Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cb-20-2019.pdf
PDF · 146.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cb/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v spore žalobcu: Norbert Tóth nar. XX.X.XXXX, samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len „SHR"), Salka 242, IČO: 50 085 298, v konaní zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Premier Consulting EU s.r.o., Hadovská cesta 870, Komárno, IČO: 48 231 657, v konaní zast. Advokátska kancelária Moravčík a spol. s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 47 258 047 o zapl. 50.000.- eur s prísl.
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca zastúpený advokátom (advokátskou kanceláriou) podal na Okresný súd Komárno dňa 20.5.2019 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 50.000.- eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. V žalobe si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody a ušlého zisku, pričom poukázal na nasledovný skutkový a právny stav veci : Žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom Vojtechom Tóthom, Salka č. 242, 943 61 Salka, IČO: 40884686 (ďalej len „objednávateľ") Zmluvu o dielo č. I.-XXXXXXXX-X (ďalej len „ZoD") predmetom, ktorej bolo vyhotovenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre financovanie projektu žiadateľa Norberta Tótha, L.. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom D. č. XXX, (ďalej len „žalobca" alebo „žiadateľ") tak ako to vyplýva z článku 2 ZoD. Následne, podľa názoru žalobcu, malo podľa dohody strán zmluvy o dielo prísť ku zmene na strane objednávateľa, keďže príspevok mal byť poskytnutý žalobcovi Norbertovi Tóthovi, hoci uzavretie zmluvy dojednával E. P.. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok žalovaný vyhotovil a na jeho základe Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie zo dňa 5.5.2017 o schválení sumy 50.000.- eur, následne bola uzatvorená dňa XX.X.XXXX Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.: XXXNRXXXXXX (ďalej len „ZoPNFP") medzi žalobcom ako prijímateľom a poskytovateľom Poľnohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 2, 815 26 Bratislava I, IČO: 30 794 323 (ďalej len „PPA"). ZoPNFP nadobudla účinnosť dňa 17.8.2017. Žalobca v žalobe uviedol, že podpísanú zmluvu nemá k dispozícii, avšak z oznámenia PPA zo dňa 27.9.2018 o odstúpení od zmluvy uzavretie takejto zmluvy vyplýva. V zmysle článku 3 bod. 3.1 ZoPNFP bol žalobca povinný podať prvú žiadosť o príspevok na prvú splátku nenávratného finančného príspevku vo výške 70 % z celkovej paušálnej platby v lehote najneskôr do 9 mesiacov odo dňa účinnosti ZoPNFP. V súlade s ustanovením § 47a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") nadobudla ZoPNFP účinnosť dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia. ZoPNFP bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 16.8.2017, v zmysle čoho táto zmluva nadobudla účinnosť dňa 17.8.2017. V zmysle uvedeného bol žalobca povinný podať žiadosť o príspevok na prvú platbu najneskôr v lehote do 17.5.2018. Žalovaný ako zhotoviteľ bol v súlade so ZoD povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť vyhotovenie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, čo aj urobil, avšak následne bol povinný vykonať aj všetky ďalšie úkony tak, aby bol žalobcovi príspevok aj vyplatený. Podľa článku 3.5. ZoD bol žalovaný povinný objednávateľovi poskytnúť súčinnosť aj pri ďalších úkonoch, ktoré po schválení žiadosti o NFP nasledovali vrátane podania žiadosti o platbu. Z komunikácie, ktorú žalobca predložil súdu, podľa názoru žalobcu vyplýva, že objednávateľ E. P., ako aj žalobca Norbert Tóth o takúto súčinnosť žiadali. Žalovaný však nedoručil žalobcovi ani objednávateľovi E. P., ako ani poskytovateľovi príspevku takúto žiadosť včas, v dôsledku čoho bola následne žiadosť o platbu zamietnutá a PPA odstúpilo od zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca predložil súdu listinu žalovaného zo dňa 16.5.2018 „Pokyny ku kompletizácii žiadosti o platbu", avšak už dňa 17.5.2018 mala byť táto žiadosť doručená PPA. Z rovnakého dátumu je aj email od žalovaného, pričom žalobca predložil doklad „Pohyb vnútroštátnej zásielky", z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že žiadosť o platbu bola objednávateľovi E. P. doručená do D. až dňa 17.5.2018 o 13:57 hod. Následkom nesplnenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo ZoD došlo k oneskorenému odovzdaniu diela, čím bolo zmarené podanie žiadosti na prvú splátku nenávratného finančného príspevku vo výške 70 % z celkovej paušálnej platby t.j. sumy 35.000.- eur. Dôsledkom nesplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného bola skutočnosť, že PPA podaním zo dňa 27.9.2018 (Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od ZoPNFP) odstúpila a následne podaním zo dňa 15.3.2019 (Oznámenie o zamietnutí žiadosti o platbu), žalovanému platbu zamietla. V dôsledku uvedených skutočností tak bola podľa názoru žalobcu konaním žalovaného odňatá žalobcovi možnosť podať žiadosť aj o druhú a záverečnú žiadosť o príspevok vo výške 30 % z celkovej paušálnej platby t.j. sumy 15.000.- eur. Podľa názoru žalobcu mu vznikla škoda v celkovej výške 50.000.- eur ako ušlý zisk, ktorý by dosiahol v prípade, ak by žalovaný konal v súlade so ZoD a odbornou starostlivosťou a vyhotovil a odovzdal dielo objednávateľovi včas. Na základe uvedeného skutkového stavu, žalobca je toho právneho záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu s poukazom na ustanovenie § 420 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti pričom táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí „pod Rc 56/2004" v zmysle, ktorého je porušenie zmluvnej povinnosti protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy, tak ako to je aj v tomto prípade. Predpokladom na vznik zodpovednosti za škodu porušením právnej povinnosti sú skutočnosti:
