Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Ek-966-2020.pdf
PDF · 93.64 KB
Case nature
Subarea
43Ek/966/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mgr. Angelika Slopovská, exekútor, Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava 1, IČO: 50663496, zast.: LÖWY & LÖWY s. r. o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava-Ružinov, IČO:47236230 proti povinným: X.) K. V., Z.: XX.X.XXXX, A. XXXX/XX U., XXX XX B.-X., zast.: PAICEK LEGAL s. r. o., Panská 17/427, 811 01 Bratislava, IČO: 36834904 X.) A. V., Z.: X.X.XXXX, H. XXXXX/XX, XXX XX B.-V., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kollár, s. r. o., Lehotského 4, 811 06 Bratislava-Staré Mesto, IČO:36757276 o vymoženie 39 833 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Anna Michnicová so sídlom exekútorského úradu Sartorisová 21, 82108 Bratislava pod sp. zn. 261EX 185/20, o návrhu povinného č.2 na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného č.2 na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému u k l a d á povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 263,73 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 18.06.2020 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 39833 Eur, na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 2Er/903/2008-82 zo dňa 12.05.2020, právoplatný a vykonateľný dňa 12.06.2020(ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením na vykonanie zo dňa 29.06.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Anna Michnicová so sídlom exekútorského úradu Sartorisová 21, 82108 Bratislava pod sp. zn. 261EX 185/20. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané povereným súdnym exekútorom bolo povinnému č.1 doručené do vlastných rúk dňa 18.07.2020 a povinnému č.2 doručené do vlastných rúk dňa 02.07.2020.
3. Povinnýč.2 doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie dňa 15.07.2020 podanie zo označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie podľa §61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku“. Povinnýč.2 svoj návrh na zastavenie odôvodnil tým, že v exekučnom konaní 2Er/903/2008, EX 22/2008 došlo zo strany konajúceho súdu k zásadným nezákonným rozhodnutiam, ktoré porušujú ústavné práva povinnej v exekučnom konaní 261EX 185/20 a to: Nezákonné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.08.2018, ktorým vo výroku I. rozhodol súd o zmene účastníka konania na strane oprávneného z Mária Viglašská Gastroservis, IČO: 14033216, na I. rade Tomáš Viglašský, anr. 30.01.1980 a v II. rade Katarína Viglašská, nar. 02.06.1976, a to z dôvodov, že v konaní č. 2Er/903/2008 ani oprávnený ani povinný nenavrhli, aby do konania na miesto oprávneného nastúpil iný subjekt. Podľa uvedených ustanovení Exekučného poriadku a CSP nikto okrem účastníkov exekučného konania nemal oprávnenie podať návrh na zmenu oprávneného, súdny exekútor aj súd konal a rozhodol nad rámec toho čo povoľuje a umožňuje zákon,
čiže konali protizákonne a protizákonný je preto aj výrok súdu, ktorým rozhodol o zmene účastníka konania na strane oprávneného z Mária Viglašská - Gastroservis, IČO: 14033216, na I. rade Tomáš Viglašský, anr. 30.01.1980 a v II. rade Katarína Viglašská, nar. 02.06.1976. Zmena účastníka je výlučným dispozičným právom len účastníkov konania. Súd nemá právo rozhodnúť tak ako rozhodol o zmene účastníkov exekučného konania na strane oprávneného. Potom namietal povinný č.2 nezákonné uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.08.2018, ktorým vo výroku III. rozhodol tak, že postupoval v rozpore s 243k Exekučného poriadku, pričom si však súd ani neoveril, či došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného a ak áno, či vymoženie bolo jedným zo spôsobov vykonania exekúcie podľa 63 ods. (1) Exekučného poriadku. Ďalej tiež namietal nezákonnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. mája 2020, ktorým uložil povinnej zaplatiť súdnej exekútorke Mgr. Angelike Slopovskej náhradu trov exekúcie vo výške 39.833,-Eur, pretože nikdy nebolo dokázané, že pohľadávka oprávnenej bola uhradená priamo oprávnenej počas exekúcie, pričom sa uvádza ako spôsob uhradenia pohľadávky, že dedičia oprávnenej zdedili nehnuteľnosti, na ktorých je zriadené exekučné záložné právo. Exekučné záložné právo bolo zriadené podľa výpisov z listu vlastníctva č. 3700 v roku 2009, uplatnenie trov exekúcie Mgr. Dášou Skýpalovou bolo doručené súdu
