Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/12/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v sporovej veci žalobcu: A. B. B. C., D., nar. X.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. XX, zast. splnomocnenkyňou: SVITOK a spol., s. r. o., IČO: 36 863 980, Bratislava, Tomášikova 23/C, proti žalovaným: 1/ Design devotion, s.r.o., IČO: 36 847 925, Bratislava, Flöglova 944/3, 2/ Dražobná a likvidačná spoločnosť, s. r. o., IČO: 46 545 123, Bratislava, Nejedlého 29, IČO: 46 545 123, 3/ ALEX s.r.o. Prešov, IČO: 31 724 990, Prešov, Tomášikova 58, zast. advokátom: JUDr. Peter Schmidl, Borský Svätý Jur 774, 4/ PERSPECTA Invest, s. r. o., Bratislava - mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaniach žalovaných 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 11. októbra 2018 č.k. -273, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd z a s t a v u j e odvolacie konanie voči žalovaným 1/ a 2/.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobca má voči žalovanej 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovaná 3/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagasa, N 60/2016, Nz 10567/2016 zo dňa 24.3.2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. G., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2, vykonaná žalovanou 2/ dňa 24.3.2016, na návrh žalovanej 1/ a vydražené žalovanou 3/ je neplatná.

2. Právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami a , , , a , , a a o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZoDD “ ), o notároch a notárskej činnosti ( notársky poriadok ) v znení účinnom k 24. marcu 2016 ( ďalej len „N.p.“ ) a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „E.p.“ ).

3. Vecne dôvodil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sa 24. marca 2016 o 10.00 hod. v Bratislave, konferenčnom centre Garni G Hotela Bratislava na ul. Košická 52, na základe návrhu žalovanej 1/ uskutočnila dražba vydražených nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej

4/, vykonaná žalovanou 2/ ako dražobníkom, za najnižšie podanie 183.000 eur, ktoré zodpovedalo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 8/2016 vyhotoveným Ing. Ľubicou Bohovicovou. Jednalo sa o prvé kolo dražby, ktorej sa zúčastnili dvaja účastníci s tým, že príklep bol udelený žalovanej 3/ za najvyššie podanie 178.000 eur. K nehnuteľnostiam, ktorých sa dražba týkala boli evidované záväzky a to: I/ Z 5350/2015 - záložné právo v prospech žalovanej 1/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 20. októbra 2015 zo záložnej zmluvy č. V 5229/2014 z 22. decembra 2014, s výškou zabezpečenej pohľadávky 50.000 eur s úrokom 1.200,- eur mesačne; II/ V 4836/2015, záložné právo v prospech H.. I. B. s výškou zabezpečovanej pohľadávky 43.000 eur s 18% ročným úrokom; III/ Z 6299/2015- Exekútorský úrad Bratislava, EX34/15, oprávnená - COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo; IV/ V 118/2016, záložné právo v prospech žalobcu a W.. I. I., s výškou zabezpečenej pohľadávky 40.000 eur s ročným úrokom 10 % a 5/ predmet nájomnej zmluvy č. A-244/2009 medzi žalovanou 4/ ako prenajímateľom a AGROMAČAJ s. r. o. Z dražobného spisu predloženého žalovanou 2/ vyplynulo, že zo všetkých listín, ktoré podľa z.č. mali byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi dražených nehnuteľností doručené, jej bola preukázateľne doručená len výzva na sprístupnenie nehnuteľností, dňa 13.1.2016, na adrese ( ako to vyplýva z doručenky ) B. J., E., na ktorej adrese došlo k reálnemu prevzatiu zásielky žalovanou 4/ a výzva na odovzdanie nehnuteľností zo dňa 11.4.2016. Napriek vedomosti o inej adrese žalovanej 4/ zrejmej z doručenky o prevzatí výzvy na sprístupnenie nehnuteľností z 13.1.2016, žalovaná 2/ doručovala žalovanej 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri. Všetky listiny sa vrátili nedoručené s poznámkou pošty o tom, že adresát je na uvedenej adrese neznámy. Dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. G., zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pozemky registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2 a parcela č. 1153/23, druh

