jeho syn) nevyvíjali dostatočnú aktivitu pri podaní žiadosti o vyplatenie nenávratného finančného príspevku. Podľa výpovede svedkyne v konaní vedenom na Okresnom súde v Komárne (pozri bod 29. tohto odôvodnenia) bola s nimi veľmi ťažká komunikácia. Žalovaný a jeho syn mali sami vyvinúť dostatočnú aktivitu na to, aby nenávratný príspevok skutočne dostali. Súd žalobe vyhovel aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. Podľa názoru súdu boli úroky z omeškania uplatnené vo výške zodpovedajúcej nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a boli uplatnené, odkedy sa žalovaný do omeškania dostal a z dlžnej sumy, ktorá bola v konaní riadne preukázaná. Súd vyhovel žalobe aj v časti uplatnenej paušálnej náhrady v sume 40,- eur jednorazovo, ktorá bola uplatnená v súlade s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. l CSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, odôvodniac ho s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tým, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu ako zhotoviteľa diela na zaplatenie odmeny za vykonanie diela. Žalobca sa domáhal zaplatenia odmeny podľa bodu 4.1.2. Zmluvy o dielo zo dňa 23. 09. 2015 z dôvodu, že spracoval pre žalovaného žiadosť o finančný príspevok a táto bola schválená, to znamená, že žalovanému vznikol nárok na vyplatenie peňazí, ktoré mu však vyplatené reálne neboli, pričom žalovaný tvrdí, že sa tak stalo z dôvodov na strane žalobcu. Príspevok bol schválený pritom pre jeho syna X. V., s ktorým pôvodne mala byť zmluva o dielo uzavretá. X. V. zmluvu o dielo aj uzavrel, následne žalobca zistil, že X. V. dočasne nespĺňal podmienky, pre ktoré mal byť účastníkom zmluvy o dielo. Táto skutočnosť aj vyplýva zo spisu, keď žalovaný predložil zmluvu o dielo uzavretú so synom. Následne bola uzavretá zmluva so žalovaným bez toho, aby skoršia zmluva o dielo s X. V. bola zrušená. Po tom, čo X. V. splnil podmienky na uzavretie zmluvy, kontaktoval žalovaný žalobcu a žiadal v zmysle dohody zmluvu o dielo zmeniť tak, aby objednávateľom bol jeho syn X. V. a z uvedeného dôvodu pôvodnú faktúru, na základe ktorej sa žalobca domáha zaplatenia, vrátil žalobcovi s tým, aby ju prerobil na syna, z ktorého dôvodu ju žalovaný ani nezaradil do účtovníctva. Základným problémom, pre ktorý žalovaný odmieta nárok žalobcu, je však skutočnosť, že so žalobcom pred uzavretím zmluvy o dielo prebiehali rokovania, podľa ktorých mal žalobca poskytnúť žalovanému službu, ako sa sám vyjadril „na kľúč“ až do úplného vybavenia. Nie je pritom sporné, že za vybavenie sa považovalo pripísanie peňazí na základe schváleného finančného prostriedku na účet žalovaného, resp. jeho syna. Žalovaný, vychádzajúc z týchto rokovaní, oprávnene očakával, že záväzok zo strany žalobcu bude splnený nie vtedy, keď bude administratívne schválená žiadosť o príspevok, ale vtedy, keď sa mu reálne dostanú do dispozície peniaze, ktoré mal na podnikanie titulom nenávratného finančného príspevku dostať. Tieto prostriedky žalovaný nedostal z dôvodu, že žalobca mu mal spracovať tiež žiadosť o platbu tak, aby do 17. 05. 2018 táto bola doručená Poľnohospodárskej platobnej agentúre, pričom žalobca v tento deň len doručil žiadosť o platbu žalovanému a žalovaný už teda nestihol žiadosť overene podpísať a podať na Poľnohospodársku platobnú agentúru včas, v dôsledku čoho bola jeho žiadosť zamietnutá a PPA zmluvu so žalovaným ukončila bez plnenia. Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobca mal dostatok času tak na prípravu žiadosti, ako aj na to, aby sa skontaktoval so žalovaným za účelom spracovania žiadosti a k obrane žalobcu uviedol, že žalobca reálne žiadosť aj spracovával, majúc teda za to, že mu takáto povinnosť zo zmluvy vyplývala. Obrana žalovaného spočíva predovšetkým v tom, že sa domnieva, že konanie žalobcu je potrebné hodnotiť v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to s prihliadnutím na účel, ktorý bol zmluvou sledovaný. V tomto smere má žalovaný za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predzmluvné rokovania a s nimi v súvislosti aj účel uzatvorenej zmluvy. Je nesporné, že žalovaný uzavretím zmluvy o dielo mienil docieliť poskytnutie nenávratného finančného príspevku, teda reálne