13.02.2017, uplatnenie trov exekúcie Mgr. Angelikou Slopovskou bolo doručené súdu 27.07.2018. Obidve exekútorky uvádzajú v uplatnení trov exekúcie, že pohľadávka oprávneného v uvedenom exekučnom konaní bola uspokojená v plnej výške vrátane trov exekúcie, a to tým, že dedičia oprávnenej zdedili nehnuteľnosti, na ktorých v rámci exekučného konania č. EX 22/2008 bolo a do dnešného dňa je zriadené exekučné záložné právo. Dedenie nehnuteľnosti ako výkon exekúcie § 63 ods. (1) Exekučného poriadku neuvádza, preto takto uvedený dôvod je nezákonný. Mgr. Dáša Skýpalová ani Mgr. Angelika Slopovská v žiadnom svojom podaní na súd nikde nikdy nešpecifikovala, kedy (v akom čase) a akým zákonným spôsobom vykonala exekúciu v konaní č. 2Er/903/2008, EX 22/2008. Na záver povinný č.2 uviedol, že považuje vo vzťahu k celé exekučné konanie 2Er/903/2008 ako aj konanie 261EX 185/20 za vykonštruované a nezákonné. Spolu s návrhom na zastavenie doručil povinný č.2 prílohy svojho podania: Plnomocenstvo, Žiadosť Mgr. Angeliky Slopovskej o rozhodnutie o trovách, Uznesenie OS Ba I zo dňa 23.08.2018, Uznesenie OS Ba I zo dňa 12. mája 2020,2x Čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 3700 zo dňa 04.11.2014.
4. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k návrhu povinného č.2 na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že považuje návrh na zastavenie povinného č.2 v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedol, návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného č.2 je koncipovaný ako odvolanie - opravný prostriedok proti exekučnému titulu, a nie ako návrh na zastavenie exekúcie. Exekučný súd podľa nie je oprávnený preskúmať skutkovú a právnu stránku exekučného titulu, nakoľko by predmetné celkom zjavne prekračovalo rozsah jeho právomoci zverenej Exekučným poriadkom, a exekučný súd je oprávnený konať len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti prejednávanej veci, tieto vyplývajú priamo z odôvodnenia exekučného titulu, ako aj z obsahu exekučného spisu v ktorom bol exekučný titul vydaný. Kľúčové je, že exekučný titul bol vydaný ako rozhodnutie v exekučnom konaní 2Er/903/2008, EX 22/2008. K možnosti prieskumu ex. titulu ex. súdom oprávnený poukázal na tú skutočnosť, že exekučným titulom v prejednávanej veci je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a exekučný súd nie je oprávnený oprávnený skúmať skutkovú a právnu stránku exekučného titulu, a nie sú splnené dôvody pre zastavenie exekúcie. K postaveniu povinného č.2 v exekučnom konaní oprávnený uviedol, že z obsahu uznesenia zo dňa 23.08.2018, sp. zn. 2Er/903/2008 - 65 mal súd za preukázané, že pôvodná oprávnená zomrela a jej dedičmi sa stali Tomáš Víglašský a Katarína Víglašská, t.j. povinný v predmetnom exekučnom konaní. K rozhodnutiu o trovách exekúcie sa oprávnený vyjadril, že k uspokojeniu nároku oprávneného Mária Víglašska - Gastroservis v exekučnom konaní EX 22/2008, prišlo plnením priamo oprávnenému tak, že na uspokojenie svojej pohľadávky pôvodný oprávnený nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve povinného v exekučnom konaní EX 22/2008. Plnenie oprávnenému povinným, pritom zákon nevylučuje, a pre tento prípad počíta aj s rozhodnutím o trovách exekúcie v prospech súdneho exekútora. Pokiaľ ide o vyjadrenie súdnej exekútorky Mgr. Dáši Skýpalovej na ktoré odkazuje povinný č. 2, tá zdôraznila, že pohľadávka oprávneného, a to vrátane trov exekúcie, bola plnená priamo oprávnenému Mária Víglašska - Gastroservis, a preto je potrebné v exekučnom konaní rozhodnúť o trovách exekúcie. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti sú konštatované a riadne zdôvodnené v exekučnom titule. Dňom 04.07.2018 bola za náhradníka súdneho exekútora Mgr. Dáša Skýpalová, ktorej výkon funkcie zanikol dňa 08.06.2018, určená Mgr. Angelika Slopovská.Uznesenie exekučného súdu 2Er/903/2008 zo dňa 23.08.2018, ktorým súd rozhodol, okrem iného tak, že nepriznáva súdnemu
