Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cdo-146-2020.pdf
PDF · 124.67 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cdo/146/2020
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I.., bytom v J., O. XX, zastúpeného splnomocnenkyňou SVITOK a spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, IČO: 36 863 980, proti žalovaným 1/ Design devotion, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Flöglova 944/3, IČO: 36 847 925, 2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s. r. o., v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Nejedlého 29, IČO: 46 545 123, 3/ ALEX, s. r. o., so sídlom v Prešove, Tomášikova 58, IČO: 31 724 990, zastúpenej JUDr. Petrom Schmidlom, advokátom v Malackách, Záhorácka 11/A a 4/ PERSPECTA Invest s. r. o., , so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 35C/41/2017, o dovolaní žalovanej 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 35C/41/2017-273 z 11. októbra 2018 určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagasa, N 60/2016, Nz 10567/2016 dňa 24. marca 2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. G.S., zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XXXX ako pozemky registra CKN, parcelného č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2 a parcelného č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2 (ďalej len „vydražené nehnuteľnosti“), vykonaná žalovanou 2/ 24. marca 2016, na návrh žalovanej 1/ a vydražených žalovanou 3/ je neplatná. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami § 21 ods. 2 a 4, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4 a 5, § 17 ods. 2, 3 a 5 a § 19 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (notársky poriadok) v znení účinnom k 24. marcu 2016 (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“) a § 61d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Vecne považoval za preukázané, že 24. marca 2016 o 10.00 hod. v Bratislave sa v hoteli G Bratislava, na základe návrhu žalovanej 1/ uskutočnila dražba vydražených nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej 4/, vykonaná žalovanou 2/ ako dražobníkom, za najnižšie podanie 183.000 eur, ktoré zodpovedalo všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Ľubicou Bohovicovou, č. 8/2016. Jednalo sa o prvé kolo dražby, ktorej sa zúčastnili dvaja účastníci s tým, že príklep bol udelený žalovanej 3/ za najvyššie podanie 178.000 eur. K nehnuteľnostiam, ktorých sa dražba týkala boli evidované záväzky a to 1/ Z 5350/2015 - záložné právo v prospech žalovanej 1/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. októbra 2015 zo záložnej zmluvy č. V 5229/2014 z 22. decembra 2014, s výškou zabezpečenej pohľadávky 50.000 eur s úrokom 1.200,- eur mesačne; 2/ V 4836/2015, záložné právo v prospech W.. E. I. s výškou zabezpečovanej pohľadávky 43.000,- eur s 18% ročným úrokom; 3/ Z 6299/2015- Exekútorský úrad Bratislava, EX34/15, oprávnená
- COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo; 4/ V 118/2016, záložné právo v prospech žalobcu a W.. I. I., s výškou zabezpečenej pohľadávky 40.000 eur s ročným úrokom 10% a 5/ predmet nájomnej zmluvy č. A-244/2009 medzi žalovanou 4/ ako prenajímateľom a AGROMAČAJ s. r. o.
3. Prioritne sa súd prvej inštancie zaoberal aktívnou legitimáciou žalobcu v spore s poukazom na námietku neplatnosti záložného práva žalobcu a s tým spojeným nedostatkom existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. V tejto súvislosti uviedol, že zákon č. 527/2002 Z. z. v ustanovení § 21 ods. 2 a 4 upravuje okruh aktívne legitimovaných subjektov pre podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, z ktorého ustanovenia je zrejmé, že žalobca je osobou, ktorej platnosť záložnej zmluvy sa žalovanými 1/ až 3/ spochybňuje a zároveň ide o osobu ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach. Právne postavenie žalobcu ako záložného veriteľa žalovaného 4/ ako záložného dlžníka, súd prvej inštancie považoval za preukázané LV č. XXXX, ktorá listina má charakter verejnej listiny s právnymi účinkami správnosti údajov v nej uvedených, pokiaľ sa relevantným spôsobom nepreukáže opak. Zároveň zdôraznil, že pôvodne vystupoval popri žalobcovi aj žalobca 2/ Ing. I., rovnako ako figurujúci záložný veriteľ 4/ na základe totožného právneho titulu ako žalobca, ktorý však v priebehu