peniaze na podnikanie, nie schválenie žiadosti bez ďalšieho plnenia. Je nesporné tiež to, že v deň lehoty na podanie žiadosti o príspevok doručil žalobca žalovanému žiadosť, ktorú spracoval, a ktorú mal žalovaný podať, resp. mal ju podať dokonca nie účastník zmluvy o dielo, ale prijímateľ príspevku X. V.. Žalovaný, ako aj X. V., spoliehajúc sa na komplexne zazmluvnenú službu teda očakávali oprávnene pokyny a spracovanie podkladov, ktoré mali reálne viesť k poskytnutiu peňazí od žalobcu. Zo spisu vyplýva, že medzičasom X. V. podal proti žalobcovi žalobu o náhradu škody, kde konanie je vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4Cb/20/2019. Konanie nie je právoplatne ukončené, keď súd žalobu zamietol a žalobca X. V. podal odvolanie. V ňom tvrdí, že mu škoda vznikla v dôsledku nekonania žalobcu, pričom hoci X. V. nebol účastníkom zmluvy o dielo, žalobca X. V. poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí pod Rc 56/2004, v zmysle ktorého je porušenie zmluvnej povinnosti protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno prebiehalo dokazovanie, ktoré sa zameralo na to, či žalobca (v uvedenom konaní v postavení žalovaného) mal alebo nemal povinnosť spracovať aj žiadosť o platbu. Z vykonaného dokazovania má za preukázané, že takúto povinnosť mal, v konečnom dôsledku žiadosť aj spracoval, avšak až v posledný deň lehoty doručil spracovanú žiadosť žiadateľovi, kedy už žiadateľ nemohol včas žiadosť podať, v dôsledku čoho bola zamietnutá a peňažný príspevok, hoci pôvodne schválený, napokon nedostal. Z výsluchu svedkov v uvedenom konaní je zrejmé, že pracovníčka žalobcu U. F. mala k dispozícii spis týkajúci sa tejto veci niekoľko mesiacov, a to za účelom spracovania žiadosti o platbu, uviedla, že pracovala na implementačnom oddelení a jej úlohou a úlohou tohto oddelenia bolo pracovať so žiadosťami klientov po tom, čo im bola žiadosť o príspevok schválená, teda nasledovala fáza žiadosti o platbu a reálneho zabezpečenia finančných prostriedkov zo schválenej žiadosti. Žalovaný je preto toho názoru, že žalobcovi odmena za vypracovanie žiadosti neprináleží z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, v zmysle ktorých mal pre žalovaného zabezpečiť kompletné vyriešenie zákazky až po podanie žiadosti o platbu, čo bolo účelom uzavretej zmluvy, pričom je potrebné
vziať do úvahy aj predzmluvné rokovania o uzavretí zmluvy a o účele, ktorý ňou bol sledovaný. Z hľadiska obrany žalovaného, tento poukazuje na skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o dielo bol on ako objednávateľ presvedčený o tom, že žalovaný má vykonať všetky tie úkony, ktoré budú viesť k reálnemu plneniu, teda, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť aj administratívne úkony smerujúce k vyplateniu schváleného nenávratného finančného príspevku. Žalovaný teda poukazuje na význam predzmluvných rokovaní, ktoré viedli k uzatvoreniu zmluvy a tiež k účelu, ktorý uzatvorením zmluvy sledoval žalovaný. Žalovaný poukázal na ust. § 266 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Ďalej poukazuje na ust. § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Na preukázanie skutočnosti, že žalovaný mal záujem uzavrieť takú zmluvu, v zmysle ktorej zabezpečí žalobca všetky úkony až po moment, kedy bude žalovanému reálne poskytnuté plnenie, zároveň na preukázanie skutočnosti, že tento zámer žalovaného bol žalobcovi známy a na preukázanie prísľubu uzavretia zmluvy, na základe ktorej malo byť žalobcom poskytnuté kompletné plnenie až po zabezpečenie výplaty NFP, poukazuje žalovaný z konania vedeného na OS Komárno sp. zn. 4Cb/20/2019 na výpoveď svedkyne U. Y., ktorá dňa 15. 01. 