a) porušenie právnej povinnosti - v tomto prípade vzhľadom na uvedené jednoznačne došlo k porušeniu právnej povinnosti keď žalovaný jednak nekonal s odbornou starostlivosťou a v súlade so ZoD, keď nesplnil svoju povinnosť odovzdať dielo žalovanému včas a to v lehote najneskôr 3 dni pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok
b) vznik škody - vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný neodovzdal objednávateľovi dielo včas nebolo možné podať včas ani samotnú žiadosť o prvú splátku finančného príspevku v sume 35.000.- eur v dôsledku čoho bola žiadosť žalobcu o prvú splátku zamietnutá pričom následne došlo zo strany PPA k odstúpeniu od ZoPNFP čím žalobca prišiel o možnosť požiadať o druhú splátku finančného príspevku v sume 15.000.- eur; v zmysle uvedeného je tak jednoznačne preukázaný vznik škody v sume 50.000.- eur, ktorá predstavuje ušlý zisk žalobcu, ktorý by v prípade splnenia povinnosti žalovaným vyplývajúcej zo ZoD bol jednoznačne dosiahol
c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou - existencia predmetnej príčinnej súvislosti vyplýva zo samotného znenia ZoD, keď na základe riadne vykonaného diela malo prísť k poskytnutiu finančného príspevku v prospech žiadateľa respektíve žalobcu, ku ktorému však z dôvodov na strane žalovaného nedošlo
d) zavinenie - nakoľko zo stany žalobcu ako žiadateľa a rovnako zo strany objednávateľa bola žalovanému ako zhotoviteľovi poskytnutá všetka potrebná súčinnosť ako aj dokumentácia potrebná na riadne vyhotovenie diela možno porušenie ZoD a teda aj zavinenie vzniku škody pričítať výlučne žalovanému. S poukazom na uvedené, podľa názoru žalobcu, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalobca ďalej uviedol, že ak by boli pochybnosti o právnej kvalifikácii s poukazom na škodu vzniknutú porušením právnej povinnosti, poukazuje aj na ustanovenie § 415 OZ, kde porušenie prevenčnej povinnosti rovnako zakladá nárok na náhradu škody, pričom je nesporné, že žalovaný oneskorene poskytol súčinnosť, na základe ktorej mali byť žalobcovi už vyplatené finančné prostriedky z dôvodu schválenej žiadosti a uzavretej zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca, pokiaľ ide o samotnú škodu, ktorá mu vznikla poukázal na ustanovenie § 442 OZ v zmysle, ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa názoru žalobcu škodným konaním žalovaného nastala ujma spočívajúca v tom, že žalobcovi nebol poskytnutý finančný príspevok vo výške 50.000.- eur a teda v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt hoci sa to vzhľadom na predmetný skutkový stav dalo očakávať. Škodová udalosť zavinená žalovaným tak jednoznačne zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku pričom priamo v dôsledku tejto škodovej udalosti očakávaný zisk dosiahnutý nebol.
2. Okresný súd Komárno vydal dňa 18.6.2019 platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/20/2019-63, proti ktorému však žalovaná strana zastúpená advokátom (advokátskou kanceláriou) podala odpor s odôvodnením. V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že neuznáva celý uplatňovaný nárok a popiera existenciu nároku žalobcu voči žalovanému. Tvrdil, že neporušil žiadnu zo svojich povinností súvisiacich s predmetnou ZoD a teda nemohol spôsobiť žalobcom definovanú škodu. Nepopieral niektoré skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré však doplnil o nové skutočnosti, ktoré žalobca neuviedol, avšak nesúhlasil so žalobcovým právnym posúdením relevantného skutkového stavu. V odôvodnení odporu (č.l. 74 až 80 spisu) žalovaný podrobne špecifikoval, v čom nesúhlasí s podanou žalobou tak po skutkovej, ako aj právnej stránke. Žalovaný potvrdil, že uzatvoril ZoD s E. P. (M. Ž.), na základe ktorej žalovaný vyhotovil v prospech žalobcu dielo - Žiadosť o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „žiadosť o NFP"). Žiadosť o NFP bola vyhotovená pre žalobcu tak ako to bolo v ZoD dohodnuté. Podľa názoru žalovaného nikdy nemalo prísť k zmene na strane objednávateľa v ZoD, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Je pravdou, že žiadosť o NFP bola v máji 2017 schválená, ale objednávateľ nezaplatil žalovanému odmenu za vyhotovenie predmetnej žiadosti o NFP. V čase, keď mal žalobca predložiť na PPA žiadosť o platbu schváleného príspevku a to dňa 17.5.2018 bol v omeškaní s úhradou odmeny žalovanému. Žalobca po schválení žiadosti o NFP podpísal s PPA zmluvu o NFP, ktorá nadobudla účinnosť dňa 17.8.2017 t.j. sporná podľa názoru žalovaného nie je ani lehota na podanie žiadosti o platbu. Po uzatvorení zmluvy o NFP však žalobca, ale ani jeho M. E. P. t.j. objednávateľ písomne nepožiadali o to, aby žalovaný poskytol súčinnosť podľa bodu 3.5. druhej vety ZoD. Žalovaný však túto súčinnosť napriek tomu poskytol a z vlastnej iniciatívy niekoľkokrát žalobcu upozorňoval na jeho následné povinnosti vo vzťahu k PPA, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o NFP, vrátane toho, že má povinnosť poslať na PPA žiadosť o platbu, ako aj