konania postúpil svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky na žalobcu 1/ (pôvodne žalobcu), na základe čoho súd pripustil zmenu na strane žalobcu a to uznesením č. k. 35C/41/2017-221 z 5. júna 2018, s právoplatnosťou od 29. augusta 2018. Z exekučného spisu sp. zn. EX 1334/2014 vyplynulo, že predmetné exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného Orange Slovensko, a. s., proti žalovanej 4/ ako povinnému dňa 6. novembra 2014 o vymoženie 938,15 eur s príslušenstvom, a vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora Mgr. Petra Krušinu, Exekútorský úrad v Bratislave, Lazaretská 4, ktorá exekúcia bola ukončená vrátením poverenia dňom 2. februára 2016. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 61d ods. 1 Exekučného poriadku a následne argumentoval tým, že ak by došlo zo strany žalovanej 4/ ako povinnej v uvedenej exekúcií k zaťaženiu majetku v čase po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, uvedený úkon nepodlieha zákonnej sankcii neplatnosti, nakoľko predmetný úkon je len neúčinný a len voči oprávnenému v danej exekúcii. Nárok oprávneného môže byť uspokojený z toho, čo ušlo takýmto neúčinným právnym úkonom. Oprávneným v predmetnej exekúcii bola tretia osoba nespadajúca do okruhu strán sporu vymedzeného ustanovením § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., preto súd prvej inštancie vyhodnotil námietku neplatnosti záložného práva žalobcu k vydraženým nehnuteľnostiam vznesenú žalovanými 1/ až 3/ za irelevantnú.
4. Po konštatovaní včasnosti podania žaloby aktívne legitimovanou stranou sporu následne súd prvej inštancie skúmal zákonnosť priebehu dražby a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná 4/ relevantným spôsobom požiadala Slovenskú poštu, a. s. o doposielanie poštových zásielok na adresu Bratislava, Ivánska cesta 41 v období od 5. januára 2016 do 31. januára 2016 a od 2. februára 2016 do 31. marca 2016 a to na adresu sídla žalovanej 4/ uvedenú v obchodnom registri. Z dražobného spisu predloženého žalovanou 2/ vyplynulo, že zo všetkých listín, ktoré podľa zákona č. 527/2002 Z. z. mali byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti doručené, jej preukázateľne bola doručená len výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti a to 13. januára 2016 na adrese Ivánska cesta 41, Bratislava, na ktorej adrese došlo k reálnemu prevzatiu zásielky žalovanou 4/ a výzva na odovzdanie nehnuteľnosti z 11. apríla 2016. I napriek vedomosti o inej adrese žalovanej 4/, zrejmej z doručenky o prevzatí výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti z 13. januára 2016, žalovaná 2/ doručovala žalovanej 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri, a to dodatok č. 2 k oznámeniu o dražbe (15. marca 2016), dodatok č. 1 k oznámeniu o dražbe (7. marca 2016), odpoveď na žiadosť o upustení o dražbe (22. marca 2016), znalecký posudok (4. februára 2016) a odpis notárskej zápisnice (30. marca 2016). Všetky listiny sa vrátili ako nedoručené s poznámkou pošty o tom, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej 2/ v tom, že on a zásielky žalovanej 4/ mala povinnosť len zaslať a nie aj doručiť, nakoľko v takom prípade by bolo ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. samoúčelné, až nadbytočné a dosiahnutie účinkov doručenia fikciou o doručení podľa v tom čase účinnej právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“), o náhradnom doručovaní písomností do vlastných rúk právnickej osobe by bolo vylúčené. Vyslovil, že žalovaná 2/ mala najneskôr doručením zásielky, ktorou bola žalovanej 4/ zasielaná výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti vedieť o tom, že žalovaná 4/ zásielky preberá na inej adrese, ako je jej adresa sídla uvedená v obchodnom registri, a to na adrese uvedenej na doručenke, avšak i napriek tomu ďalšie listiny zasielala žalovanej 4/ výlučne na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, hoci mala vedomosť o tom, že sa vracajú s poznámkou adresát neznámy. V danom prípade nebolo možné aplikovať účinnú fikciu doručenia zákonom stanovených listín žalovanej 4/ a to jednak vzhľadom na uvedený nedostatok,
