Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/199/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. arch. M. Z.,

zastúpeného JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou v Bratislave, Radničné námestie 7/B,

proti ţalovaným 1/ M., IČO : 22 676 210, P., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hnátom,

advokátom v Bratislave, Guothova 20, 2/ J. M., zastúpenému opatrovníčkou Ľubicou Tichou,

pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 7 634,60 € s príslušenstvom,,

vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného 1/

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 25. januára 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV (v poradí druhým) rozsudkom z 10. októbra 2006 č.k.

-164 uloţil ţalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 230 000 Sk

(7 634,60 €) so 17,6% úrokom z omeškania od 24. septembra 1996 do zaplatenia a trovy

konania 49 908 Sk (1 656,64 €) do troch dní. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 457,

a a odôvodnil ho tým, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa

16. februára 1994 medzi ţalobcom a ţalovaným 2/ prostredníctvom ţalovaného 1/,

predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Forman

za kúpnu cenu 230 000 Sk, je absolútne neplatná, a preto je kaţdý z účastníkov zmluvy

povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal, t.j. ţalovaní ţalobcovi kúpnu cenu, ktorú

zaplatil za kúpu vozidla. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného 1/ uznesením z 25. januára 2010

sp.zn. jeho odvolanie odmietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe

napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi ţalovaného 1/ doručovaný podľa § 158 ods. 2

do vlastných rúk dňa 21. decembra 2006, ktorý pokus o doručenie bol však podľa

vyznačenia poštového doručovateľa na uvedenej zásielke neúspešný, a preto mu bola

zanechaná výzva o opakovanom doručení zásielky obsahujúcej napadnutý rozsudok.

Opakované doručenie bolo vykonané dňa 22. decembra 2006 (piatok – bezúspešne), toho

istého dňa bola zásielka uloţená na pošte a nakoľko si právny zástupca ţalovaného 1/ zásielku

do troch dní od uloţenia nevyzdvihol, za deň doručenia sa povaţuje posledný deň tejto lehoty,

t.j. 27. december 2006 – streda ( , účinný v čase doručovania). Dňom

nasledujúcim po dni doručenia tohto rozsudku začala plynúť zákonná 15-dňopvá lehota

na podanie odvolania proti nemu, ktorá ţalovanému 1/ márne uplynula dňom 11. januára 2007

(pracovný deň – štvrtok). Odvolanie podané právnym zástupcom ţalovaného 1/ na pošte dňa

12. januára 2007 (piatok) je teda oneskoreným, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie

odvolania proti rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1

písm. a/ odmietol. Odvolací súd sa nestotoţnil s tvrdením právneho zástupcu

ţalovaného 1/, ktorý v súvislosti s obstarávaním podkladov na posúdenie, či je

v prejednávanej veci splnená podmienka „zdrţiavania sa v mieste doručenia“, na výzvu súdu

oznámil, ţe v čase doručovania rozsudku sa zdrţiaval v USA, pravdepodobne v štáte Florida

alebo Nevada, ktorú skutočnosť však nepreukázal, pričom je povinnosťou účastníka konania,

resp. jeho právneho zástupcu preukázať splnenie podmienky „zdrţiavania sa v mieste

doručenia“, resp. opak. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s veta prvá

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 1/, ţiadal ho

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z toho, ţe rozhodnutie o odmietnutí odvolania bolo vydané v konaní postihnutom, vadou

uvedenou v S poukazom na ustanovenie (v znení

účinnom v čase doručovania rozsudku) dovolanie odôvodnil tým, ţe v danom prípade nebol

zachovaný zákonný postup, nakoľko jeho právny zástupca sa v mieste doručenia v čase

doručovania uvedenej písomnosti nezdrţiaval a na Slovensko sa vrátil aţ koncom decembra

2006, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto písomnosti. Nemoţno tak vychádzať z fikcie

doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloţenia a odvolanie ţalovaného

prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktoré bolo podané aţ po faktickom doručení

zásielky bolo podané včas v zákonom stanovenej lehote. Preto pokiaľ odvolací súd jeho včas

podané odvolanie odmietol ako oneskorene podané, odňal mu tým svojim postupom moţnosť

konať pred súdom.