- orná pôda o výmere 65040 m2 sa konala 24.3.2016 ( Zelený štvrtok ). Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej 2/ o tom, že ona zásielky žalovanej 4/ mala povinnosť len zaslať, nie doručiť, nakoľko v takomto prípade by bolo ust. z.č. samoúčelné, až nadbytočné a dosiahnutie účinkov doručenia fikciou o doručení podľa v tom čase účinnou úpravou o náhradnom doručovaní písomností do vlastných rúk právnickej osobe by bolo vylúčené. Mal za to, že žalovaná 2/ mala najneskôr doručením doručenky, ktorou bola žalovanej 4/ zasielaná výzva na sprístupnenie nehnuteľností vedieť o tom, že žalovaná 4/ zásielky preberá na inej adrese, než je jej adresa sídla uvedená v obchodnom registri, a to na adrese uvedenej na doručenke, avšak napriek tomu následné listiny zasielala žalovanej 4/ výlučne na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri, hoci mala vedomosť, že sa vracajú s poznámkou: adresát neznámy. Nedoručenie listín zákonným spôsobom a to najmä znaleckého posudku, ktoré podľa ZoDD mali byť doručované žalovanej 4/ do vlastných rúk ( iná vhodnejšia forma doručovania v konaní preukázaná nebola ) ako vlastníkovi dražených nehnuteľností sú podľa názoru súdu prvej inštancie závažným nedostatkom predmetnej dražby, porušujúcim ust. ZoDD, a to konkrétne ust. , , v kontexte ust. ZoDD, ktorým postupom bola žalovaná 4/ ako vlastník draženej nehnuteľnosti výrazne obmedzená na svojich zákonných právach, ktorý nedostatok nemožno konvalidovať tým, že o dražbe vedela a mala možnosť nahliadnuť do dražobného spisu, na základe čoho je nutné vyhlásiť predmetnú dražbu za neplatnú. Žalovaná 2/ mala povinnosť po doručení žiadosti o upustenie od dražby zo strany žalovanej 4/, vzhľadom na porušenie ust. ZoDD od vykonania dražby podľa ust. ZoDD ( nesplnenie podmienok podľa ust. § až 17 ) upustiť, ktorej žiadosti žalovaná 2/ bez zákonného dôvodu nevyhovela a od vykonania dražby neupustila, čo predstavuje ďalšie porušenie ZoDD a vyhlásenie predmetnej dražby za neplatnú, a to aj v spojitosti s termínom jej konania, ktorým bol 24.3.2016, čo bol Zelený štvrtok, pričom je všeobecne známym, že v uvedený deň prakticky začínajú veľkonočné sviatky, kedy sa väčšina ( aj ) potenciálnych účastníkov dražby rôznym spôsobom pripravuje na trávenie sviatkov, čo rozhodne neprispelo k zabezpečeniu možnosti účasti čo možno najvyššieho počtu účastníkov dražby za účelom dosiahnutia najvyššieho podania. Nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ zákonným spôsobom došlo k ukráteniu jej práva podľa ust. ZoDD relevantným spôsobom namietať proti zaslanému znaleckému posudku č. 8/2016, pričom vzhľadom na v konaní predložený súkromnoznalecký posudok č. 22/2018 a jemu predchádzajúce odborné vyjadrenie č. 01/2016, ktorých závery o všeobecnej hodnote dražených nehnuteľností sú v príkrom rozpore so znaleckým posudkom použitým v napadnutej dražbe č. 8/2016 sa možno dôvodne domnievať, že uplatnením uvedeného práva žalovanou 4/ by došlo k výraznému zvýšeniu vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností, v prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby a v konečnom dôsledku aj k plnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej 4/, ktorým postupom bol na svojich právach v súvislosti s napadnutou dražbou ukrátený aj žalobca. Žalovaní 1/ až 3/ proti odbornému vyjadreniu č. 01/2016, tak i znaleckému

posudku č. 22/2018 predlženými žalobcom len namietli neprijateľnosť spôsobu použitia porovnávacej metódy znalcom, avšak sa obmedzili len na tvrdenie, nenavrhli vykonať dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom ( ktoré vzhľadom na odborný charakter problematiky súd prvej inštancie považoval za najvhodnejšiu možnosť relevantného spochybnenia žalobcom predloženého znaleckého posudku ), v dôsledku čoho súd prvej inštancie považoval správnosť odborného vyjadrenia č. 01/2016 a znaleckého posudku č. 22/2018 za nevyvrátenú a ktorá skutočnosť predstavuje ďalší dôvod za vyhlásenie dražby za neplatnú.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalovaná 2/ a žalovaná 3/.

5. Žalovaná 2/ navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť zamietnutím žaloby v plnom rozsahu, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( a , ďalej len ,, “). Namietala, prečo súd prvej inštancie neakceptoval zákonnú dikciu doručovania pôvodného ZoDD, keď zákonodarca opakovane v ustanoveniach používa termín "zašle" a nie "doručí". Zákonodarca vopred počítal s možnosťou nepreberania a iných obštrukcií pôvodných vlastníkov nehnuteľností, ktoré predstavujú predmet dražby, preto úmyselne naformuloval povinnosť dražobníka ako povinnosť "zaslať", teda vyexpedovať daný deň buď poštou alebo zaslať na zverejnenie do obchodného vestníka ( zasiela sa už iba elektronicky ). Len samotná skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. nedoručovala zásielky žalovanej 4/ na základe jej požiadavky o preposielaní zásielok nemôže zakladať neplatnosť dražby ( zákon o dobrovoľných dražbách s takýmto spôsobom nepočíta a určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby možno určiť iba v prípade porušenia ustanovení tohto zákona ), takýto postup môže zakladať žalovanej 4/ iba nárok na náhradu škody voči Slovenskej pošte, a.s. Dražobník v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách nemá vyhľadávaciu povinnosť a súd prvej inštancie si zamenil povinnosti dražobníka s jeho povinnosťami v danom čase. Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o možnosti vyhlásenia dražby za neplatnú z dôvodu, že sa konala 24.3.2016, pričom daný deň bol Zeleným štvrtkom ( katolícky sviatok, ktorý nie je dňom pracovného pokoja ) a tak sa dražby nemohli zúčastniť potencionálni účastníci dražby. Bolo by to možné iba v prípade, ak by sa dražby zúčastnil napríklad len jeden účastník, ak by nedošlo k zvyšovaniu podania, čo nebol prípad práve v prejednávanej veci, ako ani záver, že odborné vyjadrenie a súkromný znalecký posudok predložené žalobcom, vyvracajú zistenia znalkyne Ing. Ľubice Bohovicovej v jej znaleckom posudku číslo 8/2016, nakoľko tieto vychádzajú z nesprávnej informácie a to funkčného využitia pozemkov. V čase ohodnocovania, ako aj v súčasnosti, nebol, a ani nie je, schválený územný plán obce, z ktorého by vyplývala skutočnosť, že by bolo možné nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom dražby použiť na inú, než poľnohospodársku výrobu.

6. Žalovaná 3/ navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( a ). Namietala nesprávny záver súdu prvej inštancie, že v prípade doručovania bývalému vlastníkovi nehnuteľností ( žalovanej 4/ ) dražobník porušil povinnosť doručovať jej písomnosti do vlastných rúk ( ZoDD ) a nebolo možné uplatniť ani fikciu doručenia. Z dokazovania vyplynulo, že bývalý vlastník nehnuteľností požiadal Slovenskú poštu, a.s. o doposielanie poštových zásielok na adresu B. J. XX, E., na ktorú adresu pošta doručila bývalému vlastníkovi nehnuteľností výzvu na sprístupnenie nehnuteľností dňa 13.1.2016 a tiež výzvu na odovzdanie nehnuteľností z 11.4.2016. Súd prvej inštancie na základe týchto skutočností mal za to, že dražobník mal mať vďaka doručenke vedomosť o "inej adrese" vlastníka predmetu dražby. S takýmto názorom odvolateľka nesúhlasí, nakoľko dražobníkovi bola známa jediná adresa vtedajšieho vlastníka nehnuteľností a to adresa uvedená v obchodnom registri. Dražobník nemohol mať a nemal vedomosť o vyššie spomenutej žiadosti o doposielanie zásielok. Nemal k dispozícii žiaden podklad na to, aby si dal do súvisu osobu bývalého vlastníka nehnuteľností s preňho neznámou adresou. To, že sa doručenka vrátila z inej adresy, ešte neznamená, že dražobník mal vedomosť o inej adrese vtedajšieho vlastníka. Dražobník nemal na akom základe doručovať na predmetnú adresu - táto dražobníkovi nevyplývala zo žiadneho verejného registra a nebola mu ani žiadnym spôsobom oznámená. Bývalý vlastník nehnuteľnosti mal vedomosť o priebehu dražby a to na základe prevzatej výzvy na sprístupnenie nehnuteľností dňa 13.1.2016. Ak by vynaložil čo i len minimálnu starostlivosť o svoj majetok, oznámil by svoju aktuálnu adresu dražobníkovi; neučinil tak ani vo svojich žiadostiach adresovaných dražobníkovi. Dražobník si splnil svoje oznamovacie povinnosti v zmysle a ZoDD z čoho je zrejmé, že bývalý vlastník nehnuteľností

mal vedieť a vedel o konaní dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o zvolený dátum dražby, boli dodržané všetky zákonné lehoty a bol zvolený riadny pracovný deň. Dražba sa konala doobeda o 10:00 hod., čo potencionálnym účastníkom dražby poskytovalo dostatok času na akékoľvek prípravy na nadchádzajúci sviatok ( Veľký piatok ), dokonca aj na prípadný presun na druhý koniec republiky a tak nie je správny záver súdu prvej inštancie, že nebola zabezpečená možnosť účasti, čo možno najvyššieho počtu účastníkov dražby. Zvolený dátum bol určený v súlade so zákonom a potencionálni účastníci dražby mali o dátume viac ako mesiac vedomosť. Nesprávny záver súdu prvej inštancie, že predložením žalobcových posudkov ( odborné vyjadrenie číslo 01/2016 a súkromnoznalecký posudok číslo 22/2018 ) v dražobnom konaním by došlo k výraznému zvýšeniu vyvolávacej ceny dražených nehnuteľností a v prípade úspešnej dražby k vyššiemu výťažku z dražby a v konečnom dôsledku aj k plnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu zabezpečenej záložným právom na predmetných nehnuteľnostiach žalovanej 4/, pretože predmetné posudky vychádzajú len z jednej jedinej skutočnosti a tou je uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce D. G. číslo 3/2016 z 11.2.2016, ktorým toto súhlasí so zmenou funkčného využitia pozemkov ( nehnuteľností ) na: ,,ľahký priemysel, haly, logistika“. Napriek tomu, že toto uznesenie nemá v súvislosti so zmenou využitia pozemkov žiadne právne účinky, žalobcom predložené posudky mu tieto účinky priznávajú. V tejto súvislosti odvolateľka ďalej namietla nesprávny záver súdu prvej inštancie, že vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom je najvhodnejšou možnosťou spochybnenia žalobcom predložených posudkov, nakoľko takéto dokazovanie nie je hospodárne ani účelné okrem iného aj dôvod, že pozemky boli v čase dražby a sú aj v čase podania tohto odvolania využívané ako orná pôda, nikdy neboli preklasifikované na účel využitia „ľahký priemysel, haly, logistika“ a preto posudky, ktoré z tohto vychádzajú, nemožno považovať za relevantné. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Galanta, pozemkový a lesný odbor na predmetné parcely nebolo vydané rozhodnutie o trvalom odňatí a ani tunajší správny orgán neeviduje žiadosť o trvalé odňatie. Bez rozhodnutia o trvalom odňatí nie je zmena funkčného využitia pozemkov možná. Bývalého vlastníka nehnuteľností nemožno v žiadnom prípade považovať za konajúceho s náležitou starostlivosťou. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom ( katastrálnom ) konaní ( nález Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky zo 16. marca 2016 ). Odvolateľka vytkla súdu prvej inštancie, že nerešpektoval dobromyseľne nadobudnuté práva a nezisťoval, či verejný záujem na zrušenie dražby prevyšuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami. S týmito skutočnosťami sa v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak by napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť, boli by tým dotknuté dobromyseľne nadobudnuté práva viacerých subjektov a to nielen žalovaných, ale napríklad aj záložných veriteľov, uspokojených z výťažku z dražby. Vzhľadom na to, že výťažok dražby už bol pravdepodobne spotrebovaný, restitutio ad integrum nie je ani dobre možné.

7. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej 3/ navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie správne vyložil ustanovenia o doručovaní písomností podľa ZoDD v spojení s príslušnými ustanoveniami o doručovaní podľa a dospel k správnemu záveru, že základným predpokladom splnenia fikcie doručenia je riadny, legálny spôsob doručovania písomnosti adresátovi. Ak teda neboli splnené nároky na doručovanie (rovnako ako v tomto prípade), nie je možné, aby nastali účinky fikcie doručenia. Nakoľko dokumenty, ktoré podľa ZoDD sa povinne doručujú vlastníkovi predmetu dražby ( v tomto prípade žalovanej 4/ ), neboli tomuto doručené a nenastala ani fikcia doručenia, došlo k porušeniu ZoDD a poškodeniu práv žalovanej 4/. Podľa ním predloženého znaleckého posudku znalca K., B. A. L., D. č. 22/ 2018, ktorý je súkromným znaleckým posudkom podľa , bola všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti v čase vykonania dražby vo výške 2.400.000 eur. Takýto zjavný nepomer medzi cenou získanou vydražením a reálnou všeobecnou hodnotou, je rovnako dôvodom neplatnosti predmetnej dražby ( hlavne v spojení s pochybením dražobníka pri doručovaní znaleckého posudku žalovanej 4/ ). Uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce D. G. číslo 3/2016 z 11.2.2016 je jednoznačne dôležitým faktorom, ktorý má za následok zvýšenie všeobecnej hodnoty dotknutých pozemkov. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi prihliadol na existenciu takéhoto uznesenia. Tvrdenia žalovanej 3/ nie sú spôsobilé spochybniť závery súkromného znaleckého posudku vypracovaného príslušným znalcom, preto neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení o hodnote predmetných pozemkov a spochybnenia záverov znaleckého posudku. Na druhej strane bolo preukázané jeho tvrdenie o nepomere hodnoty predmetu dražby a vydraženej ceny jednoznačne preukázal znaleckým posudkom. Nakoľko v prejednávanej veci sa jedná o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu dražby na základe ZoDD, ktorý v ustanovení predpokladá možnosť

vyslovenia neplatnosti dražby má za to, že citovaný nález Ústavného súdu ( spisovej značky zo 16. marca 2016 ) nie je v tomto prípade aplikovateľný. Z dokazovania vyplynulo, že vlastník predmetu dražby uplatňoval svoje práva a snažil sa o upustenie od dražby, avšak vzhľadom na nedoručenie niektorých zásadných písomností ( oznámenie o dražbe a znalecký posudok ) z dôvodu pochybenia dražobníka, boli niektoré možnosti žalovanej 4/ na ďalšiu obranu zmarené. S ohľadom na zákonnú možnosť napadnúť dobrovoľnú dražbu v lehote a v prípadoch podľa § 21 ods. 2 ZoDD, nemohla byť žalovaná 3/ dobromyseľná ohľadom nespochybniteľnosti jej vlastníckeho práva. Žalovaná 3/ bola rovnako preukázateľne oboznámená s poučením o právach podľa § 21 ods. 2 ZoDD, ako vyplýva zo zápisnice o priebehu predmetnej dražby.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací rozsudkom z 18. marca 2020 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v súlade s ustanovením a Uložil žalovaným 2/ a / povinnosť spoločne a nerozdielne „ nahradiť “ žalobcovi „ trovy “ odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa správne, objektívne a presvedčivo vysporiadal s uplatnenými námietkami v spore. K námietke nesprávneho právneho posúdenia týkajúcej sa doručovania písomnosti formou listinnej zásielky do vlastných rúk v rámci vykonávania dobrovoľnej dražby uviedol, že v súlade s ustanovením ZoDD v znení účinnom k 24. marcu 2016, režim doručovania do vlastných rúk mal garantovať doručenie a odovzdanie zásielky výhradne osobe, ktorá je jej adresátom a teda na adresu, ktorú predmetná osoba uviedla, alebo ktorú dražobník zistil inak, a na ktorej sa táto osoba zdržovala. Podmienkou riadneho doručenia písomností je skutočnosť, aby sa adresát v čase doručovania v mieste zdržiaval, a teda si mohol objektívne vyzdvihnúť zásielku, ktorá bola doručovaná do jeho sféry. Podmienka riadneho doručenia sa nevyžaduje podľa súčasného platného procesného kódexu účinného od 1. júla 2016 , to však nemalo vplyv na rozhodovanie v danej veci, nakoľko v čase doručovania písomností žalovanej 4/ súvisiacich s predmetnou dražbou bol postup a podmienky doručovania upravený práve ustanoveniami ZoDD a ustanovením Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že na to, aby nastali účinky doručenia zásielky fikciou je nevyhnutné, aby odosielateľ zásielku doručoval na adresu, ktorá je sídlom podnikateľa, ktorá má oporu v platnom zápise v obchodnom registri, ak sa zásielka, vrátila ako nedoručená a odosielateľ nepoznal inú adresu podnikateľa. Uvedené podmienky pre fikciu doručenia museli byť splnené kumulatívne. Nesplnenie ktorejkoľvek z nich malo za následok nevyhnutnosť prijatia záveru o nedoručení zásielky adresátovi. V danom prípade nebolo sporným, že zo všetkých listín, ktoré podľa ZoDD mali byť žalovanej 4/ ako vlastníkovi vydraženej nehnuteľnosti doručené, jej boli riadne do vlastných rúk doručené len dve zásielky, a to výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti 13. januára 2016 a výzva na odovzdanie nehnuteľností 11. apríla 2016, pričom žalovaná 2/ doručovala žalovanej 4/ následné listiny výhradne na adresu uvedenú v obchodnom registri, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal, s tým, že dospel k záveru, že nedoručením znaleckého posudku žalovanej 4/ v lehote najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby bolo žalovanej 4/ odňaté právo vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o nedodržaní procesného postupu pri realizácií dražby zo strany dražobníka, majúceho za následok ukrátenie práv žalobcu na dosiahnutie čo najvyššieho výťažku z predaja draženého majetku, a tým aj čo najvyššieho uspokojenia jeho pohľadávky, odvolací súd poukázal na ustanovenia , , a ZoDD a v tejto súvislosti zdôraznil, že uvedené ustanovenia predstavujú pre realizáciu dražby, ale i pre naplnenie zmyslu výkonu záložného práva ako takého, jedny z najvýznamnejších ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Ich cieľom je vymedziť pravidlá a postup dražobníka pri ohodnocovaní predmetu dražby. Vo vzťahu k stanoveniu hodnoty predmetu dražby zdôraznil, že je potrebné rozlišovať všeobecnú hodnotu predmetu dražby, t. j. východiskovú hodnotu a cenu dosiahnutú vydražením, ktorá sa síce tiež kreuje v mieste a čase, ale iba v obmedzenom pôsobení ponuky a dopytu a informovanosti jednotlivých záujemcov o predmete dražby, v konečnej závislosti od toho, koľko záujemcov sa o dražbe veci dozvie, a koľko účastníkov sa dražby skutočne a s čestným úmyslom aj zúčastní. V týchto okolnostiach sa následne kreuje konečná cena predmetu dražby vychádzajúca práve zo všeobecnej hodnoty stanovenej v mieste a čase a z informácií o draženej veci. Všeobecnou hodnotou majetku sa rozumie objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšou cenou hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Znalecký posudok ako základ stanovenia ceny predmetu dražby je jedna z najdôležitejších listín, ktorá sa osobám povinným z dražby doručuje. Aj preto je nevyhnutné, aby dražobník znalecký posudok

doručoval vlastníkovi predmetu dražby do vlastných rúk. Podľa ustálenej súdnej praxe už samotné odoslanie znaleckého posudku v lehote kratšej ako 30 dní predo dňom konania dražby je hodnotené ako zmarenie uplatnenia práva osoby povinnej z dražby a zakladá dôvod na určenie neplatnosti dražby (nieto ešte nedoručenie znaleckého posudku vlastníkovi predmetu dražby vôbec, tak ako to bolo v danom prípade). V tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že ustanovenie § 12 ods. 6 ZoDD zavádza osobitne významné pravidlo, podľa ktorého v prípade, ak v súlade s odsekom 5 bol na žiadosť vlastníka predmetu dražby vyhotovený nový znalecký posudok na účely ohodnotenia predmetu dražby, ak vlastník dražby využije písomné námietky (ktorá snaha a zámer žalovanej 4/ v danom konaní bola nepochybná vzhľadom na jej žiadosť o upustenie od dražby zo 17. marca 2016) docieli sa vždy stav, že cena predmetu dražby sa bude odvíjať od znaleckého posudku s najvyššou všeobecnou hodnotou predmetu dražby. Takýto postup bol v danej veci dražobníkom zmarený a to bez ohľadu na to, či dražobník, prípadne vydražiteľ sám hodnotil znalecký posudok predložený bývalým vlastníkom ako neobjektívny. Na to, aby bolo dražbu možné považovať za platnú, bolo potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať, okrem iného aj správny zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb, ktoré podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ohľadom ďalšej námietky žalovanej 3/ o nezohľadnení ochrany dobromyseľného nadobúdateľa zdôraznil, že celá podstata dražby je založená na tom, že aj účastníci dražieb, teda aj samotný vydražiteľ musia počítať s tým, že ak nepripustia preventívnu súdnu ochranu a kontrolu, bude potrebné všetky sporné aspekty výkonu dražby riešiť ex post, t. j. s časovým odstupom a pri konštruktívnej zmene právnych pomerov ( vlastníckych a záväzkových ) a to v súvislosti so súdnym konaním vo veci neplatnosti dražby. Vo vzťahu k námietke o riadnom neodôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky ( sp. zn. , , , ), ako aj rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa náležitého odôvodnenia rozhodnutia, z ktorej vyplýva, že ak súd stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci postačuje to na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Na záver podotkol, že z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky, preto odvolaciu námietku žalovaných, týkajúcu sa nedostatku obsahových náležitostí, ako i jeho arbitrárnosti, či argumentov týkajúcich sa porušenia práva na spravodlivý proces vyhodnotil ako neopodstatnenú. Zároveň dodal, že s ostatnými námietkami sa nezaoberal z dôvodu, že nemali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania právne odôvodnil ustanoveniami v spojení s a vecne zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní.

9. Proti rozsudku odvolacieho súdu z 18. marca 2020 sp. zn. podala dovolanie žalovaná 3/, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia z dôvodu, že doposiaľ nebola riešená otázka týkajúca sa posúdenia, či porušenie doručovacích povinností uložených zákonom príslušnému poštovému úradu, o ktorý je oprávnený sa každý používateľ poštových služieb domnievať, že budú splnené tak, ako majú byť v súlade so zákonom, nemožno potom pričítať nesplnenie týchto povinností na ťarchu tomu, kto konal bona fide, v dôvere v zákon. Argumentovala tým, že z rozhodnutí súdov nižších inštancií, ako aj z tvrdení zúčastnených strán vyplýva, že poštový úrad pri doručovaní poštových zásielok sa dopustil pochybení tým, že údajne poštový úrad nepreposielal poštové zásielky podľa služby o doposielaní, ktorú si účastník tohto konania v predmetnej veci údajne u poštového úradu objednal. V tejto súvislosti zdôraznila, že v prípade, ak súd prvej inštancie bol ochotný akceptovať vadnosť doručovania poštových zásielok zo strany pošty, bolo potom potrebné žalobu o neplatnosť dražby zamietnuť s odôvodnením, že strana, ktorej dražbou bola spôsobená škoda, si má túto z uvedeného dôvodu porušenia povinnosti poštového úradu, uplatňovať prípadne i súdnou cestou vo vzťahu k tejto inštitúcií. Nebolo preto možné postihnúť neplatnosťou dražby a následnými negatívnymi dopadmi práve vydražiteľku, ktorá jediná v predmetnej veci vystupovala absolútne bona fide. Dražobná spoločnosť zabezpečovala v zmysle zákona legálnosť prebiehajúcej dražby. Vyslovila presvedčenie, že žalobca, ako aj konateľ spoločnosti E. J., M. ( predtým N., M. ), viackrát pred konaním dražby komunikovali s dražobnou spoločnosťou a nikdy ani len nenaznačili, že adresa dražiteľa by mala byť iná ako v korešpondencii uvádzala dražobná spoločnosť a nikto nevysvetlil, kto a kedy dopísal adresu pani C. na obálku odoslanú dražobnou spoločnosťou dražiteľovi 13. januára 2016. Z uvedených údajov totiž vôbec nevyplýval oznam pre odosielateľa, že by sa dražiteľ mal nachádzať na tejto adrese, ako sa to bez racionálneho vysvetlenia ako dôkaz neplatnosti dražby pokúšali podsúvať v odôvodnení rozhodnutí súdy nižších inštancií. Opak je pravdou, že žalobca (1/) i pôvodný žalobca 2/ o prebiehajúcej dražbe a jej príprave vedeli, čo vyplývalo z pomerne rozsiahlej písomnej komunikácie medzi nimi a dražobnou spoločnosťou, dokonca jedným z prípisov obaja žalobcovia súhlasili s vykonaním dražby a uplatňovali

si aj uhradenie svojich pohľadávok z prípadného výťažku. Nikde však ani najmenšou zmienkou neupozornili a nepožadovali zmenu doručovania na novú doposielanú adresu, a to i napriek tomu, že z korešpondencie oboch žalobcov vyplývalo, že podrobne celú situáciu poznali. Súdy nižších inštancií z neznámych dôvodov sa s touto situáciou vyplývajúcou z listinných dôkazov vôbec nezaoberali. Navyše záložné právo zapísané 16. februára 2016 v prospech žalobcov bolo zapísané nezákonne, pretože na liste vlastníctva bolo jasne vyznačené záložné právo súdneho exekútora. Pokiaľ toto záložné právo bolo zapísané bez jeho súhlasu, lebo v spise sa nikde nenachádzal doklad o oznámení zápisu nového záložného práva, a už vôbec sa v ňom nenachádzal súhlas súdneho exekútora, porušením týchto povinností došlo k trestnej činnosti poškodzovania práv veriteľa, nakoľko okrem iného pri začatí každej exekúcie, exekútor zakazuje s poučením o trestnej zodpovednosti porušenia tohto zákazu i povinného ( v danom prípade dražiteľa ), že so svojim majetkom do konca exekúcie nesmie nijako nakladať a už vôbec nie ho zaťažovať akýmikoľvek právami tretích osôb. Ak došlo k vyššie uvedenému, jedná sa o trestnú činnosť všetkých na tomto zápise zúčastnených a je zrejmé, že pokiaľ by tento zápis bol urobený contra legem, aj z tohto dôvodu nemohli byť žalobcovia účastníkmi uvedenej dražby a už vôbec nemali aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na určenie jej neplatnosti. V závere podotkla, že ďalšie skutočnosti predloží v osobitnom doplňujúcom podaní v zákonnej lehote. Navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

10. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovanej 3/ zotrval na tom, že dobrovoľná dražba konaná 24. marca 2014, bola v rozpore s platným právnym poriadkom a zároveň predmet dražby bol vydražený za zlomkovú cenu oproti všeobecnej hodnote predmetu, preto aj z tohto dôvodu je neplatná. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za vecne správne. K vymedzeniu a existencii dovolacích dôvodov poukázal na ustanovenia , a a zdôraznil, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej praxi opakovane zdôrazňuje povinnosť dodržania postupu pri doručovaní súdnej zásielky do vlastných rúk ako základného predpokladu pre prípadnú zákonnú fikciu doručenia ( napr. sp. zn. , , ). Podľa jeho názoru dovolateľka nedostatočne a neurčito vymedzila tvrdené dovolacie dôvody, keď opakovane odkazovala na iné osobitné konanie alebo na trestné oznámenie. Nemal vedomosť o tom, že by žalovaná 3/ k dátumu vyhotovenia jeho vyjadrenia, doplnila dovolanie o ďalšie dôvody, alebo podala akékoľvek trestné oznámenie. Navrhol neprihliadať na akékoľvek doplnené podania s poukazom na ustanovenie a V súvislosti s pochybením poštového podniku pri doručovaní do vlastných rúk citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -49 z 27. októbra 2010, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. apríla 2019 a v nadväznosti na to konštatoval, že dražobník sa nemôže zbaviť zodpovednosti za splnenie svojej povinnosti z dôvodu, že doručením zásielky poveril poštový úrad, ktorý pri realizácií doručenia do vlastných rúk pochybil. Nesprávny postup poštového podniku pri realizácii doručenia zásielky do vlastných rúk nemôže ísť na ťarchu adresáta a nemôže zakladať zákonnú fikciu doručenia rozhodnutia vo veci samej ( ? ) do vlastných rúk. Uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva z 23. decembra 2015 žalobcom podľa neho, nemôže byť porušením zákazu nakladania s majetkom povinného v exekúcii v prospech oprávneného Orange Slovensko, a. s., z dôvodu, že nie je neplatným právnym úkonom, čo bolo potvrdené aj v rozhodnutí súdu prvej inštancie. Navrhol dovolanie odmietnuť.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o dovolaní žalovanej 3/ dospel k záveru, že dovolaním napádané rozhodnutie je potrebné zrušiť. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia sp. zn. zo dňa 6.12.2022 vyplýva, že aby na základe dovolania podaného podľa ustanovenia( , mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), musia byť ( najskôr ) splnené predpoklady prípustnosti ( vecnej prejednateľnosti ) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až ( ). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), mohol dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť ( „procesné podmienky" ). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť súd konanie zastaví. Ak ide o nedostatok

procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. V procesnom zmysle procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku, ktorou sa rozumie určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a ktorej neexistencia spravidla tvorí neodstrániteľnú prekážku konania v závislosti od toho, či strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania ( ) alebo ju stratí až v priebehu konania ( až ). Ak strana disponovala do určitej fázy konania procesnou subjektivitou a následne ju v priebehu procesu stratila, nemusí vždy nevyhnutne ísť o neodstrániteľnú vadu konania. Takáto vada sa za istých okolností v zákone definovaným procesným postupom odstrániť dá. O odstrániteľnú vadu konania ide v prípadoch, keď podľa hmotného práva zaniká právnická osoba s právnym nástupcom. Podľa O.z. spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Podľa veta prvá Obch.z. obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Podľa Obch.z. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddiel: Sro, vložka č. 48425/B, týkajúceho sa žalovanej 1/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 14. máju 2019 a bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 4.1.2020. V čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom 18.3.2020, tak žalovaná 1/ ako právnická osoba s procesnou subjektivitou neexistovala. Výmaz z obchodného registra má konštitutívny účinok, na základe ktorého spoločnosť ako právnická osoba zanikla. V danom prípade sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku, na ktorú súd prihliada ex offo v ktoromkoľvek štádiu konania. Niet pochýb, že konanie je zaťažené neodstrániteľnou procesnou vadou konania, preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu v súlade s a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na takéto rozhodnutie z procesných dôvodov vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia z pohľadu existencie dovolaním výslovne uplatneného dovolacieho dôvodu neposudzoval kvôli oprávnene vytknutej vady zmätočnosti. V ďalšom konaní uložil odvolaciemu súdu, aby rozhodol o zastavení odvolacieho konania voči žalovanej 1/ a následne opätovne rozhodol o podaných odvolaniach žalovaných 2/ a 3/. Dal zároveň do pozornosti odvolaciemu súdu, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 35704/B žalovanej 4/, došlo k zmene jej obchodného mena a sídla s účinnosťou od 1. júna 2020, preto v záhlaví tohto jeho rozhodnutia uviedol žalovanú 4/ už s obchodným menom PERSPECTA Invest, s. r. o. so sídlom v Bratislave - mestská časť Ružinov, Tomášikova 23/C, IČO: 35 931 191, ako aj to , že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 79272/B žalovanej 2/ vyplýva, že spoločnosť bola zrušená a vstúpila do likvidácie k 1.3.2018. Na záver konštatoval, že o trovách dovolacieho konania a trovách pôvodného konania rozhodne odvolací súd v rozhodnutí vo veci samej ( ).

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolacie konanie voči žalovaným 1/ a 2/ je potrebné zastaviť a vo vzťahu k podanému odvolaniu žalovanou 3/ rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

13. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu na určenie, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagasa, N 60/2016, Nz

10567/2016 zo dňa 24.3.2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. G., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2, vykonaná žalovanou 2/ dňa 24.3.2016, na návrh žalovanej 1/ a vydražené žalovanou 3/ je neplatná.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, po rozhodnutí dovolacieho súdu označeného v bode 11, vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak určil, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol spísaný notárskou zápisnicou notára JUDr. Ivana Vagas, N 60/2016, Nz 10567/2016 zo dňa 24.3.2016, predmetom ktorej bola dražba nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. G., zapísané Okresným úradom Galanta, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako pozemok registra CKN, parcela č. 1153/22, druh - orná pôda o výmere 65039 m2, parcela č. 1153/23, druh - orná pôda o výmere 65040 m2, vykonaná žalovaným 2/ dňa 24.03.2016, na návrh žalovanej 1/ a vydražené žalovanou 3/ je neplatná ( I. výrok ) a žalovaným 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( II. výrok ) a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľkou ( žalovanou 3/ ). Názory Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 6.12.2022 boli pritom pre odvolací súd záväzné ( ).

15. Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolaní žalovanej 2/ a 3/, skúmal, či sú splnené procesné podmienky tohto súdneho konania podľa čo vyplývalo aj z rozhodnutia dovolacieho súdu v konaní sp. zn. zo dňa 6.12.2022

16. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa a 64, vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný. Podľa každý môže pred súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Podľa O.z. právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. Podľa Obch.z. spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

17. Odvolací súd zistil, že potom ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom z 11.10.2018 č.k. - 273 pôvodne označený žalovaní 1/ a 2/ zanikli výmazom z obchodného registra.

18. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka č. 48425/B, týkajúceho sa žalovanej 1/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 14. 5.2019 a bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 4.1.2020.

19. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka č. 79272/B, týkajúceho sa žalovanej 2/ vyplýva, že spoločnosť zanikla zrušením spoločnosti k 1. 3.2018 a bola dobrovoľne vymazaná z obchodného registra k 6.9.2023.

20. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že ak žalovaná 1/ a žalovaná 2/, zanikli počas konania ( bez právneho nástupcu ) skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, s odkazom na ust. zastavil odvolacie konanie, keďže k zániku žalovanej 1/ a 2/ došlo v priebehu odvolacieho

konania. Nespôsobilosť byť účastníkom konania je takým nedostatkom procesnej podmienky tohto konania, ktoré nemožno odstrániť, preto odvolací súd aj podľa citovaného ustanovenia toto odvolacie konanie voči nim zastavil.

21. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu, žalovanej 1/ a žalovanej 2/ už odvolací súd nerozhodoval v zmysle v spojení s a , pretože žalobca procesne nezavinil zastavenie odvolacieho konania a za danej procesnej situácie už neprichádzal do úvahy postup pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania podľa , a to pre neexistenciu žalovanej 1/ a žalovanej 2/, ktoré zanikli výmazom z obchodného registra bez právnych nástupcov.

22. Vzhľadom k vyššie uvedenému, odvolací súd vecne prejednal už len odvolanie žalovanej 3/, keďže voči žalovanej 2/ bolo odvolacie konanie zastavené. Po prejednaní konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovanej 3/.

23. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa , odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

24. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby z jeho strany došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej 3/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok prvoinštančného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, prípadne ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Iba skutočnosť, že odvolateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o nepreskúmateľnosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje a k odvolacím námietkam žalovaného dopĺňa:

25. Podľa § 6 ods. 1 až 3 ZoDD: (1) Dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom 8) a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy. (2) Dražobníkom môže byť osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a tri roky praxe alebo úplné stredné vzdelanie a osem rokov praxe. U dražobníka, ktorý je právnickou osobou, musí podmienky vzdelania a praxe spĺňať osoba zodpovedného zástupcu. (3) Dražobník je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s činnosťou dražobníka s minimálnou výškou plnenia 2 000 000 eur. Bez zmluvného poistenia nemôže vykonávať činnosť dražobníka. Na požiadanie je povinný poistenie preukázať navrhovateľovi, účastníkom dražby a kontrolným orgánom.

Podľa § 9 ods.1 ZoDD: (1) licitátorom môže byť len fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony, je zdravotne spôsobilá na výkon tejto funkcie a je oprávnená konať v mene a na účet dražobníka úkony na dražbe. (2) Licitátor je zamestnancom dražobníka. Podľa § 20 ods. 13 ZoDD ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu 33 193,92 eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety. Podľa § 27 ods.1 ZoDD ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu, 17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Podľa § 2 E.p. exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len "exekučná činnosť"). Podľa § 148 ods.1 a 2 E.p.: (1) Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom. Súd rozhodne o schválení príklepu do 30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu podklady, na ktorých základe bol udelený príklep. (2) Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému okresnému úradu na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu. Podľa § 150 ods.2 E.p. ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

26. Odvolateľka vo svojom odvolaní prioritne vytýkala súdu prvej inštancie, že nerešpektoval dobromyseľne nadobudnuté práva žalovanej 3/ a ani sa s tým v konaní žiadnym spôsobom nevysporiadal. K uvedenej námietke odvolací súd udáva, že ZoDD neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe ( dobromyseľný ) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak mu neboli v dražobnom konaní do vlastných rúk doručené zákonom ustanovené písomnosti a to preto, že: vlastník predmetu dražby nekonal s náležitou starostlivosťou, keď o dražobnom konaní vedel, keďže si prevzal výzvu na sprístupnenie nehnuteľností a oznámenie o dražbe bolo zverejnené na úradnej tabuli obce, v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, v registri dražieb ako aj v Obchodnom vestníku. Napriek tomu, že sa dražobníkovi od bývalého vlastníka vrátila doručenka s inou adresou, ako adresou jeho sídla, dražobník nemal žiadnym spôsobom preukázaný vzťah bývalého vlastníka k tejto pre neho neznámej adrese a keďže sa jednalo len o jeden prípad ( viď doručenka k výzve na sprístupnenie nehnuteľností ), nemožno hovoriť ani o pravidle alebo pravidelnom preberaní zásielok na inej adrese. Vzhľadom k uvedenému má vyššie riziko niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom ( katastrálnom ) konaní ( nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16. marca 2016 ).

27. Odvolací súd aj vzhľadom k vyššie uvedenému uvádza, že originárnu povahu nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe ( aj od dobromyseľného vydražiteľa ) nenachádza v ust. § 27 ods. 1 ZoDD, tak ako je to napr. v ustanovení § 150 ods. 2 E.p., pretože príklep v dražbe v rámci exekučného konania bol už judikatúrou ( ) označený za spôsob originárneho nadobúdania vlastníckeho práva ( dobromyseľným ) vydražiteľom, ide tu o principiálny rozdiel medzi povahou dražby v rámci exekučného konania, konanej súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci t.j. štátom splnomocnenej osoby (§ 2 E.p.) pod dozorom exekučného súdu (§ 148 E.p.), je podstatný rozdiel v zákonnej úprave. ZoDD však neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že by mal v dobrovoľnej dražbe ( dobromyseľný ) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ dražby napr. nie je ani vlastníkom predmetu dražby resp. v procese dražby došlo evidentne k porušeniu procesných ustanovení avšak napriek tomu bol udelený príklep, ktorý bol schválený súdom. Treba uviesť, že konanie podľa E.p. má verejnoprávny charakter, ktorý absentuje v postupe podľa ZoDD, ktorý má súkromnoprávny charakter. Táto odlišnosť odôvodňuje aj rozdielne účinky príklepu na dražbe podľa E.p. a podľa ZoDD, keď príklep v dobrovoľnej dražbe udeľuje licitátor, ktorým je podľa § 9 ods. 1 a 2 ZoDD zamestnanec dražobníka, ktorý je oprávnený robiť na dražbe úkony v mene a na účet dražobníka. Dražobník je podľa § 6 ods. 1 až 3 ZoDD podnikateľom,

ktorý organizovanie dobrovoľných dražieb vykonáva ako svoje podnikanie na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedených dvoch ustanovení je zrejmé, že činnosť licitátora a dražobníka pri dražbe je činnosťou súkromnoprávneho charakteru ( obaja nevykonávajú verejnú moc ). Súkromnoprávnu povahu činnosti dražobníka a licitátora osvedčuje aj ZoDD, podľa ktorého sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou pričom notár nie je oprávnený osvedčovať priebeh úradných úkonov, ale naopak, ním osvedčované skutočnosti sú súkromnoprávneho charakteru. Ani , ktorý zaručuje každému právo vlastniť majetok a každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva, nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva, ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v súlade so zákonom.

28. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

29. Za nesprávny procesný postup nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovanej 3/ na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( ), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ( ). Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej 3/ neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

30. Na základe všetkého vyššie uvedeného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, považoval predmetnú dobrovoľnú dražbu za neplatnú , a preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobe o neplatnosť dobrovoľnej dražby vyhovel, jeho rozhodnutie bolo vo výroku vecne správne, odvolací súd preto s poukazom na napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane výroku o trovách konania.

31. Podľa a : (1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane použijú na dovolacie konanie. (3) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania, t.j. žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní v zmysle citovaných zákonných ustanovení ( , , , ) mu vo vzťahu k žalovanej 3/ vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Žalovaná 3/ bola plne úspešná v dovolacom konaní, preto v zmysle zákonných ustanovení ( , , , , ) jej vo vzťahu k žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).