ako aj s ohľadom na nedostatok zákonného postupu na strane Slovenskej pošty, a. s., ktorá napriek prijatej žiadosti žalovanej 4/ o preposielanie jej adresovaných zásielok žalovanej 2/ v rozhodujúcom období, skutočne preposielanie realizovala len v prípade dvoch zásielok. Nemožno na pochybenie pošty prihliadať ako na pochybenie tretieho subjektu s prejednávanou vecou nesúvisiaceho, nakoľko režim doručovania písomností do vlastných rúk je založený a vychádza z použitia zaužívaného postupu, upraveného zákonom č. 324/2011 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a naň nadväzujúceho platného poštového poriadku, ktorý vydáva subjekt zabezpečujúci prepravu poštových zásielok. Uvedený postup nemožno odčleniť od celkového postupu pre doručovanie, a teda v prípade pochybenia pošty nemohli nastať účinky doručenia ani fikciou doručenia. Nedoručenie listín zákonným spôsobom, a to najmä znaleckého posudku podľa zákona č. 527/2002 Z. z., ktorý mal byť doručovaný žalovanej 4/ ako vlastníkovi draženej nehnuteľnosti, do vlastných rúk preto súd prvej inštancie považoval za závažný nedostatok porušujúci zákon č. 527/2002 Z. z. a to ustanovenia § 12 ods. 4, § 17 ods. 5 písm. a) v kontexte s ustanovením § 10 ods. 1, ktorým postupom žalovaná 4/ ako vlastník draženej nehnuteľnosti bola výrazne obmedzená na svojich zákonných právach a ktorý nedostatok nemožno konvalidovať tým, že o dražbe vedela a mala možnosť nahliadnuť do dražobného spisu. Žalovaná 2/ mala povinnosť po doručení žiadosti o upustenie od dražby zo strany žalovanej 4/ vzhľadom na porušenie ustanovenia § 17 ods. 5 písm. a) zákona č. 527/2002 Z. z. od vykonania dražby z dôvodu nesplnenia podmienok upustiť (§ 19 ods. 1 písm. d/ a § 13 až § 17 zákona č. 527/2002 Z. z.), ktorej žiadosti ale bez zákonného dôvodu nebolo vyhovené a od vykonania dražby sa neupustilo, čo taktiež považoval súd prvej inštancie za porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. Zároveň ďalší dôvod neplatnosti vykonanej dobrovoľnej dražby bol spojený s termínom jej konania a to 24. marca 2014 (Zelený štvrtok), ktorý je známy všeobecne tým, že v uvedený deň sa začínajú veľkonočné sviatky, kedy sa väčšina (aj) potenciálnych účastníkov dražby rôznym spôsobom pripravovala na prípravu sviatkov, čo rozhodne neprispelo k zabezpečeniu možnosti účasti čo najvyššieho počtu účastníkov dražby za účelom dosiahnutia najvyššieho podania. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že aj nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ zákonným spôsobom došlo k ukráteniu práva tohto účastníka podľa ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. relevantným spôsobom vzniesť námietky proti znaleckému posudku, pričom vzhľadom na v konaní predložený súkromno-znalecký posudok č. 22/2018 a jemu predchádzajúce odborné vyjadrenie č. 01/2016, ktorých závery o všeobecnej hodnote dražených nehnuteľností boli v príkrom rozpore so znaleckým posudkom č. 8/2016, použitým v predmetnej dražbe, bolo namieste dospieť k záveru, že uplatnením uvedeného práva žalovanou 4/ by došlo k v prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby, a v konečnom dôsledku aj k plnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach, ktorým postupom bol na svojich právach v súvislosti s predmetnou dražbou ukrátený aj žalobca. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že žalované 1/ až 3/ proti odbornému vyjadreniu č. 1/2016, i znaleckému posudku č. 22/2018 predloženým žalobcom len namietali neprijateľnosť spôsobu použitia porovnávacej metódy znalcom, avšak sa obmedzili na tvrdenie, ale nenavrhli vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie považoval správnosť odborného vyjadrenia č. 1/2016 a znaleckého posudku č. 22/2018 za nevyvrátenú skutočnosť, ktorá predstavovala ďalší dôvod na vyhlásenie dobrovoľnej dražby za neplatnú. V závere napokon súd prvej inštancie zdôraznil, že vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, okrem výsluchu „štatutárov“ navrhnutého žalovanou 2/ (opakovane písomne), a to z dôvodu, že žalovaná 2/ návrh na doplnenie dokazovania čo do jeho účelu žiadnym spôsobom neodôvodnila, ani v tejto súvislosti neformulovala žiadne otázky výsluchu a nedostavila sa na pojednávanie vo veci, preto s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti konania nebol dôvod predmetné dokazovanie vykonať a preto zodpovedajúci návrh bol zamietnutý. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1. júla 2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne úspechom žalobcu.