Ţalobca ani ţalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania / ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( ),

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm. a/ ) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Dovolateľ namieta, ţe mu

postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Odmietnutie odvolania podľa ako

oneskorene podaného, hoci na tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím moţnosti

účastníkovi konať pred súdom podľa

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Podľa (v znení účinnom do 15. októbra 2010) ak nebol adresát

písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia

zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu

v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,

uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným

spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje

sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel.

Vychádzajúc z cit. ustanovenia vyplýva, ţe náhradné doručenie

do vlastných rúk (pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje) predpokladá, ţe adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje,

a zanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ešte jedno

osobné doručenie a druhé upovedomenie je oznámením o uloţení zásielky. Oznámenie

o ďalšom osobnom doručení musí obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia.

Oznámenie o uloţení zásielky obsahuje miesto, kde sa zásielka uloţila (pošta alebo orgán

obce). Upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom, ktorý predpokladá, ţe adresát sa

môţe k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. Ak si adresát zásielku do troch dní

od uloţenia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa

adresát o uloţení nedozvedel (fikcia doručenia).

Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,

ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka,

zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2

, osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento

dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ

doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či

táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo

doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase

doručovania v mieste doručenia nezdrţoval z dôvodu, ţe účastník konania nemá povinnosť

preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení

bude moţný len vtedy, ak bude zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania

zdrţoval.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej na č.l. 170 spisu zrejmé, ţe

obsahuje len údaje o tom, ţe neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie

advokátovi ţalovaného 1/ bol vykonaný 21. decembra 2006, opakované doručenie bolo

vykonané 22. decembra 2006 a zásielka bola uloţená na pošte 22. decembra 2006. Okolnosť,

ţe právny zástupca ţalovaného 1/ sa v mieste doručenia zdrţoval, doručenka nepotvrdzuje

(neosvedčuje),pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje

predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“).

Dovolateľ v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozsudku namietal,

a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. V tejto súvislosti

poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ,

a iné.

V jednom z uvedených rozhodnutí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. februára 2010 sp.zn. ) dovolací súd poukázal (mimo iného) na to, ţe

reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom súdneho

konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad

a pouţívanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa .

Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a pouţívať ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom

týchto ustanovení nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného

podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe všeobecné súdy majú

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Právo

na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho

výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení

s ). Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu

v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba pochybnosť o ich

splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných

pochybností. Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej

procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných

pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote

podaný bol (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

Vychádzajúc s uvedeného, v danom prípade je zrejmé, ţe nebol zachovaný postup

určený ustanovením , len v prípade dodrţania ktorého môţe byť na pošte

uloţená zásielka povaţovaná za doručenú. Podľa tvrdenia právneho zástupcu ţalovaného 1/,

ktorému mala byť zásielka s prvostupňovým rozsudkom doručená do vlastných rúk, sa

v mieste doručenia v čase doručenia uvedenej písomnosti nezdrţoval, preto nedošlo

k platnému doručeniu tejto písomnosti. Uvedenú skutočnosť oznamoval právny zástupca

ţalovaného 1/ na výzvu prvostupňového súdu, a to písomným podaním zaloţeným na č.l. 197

spisu, v ktorom poukázal aj na konkrétnu moţnosť súdu na overenie pravdivosti tohto jeho

tvrdenia. Bez preukázania opaku, skutočnosť, ţe sa právny zástupca ţalovaného 1/ v čase

doručenia prvostupňového rozsudku nezdrţoval v mieste doručenia moţno vyvodiť aj z víz

do USA s platnosťou do 21. mája 2007, ktorých fotokópiu pripojil k dovolaniu. Následne,

s prihliadnutím na to, čo bolo uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, ţe nie je

povinnosťou účastníka konania (jeho zástupcu) preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené,

bez splnenia povinnosti súdu vykonať šetrenie na zistenie splnenia podmienky náhradného

doručenia, nemoţno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho

uloţenia a odvolanie ţalovaného 1/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktoré tento

podal aţ po faktickom doručení zásielky (č.l. 172-173 spisu) včas, v zákonom stanovenej

lehote, odmietnuť potom, ako oneskorene podané. Takýmto postupom, na ktorý,

bez ďalšieho, nebol zákonný dôvod, odvolací súd odňal ţalovanému 1/ moţnosť konať

pred súdom v zmysle

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v je vţdy zo zákona

dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto

vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní

nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová