Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 458/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , zastúpeného Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. augusta 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní označenom v záhlaví. Súčasne navrhuje, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie 6 000 eur a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou na okresnom súde 21. novembra 2016 sa žalobkyňa (obchodná spoločnosť ROTOS-STK, a. s.) domáha proti sťažovateľovi zaplatenia sumy 693,60 eur s príslušenstvom. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 16. mája 2024, ktorým sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 693,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 693,60 eur od 5. septembra 2016 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu 21. augusta 2024 odvolanie, o ktorom aktuálne koná Krajský súd v Trnave.

II.

Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ argumentuje, že namietané konanie stále nie je právoplatne skončené, a to napriek tomu, že trvá skoro 9 rokov.

5. Okresný súd vo veci nekonal efektívne, a to napriek tomu, že konanie nie je právne a ani skutkovo zložité. Meritum veci tvorí súčasť bežnej agendy súdov, o ktorej sa rozhoduje v podstatne kratších lehotách. V danom prípade nejde o mimoriadne faktickú zložitosť veci. Prieťahy v konaní boli spôsobené nečinnosťou okresného súdu a častým odročovaním pojednávaní, čo značne predĺžilo celé konanie. Za obdobie takmer 9 rokov sa uskutočnili len štyri pojednávania (prvé až 14. februára 2023).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Podstatou ústavnej sťažnosti je sťažovateľom tvrdené porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie peňažnej sumy z dôvodu existencie zbytočných prieťahov.

7. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto vobsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

8. Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (, , ) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , ).

9. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

10. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , , , , , , ) sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom všeobecného súdu, ústavnej sťažnosti nie je možné vyhovieť a ústavný súd ju spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany. Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

11. Zo samotnej ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní meritórne rozhodol rozsudkom zo 16. mája 2024 a v čase podania ústavnej sťažnosti (11. augusta 2025, doručenej elektronicky 12. augusta 2025) už vo veci sťažovateľa rozhodoval krajský súd. Z uvedeného je zrejmé, že ešte pred podaním ústavnej sťažnosti konal v právnej veci sťažovateľa krajský súd a okresný súd, ktorý sťažovateľ označil ako jediného porušovateľa svojich práv, už v tom čase nemohol ovplyvniť priebeh napadnutého konania, a preto ani porušiť označené práva sťažovateľa.

12. Nad rámec ústavný súd pripomína, že pri hodnotení toho, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a Listiny základných práv a slobôd a práva podľa dohovoru, ESĽP posudzuje dĺžku konania ako celok bez ohľadu na jednotlivé fázy konania (pozri napr. rozsudky ESĽP vo veciach Bubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011, Čičmanec proti Slovenskej republike z 28. 6. 2016). Treba však podotknúť, že ESĽP vo svojom rozhodovaní koná proti Slovenskej republike ako porušovateľovi práv a z toho dôvodu posudzovaná dĺžka konania ako celok je relevantná. Pri posudzovaní veci ústavným súdom v konaní podľa ústavný súd koná proti konkrétnemu porušovateľovi práv sťažovateľa v čase podania ústavnej sťažnosti. Uvedený rozpor je výkladovo prekonateľný v prospech prieskumu porušenia dotknutého základného práva sťažovateľa v celom priebehu konania v dosiaľ právoplatne neukončenej veci, podmienkou však je, aby sťažovateľ označil okrem už nekonajúceho súdu aj súd, ktorý koná v aktuálne prebiehajúcej fáze konania (aj keď proti nemu nemusí byť ústavná sťažnosť po jej prejednaní úspešná), aby teda sťažovateľ pri označení porušovateľov sprítomnil práve okolnosť právoplatne neukončenej veci (čo zodpovedá vývoju rozhodovacej činnosti ústavného súdu v kontexte skôr popísaných súvislostí).

13. Ústavná sťažnosť tak bola so zreteľom na zmysel a účel označených práv ústavným súdom vyhodnotená tak, že v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohlo postupom okresného súdu dochádzať k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a ani práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru a aktuálne konajúci súd nebol označený ako porušovateľ dotknutých práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť sťažovateľa už pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.

14. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. augusta 2025

Ladislav Duditš predseda senátu