lehotu kedy má tak urobiť. Žalovaný tak upozornil žalobcu listom zaslaným dňa 17.8.2017, ktorý sám žalobca priložil k žalobe ako prílohu s označením „Informácia k projektu pre klienta". V tomto liste bol žalobca výslovne upozornený, že žiadosť o platbu musí žalobca podať do 9 mesiacov od účinnosti zmluvy o NFP t.j. 16.5.2018. Žalovaný zámerne uviedol o jeden deň kratšiu lehotu (16.5.2018 namiesto 17.5.2018) práve pre prípady, aby mali klienti navyše jeden deň času, ak by sa podanie žiadosti o platbu z nejakých dôvodov nestíhalo urobiť. Podľa názoru žalovaného, komunikácia zo strany žalobcu začala viaznuť, nedalo sa s ním spojiť a to už v čase realizácie plnenia povinnosti oznámenia na PPA o zahájení realizácie podnikateľského plánu, čo muselo byť vykonané do 6 mesiacov od dátumu podpísania zmluvy o NFP teda do 15.2.2018. Žalovaný poslal žalobcovi email zo dňa 17.1.2018, nevedel sa mu ale dovolať. Dovolal sa mu na poslednú chvíľu, takže sa táto povinnosť ešte včas splnila. Následne však žalobca nekomunikoval so žalovaným a preto poslal žalovaný žalobcovi dňa 9.5.2018 email, v ktorom ho výslovne žiadal a upozornil na blížiaci sa termín a vyzval ho, aby sa snažil spojiť so žalovaným z dôvodu skompletizovania žiadosti. Žalobca súhlasil s termínom 16.5.2018, pričom mu žalovaný uviedol, že ide o „šibeničný termín" a že musí splniť „do bodky všetky pokyny" od žalovaného. Žalovaný navyše poslal dňa 16.5.2018 žalobcovi doplňujúci email, v ktorom ho opätovne upozornil na podklady a informácie, ktoré má na stretnutie priniesť. Žalovaný v dohodnutý termín neprišiel, žalovaný sa mu snažil sa ešte dovolať, no bezvýsledne. Napokon žalovaný zaslal už dňa 16.5.2018 žalobcovi celú dokumentáciu aj so žiadosťou o platbu v balíku expresným kuriérom, aby nezmeškal lehotu na podanie žiadosti o platbu. Žalobca si však zásielku prebral až dňa 17.5.2018 o 13.57 hod. ako to vyplýva z dôkazov, ktoré sám predložil k žalobe. Napriek tomu, že si dokumentáciu žalobca od žalovaného neprišiel vyzdvihnúť na dohodnuté stretnutie a napriek tomu, že s ním nekomunikoval, žalobca celú dokumentáciu o platbu pripravenú na odoslanie na PPA v deň, kedy to bolo potrebné poslať od žalovaného dostal. Je len vinou samotného žalobcu, že tak neurobil. Žalovaný následne právne zdôvodnil: po 1.) prečo neporušil povinnosť, pretože mu táto ani nevznikla, keďže ho na ňu žalobca písomne nevyzval, po 2.) prečo neporušil povinnosť, pretože mu táto ani nevznikla keďže sa objednávateľ Vojtech Tóth dostal do omeškania s úhradou odmeny, po 3.) prečo neporušil povinnosť, pretože žiadosť o platbu napriek pasivite žalobcu vyhotovil riadne a včas (č.l. 77 až 80 spisu). Na základe uvedeného žalobu žiadal zamietnuť. ako nedôvodnú.
3. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že nakoľko obrana žalovaného spočíva predovšetkým v jeho tvrdení, že nebol povinný poskytnúť žalobcovi ďalšiu súčinnosť, ktorá mala smerovať k podaniu žiadosti o platbu, potom však o tom, že žalobca takúto žiadosť podal svedčí jednoznačne samotné konanie žalovaného, ktorý tvrdí, že sa snažil kontaktovať so žalobcom a údajne neúspešne, napriek tomu že vedel, aký následok hrozí nepodaním žiadosti, pričom žalobcovi poslal podklady pre žiadosť posledný deň lehoty na jej predloženie. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa so žalobcom nevedel skontaktovať, tak žalobca poukazuje na skutočnosť, že účastníkom zmluvy o dielo bol jeho otec E. P. a teda mal žalovaný kontaktovať jeho, tak ako s ním vedel spolupracovať v čase pred schválením žiadosti o príspevok, rovnako to bolo možné aj následne v druhej fáze procesu pridelenia NFP, resp. jeho vyplatenia. Žalobca žiadosť na PPA poslal bezodkladne potom, čo mu bola doručená zo strany žalovaného, avšak táto už nebola akceptovaná pre zmeškanie lehoty. Žalobca ako i E. P. ako objednávateľ v ZoD boli od počiatku usmerňovaní zo strany žalovaného tak, že všetky úkony a procesy až do pripísania platby na účet žalobcu zabezpečí žalovaný. V takomto smere prebiehali aj rokovania pred uzavretím ZoD, ktoré za žalovaného viedla „G. N.", ktorej bližšie údaje žalobca nevedel uviesť a ktorá v konaní nebola vypočutá ani ako svedkyňa. Žalobca navrhol vypočuť ako svedkov svojho otca E. P., ako aj E. T., ktorý mal byť prítomný pri úvodných rokovaniach so žalovaným. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie § 265 ObZ, podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V tomto smere mal podľa jeho vysvetlenia na mysli obranu žalovaného, ktorý tvrdí, že žalobca mal písomne požiadať o pokračovanie v spolupráci. Zároveň poukázal na to, že akým účelom by bol žalobca resp. jeho otec uzatvárali ZoD, keby žalobca nechcel docieliť poukázanie finančných prostriedkov na svoj účet? Účelom tohto procesu totiž nebolo schválenie dotácie ale jej poskytnutie. Žalobca vynaložil množstvo nákladov na to, aby spĺňal podmienky pre pridelenie NFP a aby mohol následne s poskytnutými prostriedkami hospodáriť ako mladý farmár. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je žalobca toho názoru, že ako základný a hlavný účel zmluvy, ktorú uzavrel jeho otec bolo reálne poskytnutie finančných prostriedkov, nie len administratívne schválenie žiadosti, preto všetky povinnosti žalovaného mali smerovať k tomuto záverečnému cieľu. Na základe toho má žalobca za to, že žaloba bola podaná dôvodne a že žalovaný zodpovedá za to, že žalobcovi finančné prostriedky zo schválenej dotácie poskytnuté neboli.
4. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/20/2019-110, zo dňa 8.7.2019 súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/20/2019-63, zo dňa 18.6.2019 v celom rozsahu a uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/20/2019-112, zo dňa 8.7.2019 vyzval v súlade s ustanovením § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku (v rozsudku ďalej len „CSP") žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k odporu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a poučil ho, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. V predmetnom uznesení súd poučil žalobcu aj o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
5. Súd po vykonaní zákonom stanovených procesných úkonov podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie a to na termín dňa 30.10.2019 (obe strany sporu žiadali odročenie z dôvodu možnej mimosúdnej dohody), následne na termíny dňa 20.11.2019 (otvorenie pojednávania a vykonávanie dokazovania výsluchom žalobcu, ako aj výsluchom svedka E. P.), dňa 15.1.2020 (výsluch svedkov I. E. a E. T.), dňa 18.3.2020 (zmena termínu pojednávania z dôvodov opatrení zameraných na zabránenie šírenia ochorenia koronavírusom COVID-19), dňa 20.5.2020 (odročený z dôvodov na strane oboch strán konania v súvislosti s opatreniami zameranými na zabránenie šírenia ochorenia koronavírusom COVID-19), dňa 24.6.2020 (výsluch svedkyne R. T., vykonávanie dokazovania oboznámením listinných dôkazov, záverečné reči a skončenie dokazovania s odročením na vyhlásenie rozhodnutia súdu). V zásade platí zákonná dikcia, že pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1 CSP). Nakoľko z hľadiska vykonania dokazovania nebolo možné predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia na jedinom pojednávaní, súd odročil pojednávania postupom podľa § 180 ods. 4 CSP a vykonal dokazovanie na troch pojednávaniach a to za prítomnosti oboch strán konania, ktoré sa na pojednávanie vždy riadne dostavili a vo veci samej sa vyjadrili aj pred súdom.
6. Žalobca v žalobe, ako aj vo svojom procesnom útoku počas dokazovania, ako aj v záverečnej reči pred súdom trval na skutkových, ako aj právnych dôvodoch podanej žaloby a to počas celého konania (odsek 1 odôvodnenia tohto rozsudku, ako aj odsek 3 odôvodnenia tohto rozsudku). Počas dokazovania reagoval na skutočnosti a okolnosti, ktoré vyšli najavo počas dokazovania, pričom cieľom jeho procesného útoku bolo preukázať, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla t.j. za to, že žalobcovi finančné prostriedky zo schválenej dotácie poskytnuté v konečnom dôsledku neboli.
Právnym titulom podanej žaloby, ako aj procesného útoku bol nárok žalobcu na náhradu škody, ktorý bol definovaný s poukazom na ustanovenia § 420 OZ resp. § 415 OZ.
7. Žalovaná strana v rámci svojej procesnej obrany v odpore, vo vyjadreniach počas dokazovania, ako aj v záverečnej reči pred súdom uvádzala, že si svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona splnila, avšak naopak poukázala na konanie žalobcu, ktorý si neplnil svoje povinnosti, nezabezpečil súčinnosť, ktorú bol povinný vykonať, aby mu nevznikla škoda, ktorá mu hrozila, pričom na jej odvrátenie nezakročil spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Právne v procesnej obrane poukázal najmä na ustanovenia § 376 ObZ a 384 ObZ, ako aj na ustanovenie ň 417 ods. 1 OZ.
