Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Ek/2141/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Komárno, IČO: 00 306 525, so sídlom Nám. gen. Klapku 1, 945 01 Komárno, právne zast.: LÖWY & LÖWY s. r. o., IČO: 47 236 230, so sídlom Slowackého 56, 821 04 Bratislava - Ružinov, proti povinnému: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. A. E. XXXX/X, XXX XX F., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ľubica Bičianová

- advokátka, IČO: 14 142 309, so sídlom Záhradnícka 16, 945 01 Komárno, o vymoženie 2.497,86 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Jozef Buri, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp. zn. 306EX 829/23, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2024, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2024 z a m i e t a.

II. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2024 n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2024 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok"), z a s t a v u j e . II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť povinnému trovy konania vo výške 126,29 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vo výške 36,- Eur súdnemu exekútorovi: JUDr. Ing. Jozef Buri, so sídlom exekútorského úradu F. G. X, XXX XX H., a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas a je dôvodný. Poukázala na to, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade uznesenia Okresného súdu Komárno, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 29. 08. 2023 a vykonateľnosť dňa 02. 09. 2023. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal riadne doručenie uznesenia, na podklade ktorého sa vedie predmetná exekúcia, teda jeho formálnu nevykonateľnosť. Na základe toho si exekučný súd vyžiadal z Okresného súdu Komárno potvrdenie o doručení uznesenia povinnému. Na základe poskytnutej súčinnosti z Okresného súdu Komárno vyplýva, že uznesenie bolo povinnému doručované na adresu trvalého pobytu: Ul. I. Madácha 2792/4, 645 01 Komárno ako doporučená zásielka s opakovaným doručovaním. Zásielka bola prevzatá dňa 11. 08. 2023, na základe čoho okresný súd vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Následne vyššia súdna úradníčka požiadala o súčinnosť aj Slovenskú poštu, a.s. o uvedenie, komu bola predmetná zásielka z Okresného súdu Komárno doručovaná, pričom v prípade, že predmetnú zásielku neprevzal povinný, či povinný má splnomocnenú inú osobu na preberanie zásielok a aby takéto splnomocnenie súdu vo fotokópii predložili. Slovenská pošta, a.s. v odpovedi zo dňa 19. 12. 2023 uviedla, že šetrením na dodávacom doklade pošty Komárno 5 bolo zistené, že poštová zásielka s podacím číslom I., adresovaná pre A. B. C., D. A. E.