exekútorovi Mgr. Dáši Skýpalovej nárok na náhradu trov exekúcie bolo vydané v čase, keď už Mgr. Dáši Skýpalovej zanikol výkon funkcie súdneho exekútora, a práve preto súd nemohol rozhodnúť tak, že by jej nárok na náhradu trov exekúcie priznal. Oprávnený zdôraznil, že súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vyzval súdneho exekútora na predloženie komplexného exekučného spisu, a pri rozhodovaní tak vychádzal z podkladov, ktoré v ňom boli založené, a to pre overenie tvrdení oprávneného v rozsahu vyčíslenia trov exekúcie. Vyššie uvedené, a s poukazom na ustanovenie § 243k Exekučného poriadku nemení nič na tom, že exekučné konanie nebolo skončené vzhľadom na absenciu rozhodnutia o odmene exekútora a jej uspokojení. Nakoľko súd mal jednoznačne za preukázané uspokojenie nároku oprávneného, a to plnením priamo oprávnenému a to nielen v rozsahu istiny ale aj trov exekúcie, pričom k plneniu prišlo v priebehu exekučného konania, jednoznačne bolo dôvodné a správne jeho rozhodnutie o priznaní náhrady trov exekúcie vo výške vymedzenej v exekučnom titule. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje oprávnený námietky povinného č.2 za neudržateľné a žiadal aby mu súd priznal náhradu trov exekučného konania proti oprávnenému v sume 263,73 EUR.
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného č.2 na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného súdu dňa 30.07. a svojím vyjadrením k návrhu na zastavenie povinného č.1 na rozhodnutie. Súdny exekútor uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením právneho zástupcu oprávneného zo dňa 23.07.2020 a taktiež poukazuje na skutočnosť, že exekučné konanie sa vykonáva na základe rozhodnutia súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa názoru súdneho exekútora exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou a exekučný súd nemôže preskúmavať rozhodnutie iného súdu po hmotnoprávnej stránke. Z vyššie uvedených dôvodov súdny exekútor navrhol, aby súd návrh na zastavenie exekúcie povinného č.2 zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
11. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
12. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
13. Súd preskúmaním návrhu povinného č.2 na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným boli skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu a namietal skutkovú a právnu stránku exekučného titulu. Namietal, že nemal byť účastníkom konania na starne oprávneného, v ktorom bol vydaný exekučný titul, ďalej namietal hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu. K tvrdeniam povinného č.2, uvádzaným v návrhu na zastavenie exekúcie, súd nemôže konštatovať iné ako to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou, uvedené skutočnosti mal namietať povinný v základnom konaní.
14. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný č.2 v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
16. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
17. V zmysle ustanovenia § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, možno oprávnenému uložiť náhradu vynaložených trov v prípade ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Vzhľadom na to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, a zároveň si neuplatňoval trovy v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie,
súd povinnému náhradu trov za podanie návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal a nerozhodoval o nich samostatným výrokom.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199e ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného č.2 na zastavenie exekúcie uplatnil voči povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške spolu 263,73 Eur (253,105 Eur+10,62 Eur).
23. Vzhľadom na to, že súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol oprávnenému priznal náhradu trov v plnej výške, nakoľko si ich oprávnený uplatnil v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a Exekučným poriadkom.
24. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d odsek 1 Exekučného poriadku na sumu uvedenú v II. výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.