2020 uviedla, že záujemcovia chceli získať dotáciu, zároveň pripustila, že sa nevedeli dobre vyjadrovať....komunikovali v maďarskom jazyku, účelom uzavretia zmluvy bolo získanie dotácie. K obsahu predzmluvných rokovaní poukazuje tiež na výpoveď svedka Y. F. v spomínanom konaní OS Komárno, ktorý bol spolu so žalovaným prítomný na predzmluvných rokovaniach s U. Y., ako aj z výpovede žalovaného vyplýva, že E. Y. prisľúbila vybavenie veci „na kľúč“, čím sa rozumie vybavenie až do získania finančných prostriedkov. Sám žalovaný by zrejme takéto slovné spojenie nepoužil, keďže slovenský jazyk neovláda dokonale a hovorí skôr jazykom maďarským. Je potom zrejmé, že s cieľom získania nároku na províziu svedkyňa U. Y. v zastúpení žalobcu prisľúbila uzavretie takej zmluvy, o akej mal žalovaný predstavu. Javí sa byť veľmi nepravdepodobné a nelogické, že by mal žalovaný záujem uzatvoriť zmluvu, na základe ktorej on bude mať rozhodnutie o schválení NFP, z ktorého vyplýva nárok na 50 000,- eur, za toto zaplatí žalobcovi tisíce eur, avšak on žiadne plnenie nedostane. Rovnako s určitosťou možno konštatovať aj to, že aj žalobca mal vedomosť pri rokovaní o obsahu zmluvy, že pre žalovaného má zmluva o dielo význam len z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov, a nie pre administratívne schválenie žiadosti, aktuálne sa žalobca bráni odkazom na zmluvné ustanovenie, ktoré však možno v tomto smere hodnotiť ako zavádzajúce, pretože žiaden z klientov žalobcu nemá záujem o schválenie žiadosti bez reálneho poskytnutia dotácie. Preto sa oprávnene spoliehal na žalobcu, ktorý v zmysle prísľubu mal zabezpečiť aj všetky ostatné úkony smerujúce k vyplateniu dotácii žalovanému. Skutočnosť, že žalobca mal povinnosť žiadosť o platbu spracovať riadne a včas vyplýva následne tiež už zo spomínanej výpovede svedkyne U. F. zo dňa 24. 06. 2020, ktorá podrobne popísala, ako sa k nej dostala zmluva o poskytnutí príspevku pre syna žalovaného, uvádzala, že mala niekoľko mesiacov času na spracovanie žiadosti o platbu, samotná skutočnosť, že si v posledných dňoch lehoty uvedomovala naliehavosť situácie, vyplýva rovnako z jej výpovede, keď uvádzala, že sa údajne snažila dohľadať žalovaného, a napokon aj skutočnosť, že v konečnom dôsledku posledný deň lehoty túto žiadosť spracovala a zaslala žalovanému, nasvedčuje tvrdeniu žalovaného o tom, že takúto povinnosť žalobca mal. Zápisnica z konania 4Cb/20/2019 je súčasťou spisu. Uvedené skutočnosti sú dôvodom, pre ktoré v súlade s ust. § 265 Obchodného zákonníka je potrebné uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by nemal požívať ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom žalovaný namieta aj nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a žiadal, aby súd využil moderačné právo v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka. Za okolností, kedy žalobca svojim vlastným pochybením a omeškaním so splnením si svojich povinností pri plnení záväzku zo zmluvy o dielo, pripravil žalovaného, resp. prijímateľa príspevku o sumu 50 000,- eur sa javí byť uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu neadekvátnym postihom. Žalobca síce tvrdí, že povinnosť podať žiadosť o platbu mu priamo zo zmluvy nevyplývala, avšak poukazujúc na obsah spisu OS v Komárne a na priložené zápisnice z pojednávania, je zrejmé, že svedkyňa žalobcu U. F. takýto názor nemala, keď ako sama uviedla, zmluva o poskytnutí NFP jej na implementačné oddelenie bola automaticky predložená, potom sa tak mohlo stať len za účelom spracovania žiadosti, na ktorej aj reálne pracovala, a hoci sama uviedla, že na túto prácu mala čas niekoľko mesiacov, urobila tak v posledný deň lehoty. Žalovaný sa domnieva, že vzhľadom na nesplnenie základného účelu zmluvy neprináleží žalobcovi ani odmena za dielo, ani zmluvná pokuta v žiadnej výške. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a dôkazy nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Podľa názoru žalovaného by bolo namieste vyhodnotiť obsah predzmluvných rokovaní, samotný prístup žalobcu k plneniu si záväzkov, ktoré z týchto rokovaní vzišli a spravodlivo rozhodnúť s prihliadnutím na
účel, ktorý bol zmluvou sledovaný. Pri uzatváraní zmluvy o dielo totiž žalovaný predpokladal, že odmenu pre žalobcu zaplatí po tom, ako sa splní základný účel zmluvy o dielo, takto len vynaložil nemalé finančné prostriedky za plnenie, ktoré samo osebe nemalo žiaden význam a pre žalovaného bolo nevyužiteľné. Za daných okolností teda žalovanému ako správny vychádza taký právny záver, v zmysle ktorého je možné konanie žalobcu subsumovať pod rozpor so zásadami poctivého obchodného styku s dôsledkom nepriznania ochrany výkonu práva žalobcu, spojeného s uplatnením nároku na zaplatenie odmeny a zmluvnej pokuty. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s názorom žalovaného nesúhlasí. Žalovaný v odvolaní kladie dôraz na to, že žalobca bol povinný vyhotoviť žiadosť o platbu, a že žalobca túto svoju povinnosť síce splnil, ale žalovanému ju doručil údajne oneskorene, a to síce v deň, kedy ju ešte mohol na príslušnú agentúru podať, ale nestihol to. Podľa žalovaného je to chyba žalobcu, ktorý to mal zariadiť tak, aby to celé bolo pripravené skôr. Žalovaný sa v odvolaní ale vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobca doručil vyhotovenú žiadosť o platbu X. V. až v posledný deň, kedy ešte bolo možné žiadosť na agentúru podať (teda 17. 05. 2018, pričom v tento deň stačilo žiadosť podať na poštovú prepravu). Tieto dôvody podrobne v konaní popísali a preukázali. Dôvody spočívali v tom, že pán V. jednoducho neposkytol žalobcovi takmer žiadnu súčinnosť v súvislosti s prípravou žiadosti o platbu. Jasne vo vyjadrení k odporu vysvetlili a preukázali listinnými dôkazmi, že žalobca niekoľkokrát oznamoval X. V., či žalovanému, čo má pripraviť, kedy a kde má prísť, čo má doniesť, poslať, atď. Pritom nešlo len o komunikáciu na poslednú chvíľu, ako sa to snaží nahovoriť žalovaný s odkazom na výsluch svedka U. F. v inom konaní na OS Komárno. Z výsluchu tejto svedkyne ale vyplýva opak - napr. to, ako X. V. dlhodobo nekomunikoval, neodpovedal na emaily, nedalo sa mu dlhodobo dovolať, no a na záver (keď sa podarilo s ním dohodnúť stretnutie), on na dohodnuté stretnutie jednoducho neprišiel. A tak mu žalobca poslal zásielku s vyhotovenou žiadosťou o platbu so sprievodným listom, čo a ako má pán V. k žiadosti doplniť, a to tak, aby mal možnosť žiadosť o platbu podať na PPA včas. Je teda celkom zrejmé, že práve správanie pána V. bránilo tomu, aby bola žiadosť o platbu vyhotovená skôr. Následne aj správanie pána V. po tom, ako mu bola doručená žiadosť o platbu zo strany žalobcu (17. 05. 2018 o 13:57 hod.) nezodpovedalo zodpovednému prístupu. Pán V., napriek tomu, že vedel, že v tento deň 17. 05. 2018 musí byť žiadosť podaná, teda aspoň odoslaná na poštovú alebo kuriérsku prepravu (o tom ho žalobca mnohokrát informoval v rámci komunikácie, ktorú predložil k vyjadreniu k odporu), tak so zásielkou neurobil nič. Pritom mal dostatok času žiadosť podpísať, podpis overiť a podať na poštu alebo kuriérovi. Podal ju ale až niekoľko dní po lehote. Je teda celkom zrejmé aj to, že práve v dôsledku správania pána V. nebola žiadosť o platbu podaná na PPA včas, a teda práve v dôsledku jeho správania bola žiadosť o platbu zamietnutá a PPA odstúpila od zmluvy o NFP. Treba tiež uviesť, že k rovnakému záveru dospel aj Okresný súd Komárno v konaní 4Cb/20/2019, na ktoré tak často žalovaný odkazuje, v ktorom už súd aj rozhodol a v ktorom súd celkom jasne hovorí o tom, že sám X. V. je zodpovedný za nevyplatenie dotácie, a že žalobca žiadosť o platbu vyhotovil napriek nečinnosti X. V. včas, a to tak, aby ju pán V. stihol podať včas. Uviedol, že tento rozsudok bol medzičasom odvolacím súdom už aj potvrdený (verejné vyhlásenie rozsudku bolo na KS v Nitre dňa 18. 02. 2021 sp. zn. 26Cob/68/2020, rozsudok krajského súdu však zatiaľ nebol doručený). Odmietol snahu žalovaného „preukázať“, že údajne bolo niečo dohodnuté „na kľúč“. Žalovaný sa opäť účelovo snaží „prispôsobiť si“ daný právny vzťah inak, ako bol dohodnutý v písomnej zmluve. Upozornil, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, kde sú podnikatelia objektívne zodpovední za svoje správanie, vrátane správania pri podpisovaní zmlúv. Keďže existuje obchodná písomná zmluva, ktorú podpísali všetky strany, nie je dôvod v čase súdneho sporu domýšľať si záväzky iné, ako boli záväzky jasne dohodnuté v písomnej zmluve. Ak žalovaný nechcel zmluvu s takýmto obsahom uzavrieť, nemal ju podpísať. Navyše, sám doložil do konania aj inú zmluvu, pričom ani z nej nevyplýva žiaden postup „na kľúč“ tak, ako o tom hovorí žalovaný. V rovnakom duchu sa vyjadril aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, keď uviedol, že tu ide o obchodnoprávny vzťah, pričom existuje písomná zmluva s konkrétne dohodnutými záväzkami a podmienkami. Ak bol v písomnej zmluve dohodnutý mechanizmus vzniku nároku a splatnosti odmeny (bod 4.1.2. - nárok vzniká po schválení žiadosti o