XXXX/X, XXX XX F., bola doručená na adresu uvedenú na zásielke dňa 11. 08. 2023. Z dodávacieho dokladu, ktorú pripojili vo fotokópii vyplýva, že zásielku prevzal adresát osobne po predložení dokladu totožnosti. Šetrením na dodávacej pošte adresáta bolo zistené, že na adrese D. A. E. XXXX/X, XXX XX F. sa nachádzajú menovci (otec a syn). Nakoľko preberajúci má totožné meno a priezvisko ako adresát zásielky, bola zásielka v zmysle Poštových podmienok dodaná adresátovi. Zásielky, pri ktorých sa požaduje potvrdenie prevzatia, dodá Slovenská pošta, a.s. len vtedy, ak adresát alebo oprávnený prijímateľ preukáže pri preberaní platný doklad totožnosti. V zmysle Poštových podmienok - Všeobecná časť (vnútroštátny styk), bod 19.9 Slovenská pošta, a.s. z predloženého dokladu totožnosti overuje meno, priezvisko a adresu a porovná ich s údajmi na zásielke. V informačnom systéme Slovenskej pošty, a.s. neevidujú žiadosť o „Dispozičné služby na žiadosť odosielateľa - splnomocnenie“ splnomocniteľa povinného. V zmysle potvrdenia predloženého Slovenskou poštou, a.s. vyplýva, že doporučenú zásielku pod podacím číslom I. prevzala osoba s číslom občianskeho preukazu: E.. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie predložil aj fotokópiu svojho občianskeho preukazu, ktorý ma však číslo: MT097555, túto skutočnosť potvrdzuje aj odpoveď na lustráciu v Registri obyvateľov. Predmetný doklad totožnosti bol vydaný dňa 22. 11. 2022 a je platný do 03. 08. 2031, čo znamená, že v čase doručovania uznesenia dňa 11. 08. 2023 mal povinný v platnosti práve tento doklad totožnosti. Vzhľadom ku skutočnosti, že povinný nemohol byť preberajúcou osobou, pričom zo strany poštového podniku nebolo potvrdené, že by povinný mal splnomocnenú inú osobu na preberanie zásielok a vzhľadom aj k potvrdeniu, že na rovnakej adrese sa nachádzajú dve osoby s rovnakým menom, pričom doručovaná zásielka znela len na meno B. C., pričom jediným rozlišovacím znamením medzi týmito osobami je len dátum narodenia, exekučný súd konštatuje, že nedošlo k platnému a riadnemu doručeniu uznesenia povinnému. Uznesenie teda nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a následne vykonateľnosť a nemôže tak byť spôsobilým exekučným titulom. Ako už bolo vyššie uvedené, základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu. Vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyššia súdna úradníčka konštatovala, že nenastali účinky riadneho doručenia uznesenia povinnému a z toho dôvodu nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, nemôže tvoriť materiálny podklad pre výkon exekúcie, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. O trovách konania vyššia súdna úradníčka rozhodovala v zmysle , Exekučného poriadku a v nadväznosti na Exekučného poriadku. Keďže vyššia súdna úradníčka návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovela a exekúciu zastavila, uložila neúspešnému oprávnenému, aby povinnému, ktorý bol so svojím návrhom v konaní úspešný a trovy konania si v návrhu uplatnil, nahradil trovy konania. O náhrade trov exekúcie povereného súdneho exekútora rozhodla vyššia súdna úradníčka podľa v spojení s Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Keďže došlo k zastaveniu exekúcie súdom z dôvodu, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na podklade nevykonateľného exekučného titulu, teda dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že procesne zavinil zastavenie exekúcie. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal. 2. Proti výroku II. a III. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť z dôvodu, že súd nesprávne rozhodol o náhrade trov konania a náhrade trov exekúcie. Zo samotného obsahu napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica ako aj z obsahu návrhu povinného, vyplýva že skutočnosťou, ktorá mala viesť, resp. viedla k zastaveniu exekúcie bolo nesprávne doručenie uznesenia Okresného súdu Komárno, č. k. -157 zo dňa 03. 08. 2023 (exekučný titul), povinnému. Rovnako z obsahu napadnutého uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že k pochybeniu pri doručovaní exekučného titulu povinnému došlo na strane súdu (OSKN), resp. Slovenskej pošty, t. j. mimo dispozičnej sféry oprávneného, a teda dôvody pre zastavenie exekúcie spočívali na takých skutočnostiach, ktoré nemožno oprávnenému pričítať. V napadnutom

