Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cob-68-2020.pdf
PDF · 121.42 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcu: L. P. nar. XX.X.XXXX, samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len „SHR"), D. XXX, IČO: 50 085 298, v konaní zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Premier Consulting EU, s.r.o., Hadovská cesta 870, Komárno, IČO: 48 231 657, v konaní zast. Advokátska kancelária Moravčík a spol. s.r.o., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 47 258 047 o zapl. 50.000.- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č. k. 4Cb/20/2019-336 zo dňa 22.7.2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/20/2019 - 336 zo dňa 22. júla 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 17.5.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 50.000.- eur spolu s prísl. z titulu náhrady škody ako aj ušlého zisku. Žalobca v rámci skutkových tvrdení uviedol, že žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom E. P., D. č. XXX, Zmluvu o dielo č. JV-11092015-1 predmetom, ktorej bolo vyhotovenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre financovanie projektu žiadateľa L. P., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom D. č. XXX, (ďalej len „žalobca” alebo „žiadateľ”) tak ako to vyplýva z článku 2 ZoD. Následne, podľa názoru žalobcu, malo podľa dohody strán zmluvy o dielo prísť ku zmene na strane objednávateľa, keďže príspevok mal byť poskytnutý žalobcovi L. P., hoci uzavretie zmluvy dojednával E. P.. Žiadosť o nenávratný finančný príspevok žalovaný vyhotovil a na jeho základe Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie zo dňa 5.5.2017 o schválení sumy 50.000.- eur, následne bola uzatvorená dňa 16.8.2017 Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.: 061NR090131 (ďalej len „ZoPNFP”) medzi žalobcom ako prijímateľom a poskytovateľom Poľnohospodárska platobná agentúra. V zmysle článku 3 bod. 3.1 ZoPNFP bol žalobca povinný podať prvú žiadosť o príspevok na prvú splátku nenávratného finančného príspevku vo výške 70 % z celkovej paušálnej platby v lehote najneskôr do 9 mesiacov odo dňa účinnosti ZoPNFP. ZoPNFP bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 16.8.2017, v zmysle čoho táto zmluva nadobudla účinnosť dňa 17.8.2017. V zmysle uvedeného bol žalobca povinný podať žiadosť o príspevok na prvú platbu
najneskôr v lehote do 17.5.2018. Žalovaný ako zhotoviteľ bol v súlade so ZoD povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť vyhotovenie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, čo aj urobil, avšak následne bol povinný vykonať aj všetky ďalšie úkony tak, aby bol žalobcovi príspevok aj vyplatený. Podľa článku 3.5. ZoD bol žalovaný povinný objednávateľovi poskytnúť súčinnosť aj pri ďalších úkonoch, ktoré po schválení žiadosti o NFP nasledovali vrátane podania žiadosti o platbu. Z komunikácie, ktorú žalobca predložil súdu, podľa názoru žalobcu vyplýva, že objednávateľ E. P., ako aj žalobca L. P. o takúto súčinnosť žiadali. Žalovaný však nedoručil žalobcovi ani objednávateľovi E. P., ako ani poskytovateľovi príspevku takúto žiadosť včas, v dôsledku čoho bola následne žiadosť o platbu zamietnutá a PPA odstúpilo od zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca predložil súdu listinu žalovaného zo dňa 16.5.2018 „Pokyny ku kompletizácii žiadosti o platbu“, avšak už dňa 17.5.2018 mala byť táto žiadosť doručená PPA. Z rovnakého dátumu je aj email od žalovaného, pričom žalobca predložil doklad „Pohyb vnútroštátnej zásielky“, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že žiadosť o platbu bola objednávateľovi E. P. doručená do D. až dňa 17.5.2018 o 13:57 hod. Následkom nesplnenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo ZoD došlo k oneskorenému odovzdaniu diela, čím bolo zmarené podanie žiadosti na prvú splátku nenávratného finančného príspevku vo výške 70 % z celkovej paušálnej platby t.j. sumy 35.000.- eur. Dôsledkom nesplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného bola skutočnosť, že PPA podaním zo dňa 27.9.2018 odstúpila a následne podaním zo dňa 15.3.2019, žalovanému platbu zamietla. V dôsledku uvedených skutočností tak bola podľa názoru žalobcu konaním žalovaného odňatá žalobcovi možnosť podať žiadosť aj o druhú a záverečnú žiadosť o príspevok vo výške 30 % z celkovej paušálnej platby t.j. sumy 15.000.- eur. Podľa názoru žalobcu mu vznikla škoda v celkovej výške 50.000.- eur ako ušlý zisk, ktorý by dosiahol v prípade, ak by žalovaný konal v súlade so ZoD a odbornou starostlivosťou a vyhotovil a odovzdal dielo objednávateľovi včas. Na základe uvedeného skutkového stavu, žalobca je toho právneho záveru, že žalovaný zodpovedá za škodu s poukazom na ustanovenie § 420 OZ, v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti pričom táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon.