5. Krajský súd v Trnave (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaných 2/ a 3/ rozsudkom z 18. marca 2020 sp. zn. 26Co/49/2019, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP. Uložil žalovaným 2/ a 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne „nahradiť“ žalobcovi „trovy“ odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Odvolací súd v odôvodnení s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných 2/ a 3/ posudzoval, či súd prvej inštancie riadnym neodôvodnením svojho rozhodnutia odňal žalovaným možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil z dôvodu, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä v otázke nedoručenia písomností a to znaleckého posudku žalovanej 4/, jej
nevedomosti o priebehu dražby a znemožnení jej relevantným spôsobom namietať závery vyplývajúce zo znaleckého posudku a v konečnom dôsledku o porušení zákona č. 527/2002 Z. z. Konštatoval, že súd prvej inštancie sa správne, objektívne a presvedčivo vysporiadal s uplatnenými námietkami v spore, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožnil. K námietke nesprávneho právneho posúdenia týkajúcej sa doručovania písomnosti formou listinnej zásielky do vlastných rúk v rámci vykonávania dobrovoľnej dražby uviedol, že v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. v znení účinnom k 24. marcu 2016, režim doručovania do vlastných rúk mal garantovať doručenie a odovzdanie zásielky výhradne osobe, ktorá je jej adresátom a teda na adresu, ktorú predmetná osoba uviedla, alebo ktorú dražobník zistil inak, a na ktorej sa táto osoba zdržovala. Podmienkou riadneho doručenia písomností je skutočnosť, aby sa adresát v čase doručovania v mieste zdržiaval, a teda si mohol objektívne vyzdvihnúť zásielku, ktorá bola doručovaná do jeho sféry. Podmienka riadneho doručenia sa nevyžaduje podľa súčasného platného procesného kódexu účinného od 1. júla 2016, to však nemalo vplyv na rozhodovanie v danej veci, nakoľko v čase doručovania písomností žalovanej 4/ súvisiacich s predmetnou dražbou bol postup a podmienky doručovania upravený práve ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. a ustanovením § 48 ods. 2 OSP. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že na to, aby nastali účinky doručenia zásielky fikciou je nevyhnutné, aby odosielateľ zásielku doručoval na adresu, ktorá je sídlom podnikateľa, ktorá má oporu v platnom zápise v obchodnom registri, ak sa zásielka, vrátila ako nedoručená a odosielateľ nepoznal inú adresu podnikateľa. Uvedené podmienky pre fikciu doručenia museli byť splnené kumulatívne. Nesplnenie ktorejkoľvek z nich malo za následok nevyhnutnosť prijatia záveru o nedoručení zásielky adresátovi. V danom prípade nebolo sporným, že zo všetkých listín, ktoré podľa zákona č. 527/2002 Z. z. mali byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi vydraženej nehnuteľnosti doručené, jej boli riadne do vlastných rúk doručené len dve zásielky, a to výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti 13. januára 2016 a výzva na odovzdanie nehnuteľností 11. apríla 2016, pričom žalovaná 2/ doručovala žalovanej 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal, s tým, že dospel k záveru, že nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby bolo žalovanej 4/ odňaté právo vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní procesného postupu pri realizácií dražby zo strany dražobníka, majúceho za následok ukrátenie práv žalobcu na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z predaja draženého majetku, a tým aj čo najvyššieho uspokojenia jeho pohľadávky, odvolací súd poukázal na ustanovenia § 12 ods. 1, 4, 5 a 6 zákona č. 527/2002 Z. z. a v tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené ustanovenia predstavujú pre realizáciu dražby, ale i pre naplnenie zmyslu výkonu záložného práva ako takého, jedny z najvýznamnejších ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ich cieľom je vymedziť pravidlá a postup dražobníka pri ohodnocovaní predmetu dražby. Vo vzťahu k stanoveniu hodnoty predmetu dražby je potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t. j. východiskovú hodnotu a cenu dosiahnutú vydražením, ktorá sa síce tiež kreuje v mieste a čase, ale iba v obmedzenom pôsobení ponuky a dopytu a informovanosti jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej závislosti od toho, koľko záujemcov sa o dražbe veci dozvie, a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s čestným úmyslom aj zúčastní. V týchto okolnostiach sa následne kreuje konečná cena predmetu dražby vychádzajúca práve zo všeobecnej hodnoty stanovenej v mieste a čase a z informácií o draženej veci. Všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšou cenou hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Znalecký posudok ako základ stanovenia ceny predmetu dražby je jedna z najdôležitejších listín, ktorá sa osobám povinným z dražby doručuje. Aj preto je nevyhnutné, aby dražobník znalecký posudok doručoval vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk. Podľa ustálenej súdnej praxe už samotné odoslanie znaleckého posudku v lehote kratšej ako 30 dní predo dňom konania dražby je hodnotené ako zmarenie uplatnenia práva osoby povinnej z dražby a zakladá dôvod na určenie neplatnosti dražby (nieto ešte nedoručenie znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby vôbec, tak ako to bolo v danom prípade). V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že ustanovenie § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. zavádza osobitne významné pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak v súlade s odsekom 5 bol na žiadosť vlastníka predmetu dražby vyhotovený nový znalecký posudok na účely ohodnotenia predmetu dražby, ak vlastník dražby využije písomné námietky (ktorá snaha a zámer žalovanej 4/ v danom konaní bola nepochybná vzhľadom na jej žiadosť o upustenie od dražby zo 17. marca 2016) docieli sa vždy stav, že cena predmetu dražby sa bude odvíjať od znaleckého posudku s najvyššou všeobecnou hodnotou predmetu dražby.
Takýto postup bol v danej veci dražobníkom zmarený a to bez ohľadu na to, či dražobník, prípadne vydražiteľ sám hodnotil znalecký posudok predložený bývalým vlastníkom ako neobjektívny. Na to, aby bolo dražbu možné považovať za platnú, bolo potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať, okrem iného aj správny zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne.
7. Vo vzťahu k ďalšej námietke o nezohľadnení ochrany dobromyseľného nadobúdateľa odvolací súd zdôraznil, že celá podstata dražby je založená na tom, že aj účastníci dražieb, teda aj samotný vydražiteľ musia počítať s tým, že ak nepripustia preventívnu súdnu ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky sporné aspekty výkonu dražby riešiť ex post, t. j. s časovým odstupom a pri konštruktívnej zmene právnych pomerov (vlastníckych a záväzkových) a to v súvislosti so súdnym konaním vo veci neplatnosti dražby. Vo vzťahu k námietke o riadnom neodôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013. ako aj rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa náležitého odôvodnenia rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že ak súd stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci postačuje to na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Na záver odvolací súd podotkol, že z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky, preto odvolaciu námietku žalovaných, týkajúcu sa nedostatku obsahových náležitostí, ako i jeho arbitrárnosti, či argumentov týkajúcich sa porušenia práva na spravodlivý proces vyhodnotil ako neopodstatnenú. Zároveň dodal, že s ostatnými námietkami sa nezaoberal z dôvodu, že nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania právne odôvodnil ustanoveniami § 369 ods. 1 v spojení s § 262 CSP a vecne zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní.
8. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 3/ (ďalej len „dovolateľka“), ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 CSP z dôvodu, že podľa jej názoru doposiaľ nebola riešená otázka týkajúca sa posúdenia, či porušenie doručovacích povinností uložených zákonom príslušnému poštovému úradu, o ktorý je oprávnený sa každý používateľ poštových služieb domnievať, že budú splnené tak, ako majú byť v súlade so zákonom, nemožno potom pričítať nesplnenie týchto povinností na ťarchu tomu, kto konal bona fide, v dôvere v zákon. Následne argumentovala tým, že z rozhodnutí súdov nižších inštancií, ako aj z tvrdení zúčastnených strán vyplýva, že poštový úrad pri doručovaní poštových zásielok sa dopustil pochybení tým, že údajne poštový úrad nepreposielal poštové zásielky podľa služby o doposielaní, ktorú si účastník tohto konania v predmetnej veci údajne u poštového úradu objednal. V tejto súvislosti zdôraznila, že v prípade, ak súd bol ochotný akceptovať vadnosť doručovania poštových zásielok zo strany pošty, bolo potom potrebné žalobu o neplatnosť dražby zamietnuť s odôvodnením, že strana, ktorej dražbou bola spôsobená škoda, si má túto z uvedeného dôvodu porušenia povinnosti poštového úradu, uplatňovať prípadne i súdnou cestou vo vzťahu k tejto inštitúcií. V žiadnom prípade nebolo možné postihnúť neplatnosťou dražby a následnými negatívnymi dopadmi práve vydražiteľku, ktorá jediná v predmetnej veci vystupovala absolútne bona fide. Dražobná spoločnosť zabezpečovala v zmysle zákona legálnosť prebiehajúcej dražby. Vyslovila presvedčenie, že žalobca, ako aj konateľ spoločnosti BADINI CONSULTING, a. s. (predtým KOREDO, a. s.), viackrát pred konaním dražby komunikovali s dražobnou spoločnosťou a nikdy ani len nenaznačili, že adresa dražiteľa by mala byť iná ako v korešpondencii uvádzala dražobná spoločnosť a nikto nevysvetlil, kto a kedy dopísal adresu pani Hrubej na obálku odoslanú dražobnou spoločnosťou dražiteľovi 13. januára 2016. Z uvedených údajov totiž vôbec nevyplýval oznam pre odosielateľa, že by sa dražiteľ mal nachádzať na tejto adrese, ako sa to bez racionálneho vysvetlenia ako dôkaz neplatnosti dražby pokúšali podsúvať v odôvodnení rozhodnutí súdy nižších inštancií. Opak je pravdou, že žalobca (1/) i pôvodný žalobca 2/ o prebiehajúcej dražbe a jej príprave vedeli, čo vyplývalo z pomerne rozsiahlej písomnej komunikácie medzi nimi a dražobnou spoločnosťou, dokonca jedným z prípisov obaja žalobcovia súhlasili s vykonaním dražby a uplatňovali si aj uhradenie svojich pohľadávok z prípadného výťažku. Nikde však ani najmenšou zmienkou neupozornili a nepožadovali zmenu doručovania na novú doposielanú adresu, a to i napriek tomu, že z korešpondencie oboch žalobcov vyplývalo, že podrobne celú situáciu poznali. Súdy nižších inštancií z neznámych dôvodov sa s touto situáciou vyplývajúcou z listinných dôkazov vôbec nezaoberali. Navyše záložné právo zapísané 16. februára 2016 v prospech žalobcov bolo zapísané nezákonne, pretože na liste vlastníctva bolo jasne vyznačené záložné právo súdneho exekútora. Pokiaľ toto záložné právo bolo zapísané bez jeho súhlasu, lebo v spise sa nikde nenachádzal doklad o oznámení zápisu nového záložného práva, a už vôbec sa v ňom nenachádzal
súhlas súdneho exekútora, porušením týchto povinností došlo k trestnej činnosti poškodzovania práv veriteľa, nakoľko okrem iného pri začatí každej exekúcie, exekútor zakazuje s poučením o trestnej zodpovednosti porušenia tohto zákazu i povinného (v danom prípade dražiteľa), že so svojim majetkom do konca exekúcie nesmie nijako nakladať a už vôbec nie ho zaťažovať akýmikoľvek právami tretích osôb. Podľa názoru dovolateľky, ak došlo k vyššie uvedenému, jedná sa o trestnú činnosť všetkých na tomto zápise zúčastnených a je zrejmé, že pokiaľ by tento zápis bol urobený contra legem, aj z tohto dôvodu nemohli byť žalobcovia účastníkmi uvedenej dražby a už vôbec nemali aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na určenie jej neplatnosti. V závere podotkla, že ďalšie skutočnosti predloží v osobitnom doplňujúcom podaní v zákonnej lehote. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
9. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 3/ trval na tom, že dobrovoľná dražba konaná 24. marca 2014, bola v rozpore s platným právnym poriadkom a zároveň predmet dražby bol vydražený za zlomkovú cenu oproti všeobecnej hodnote predmetu, preto aj z tohto dôvodu je neplatná. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne. K vymedzeniu a existencii dovolacích dôvodov poukázal na ustanovenia § 432 ods. 2, § 434 a § 435 CSP a zdôraznil, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi opakovane zdôrazňuje povinnosť dodržania postupu pri doručovaní súdnej zásielky do vlastných rúk ako základného predpokladu pre prípadnú zákonnú fikciu doručenia (napr. sp. zn. 5Cdo/247/2009, 4Cdo/199/2010, 5Cdo/261/2007). Podľa jeho názoru dovolateľka nedostatočne a neurčito vymedzila tvrdené dovolacie dôvody, keď opakovane odkazovala na iné osobitné konanie alebo na trestné oznámenie. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaná 3/ k dátumu vyhotovenia jeho vyjadrenia, doplnila dovolanie o ďalšie dôvody, alebo podala akékoľvek trestné oznámenie. Navrhol neprihliadať na akékoľvek doplnené podania s poukazom na ustanovenie § 434 a § 435 CSP. V súvislosti s pochybením poštového podniku pri doručovaní do vlastných rúk citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 65/2010-49 z 27. októbra 2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp. zn. 8Sži/5/2014 z 28. apríla 2019 a v nadväznosti na to konštatoval, že dražobník sa nemôže zbaviť zodpovednosti za splnenie svojej povinnosti z dôvodu, že doručením zásielky poveril poštový úrad, ktorý pri realizácií doručenia do vlastných rúk pochybil. Nesprávny postup poštového podniku pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na ťarchu adresáta a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej (?) do vlastných rúk. Uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva z 23. decembra 2015 žalobcom podľa neho, nemôže byť porušením zákazu nakladania s majetkom povinného v exekúcii v prospech oprávneného Orange Slovensko, a. s., z dôvodu, že nie je neplatným právnym úkonom, čo bolo potvrdené aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Navrhol dovolanie odmietnuť.
10. Žalovaná 1/, likvidátor žalovanej 2/ ani žalovaná 4/ dovolacie návrhy nepodali.
11. Najvyšší súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolaním napádané rozhodnutie je potrebné zrušiť.
12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádia konania, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).
13. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
14. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
15. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
17. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.
18. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP má určujúci význam vymedzenie „právnej“ otázky, ktorá dovolacím súdom ešte nebola riešená. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (4Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. 19. Podľa § 438 ods. 1 a 2 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe. 20. Podľa § 161 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 22. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 23. Podľa § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 24. V procesnom zmysle procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku, ktorou sa rozumie určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a ktorej neexistencia spravidla tvorí neodstrániteľnú prekážku konania v závislosti od toho, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania (§ 62 CSP) alebo ju stratí až v priebehu konania (§ 63 až § 66 CSP). Ak strana disponovala do určitej fázy konania procesnou subjektivitou a následne ju v priebehu procesu stratila, nemusí vždy nevyhnutne ísť o neodstrániteľnú vadu konania. Takáto vada sa za istých okolností v zákone definovaným procesným
postupom odstrániť dá. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva zaniká právnická osoba s právnym nástupcom.
25. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. 26. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. účinného od 1. januára 1992 v znení neskorších predpisov) obchodná spoločnosť (ďalej len ,,spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. 27. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
28. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 48425/B, týkajúceho sa žalovanej 1/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 14. máju 2019 a bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 4. januáru 2020. V čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom 18. marca 2020, tak žalovaná 1/ ako právnická osoba s procesnou subjektivitou neexistovala. Výmaz z obchodného registra má konštitutívny účinok, na základe ktorého spoločnosť ako právnická osoba zanikla. V danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku, na ktorú súd prihliada ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania.
29. Z vyššie uvedeného dôvodu je konanie zaťažené neodstrániteľnou procesnou vadou konania, preto dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v súlade s § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na takéto rozhodnutie z procesných dôvodov dovolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z pohľadu existencie dovolaním výslovne uplatneného dovolacím dôvodom neposudzovalo v prípadoch dôvodne vytknutej vady zmätočnosti).
30. V ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu rozhodnúť o zastavení odvolacieho konania voči žalovanej 1/ a následne opätovne a rozhodnúť o podaných odvolaniach žalovaných 2/ a 3/. Dovolací súd dáva len do pozornosti, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 35704/B žalovanej 4/, došlo k zmene jej obchodného mena a sídla s účinnosťou od 1. júna 2020, preto v záhlaví tohto jeho rozhodnutia uviedol žalovanú 4/ už s obchodným menom PERSPECTA Invest, s. r. o. so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 79272/B žalovanej 2/ vyplýva, že ako spoločnosť bola zrušená a vstúpila do likvidácie k 1. marcu 2018.
31. O trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v rozhodnutí vo veci samej (§ 453 ods. 3 CSP).
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.