uznesení Okresného súdu Banská Bystrica sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal s časťou vety, resp. viet ustanovení § 199d (EP), ktoré predpokladajú práve to, že dôvody pre zastavenie exekúcie môžu spočívať aj v objektívnych dôvodoch, ktoré oprávnenému pričítať nemožno, tak ako je tomu v prejednávanej veci. Okresný súd Banská Bystrica v napadnutom uznesení rozhodol tak, že zaviazal oprávneného na náhradu trov, a to bez splnenia podmienok, ktoré zákon výslovne vyžaduje, čím svojvoľne rozšíril prípady, kedy zákon zaťažuje povinnosťou nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Je nepochybné, že oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie disponoval verejnou listinou, t. j. exekučným titulom na základe ktorého došlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený vychádzal z predpokladu riadneho vyznačenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti (z prezumpcie, že údaje na verejnej listine sa považujú za pravdivé), resp. ani nemal dôvod sa domnievať, že doložka právoplatnosti a vykonateľnosti nebola vyznačená riadne, resp. že nedošlo k riadnemu doručeniu exekučného titulu povinnému. V prejednávanej veci preto neprišlo k naplneniu litery zákona o možnosti zaviazať oprávneného na nahradenie trov exekúcie, nakoľko oprávnenému nemožno pričítať dôvod zastavenia exekúcie. Rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné, keď konštatuje len strohú aplikáciu zákona, bez zohľadnenia jeho účelu a konkrétnych skutkových okolností, a najmä vôbec nevysvetľuje v čom majú na strane oprávneného spočívať také skutkové okolnosti, ktoré predpokladajú naplnenie § 199d ods. 2 EP. Súd by mal tiež rozhodovať v súlade s princípom právnej istoty, a teda v obdobných veciach rovnako, pričom poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10.02.2022. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd rozhodol v súlade so zákonom ako aj s prihliadnutím na princíp právnej istoty, a to tak, že Povinnému voči oprávnenému náhradu trov konania nepriznáva. V prípade náhrady trov exekútora je rozhodujúce ustanovenie § 199c ods. 1 EP, ktoré je obsahovo takmer totožné k ustanoveniu § 199d ods. 1 EP, a rovnako pracuje s premennou, že oprávneného možno zaviazať na náhradu trov exekútora len v prípade, ak možno oprávnenému pričítať dôvod pre zastavenie exekúcie. Oprávnený má za to, že v prejednávanej veci, nie sú splnené predpoklady, resp. podmienky na zaviazanie oprávneného k náhrade trov súdneho exekútora. Ani v danom prípade nie je možné oprávnenému pričítať prípadné zastavenie exekúcie, nakoľko toto nastalo mimo jeho dispozičnej sféry, a bolo spôsobené treťou osobou (súdom, resp. poštovým podnikom). Okresný súd Banská Bystrica opätovne rezignoval na vysporiadanie sa s otázkou pričítateľnosti dôvodu zastavenia exekúcie na strane oprávneného, a zaviazal ho k náhrade trov súdneho exekútora v rozpore s ustanoveniami zákona a v rozpore s rozhodovacou praxou súdov. K iným okolnostiam oprávnený poukázal na to, že dňa 27. 10. 2023 bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie, už dňa 25. 09. 2023 povinný zasielal žiadosť na Slovenskú poštu (pripravoval si dôkaz k návrhu na zastavenie exekúcie – vyplýva z návrhu na zastavenie exekúcie, príloha „žiadosť o poskytnutie informácií“), k sprístupneniu potvrdenia o prevzatí zásielky (exekučného titulu), je tak zrejmé, že povinný bol oboznámený s obsahom exekučného titulu, už pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, resp. aj pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a nič mu nebránilo k oznámeniu tejto skutočnosti súdu, čím mohol predísť vzniku trov konania ako i trov exekúcie (trovy súdneho exekútora). Je počudovania hodné, že syn povinného, ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti ho neupovedomil o prevzatí jeho zásielky (aj keď oprávnený nespochybňuje, že nebola doručená riadne), a to mesiac pred podaním samotného návrhu na vykonanie exekúcie. Samotné súdne konanie, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu, bolo vyvolané len ako šikanózna žaloba zo strany povinného, ktorou chcel len docieliť, aby oprávnený nemohol nakladať so svojím majetkom. Rovnako aj konanie povinného v exekučnom konaní je pokračovaním jeho šikany voči oprávnenému, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Je nesporné, že konanie povinného je nielen v rozpore s dobrými mravmi ale nenapĺňa ani ideu vyjadrenú v čl. 2 o. 1 . Zároveň dal do pozornosti princíp vyjadrený v a to zákaz zneužitia práva. Ide o vyjadrenie, resp. premietnutie rímskej zásady „nemo turpitudinem suam allegare potest“, čo znamená, že nikto nesmie mať prospech z vlastného nepoctivého správania. Podľa právnej náuky sa nepoctivým správaním v tomto ponímaní rozumie také správanie sa subjektov práva, ktoré síce nachádza oporu v platnom práve, avšak tvrdé uplatňovanie takýchto práv nie je slušné vo vzťahu k ostatným adresátom a recipientom právnej úpravy. Opravený je pripravený si túto škodu uplatňovať voči štátu, resp. zodpovednému subjektu za riadne doručovanie, z následkami regresného postihu.

3. Povinný k podanej sťažnosti uviedol, že dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie nemožno pričítať povinnému. V rozhodnutí OS BB sp. zn. zo dňa 10. 02. 2020 sa podľa povinného riešila iná situácia. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že povinný nebol pasívne legitimovaný. Pokiaľ sa týka priznanej náhrady trov súdneho exekútora, povinný sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením. K úvahám oprávneného o bývaní syna povinného v spoločnej domácnosti, povinný uvádza, že sa jedná o ničím nepodložené domnienky oprávneného a z hľadiska

doručovania, pri ktorom sa požaduje potvrdenie prevzatia, sú irelevantné. Z návrhu na zastavenie exekúcie je zrejmé, že povinný sa o exekučnom titule dozvedel, až keď nahliadol do súdneho spisu. Po doručení exekučného titulu proti nemu podal sťažnosť, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté. Má za to, že vyjadrenia oprávneného, invektívy a osočovanie osoby povinného len na základe nejakých subjektívnych pocitov, tiež nemožno považovať za súladné s dobrými mravmi v zmysle ust. . Povinný si súčasne uplatnil náhradu trov za vyjadrenie k sťažnosti.

4. K vyjadreniu povinného sa vyjadril oprávnený s tým, že nesúhlasí s konštatovaním povinného, že v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10. 02. 2022, sa riešila iná situácia. V uznesení Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. zo dňa 10. 02. 2022, súd rozhodoval v obdobnej veci, keď sám OSBB dospel k názoru, že pokiaľ oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade potvrdenia vykonateľnosti exekučného titulu, pričom až neskoršie zistenia viedli k zastaveniu exekúcie (totožné ako v prejedávanej veci ) nemožno povinnému priznať voči oprávnenému trovy exekučného konania. Je tak zrejmé, že je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, čím je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia rozhodol v prejednávanej veci obdobne ako už bolo skôr rozhodnuté v rovnakej veci na tom istom súde (čo sa nestalo, a tak súd rozhodol aj v rozpore s princípom právnej istoty). Tvrdenia povinného o iných skutočnostiach tak nie sú pravdivé a uvedenou argumentáciou sa snaží len zavádzať súd. Povinný sa zároveň žiadnym spôsobom nevyjadril k argumentácií o nesprávnosti napadnutého uznesenia. Povinný sa v tejto časti obmedzil len na strohé konštatovanie, že sa „stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia vydaného zo dňa 26.01.2024“. Táto zjavná rezignácia povinného bola uskutočnená v dôsledku ťarchy našej právnej argumentácie a procesnej obrany. Zároveň je podstatným zdôrazniť, že povinný nijakým spôsobom nepoprel skutočnosť, že bol oboznámený s obsahom exekučného titulu (tým mal aj vedomosť o jeho nesprávnom doručení), už pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, resp. aj pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a nič mu nebránilo k oznámeniu tejto skutočnosti súdu, čím mohol predísť vzniku trov konania ako i trov exekúcie (trovy súdneho exekútora). Oprávnený si súčasne uplatnil náhradu trov v súvislosti s podanou sťažnosťou.

5. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

11. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

12. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

13. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. a III. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami § a nasl. , preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

14. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť napadnutého uznesenia v otázke rozhodovania o náhrade trov exekučného konania, pričom po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný súd konštatovať správnosť napadnutých výrokov uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila, pričom sa aj dostatočným spôsobom zaoberala dôvodom, pre ktorý možno práve oprávnenému pričítať zastavenie exekúcie, a sťažnostný súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade uviesť, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom (tak ako to v podstate žiada aj oprávnený) je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje v až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. , ). Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom (m. m. , , ). Pokiaľ návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý, nárok na náhradu trov vzniká oprávnenému.

16. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že vzhľadom na zastavenie exekúcie, ktorému predchádzal návrh povinného na zastavenie exekúcie, vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora a súčasne prizná náhradu trov v rámci konania o návrhu povinného na zastavenie

exekúcie, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil – zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu neskoršieho zrušenia doložky právoplatnosti a vykonateľnosti k exekučnému titulu pre jeho neúčinné doručenie. Dôvod zastavenia exekúcie tak možno pričítať oprávnenému v tom rozsahu, že podal prostredníctvom zástupcu návrh na vykonanie exekúcie. Keby návrh podaný nebol, súdnemu exekútorovi a ani povinnému by nárok na náhradu trov exekúcie nevznikol. Aj keď išlo v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonom práva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným. Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor nie je bez ďalšieho oprávnený poverenie udelené súdom na základe návrhu oprávneného odmietnuť, či vrátiť, ale exekúciu je povinný začať vykonávať, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

17. Sťažnostný súd rozumie nesúhlasnému postoju oprávneného, avšak na vec musí nazerať nestranne a objektívne. To, že sa oprávnený spoliehal na vykonateľnosť exekučného titulu vyznačenú súdnou autoritou, ho totiž nezbavuje v predmetnej exekúcii procesnej zodpovednosti za zastavenie exekúcie. Brániť sa voči nezákonnému rozhodnutiu či nesprávnemu úradnému postupu slúžia iné právne inštitúty. Naopak, za nespravodlivé by sťažnostný súd považoval, keby náhradou trov exekúcie súd zaviazal práve povinného, ktorý sa voči exekučnému titulu ako aj samotnej exekúcii bránil len tak, ako mu to zákon umožňoval, resp. keby náhradu trov žiadnemu účastníkovi nepriznal. Podľa názoru sťažnostného súdu je tak práve oprávnenému nutné pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie, a preto vyššia súdna úradníčka správne rozhodla, keď povinnosťou nahradiť trovy exekúcie tak súdnemu exekútorovi ako i povinnému zaviazala práve oprávneného.

18. K iným okolnostiam, ktoré oprávnený v rámci podanej sťažnosti uviedol, možno len doplniť, že tieto súd nepovažoval za relevantné, a teda spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o náhrade trov exekučného konania. V konaní povinného súd nevzhliadol znaky šikanózneho výkonu práva a ani konania v rozpore s dobrými mravmi. Povinný len využil procesné právo, ktoré mu priznáva v súvislosti s iniciovaním exekúcie voči jeho osobe. Na okraj, sťažnostný súd len poukazuje na to, že hoci povinný žiadosť na Slovenskú poštu zaslal dňa 25. 09. 2023, a teda pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, túto žiadosť uskutočnil už po začatí exekučného konania (návrh na vykonanie exekúcie bol doručený dňa 11. 09. 2023), čiže v čase, kedy minimálne na strane oprávneného vznikli trovy v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie. Odpoveď na žiadosť od Slovenskej pošty a.s. je datovaná dňa 25. 10. 2023, čo je už po začatí exekúcie. Zároveň, má sťažnostný súd za to, že pokiaľ by aj povinný už dňa 25. 09. 2023 spochybnil doručenie exekučného titulu, uvedenú skutočnosť by musel hodnoverne preukázať resp. táto by musela byť overená zo strany súdu dopytom práve na Slovenskú poštu a.s. Vychádzajúc z uvedeného tak súdu nie je zrejmé, ako povinný mohol zabrániť trovám exekúcie.

19. Vo vzťahu k prejednávanej veci sťažnostný súd ešte poukazuje na závery uvedené v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. z 13.05. 2014, ktoré Ústavný súd SR opätovne zopakoval aj v uznesení ÚS SR sp. zn. zo dňa 02. 03. 2023, a teda že: „...nie je v rozpore s ústavnými právami sťažovateľov podľa a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ak boli sťažovatelia, ktorí boli oprávnenými v exekučnom konaní, zaviazaní na náhradu trov konania povinného, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku toho, že napriek skôr vydanej doložky vykonateľnosti bolo neskôr zistené, že exekučný titul sa nestal vykonateľným.“ „Podľa ústavného súdu okolnosti veci môžu odôvodňovať, aby oprávnenému bola uložená povinnosť znášať trovy exekúcie, ktoré vznikli povinnému, v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré v dôsledku doložky vykazuje znaky vykonateľnosti, ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie vykonateľné nebolo. Hoci podľa ústavného súdu záver všeobecných súdov o tom, že oprávnený má nahradiť trovy exekúcie, nie je jediným možným, nejaví sa svojvoľným či odporujúcim zmyslu a účelu zákona.“ Ako ďalej uviedol Ústavný súd SR: „....v normách Exekučného poriadku nemožno nájsť ustanovenia, podľa ktorých by nesprávnosť postupu okresného súdu pri vyznačení vykonateľnosti exekučného titulu bolo možné preniesť či už na povinného alebo na exekútora, ktorým v takto márne vedenej exekúcii vznikli trovy. I voči nim by bolo nespravodlivé, aby znášali trovy zastavenej exekúcie, čoho prvotnou príčinou bol nesprávny postup okresného súdu, ktorý rozhodoval v spore sťažovateľa a

žalovaného. Bol to sťažovateľ, ktorý sa domáhal svojho práva žalobou a následne, hoc aj v dobrej viere, návrhom na vykonanie exekúcie, keď predložil rozhodnutie, o ktorom bolo zistené, že nie je vykonateľné.“

20. Aplikujúc vyššie uvedené závery najvyššej súdnej autority tak sťažnostný súd dospel k záveru, že rozhodnutie vyššej súdnej úradníčky v danom prípade nemožno označiť za svojvoľné, ale vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom. Ako už sťažnostný súd uviedol vyššie, ako procesná norma pri rozhodovaní o náhrade trov konania neumožňuje zohľadniť zjavnú nesprávnosť postupu iného subjektu ako oprávneného, povinného a súdneho exekútora. Postup súdu pri vyznačovaní vykonateľnosti exekučného titulu však napĺňa podmienky nesprávneho úradného postupu, a preto nie je vylúčený nárok oprávneného na náhradu škody týmto spôsobený, a to vrátane plnení, ktoré by inak neboli oprávnenému uložené.

21. Pokiaľ oprávnený poukazoval na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , súd prvej inštancie dopĺňa, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak oprávneným uvedené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd nie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Navyše, od vydania uvedeného rozhodnutia prešlo dlhšie časové obdobie, pričom prax tunajšieho súdu sa v obdobných skutkových prípadoch v zásade ustálila na právnom názore prezentovanom vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení (porovnaj napr. sp. zn. , , , , , ).

22. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd prvej inštancie konštatuje, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky v napadnutých výrokoch považuje za vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 26. 01. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na v spojení s Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť oprávneného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnému ako úspešnej strane, ktorá si ju uplatnila vo vyjadrení k podanej sťažnosti zo dňa 28. 02. 2024. V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu trov sťažnostného konania však súd prvej inštancie poukazuje na to, že aj rozhodnutie o trovách exekúcie musí nepochybne tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania.

24. Hoci vzhľadom na zamietnutie sťažnosti oprávneného by súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania o sťažnosti priznal povinnému ako úspešnej strane, v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že písomné vyjadrenie povinného k sťažnosti oprávneného nemalo na jeho strane za následok vznik takých trov, ktoré by boli potrebné na účelné uplatňovanie práva proti povinnému. Hoci bol povinný na vyjadrenie vyzvaný zo strany súdu, mal tak urobiť len, ak to považoval za potrebné a navyše nemožno prehliadnuť to, že obsahom jeho vyjadrenia neboli žiadne nové zásadné skutočnosti a zároveň v danom prípade sa nejednalo o vec so zložitým právnym posúdením (predmetom sťažnosti boli len trovy konania). V dôsledku uvedeného preto súd prvej inštancie povinnému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti oprávneného nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).