8. Charakteristika procesného nároku daného sporu bola vymedzená žalobcom v súlade s obsahom žaloby (dôvody č.l. 3 až 5 spisu) a jeho procesným útokom, ako nárok na náhradu škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi tým, že nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o dielo (t.j. oneskorené odovzdanie diela, čím bolo zmarené podanie žiadosti na prvú splátku nenávratného finančného príspevku), ktorú uzatvoril so žalobcom, čím žalobcovi vznikla škoda, ktorú špecifikoval žalobca v konečnom rozsahu v sume 50.000.- eur. Počas dokazovania vo svojich procesných úkonoch resp. vyjadreniach, pri posúdení dôvodnosti podanej žaloby a pri rozhodovaní súdu, žalobca poukázal právne najmä na ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, § 415 OZ, ako aj § 442 OZ, na ktoré odkázala advokátka žalobcu aj v záverečnej reči a v konečnom návrhu, kde trvala na tom, že žalovaný mal spracovať podklady pre podanie žiadosti o platbu, pretože mu to zmluvne vyplývalo zo záväzkovo právneho vzťahu, pričom mu unikli lehoty na podanie žiadosti o platbu, ku ktorej minimálne konkludentne pristúpil. K týmto dôkazom sa vo svojej procesnej obrane vyjadril aj žalovaný, ktorý taktiež počas dokazovania predložil súdu svoje vyjadrenia a dôkazy, ktoré rozviedol vo svojich procesných podaniach a vyjadreniach t.j. vo svojej procesnej obrane. Žalovaný počas dokazovania preukazoval predovšetkým to, že nezanedbal žiadne svoje povinnosti, ktoré by mu vyplývali zo zmluvného záväzku, ako aj to, že by bol porušil akúkoľvek v danom spore relevantnú právnu povinnosť voči žalobcovi. Skutkovo preukazoval to, že žalobca si neplnil svoju povinnosť súčinnosti, ktorej nesplnenie v konečnom dôsledku zavinilo nedosiahnutie stanoveného cieľa. V rámci dokazovania bolo vykonané súdom dokazovanie prečítaním a oboznámením sa s listinami (§ 204 CSP), predovšetkým : zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (č.l. 16 až 19 spisu), emailom (č.l. 20 spisu), odstúpením od zmluvy (č.l. 21 a 22 spisu), osvedčením o zápise do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov (č.l. 23 a 24 spisu, ako aj č.l. 180 spisu), oznámením o zamietnutí žiadosti o platbu (č.l. 25 spisu), pohybom vnútroštátnej zásielky (č.l. 26 spisu), pokynmi ku kompletizácii ŽOP1 (č.l. 27 spisu), rozhodnutím o schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok (č.l. 28 spisu), zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku (č.l. 29 až 38 spisu), zmluvou o dielo (č.l. 39 až 42 spisu), plnomocenstvom (č.l. 43 spisu), faktúrou (č.l. 82 spisu), emailami (č.l. 83 a 84 spisu), preberacím listom (č.l. 85 spisu), výzvou na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok (č.l. 86 až 97 spisu), prílohou k ŽOP (č.l. 179 spisu), zoznam povinných príloh k žiadosti o platbu vrátane dôležitých upozornení pre prijímateľa (č.l. 181 spisu), oznámením o zamietnutí žiadosti o platbu (č.l. 182 spisu), oznámením o splnení podmienky poskytnutia príspevku (č.l. 183 spisu), oznámením o zahájení realizácie podnikateľského plánu s prílohami a žiadosťou o platbu (č.l. 184 až 189 spisu), preberacím listom s prílohami (č.l. 213 a 214 spisu), predžalobnou výzvou na zaplatenie a posledným pokusom o zmier (č.l. 215 až 217 spisu), úradnými hodinami notárky Notárskeho úradu Štúrovo (č.l. 218 a 219 spisu), potvrdením Pošty Štúrovo 1 (č.l. 220 spisu), žiadosťou o nenávratný príspevok z programu rozvoja vidieka SR XXXX - XXXX G. (č.l. 221 až 234 spisu), podnikateľským plánom (č.l. 235 až 249 spisu), emailom (č.l. 272 spisu). Súd taktiež prihliadol na výpoveď žalobcu vykonanú podľa § 195 ods. 1 a nasl. CSP na pojednávaní dňa 20.11.2019 (č.l. 163 až 166 spisu), ako aj na výpovede svedkov E. P. vykonaného v súlade s ustanovením § 196 ods. 1 a nasl. CSP taktiež na pojednávaní dňa 20.11.2019 (č.l. 167 až 170 spisu), ako aj výpovede svedkov I. E. S. E. T. vykonané v súlade s ustanovením § 196 ods. 1 a nasl. CSP na pojednávaní dňa 15.1.2020 (č.l. 264 až 267 spisu), ako aj výpoveď svedkyne R. T. vykonanej v súlade s ustanovením § 196 ods. 1 a nasl. CSP na pojednávaní dňa 24.6.2020 (č.l. 323 až 328 spisu).
9. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Zákon v uvedených ustanoveniach vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (článok 46 Ústavy Slovenskej republiky). Preto súd po vykonanom dokazovaní po zhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, pritom po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, aj z hľadiska pravdivosti a dôležitosti, ako aj zákonnosti, pri dodržaní základných princípov civilného procesu, dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru, pričom pri právnom posúdení veci resp. hmotnoprávnom posúdení veci, použil v tomto rozsudku citované zákonné ustanovenia a to v súlade aj s právnou argumentáciou oboch strán konania, ako aj ustálenou rozhodovacou praxou súdov.
10. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ"), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 1 ods. 2 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Vznik zmluvy je všeobecne upravený v Občianskom zákonníku (§ 40 a nasl.). Obchodný zákonník upravuje len niekoľko málo odchýlok a to so zreteľom na špecifickú úpravu obchodných zmlúv s cieľom zjednodušiť a tým uľahčiť proces kontraktácie v obchodných vzťahoch. Občiansky zákonníka rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov a to : · z právnych úkonov, najmä zo zmlúv (dvojstranné alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony) · zo spôsobenej škody (§ 420 a nasl.) · z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.) · z iných v zákone uvedených skutočností (v práve záväzkovom, v práve vecnom, v práve dedičskom atď.).
12. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie (§ 536 ods. 1 ObZ).
13. Na základe (v odseku 10. až 12. odôvodnenia tohto rozsudku) uvedených a citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že na základe ich výkladu je možné ustáliť, kto je nositeľom práv a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý mohol byť uzatvorený medzi subjektmi obchodného vzťahu. Na zistenie uvádzaných skutočností je potrebné ozrejmiť okolnosti uzatvárania zmluvy, ako aj to, kto uzatváral zmluvu a v akom rozsahu mal oprávnenie zmluvu uzatvárať, resp. koho vlastne jeho konanie s poukazom aj na obsah právneho úkonu zaväzovalo. Skúmanie týchto skutočností resp. okolností v spoločnom kontexte je potrebné aj z dôvodu, že sami o sebe nemôžu spôsobiť (ne)vymáhateľnosť pohľadávky, zánik záväzku, prípadne neplatnosť zmluvy, ak nemožno nielen z označenia účastníkov, ale aj z celého obsahu právneho úkonu jeho výkladom podľa § 34 a nasl. OZ a § 266 a nasl. ObZ zistiť, kto bol vlastne účastníkom zmluvy, kto bol nositeľom práv a povinností z predmetného právneho vzťahu. Potom je nutné prihliadnuť na všetky zistené skutkové okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy. V tomto smere súd ustálil, že žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom E. P., D. č. XXX, XXX XX D., IČO: 40884686 Zmluvu o dielo č. I.-XXXXXXXX-X (č.l. 39 až 42 spisu) zo dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bolo vyhotovenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre financovanie projektu žiadateľa (žalobcu) Norberta Tótha, nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom D. č. XXX, nazvanej ako „Projekt" tak, ako to vyplýva z článku 2., konkrétne bod 2.1.1. predmetnej zmluvy o dielo. Je však nutné dodať, že v článku 2. predmet zmluvy je ďalej uvedené (bod 2.1.2. predmetnej zmluvy), že predmetom zmluvy je aj záväzok zhotoviteľa v prípade potreby vykonať aj úkony spojené s procesom verejného obstarávania, ktoré žiadateľ vyhlási v súvislosti s Projektom, ako aj záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi za vyhotovenie diela odplatu za podmienok uvedených v zmluve (bod 2.1.3. predmetnej zmluvy). Pri posudzovaní predmetu zmluvy o dielo, ale aj predmetu sporu je nutné vziať do úvahy všetky uvedené predmetné zmluvné dojednania. Z tejto písomne uzatvorenej zmluvy o dielo teda jasne vyplýva, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre financovanie rozbehu podnikania žalobcu bol hlavným predmetom zmluvy o dielo, ale pri splnení presne vymedzených zmluvných podmienok. Dokazovaním bolo preukázané, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola vyhotovená pre žalobcu tak ako to bolo zmluvne dojednané. Z tohto pohľadu preto žalovaný podľa názoru prvoinštančného súdu neporušil svoje povinnosti, naopak podľa výsledkov vykonaného dokazovania, objednávateľ zrejme porušil bod 2.1.3. zmluvy o dielo, keď riadne a včas nezaplatil za dielo (čo však nie je predmetom tohto sporu). V tomto smere je potrebné poukázať aj na bod 3.5. prvá veta predmetnej zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že toto dojednanie žalovaný splnil. V bode 3.5. druhá veta predmetnej zmluvy o dielo je stanovená aj možná presne vymedzená ďalšia činnosť, ktorá je podmienená „písomnou žiadosťou o súčinnosť", ktorú však podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobca žalovanému nepredložil a ani nezaslal.
14. Zákon upravuje inštitút prejavu vôle v obchodnom práve tak, že prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy (§ 266 ods. 1 ObZ). V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá (§ 266 ods. 2 ObZ). Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí (§ 266 ods. 3 ObZ). Pravidlá pre interpretáciu právnych úkonov sú obsiahnuté predovšetkým v ustanoveniach § 35 ods. 2 a 3 OZ. Osobitne (lex specialis) interpretačné pravidlá pre obchodné vzťahy obsahujú citované ustanovenia § 266 ods. 1 a nasl. ObZ. OZ uprednostňuje jazykový prejav a vôľa, ktorá bola prejavená, má doplňujúci, podporný význam. ObZ pri úprave interpretácie nerozlišuje medzi právnymi úkonmi a ich interpretáciu upravuje pre všetky právne úkony rovnako. ObZ v § 266 ods. 1 ako rozhodujúce akcentuje (zdôrazňuje) iné kritérium a to význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je určený, známy alebo jej musel byť známy. V danom prípade sa strany sporu mali spravovať vyššie uvedeným zákonnými ustanoveniami z dôvodu, aby ich prejavy vôle boli jednej či druhej strane jednoznačne pochopiteľné a jasné. Prejav vôle strán sporu bol jednoznačne definovaný v písomnej forme, kde však žalobca vystupoval ako subjekt dotknutý zmluvným dojednaním oboch hlavných zmluvných strán, preto už pri uzatvorení zmluvy mali hlavné zmluvné strany proklamovať svoju vôľu uzatvorením jasných, presných a striktných podmienok zhotovenia diela, podchytených v konkrétnej zmluve o dielo. Na druhej strane strany sporu boli v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj v jej priebehu podnikateľmi, ktorí podstupovali s poukazom aj na ustanovenie § 2 ods. 1 ObZ rôzne podnikateľské riziká a taktiež si mali uvedomiť dôležitosť