3. Okresný súd Komárno vydal dňa 18.6.2019 platobný rozkaz sp. zn. 4Cb/20/2019-63, proti ktorému však žalovaná strana zastúpená advokátom podala odpor s odôvodnením. V predmetnom odpore žalovaný uviedol, že neuznáva celý uplatňovaný nárok a popiera existenciu nároku žalobcu voči žalovanému. Tvrdil, že neporušil žiadnu zo svojich povinností súvisiacich s predmetnou ZoD a teda nemohol spôsobiť žalobcom definovanú škodu. Nepopieral niektoré skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré však doplnil o nové skutočnosti, ktoré žalobca neuviedol, avšak nesúhlasil so žalobcovým právnym posúdením relevantného skutkového stavu. Žalovaný potvrdil, že uzatvoril ZoD s E. P., na základe ktorej žalovaný vyhotovil v prospech žalobcu dielo - Žiadosť o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „žiadosť o NFP“). Žiadosť o NFP bola vyhotovená pre žalobcu tak ako to bolo v ZoD dohodnuté. Podľa názoru žalovaného nikdy nemalo prísť k zmene na strane objednávateľa v ZoD, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Je pravdou, že žiadosť o NFP bola v máji 2017 schválená, ale objednávateľ nezaplatil žalovanému odmenu za vyhotovenie predmetnej žiadosti o NFP. V čase, keď mal žalobca predložiť na PPA žiadosť o platbu schváleného príspevku a to dňa 17.5.2018 bol v omeškaní s úhradou odmeny žalovanému. Žalobca po schválení žiadosti o NFP podpísal s PPA zmluvu o NFP, ktorá nadobudla účinnosť dňa 17.8.2017 t.j. sporná podľa názoru žalovaného nie je ani lehota na podanie žiadosti o platbu. Po uzatvorení zmluvy o NFP však žalobca, ale ani jeho otec E. P. t.j. objednávateľ písomne nepožiadali o to, aby žalovaný poskytol súčinnosť podľa bodu 3.5. druhej vety ZoD. Žalovaný však túto súčinnosť napriek tomu poskytol a z vlastnej iniciatívy niekoľkokrát žalobcu upozorňoval na jeho následné povinnosti vo vzťahu k PPA, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o NFP, vrátane toho, že má povinnosť poslať na PPA žiadosť o platbu, ako aj lehotu kedy má tak urobiť. Žalovaný tak upozornil žalobcu listom zaslaným dňa 17.8.2017, ktorý sám žalobca priložil k žalobe ako prílohu s označením „Informácia k projektu pre klienta“. V tomto liste bol žalobca výslovne upozornený, že žiadosť o platbu musí žalobca podať do 9 mesiacov od účinnosti zmluvy o NFP t.j. 16.5.2018. Žalovaný zámerne uviedol o jeden deň kratšiu lehotu (16.5.2018 namiesto 17.5.2018) práve pre prípady, aby mali klienti navyše jeden deň času, ak by sa podanie žiadosti o platbu z nejakých dôvodov nestíhalo urobiť. Podľa názoru žalovaného, komunikácia zo strany žalobcu začala viaznuť, nedalo sa s ním spojiť a to už v čase realizácie plnenia povinnosti oznámenia na PPA o zahájení realizácie podnikateľského plánu, čo muselo byť vykonané do 6 mesiacov od dátumu podpísania zmluvy o NFP teda do 15.2.2018. Následne však žalobca nekomunikoval so žalovaným a preto poslal žalovaný žalobcovi dňa 9.5.2018 email, v ktorom ho výslovne žiadal a upozornil na blížiaci sa termín a vyzval ho, aby sa snažil spojiť so žalovaným z dôvodu skompletizovania žiadosti. Žalobca súhlasil s termínom 16.5.2018, pričom mu žalovaný uviedol, že ide o „šibeničný termín“ a že musí splniť „do bodky všetky
pokyny“ od žalovaného. Žalovaný navyše poslal dňa 16.5.2018 žalobcovi doplňujúci email, v ktorom ho opätovne upozornil na podklady a informácie, ktoré má na stretnutie priniesť. Žalovaný v dohodnutý termín neprišiel, žalovaný sa mu snažil sa ešte dovolať, no bezvýsledne. Napokon žalovaný zaslal už dňa 16.5.2018 žalobcovi celú dokumentáciu aj so žiadosťou o platbu v balíku expresným kuriérom, aby nezmeškal lehotu na podanie žiadosti o platbu. Žalobca si však zásielku prebral až dňa 17.5.2018 o 13.57 hod. ako to vyplýva z dôkazov, ktoré sám predložil k žalobe.
4. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie (§ 536 ods. 1 ObZ). Na základe uvedených a citovaných zákonných ustanovení je teda zrejmé, že na základe ich výkladu je možné ustáliť, kto je nositeľom práv a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu, ktorý mohol byť uzatvorený medzi subjektmi obchodného vzťahu. V tomto smere súd ustálil, že žalovaný ako zhotoviteľ uzatvoril s objednávateľom E. P., D. č. XXX, Zmluvu o dielo č. JV-11092015-1 zo dňa 23.9.2015, predmetom ktorej bolo vyhotovenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok pre financovanie projektu žiadateľa L. P., nar. XX.X.XXXX, s trvalým pobytom D. č. XXX, nazvanej ako „Projekt“ tak, ako to vyplýva z článku 2., konkrétne bod 2.1.1. predmetnej zmluvy o dielo. Je však nutné dodať, že v článku 2. predmet zmluvy je ďalej uvedené (bod 2.1.2. predmetnej zmluvy), že predmetom zmluvy je aj záväzok zhotoviteľa v prípade potreby vykonať aj úkony spojené s procesom verejného obstarávania, ktoré žiadateľ vyhlási v súvislosti s Projektom, ako aj záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi za vyhotovenie diela odplatu za podmienok uvedených v zmluve (bod 2.1.3. predmetnej zmluvy). Z tejto písomne uzatvorenej zmluvy o dielo teda jasne vyplýva, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok pre financovanie rozbehu podnikania žalobcu bol hlavným predmetom zmluvy o dielo, ale pri splnení presne vymedzených zmluvných podmienok. Dokazovaním bolo preukázané, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok bola vyhotovená pre žalobcu tak ako to bolo zmluvne dojednané. Z tohto pohľadu preto žalovaný podľa názoru prvoinštančného súdu neporušil svoje povinnosti, naopak podľa výsledkov vykonaného dokazovania, objednávateľ zrejme porušil bod 2.1.3. zmluvy o dielo, keď riadne a včas nezaplatil za dielo (čo však nie je predmetom tohto sporu). V tomto smere je potrebné poukázať aj na bod 3.5. prvá veta predmetnej zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že toto dojednanie žalovaný splnil. V bode 3.5. druhá veta predmetnej zmluvy o dielo je stanovená aj možná presne vymedzená ďalšia činnosť, ktorá je podmienená „písomnou žiadosťou o súčinnosť“, ktorú však podľa výsledkov vykonaného dokazovania žalobca žalovanému nepredložil a ani nezaslal.
5. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu konania, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Ak by aj žalovaný nemal žiadne povinnosti voči žalobcovi, reálne očakával od žalovaného, aby účelom uzavretej zmluvy bolo, že peniaze dostane a nie len to, že mu bude formálne schválená žiadosť. V tomto smere je však potrebné uviesť, že podľa § 376 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa § 384 ods. 1 ObZ osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
6. V danom prípade bolo teda počas dokazovania preukázané, že žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný totiž splnil svoju povinnosť a v súlade so zmluvou o dielo vyhotovil „Žiadosť o nenávratný finančný príspevok z programu rozvoja vidieka SR 2014-2020, v rámci podopatrenia 6.1. - Pomoc na začatie podnikateľskej činnosti pre mladých poľnohospodárov“ pre financovanie projektu žalobcu už v roku 2016 t.j. dva roky pred termínom podania žiadosti o platbu, čím si splnil bod 2.1.1. zmluvy o dielo. Následne však žalovaný nebol písomne vyzvaný v súlade s bodom 3.5. druhá veta zmluvy o dielo na to, aby poskytol či už žalobcovi, alebo jeho otcovi E. P. ďalšiu súčinnosť na zabezpečenie nasledujúcich úkonov súvisiacich s podaním žiadosti o platbu resp. vyhotovenia žiadosti o platbu, ktorú mal podať žalobca riadne a včas, aby dostal finančné prostriedky. Žalovanému nebola vyplatená odmena zo zmluvy o dielo, napriek tomuto faktu, sa snažil túto úlohu
splniť. Žalovaný kontaktoval a upozorňoval žalobcu, z dôvodu splnenia jeho povinností vo vzťahu k PPA zo zmluvy o NFP a nakoľko žalobca nezabezpečoval ďalšiu súčinnosť, písomnú žiadosť o vyhotovenie platby žalobcovi zaslal spolu s prípisom nazvaným „Pokyny ku kompletizácii ŽOP 1“ zo dňa 16.5.2018. Na predchádzajúce výzvy a emaily žalobca včas nereagoval, napriek tomu, že bol pravidelne mesačne upozorňovaný na podmienky, ktoré boli uvedené aj v tomto informačnom liste s tým, že ho upozorňovala na to svedkyňa C.. R. T. ako manažérka implementačného oddelenia. Táto zamestnankyňa žalovaného, v konaní vypočutá ako svedkyňa, mala dohodnuté stretnutie so žalobcom aj dňa 16.5.2018, na ktoré však žalobca neprišiel, pričom musel vedieť, že lehota na podanie žiadosti o platbu je ten dátum, ktorý má uvedený v informačnom liste a ona potrebovala podklady na podanie žiadosti na platbu priamo od neho. O tejto podstatnej veci vedel, alebo musel vedieť aj žalobca, pretože táto skutočnosť mu bola zo strany žalovaného už skôr oznamovaná, či už telefonicky (čo potvrdil žalobca), alebo aj emailom. Nakoľko žalobca nebol súčinný, žalovaný urobil posledný pokus, keď mu v konečnom dôsledku úspešne doručil dňa 17.5.2018 okolo 14:00 hod. zásielku, ktorá obsahovala potrebné doklady, čo vo svojej výpovedi pred súdom tvrdil sám žalobca (č. l. 165 spisu). Z nepochopiteľných dôvodov však túto zásielku žalobca podal na poštovú prepravu až neskôr ako mal, čím zmeškal lehotu, čo vysvetľoval pred súdom rôznymi argumentmi, ktoré však podľa názoru súdu nemôžu obstáť ako dôvodné. V prípade, ak by bol totiž žalobca spolupôsobil tak ako mal a zúčastnil sa na stretnutí u žalovaného dňa 16.5.2018, nebolo by došlo k žiadnemu časovému omeškaniu a aspoň formálne včas, by bolo došlo k zaslaniu žiadosti o platbu na PPA, pričom tomuto logickému záveru výsledky dokazovania jednoznačne nasvedčujú. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že zásielka bola žalovanému so žiadosťou o platbu doručená dňa 17.5.2018 a to o 13.57 hod. V tomto smere možno súhlasiť s názorom žalovaného, že žalobca mal dostatok času na to, aby žiadosť podpísal pred notárom a podal ju na pošte (mal na to viac ako 4 hodiny), pričom do mesta E. sa mohol dostať za 15 minút (ako to sám uviedol vo svojej výpovedi), pričom z potvrdení založených do spisu žalovaným (č.l. 218 až 220 spisu) sú tieto skutočnosti taktiež jednoznačne a nepochybne potvrdené. Argumentácia žalobcu tým, že doklady, ktoré mu boli doručené boli značne rozsiahle a nemal dostatok času na ich posúdenie taktiež neobstojí, pretože potom takúto situáciu nemal dopustiť a mal sa zúčastniť dojednaného stretnutia dňa 16.5.2018, ktorého sa z doposiaľ súdu nejasných a aj neospravedlniteľných dôvodov nezúčastnil. Skutočnosť, že termín stretnutia bol dohodnutý na deň 16.5.2018 žalobca nenamietal. Z uvedeného opätovne iba vyplýva, že žalobca nesplnil svoju povinnosť a nezabezpečil súčinnosť riadne a včas, preto súd dospel k záveru, že z jeho strany došlo k zavineniu, že žiadosť o platbu nebola zaslaná včas na PPA. Až ďalšími následkami toho boli, že došlo k odstúpeniu od zmluvy s PPA a nevyplateniu dotácie, čo však nemožno pripísať žalovanému, pretože tieto následky nespôsobil žalovaný. Záverom súd poznamenáva, že ak by súd iba formálne posudzoval otázky súvisiace s predmetom tohto sporu, musel by dospieť zase len k záveru, že žalovaný nemal zákonnú povinnosť žiadosť o platbu vyhotoviť, pretože žalobca ho nepožiadal o jej vyhotovenie a opätovne by súd teda dospel k záveru, že žalobca neposkytol súčinnosť. Možno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného aj v tom smere, že ak žalovaný niečo dobrovoľne plnil, ešte to neznamená, že bol na toto plnenie aj právne viazaný resp. v rámci tohto konania to preukázané nebolo.
7. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech proti žalobcovi, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie.
9. Žalobca ďalej v podanom odvolaní uvádza, že pre posúdenie nároku žalobcu bolo teda podstatné vyriešiť otázku, či žalovaný mal povinnosť v zmysle článku 3.5. Zmluvy o dielo vyhotoviť riadne a včas pre žalobcu žiadosť o platbu, či si túto povinnosť konajúc s odbornou starostlivosťou splnil, či teda došlo k porušeniu uvedenej povinnosti zo strany žalovaného a či takéto porušenie povinnosti zo zmluvy zakladá nárok žalobcu na náhradu škody. Podľa názoru žalobcu na základe vykonaného dokazovania bolo možné dospieť k skutkovým záverom, na základe ktorých otec žalobcu uzatvoril zmluvu o dielo so žalovaným po tom, čo prebehli predzmluvné rokovania, výsledkom ktorých bola vôľa objednávateľa a záväzok žalovaného ako zhotoviteľa uzatvoriť takúto zmluvu, na základe ktorej žalovaný zabezpečí pre žalobcu, reps. objednávateľa E. P. spracovanie podkladov, ktorých účelom bolo nie len formálne schválenie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ale predovšetkým poskytnutie samotnej platby. E. P. ako aj E. T. v konaní vypovedali, že sa pred uzavretím zmluvy o dielo stretli so
žalovaným, ktorý im garantoval po uzavretí zmluvy službu „na kľúč“, teda vykonanie takých úkonov, ktoré budú viesť k poskytnutiu a reálnemu vyplateniu sumy 50.000,- € v prospech žalobcu. Tak ako to žalobca prezentoval v priebehu celého konania, každý iný úmysel žalovaného je potrebné hodnotiť ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď vo vzťahu k dotáciám ide každému žiadateľovi výlučne o ten konečný efekt, ktorým je poskytnutie financií a nie formálne schválenie žiadosti. Preto v zmluve o dielo ustanovenie o tom, že po schválení žiadosti o poskytnutie finančného príspevku má objednávateľ žalovaného žiadať o ďalší krok a to spracovanie žiadosti o platbu v písomnej forme nad rámec uzavretej písomnej zmluvy sa žalobcovi javí byť úmyselne mätúce. Prísľub žalovaného, že zabezpečí všetky úkony až do momentu zaplatenie nenávratného finančného príspevku považuje za preukázaný tak výpoveďami svedkov uvedených vyššie ako aj samotným účelom, ktorý žalobca sledoval už tým, že žalovaného oslovil so záujmom o financovanie projektu „Mladý Farmár“ z európskych fondov. Pokiaľ ide o otázku, či bol žalovaný povinný po schválení žiadosti o poskytnutie NFP spracovať aj žiadosť o platbu, tu poukázal predovšetkým na samotné konanie žalovaného, ktorý úkony smerujúce k spracovaniu žiadosti o platbu aj reálne vykonával a teda žalobca mal dôvod spoľahnúť sa v plnom rozsahu na žalovaného na základe uzavretej zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania teda nad všetky pochybnosti vyplýva, že žalovaný považoval za svoju povinnosť spracovať žiadosť o platbu, že mal na jej spracovanie dostatok času a to aj v prípade ak mu chýbali určité podklady od žalovaného a teda že žiadosť o platbu spracoval a doručil žalobcovi v takom čase, v ktorom už žalobca reálne nebol schopný lehotu na podanie žiadosti o platbu včas predložiť, čo bol v konečnom dôsledku jediný dôvod, pre ktorý mu finančný príspevok v žalovanej sume nebol poskytnutý. Následkom nesplnenia povinnosti vyplývajúcej žalovanému zo ZoD došlo k oneskorenému odovzdaniu diela, čím bolo zmarené podanie žiadosti na prvú splátku nenávratného finančného príspevku vo výške 70 % z celkovej paušálnej platby, čo predstavuje sumu 35.000,- €. Dôsledkom nesplnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného bola skutočnosť, že PPA podaním zo dňa 27.9.2018 - Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku od ZoPNFP, odstúpila. V zmysle uvedeného tak žalobcovi vznikla škola v celkovej výške 50.000,- € ako ušlý zisk, ktorý by dosiahol v prípade, ak by žalovaný konal v súlade so ZoD a odbornou starostlivosťou a vyhotovil a odovzdal dielo objednávateľovi včas. Žalobca má za to, že škodným konaním žalovaného nastala ujma spočívajúca v tom, že žalobcovi nebol poskytnutý finančný príspevok vo výške 50.000,- € a teda v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt hoci sa to vzhľadom na predmetný skutkový stav dalo očakávať.
10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.8.2020 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
11. Podľa žalovaného sa žalobca v odvolaní už vôbec nezaoberal dôvodmi, pre ktoré žalovaný doručil vyhotovenú žiadosť o platbu žalobcovi až v posledný deň, kedy ešte bolo možné žiadosť na agentúru podať (teda 17.5.2018, pričom v tento deň stačilo žiadosť podať na poštovú prepravu, a nie „doručiť“ agentúre, ako to mylne uvádza žalobca v odvolaní). Pritom ide o kľúčové fakty - dôvody prečo bola žiadosť o platbu zaslaná až v predposledný deň a doručená žalobcovi až v posledný deň jej možného podania na agentúru. Tieto dôvody spočívajú v tom, že žalobca jednoducho neposkytol žalovanému takmer žiadnu súčinnosť v súvislosti s prípravou žiadosti o platbu. Žalovaný niekoľkokrát oznamoval žalobcovi čo má pripraviť, kedy a kde má prísť, čo má doniesť, poslať, atď. Pritom nešlo len o komunikáciu na poslednú chvíľu (ako sa to snaží nahovoriť žalobca v odvolaní - keď tvrdí, že žalovaný mal už 3 až 4 mesiace pred lehotou podania vedomosť, že mu chýbajú do žalobcu určité podklady). Žalovaný upozorňoval a žiadal žalobcu o súčinnosť nasledovne:
- napr. listom zaslaným už 9 mesiacov vopred (dňa 17.08.2017), ktorý žalobca sám priložil k žalobe ako prílohu s označením „Informácie k projektu pre klienta“,
- následne komunikácia so žalobcom začala viaznuť, so žalobcom sa nedalo spojiť, komunikácia s ním bola komplikovaná; žalovaný sa nevedel so žalobcom spojiť ani pri realizácii plnenia povinnosti oznámenia na PPA o zahájení realizácie podnikateľského plánu, čo muselo byť vykonané do 6 mesiacov od dátumu podpísania Zmluvy o NFP, teda do 15.02.2018 - žalovaný mu v tejto súvislosti poslal email zo dňa 17.1.2018, nevedel sa mu ale dovolať; nakoniec sa mu dovolal na poslednú chvíľu, takže táto povinnosť voči PPA sa podarila splniť;
- keďže sa blížil termín 1. žiadosti o platbu, a žalobcovi nebolo možné sa opäť dovolať, žalovaný poslal žalobcovi dna 9.5.2018 (teda 8 dní pred lehotou podania) aj email, v ktorom ho výslovne upozornil na tento blížiaci sa termín a vyzval ho, aby ho žalobca bezodkladne v tejto veci kontaktoval; žalobca sa nakoniec ozval, na čo sa žalovaný snažil s ním dohodnúť osobné stretnutie, na ktorom by spoločne žiadosť o platbu skompletizovali, avšak žalobca súhlasil len s termínom stretnutia 16.5.2018 (teda deň
pred uplynutím lehoty). Žalovaný mu na to jasne povedal, že ide o šibeničný termín, pretože je to len jeden deň pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti o platbu, ale že to pre žalobcu urobí avšak s výhradou, že žalobca musí splniť do bodky všetky pokyny od žalovaného. Žalobca prisľúbil, že určite príde ešte doobeda;
- k tomuto dohodnutému stretnutiu poslal žalovaný žalobcovi v deň stretnutia 16.5.2018 aj email, v ktorom ho opätovne upozornil na podklady a informácie, ktoré má na stretnutie priniesť (tento email priložil žalobca k žalobe);
- žalobca na dohodnuté stretnutie dňa 16.5.2018 neprišiel, žalovaný sa mu snažil dovolať, no bezvýsledne;
- žalovaný napokon - aby žalobca nezmeškal lehotu na podanie žiadosti o platbu - zabalil celú dokumentáciu so žiadosťou o platbu do balíka, a poslal ho ešte v ten deň (16.5.2018) expresným kuriérom žalobcovi. Sprievodný list k tejto zásielke predložil žalobca ku žalobe. Žalobca si zásielku prevzal na druhý deň 17.5.2018 o 13:57 hod. tak, ako to vyplýva z dokumentu „pohyb vnútroštátnej zásielky“, ktorý priložil žalobca ku žalobe. Je teda celkom zrejmé, že práve správanie žalobcu bránilo tomu, aby bola žiadosť o platbu vyhotovená skôr.
12. Bez ohľadu na uvedené je ale podstatné najmä to, že žalobca nemôže žiadať od žalovaného nahradenie škody, pretože žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť (žalovaný jednak nemal povinnosť žiadosť o platbu vyhotoviť, pretože o to žalobca písomne nepožiadal /bod 3.5. zmluvy o dielo/, jednak žalovaný nemal povinnosť žiadosť o platbu vyhotoviť ani z dôvodu, že objednávateľ je dodnes v meškaní s úhradou odmeny z predmetnej zmluvy o dielo /zmluvné dojednanie v bode 5.1. zmluvy o dielo/, a jednak žalovaný napriek tomu žiadosť o platbu vyhotovil a doručil ju žalobcovi včas, kedy ešte žalobca mohol žiadosť poslať na PPA, a to napriek tomu, že žalobca neposkytoval k tomuto žiadnu súčinnosť). Teda škoda žalobcovi nevznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného.
13. V následnej reakcii žalobcu na vyjadrenie žalovaného už neboli vznesené žiadne nové skutočnosti a žalobca už len poukazoval na svoje prechádzajúce tvrdenia. To sa vzťahuje aj na následnú reakciu žalovaného.
14. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Za základ odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu si tento vzal ust. §-u 387 ods. 2 CSP v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Nakoľko odvolací súd považuje jednak skutkové závery a následne aj ich právne posúdenie za správne, poukazuje z dôvodu hospodárnosti na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, pričom odvolací súd nevidí žiadny dôvod odchýliť sa od logických a správnych argumentov a záverov vyslovených súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
17. Na doplnenie, vychádzajúce z obsahu odvolania, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že tak ako už bolo vyššie prezentované, odvolanie žalobcu je v podstate založené na dvoch hlavných tvrdeniach. Žalobcová hlavná argumentácia spočíva v tvrdení, že vychádzajúc z obsahu rokovaní, ktoré prebehli pred uzavretím zmluvy o dielo, bol žalobca v presvedčení, že úlohou žalovaného nebolo len formálne vypracovanie a podanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ale zabezpečiť v celom procese, aby finančné prostriedky boli žalobcovi aj skutočne poskytnuté. Keďže žalobcovi išlo v konečnom dôsledku o finančný efekt v podobe poskytnutých prostriedkov, považuje žalobca akýkoľvek formálny výklad zmluvy a jeho postup za taký, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukazuje aj na ďalší postup žalovaného, ktorý ďalej v predmetnej veci konal, aj bez toho, že by ho žalobca o to písomne požiadal, tak ako to vyplýva z bodu 3.5. zmluvy o dielo.
Toto ďalšie konanie žalovaného, žalobca, označil za také, ktoré nespĺňa kritériá postupu s odbornou starostlivosťou. Spôsobom, ako to vyplývalo zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v čom videl žalobca druhý dôvod pre podanie odvolania.