NFP a splatnosť do 15 dní po schválení), tak potom niet žiadneho dôvodu hľadať náhradu takéhoto dojednania v predzmluvných rokovaniach. Rovnako odmietol aj názory žalovaného ohľadne inej zmluvy o dielo, na ktorú žalovaný poukázal v odvolaní (uzavretú s X. V.). Táto iná zmluva nebola nikdy realizovaná. Dobre to vie aj žalovaný a aj jeho syn X. V.. Žalobca si uplatňuje svoj nárok zo zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným, a nie s X. V.. Všetky tri strany sa správali výlučne podľa ustanovení zmluvy uzavretej so žalovaným (dokonca ju všetky tri strany aj podpísali), a nie podľa inej zmluvy s X. V.. Podrobne to popísali v ich písomnom vyjadrení z 24. 11. 2020 (korešpondencia v
zmysle dojednaní zmluvy adresovaná žalovanému, platba prvej časti odmeny od žalovaného, atď.). Navyše aj X. V. si uplatňoval svoje domnelé nároky voči žalobcovi na náhradu škody v inom súdnom konaní na podklade zmluvy uzavretej so žalovaným, a nie na podklade zmluvy uzavretej s ním (už skôr spomínané konanie na OS Komárno sp. zn. 4Cb 20/2019). Správanie sa všetkých strán teda dokazuje, že všetky strany postupovali podľa zmluvy, ktorú priložili k žalobe. K rovnakému záveru dospel aj prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku. Žalovaný je preto povinný splniť svoj záväzok zaplatiť odmenu žalobcovi, ktorý vznikol zo zmluvy o dielo, v ktorej je zmluvnou stranou - objednávateľom a ktorú priložili k žalobe. Pripomenul, že sám žalovaný výslovne vo svojom odpore uviedol, že: „Je pravdou, že žalobcovi síce nárok na odmenu vznikol dňom schválenia žiadosti...“, a to s odkazom na zmluvu uzatvorenú s ním, teda sám žalovaný uznal svoj záväzok, a to ešte v podanom odpore. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného ohľadne zmluvnej pokuty. Žalovaný žiada, aby súd využil moderačné právo s odôvodnením, že uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je neadekvátnym postihom s ohľadom na „pochybenie“ žalobcu a jeho „omeškanie so splnením si svojich povinností pri plnení záväzku zo zmluvy o dielo“, keď „pripravil žalovaného, resp. prijímateľa príspevku o sumu 50 000,- eur“. K tomu uviedol, že žalobca nie je zodpovedný za nevyplatenie príspevku pánovi V. a dnes je to už potvrdené aj už spomínaným rozsudkom OS Komárno v konaní 4Cb 20/2019 (ktorý už bol aj potvrdený odvolacím súdom). Žalobca neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, preto sú úvahy žalovaného v tomto smere neopodstatnené. Čo sa týka výšky pokuty (aj keď žalovaný už v odvolaní výšku nenapádal), tak aj tá bola dohodnutá platne a primerane. Vyplýva to aj z judikátu, ktorý predložil sám žalovaný k svojmu podaniu z 12. 10. 2020 (uznesenie NS SR 3Obdo/11/2019). Vyplýva z neho, že: „Pre záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty z hľadiska uplatnenia moderačného práva súdu podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka je rozhodujúca výška dohodnutej zmluvnej pokuty v čase porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou.“ (bod 17.I.). V ich prípade bola výška zmluvnej pokuty v čase jej porušenia (prvý deň omeškania) len 0,1% z dlžnej sumy odmeny, pričom jej konečná výška závisí len od toho, kedy žalovaný svoj dlh zaplatí. V judikáte sú napokon uvedené aj sadzby zmluvnej pokuty, ktoré sa považujú za primerané (bod 20.1.): „Za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23% denne (33Odo/1779/2006).“ Ďalej v bode 20.2.: „Záver o neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty bol vyslovený v prípadoch, keď zmluvná pokuta bola vo výške 100 000,- Sk k hodnote zabezpečovanej povinnosti 3 000,- Sk (3Cdo/130/2006), resp. zmluvná pokuta vo výške 13% denne z dlžnej sumy (1ObdoV/93/2004).“ V našom prípade hovoríme o zmluvnej pokute vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy odmeny, a to počítanej len do času podania žaloby (08. 02. 2019). Takáto zmluvná pokuta v zmysle uvedenej judikatúry je teda primeraná a v žiadnom prípade nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. S odvolaním žalovaného nesúhlasí. Všetky okolnosti dohodnuté v zmluve o dielo pre vznik nároku žalobcu na odmenu za dielo boli naplnené, pričom ich naplnenie nie je medzi stranami sporu sporné: - žalobca dielo (žiadosť o NFP) vyhotovil a odovzdal ho žalovanému, žiadosť o NFP bola po jej podaní na PPA schválená, podľa bodu 4.1.2. zmluvy o dielo má žalobca nárok na odmenu, keď dôjde k schváleniu Žiadosti o NFP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tak ako poznamenal žalobca, žalovaný v odvolaní argumentoval rovnakými skutkovými a právnymi tvrdeniami ako v priebehu celého konania. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vyjadrení žalobcu nie sú uvedené žiadne také skutočnosti, ku ktorým by žalovaný už nezaujal stanovisko, žalovaný v rámci tohto vyjadrenia poukazuje v plnom rozsahu na ním podané odvolanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný v ňom neuvádza žiadne tvrdenia vo veci samej, preto s odvolaním nesúhlasí a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Doplnil, že zasiela súdu rozsudok KS v Nitre z 18. 02. 2021 sp. zn. 26Cob/68/2020, na ktorý už odkazoval v jeho predchádzajúcom vyjadrení, a ktorý v čase písania jeho vyjadrenia k odvolaniu bol už síce vyhlásený, ale nebol ešte vyhotovený. Ide o rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok OS Komárno v konaní 4Cb/20/2019, ktorým súd zamietol žalobu X. V. (syna žalovaného), ktorou sa domáhal voči žalobcovi zaplatenia náhrady škody z rovnakej zmluvy ako nárok uplatnený v tomto konaní. Žalovaný v priebehu tohto konania totiž často krát odkazoval na uvedené konanie vedené na OS Komárno, z ktorého predkladal zápisnice z pojednávaní, snažiac sa preukázať, že žalobca si údajne neplnil svoje zmluvné povinnosti. To však nebola pravda, pričom v uvedenom súdnom konaní to bolo aj preukázané. Súd žalobu X. V. zamietol,
pričom uviedol, že práve v dôsledku správania pána V. nebola žiadosť o platbu podaná na PPA včas, a teda práve v dôsledku jeho správania bola žiadosť o platbu zamietnutá. Teda, pán V. si spôsobil škodu sám, svojím nekonaním. V žiadnom prípade ju nespôsobil žalobca. Žalobca žiadosť o platbu vyhotovil, napriek nečinnosti X. V., včas, a to tak, aby ju pán Tóth stihol podať včas. Zo záverov predloženého rozsudku odvolacieho súdu odkázal na bod 20: „Aj podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na vykonané dokazovanie, to bol práve žalobca (X. V.), ktorý neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, čím v konečnom dôsledku došlo k zmareniu zamýšľaného účelu zmluvy. Žalobca teda v konečnom dôsledku nepreukázal, v čom došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti, a preto nemohol byť v konaní úspešný.“
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - žalovaným, proti výroku, ktoré bolo v jeho neprospech (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má po jeho doplnení zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 26. 08. 2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 9 000,-eur od 26. 08. 2017 do 08. 02. 2019, sumu 40,- eur ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako objednávateľ uzatvoril dňa 23. 09. 2015 so žalobcom ako zhotoviteľom zmluvu o dielo, predmetom ktorého bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu vytvoriť pre žalovaného dielo - žiadosť o nenávratný finančný príspevok na financovanie projektu žiadateľa X. V.. Žalobca následne pre žalovaného v súlade so zmluvou vypracoval žiadosť o získanie nenávratného finančného príspevku a dňa 21. 03. 2016 ju žalovanému odovzdal. Žalovaný po obdržaní žiadosti ju následne podal na príslušnom orgáne za účelom žiadania o nenávratný finančný príspevok. Žiadosť bola pôdohospodárskou platobnou agentúrou schválená, pričom túto skutočnosť žalobca preukazuje informáciou z centrálneho registra zmlúv. Podľa informácie z centrálneho registra zmlúv žalovaný uzatvoril s pôdohospodárskou platobnou agentúrou zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku dňa 10. 08. 2017. Schválený finančný príspevok bol vo výške 50 000,- eur. Pokiaľ ide o cenu za vyhotovenie žiadosti na jej výške a splatnosti, sa zmluvné strany dohodli v bode 4.1. zmluvy s tým, že žalovaný zaplatí cenu za vyhotovenie žiadosti žalobcovi v dvoch častiach - v prvej časti ceny diela vo výške 996,- eur + DPH, v druhej časti ceny diela sa má výška ceny vypočítať ako 15% z finančného príspevku. Žalovaný uhradil žalobcovi prvú časť odmeny. Výška finančného príspevku, ktorá je rozhodujúca pre výpočet druhej časti ceny, bola v sume 50 000,- eur. Druhá časť ceny diela vo výške 15% zo sumy finančného príspevku je 9 000,- eur, teda 7 500,- eur + DPH. Cena je v zmysle zmluvy splatná v lehote 15 dní odo dňa schválenia žiadosti. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť nesplnil. Žalobca nemá informáciu o dátume vydania rozhodnutia o schválení žiadosti, uplatňuje si teda druhú časť ceny so splatnosťou v lehote 15 dní odo dňa uzavretia zmluvy o nenávratnom finančnom prostriedku. Žalobca žalovaného viackrát vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, naposledy listom zo dňa 11. 12. 2019, ktorý žalovaný prevzal dňa 21. 12. 2019. Vzhľadom na to, že sa žalovaný so zaplatením ceny dostal do omeškania, žalobca si popri nároku na zaplatenie istiny uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa bodu 5.1. zmluvy, ako aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v sume 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy odmeny. Žalobca si v konaní uplatňuje zmluvnú pokutu za obdobie od 26. 08. 2017, teda od prvého dňa omeškania so zaplatením ceny do podania žaloby, teda do 08. 02. 2019. Žalobca si zároveň uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške 9% ročne zo sumy 9 000,- eur od 26. 08. 2017. Žalobca si ďalej uplatňuje aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur jednorazovo.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
11. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princíp riadneho a spravodlivého procesu ako vyplýva aj z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 OSP m. m I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Krasko c/ a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B str. 49, § 30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 OSP). Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/2009).
12. Za arbitrárne, resp. nedostatočne zdôvodnené je treba považovať rozhodnutie všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006).
13. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo dožadovať sa toho, aby súdy preberali alebo riadili sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04), a ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
14. Za právne posúdenie veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.
15. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne zhrnul skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku sa vyporiadal so všetkými pre rozhodnutie veci podstatnými skutočnosťami a aj s argumentáciou žalovaného, ktorú uvádzal v rámci konania na súde prvej inštancie. S poukazom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, k odvolacím námietkam žalovaného, odvolací súd dodáva, že poukazovanie na zmluvu o dielo uzavretú so synom žalovaného X. V. je irelevantné, pretože nárok v tomto konaní nebol uplatnený zo zmluvy s X. V., ale žalovaným na základe zmluvy zo dňa 23. 09. 2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. To, že po tom, čo X. V. splnil podmienky na uzavretie zmluvy, kontaktoval žalovaný žalobcu a žiadal v zmysle dohody zmluvu o dielo zmeniť tak, aby bol objednávateľom jeho syn X. V., v konaní nebolo preukázané, a tak je potrebné vychádzať z toho, že zmluva bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. Ani tvrdenia žalovaného, že pred uzavretím zmluvy o dielo mali prebiehať rokovania, podľa ktorých mal žalobca poskytnúť žalovanému službu „na kľúč“ až do úplného vybavenia, v konaní nebolo preukázané (na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný ani nenavrhol dôkazy). Predmet zmluvy bol jasne špecifikovaný v bode 2. zmluvy o dielo č. JV-11092015-1, a to vyhotovenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok v rámci podopatrenia 6.1 - Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov a odmena za vyhotovenie diela bola upravená v bode 4. tejto zmluvy. Nevyplýva z nej, že za vybavenie sa považovalo pripísanie peňazí na základe schváleného finančného prostriedku na účet žalovaného, resp. jeho syna. Očakávania žalovaného, že záväzok zo strany žalobcu bude splnený nie vtedy, keď bude administratívne schválená žiadosť o príspevok, ale vtedy, keď sa reálne dostanú do dispozície