a vážnosť uvedenia všetkých dôležitých podmienok potrebných pre riadne zhotovenia diela resp. dodania diela. Počas dokazovania vypočutá svedkyňa I. E. potvrdila, že v rámci svojej poradenskej činnosti ponúkala predmetné služby, ktoré boli riešené písomne, zmluvne s tým, že jej klienti dostali zmluvu na preštudovanie, pričom pri prvom stretnutí nikdy nedošlo k podpisu zmluvy. Po riadnom preštudovaní, po zodpovedaní otázok potenciálnych klientov boli zmluvy ošetrené číslom a dátumom. Žiaden nátlak na nikoho nerobila, pričom tak tomu bolo aj v spornom prípade, kde následne vysvetlila E. P., ako aj L. P. aj to, že jej práca končí uzatvorením zmluvy o dielo a následne k zaregistrovanej zmluve sa pridelí projektový manažér, ktorý bude ďalej pracovať s klientom. Zmluva o dielo bola podpísaná, odovzdaná tak E. P.Ó., ako aj L. P., pričom obaja mali dostatok času si všetko premyslieť. V tomto smere výpoveď svedka E. T. nemení nič na výpovedi tejto svedkyne, ako aj zisteniach a záveroch súdu, pretože ten bol prítomný iba na informačnom stretnutí, ale keďže nespĺňal kritériá vôbec sa projektu nezúčastnil. Navyše návrh zmluvy riadne ani nevidel a ako to sám uviedol pred súdom „zahodil ho a ani si ho neprečítal". Výpoveď svedka E. P. však iba potvrdzuje to, že ak aj chceli zmluvu zmeniť k tomu nedošlo a bola podpísaná t.j. uzatvorená tak, ako bola aj súdu predložená. Sám E. P. potvrdil, že so žalovaným boli v dlhodobom, nepravidelnom kontakte a myslel si, že to všetko bude vybavovať žalovaný, čo však nekorešpondovalo s písomne uzatvorenou zmluvou, v ktorej sú dohodnuté podmienky, ktoré aj on sám (okrem ďalších účastníkov) svojím podpisom potvrdil. Svojím podpisom potvrdil, že zmluvu prečítal, všetky jej ustanovenia mu boli jasné a zrozumiteľné, pričom vyjadril aj on svoju slobodnú a vážnu vôľu zbavenú akýchkoľvek omylov (bod 6.7. zmluvy).
15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Z podanej žaloby vyplýva, že žalobca žiadal, aby mu žalovaný z titulu náhrady škody a ušlého zisku, uhradil škodu, ktorú mu mal spôsobiť v rozsahu, ktorú špecifikoval žalobou a svojimi vyjadreniami počas konania pred súdom. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : · porušenie právnej povinnosti - protiprávny úkon, · vznik a existencia škody, · príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, · zavinenie, · a v obchodných veciach predvídateľnosť škody.
17. Z citovaného ustanovenia § 415 OZ je zrejmé, že každý je povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje všeobecne na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov t.j. pred súdom strán konania a má formu generálnej prevencie. Rovnako s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 2 druhá veta ObZ možno skonštatovať, že uvedená generálna prevencia sa vzťahuje všeobecne i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov t.j. pred súdom strán konania. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.
18. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu konania, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
19. Podľa § 417 ods. 1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
20. Čo sa týka tohto ustanovenia, ktoré použila v právnych súvislostiach, v procesnej obrane aj strana žalovaná, je nutné uviesť, že ide o ustanovenie, ktoré má charakter špeciálnej prevencie. Povinnosť uskutočniť prevenčný zákrok na odvrátenie škody majú všetci ohrození účastníci občianskoprávnych vzťahov, bez ohľadu na to či sú fyzickými osobami alebo právnickými osobami, teda v danom prípade aj žalobca.
21. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 20.11.2019 uviedla (prostredníctvom svojej advokátky č.l. 162 spisu), že nežaluje žalovaného s poukazom na ustanovenie § 373 ObZ, ale podľa § 420 a nasl. OZ prípadne § 415 OZ teda na základe všeobecnej zodpovednosti za spôsobenie škody. Ak by aj žalovaný nemal žiadne povinnosti voči žalovanému, reálne očakával od žalovaného, aby účelom uzavretej zmluvy bolo, že peniaze dostane a nie len to, že mu bude formálne schválená žiadosť. V tomto smere je však potrebné uviesť, že podľa § 376 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa § 384 ods. 1 ObZ osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Z ustanovení § 373 až 386 ObZ vyplýva, že zodpovednosť za škodu upravená v nich sa vzťahuje iba na škodu, ktorá bola spôsobená porušením povinnosti zo záväzku. Ustanovenie § 757 ObZ však rozširuje aplikáciu ustanovení o náhrade škody aj na škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených ObZ. Ustanovenie o zodpovednosti za škodu sa použije aj na škodu spôsobenú porušením povinností uvedených v I. a II. časti ObZ. Ak však povinný poruší povinnosti stanovené iným právnym predpisom, zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, ak iný právny predpis neustanovuje inak. V zásade však platí, že právo na náhradu škody sa poškodenému nepriznáva, ak nesplnenie povinnosti bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná, k čomu vlastne po vykonanom dokazovaní aj súd dospel.