18. V tomto smere, okrem už uvedeného odôvodnenia rozhodnutia súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že túto obranu žalobcu nepovažuje za dôvodnú a relevantnú. Žalobca v konaní vystupuje ako podnikateľ - fyzická osoba, ktorá z uvedeného titulu vstupuje opakovane do obchodno-záväzkových vzťahov. Preto u podnikateľa, na rozdiel od fyzickej osoby nepodnikateľa, sa vyžaduje určitá vyššia miera profesionality a obozretnosti pri vstupe do záväzkových vzťahov za účelom zamedzenia prípadného negatívneho vývoja svojej podnikateľskej činnosti. Súd nespochybňujete argumentáciu žalobcu, že účelom zmluvy nebolo len dosiahnutie formálneho podania žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ale reálne získanie tohto príspevku. To napokon vyplýva ja zo samotnej zmluvy o dielo zo dňa 6.8.2015. V zmluve sa však účastníci dohodli tak, že jej základným predmetom je záväzok žalovaného vyhotoviť žiadosť o nenávratný finančný príspevok, pričom žalovaný sa zaviazal poskytovať aj ďalšie činnosti ktorých realizácia vyvstala po podaní žiadosti, avšak výkon resp. realizácia týchto činností bola podmienená písomnou žiadosťou žalobcu, k čomu evidentne nedošlo. Nakoľko zmluvné strany sa dohodli na písomnej forme zmluvy ako aj výlučne na jej písomných zmenách, akékoľvek ústne dojednanie, ktoré dopĺňa alebo mení obsah zmluvy je neplatné. Preto súd nemohol brať zreteľ na prípadné predzmluvné ubezpečenia zhotoviteľa - žalovaného, ale len na obsah uzavretej zmluvy, s ktorej návrhom navyše mal objednávateľ možnosť sa oboznámiť v dostatočnom časovom predstihu. Objednávateľ resp. žalobca tak mal alebo mohol vedieť, pri vynaložení riadnej starostlivosti, čo je obsahom zmluvy, aké sú jeho práva a povinnosti a pod. Miera zodpovednosti ležiaca na podnikateľovi je teda vyššia ako u bežných občanov, a preto aj ochrana týchto vzťahov zo strany zákonodarcu je nižšia. Prioritou má totiž väčšia miera zmluvnej voľnosti, ktorá prevláda v obchodno-záväzkových vzťahoch, pred väčšou reguláciou týchto vzťahov zákonodarcom.
19. Možno teda zhrnúť, že napriek očakávaniam žalobcu, ktoré mali zo zmluvného vzťahu so žalovaným vyplývať (poskytnutie nenávratného finančného príspevku) bolo primárnym predmetom zmluvy vyhotovenie žiadosti o tento príspevok (viď bod 2.1.1. zmluvy). V bode 3.5. zmluvy sa žalovaný zaviazal aj na poskytovanie ďalšej súčinnosti v rozsahu ako z uvedeného bodu vyplýva, čo ale bolo podmienené písomnou žiadosťou objednávateľa. Objednávateľ takýto návrh zmluvy akceptoval, čím sa zaviazal akceptovať a dodržiavať jednotlivé zmluvné dojednania. Ich následné nedodržanie spočívajúce v nepodaní žiadosti o poskytnutie ďalšej súčinnosti žalovaného nemožno dať na ťarchu žalovaného, ktorý sa snažil aj napriek absencii predmetnej žiadosti dotiahnuť očakávania žalobcu vyplývajúce zo zmluvy do úspešného konca. Takéto konanie a postup žalovaného preto nie je možné považovať za také, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, tak ako to predpokladá ust. § 265 Obch. zák.
20. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vykonané dokazovanie, to bol práve žalobca, ktorý neposkytol žalovanému potrebnú súčinnosť, čím v konečnom dôsledku došlo k zmareniu zamýšľaného účelu zmluvy. Žalobca teda v konečnom dôsledku nepreukázal, v čom došlo zo strany žalovaného k porušeniu zmluvnej povinnosti, a preto nemohol byť v konaní úspešný.
21. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
22. Uvedenému výroku o trovách konania zodpovedá aj rozhodnutie súdu o náhrade trov odvolacieho konania, ktorý nárok priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní (§ 255 CSP) v rozsahu 100 %, pričom o ich výške bude v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to Civilný sporový poriadok (CSP) pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.