peniaze, ktoré mal na podnikanie titulom nenávratného finančného príspevku, sú v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo, ktoré sú určité a jasné, teda dohodou medzi žalobcom a žalovaným, zachytenej v písomnej dohode, ktorú obaja podpísali. Žalobca v priebehu konania vysvetlil jeho postup po schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok a tiež to, že žalovaný neposkytol žalobcovi takmer žiadnu súčinnosť v súvislosti s prípravou žiadosti o platbu, a to napriek tomu, že žalobca niekoľkokrát oznamoval X. V., či žalovanému, čo má pripraviť, kedy a kde má prísť, čo má doniesť, poslať, atď. Z výsluchu svedkyne U. F. v konaní na OS Komárno, na ktoré žalovaný v priebehu konania poukazoval, vyplýva, že žalovaný, ani jeho syn X. V., v prospech ktorého mal byť nenávratný finančný príspevok určený, dlhodobo nekomunikoval, neodpovedal na emaily, nedalo sa mu dlhodobo dovolať a na záver na dohodnuté stretnutie neprišiel. Následne žalobca poslal zásielku s vyhotovenou žiadosťou o platbu so sprievodným listom, čo a ako má pán V. k žiadosti doplniť, a to tak, aby mal možnosť žiadosť o platbu podať na PPA včas. Napriek uvedenému sa žalovaný k týmto skutkovým tvrdeniam nevyjadril, nepoprel ich, avšak napriek tomu v konaní tvrdil, že v dôsledku správania žalobcu bola žiadosť o platbu zamietnutá a PPA odstúpila od zmluvy. Tieto tvrdenia žalovaného neboli v konaní preukázané, nekonanie žalovaného, ktoré spôsobilo zamietnutie žiadosti o platbu sa žalovaný snažil preniesť na žalobcu, čo odôvodňoval tým, že konanie žalobcu bolo v rozpore so zásadami pocitového obchodného styku. S týmto sa odvolací súd nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazmi preukázaný skutkový stav v danej veci, z ktorého aj odvolací súd vychádzal. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na konanie, vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 4Cb/20/2019, v ktorom si syn žalovaného X. V. uplatňoval náhradu škody od žalobcu, k tomu je potrebné uviesť, že ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu v tejto veci je už aj toto
konanie právoplatne skončené, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 18. februára 2021 č. k. 26Cob/68/2020-427 rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/20/2019-336, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil. V konaní teda nebolo preukázané porušenie povinností zo strany žalobcu, pre ktoré by mu nárok na odmenu podľa zmluvy o dielo nevznikol. Samotné presvedčenie žalovaného o tom, že žalovaný má vykonať všetky tie úkony, ktoré budú viesť k reálnemu plneniu na to, aby takéto konanie žalobcu vyplývalo aj zo zmluvy, nestačí. Dohodu v takomto znení žalovaný v konaní nepreukázal, nebola preukázaná ani v konaní vedenom na Okresnom súde Komárno, na ktoré žalovaný v priebehu konania poukazoval a nepreukázal ani to, že by takýto úmysel žalovaného bol žalobcovi v čase uzavretia zmluvy o dielo známy, keďže je v rozpore s obsahom zmluvy o dielo, uzavretej medzi stranami. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že uplatnenie nároku na zaplatenie žalovanej sumy zo strany žalobcu nemožno považovať za výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto by nemalo požívať ochranu.
17. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a využitie moderačného práva v zmysle § 301 Obchodného zákonníka, k tomu odvolací súd dodáva, že s touto obranou žalovaného sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal v napadnutom rozsudku, pričom s jeho závermi sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom opakovane uvádzané tvrdenia žalovaného v odvolaní nie sú spôsobilé tento záver súdu zmeniť. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vzal pri svojom rozhodnutí do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, dôkazy vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu záveru, keď konanie žalobcu nevyhodnotil ako konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že v napadnutom rozsudku je nesprávne uvedený predmet konania (13 788,- eur s príslušenstvom, pričom správne malo byť uvedené 9 000,- eur s príslušenstvom), čo je potrebné postupom podľa § 224 CSP napraviť.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).