22. V danom prípade bolo teda počas dokazovania preukázané, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný totiž splnil svoju povinnosť a v súlade so zmluvou o dielo vyhotovil „Žiadosť o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR XXXX-XXXX, v rámci podopatrenia 6.1. - Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov" pre financovanie projektu žalobcu už v roku 2016 t.j. dva roky pred termínom podania žiadosti o platbu, čím si splnil bod 2.1.1. zmluvy o dielo. Následne však žalovaný nebol písomne vyzvaný v súlade s bodom 3.5. druhá veta zmluvy o dielo (ide o zmluvné dojednanie) na to, aby poskytol či už žalobcovi, alebo jeho otcovi E. P. ďalšiu súčinnosť na zabezpečenie nasledujúcich úkonov súvisiacich s podaním žiadosti o platbu resp. vyhotovenia žiadosti o platbu, ktorú mal podať žalobca riadne a včas, aby dostal finančné prostriedky. Žalovanému nebola vyplatená odmena zo zmluvy o dielo, napriek tomuto faktu, sa snažil túto úlohu splniť. Žalovaný kontaktoval a upozorňoval žalobcu, z dôvodu splnenia jeho povinností vo vzťahu k PPA zo zmluvy o NFP a nakoľko žalobca nezabezpečoval ďalšiu súčinnosť, písomnú žiadosť o vyhotovenie platby žalobcovi zaslal spolu s prípisom nazvaným „Pokyny ku kompletizácii ŽOP 1" zo dňa 16.5.2018 (č.l. 27 spisu). Na predchádzajúce výzvy a emaily žalobca včas nereagoval, napriek tomu, že bol pravidelne mesačne upozorňovaný na podmienky, ktoré boli uvedené aj v tomto informačnom liste s tým, že ho upozorňovala na to svedkyňa C.. R. T. (vyplýva to aj z jej výpovede č.l. 326 spisu) ako manažérka implementačného oddelenia. Táto zamestnankyňa žalovaného, v konaní vypočutá ako svedkyňa, mala dohodnuté stretnutie so žalobcom aj dňa 16.5.2018, na ktoré však žalobca neprišiel, pričom musel vedieť, že lehota na podanie žiadosti o platbu je ten dátum, ktorý má uvedený v informačnom liste a ona potrebovala podklady na podanie žiadosti na platbu priamo od neho. O tejto podstatnej veci vedel, alebo musel vedieť aj žalobca, pretože táto skutočnosť mu bola zo strany žalovaného už skôr oznamovaná, či už telefonicky (čo potvrdil žalobca), alebo aj emailom. Nakoľko žalobca nebol súčinný, žalovaný urobil posledný pokus, keď mu v konečnom dôsledku úspešne doručil dňa 17.5.2018 okolo 14:00 hod. zásielku, ktorá obsahovala potrebné doklady, čo vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil sám žalobca (č.l. 165 spisu). Z nepochopiteľných dôvodov však túto zásielku žalobca podal na poštovú prepravu až neskôr ako mal, čím zmeškal lehotu, čo vysvetľoval pred súdom rôznymi argumentmi, ktoré však podľa názoru súdu nemôžu obstáť ako dôvodné. V prípade, ak by bol totiž žalobca spolupôsobil tak ako mal a zúčastnil sa na stretnutí u žalovaného dňa 16.5.2018, nebolo by došlo k žiadnemu časovému omeškaniu a aspoň formálne včas, by bolo došlo k zaslaniu žiadosti o platbu na PPA, pričom tomuto logickému záveru výsledky dokazovania jednoznačne nasvedčujú. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že zásielka bola žalovanému so žiadosťou o platbu doručená dňa 17.5.2018 a to o 13.57 hod. V tomto smere možno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobca mal dostatok času na to, aby žiadosť podpísal pred notárom a podal ju na pošte (mal na to viac ako 4 hodiny), pričom do mesta Štúrovo sa mohol dostať za 15 minút (ako to sám uviedol vo svojej výpovedi), pričom z potvrdení založených do spisu žalovaným (č.l. 218 až 220 spisu) sú tieto skutočnosti taktiež jednoznačne a nepochybne potvrdené. Argumentácia žalobcu tým, že doklady, ktoré mu boli doručené boli značne rozsiahle a nemal dostatok času na ich posúdenie taktiež neobstojí, pretože potom takúto situáciu nemal dopustiť a mal sa zúčastniť dojednaného stretnutia dňa 16.5.2018, ktorého sa z doposiaľ súdu nejasných a aj neospravedlniteľných dôvodov nezúčastnil. Skutočnosť, že termín stretnutia bol dohodnutý na deň 16.5.2018 žalobca nenamietal. Túto skutočnosť však potvrdila aj svedkyňa C.. R. T. (na pojednávaní dňa 24.6.2020), ktorá zároveň tvrdila aj to, že intenzívnejšie rokovala so žalobcom počas „posledného mesiaca", pričom žiadosť o platbu mala pripravenú skôr, telefonicky sa rozprávala so žalobcom, volala mu aj na „poslednú chvíľu", ale žalobca neprišiel. Z uvedeného opätovne iba vyplýva, že žalobca nesplnil svoju povinnosť a nezabezpečil súčinnosť riadne a včas, preto súd dospel k záveru, že z jeho strany došlo k zavineniu, že žiadosť o platbu nebola zaslaná včas na PPA. Až ďalšími následkami toho boli, že došlo k odstúpeniu od zmluvy s PPA a nevyplateniu dotácie, čo však nemožno pripísať žalovanému, pretože tieto následky nespôsobil žalovaný.
23. Záverom súd poznamenáva, že ak by súd iba formálne posudzoval otázky súvisiace s predmetom tohto sporu, musel by dospieť zase len k záveru, že žalovaný nemal zákonnú povinnosť žiadosť o platbu vyhotoviť, pretože žalobca ho nepožiadal o jej vyhotovenie a opätovne by súd teda dospel k záveru, že žalobca neposkytol súčinnosť. Možno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného aj v tom smere, že ak žalovaný niečo dobrovoľne plnil, ešte to neznamená, že bol na toto plnenie aj právne viazaný resp. v rámci tohto konania to preukázané nebolo.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech proti žalobcovi, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.