Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)79f/383474.e70093.pdf
PDF · 116.6 KB
No categories available
4Cdo/199/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 199/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. arch. M. Z.,
zastúpeného JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou v Bratislave, Radničné námestie 7/B,
proti ţalovaným 1/ M., IČO : 22 676 210, P., zastúpenému JUDr. Ľubomírom Hnátom,
advokátom v Bratislave, Guothova 20, 2/ J. M., zastúpenému opatrovníčkou Ľubicou Tichou,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava IV, o zaplatenie 7 634,60 € s príslušenstvom,,
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 9 C 393/1996, o dovolaní ţalovaného 1/
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2010, sp.zn. 2 Co 104/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 25. januára 2010 sp.zn. 2 Cdo 104/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV (v poradí druhým) rozsudkom z 10. októbra 2006 č.k.
9 C 393/1996-164 uloţil ţalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 230 000 Sk
(7 634,60 €) so 17,6% úrokom z omeškania od 24. septembra 1996 do zaplatenia a trovy
konania 49 908 Sk (1 656,64 €) do troch dní. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 457,
§ 588 a § 737 Občianskeho zákonníka a odôvodnil ho tým, ţe kúpna zmluva uzavretá dňa
16. februára 1994 medzi ţalobcom a ţalovaným 2/ prostredníctvom ţalovaného 1/,
predmetom ktorej bola kúpa osobného motorového vozidla továrenskej značky Škoda Forman
za kúpnu cenu 230 000 Sk, je absolútne neplatná, a preto je kaţdý z účastníkov zmluvy
povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal, t.j. ţalovaní ţalobcovi kúpnu cenu, ktorú
zaplatil za kúpu vozidla. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného 1/ uznesením z 25. januára 2010
sp.zn. 2 Co 104/2008 jeho odvolanie odmietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe
napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi ţalovaného 1/ doručovaný podľa § 158 ods. 2
O.s.p. do vlastných rúk dňa 21. decembra 2006, ktorý pokus o doručenie bol však podľa
vyznačenia poštového doručovateľa na uvedenej zásielke neúspešný, a preto mu bola
zanechaná výzva o opakovanom doručení zásielky obsahujúcej napadnutý rozsudok.
Opakované doručenie bolo vykonané dňa 22. decembra 2006 (piatok – bezúspešne), toho
istého dňa bola zásielka uloţená na pošte a nakoľko si právny zástupca ţalovaného 1/ zásielku
do troch dní od uloţenia nevyzdvihol, za deň doručenia sa povaţuje posledný deň tejto lehoty,
t.j. 27. december 2006 – streda (§ 47 ods. 2 O.s.p., účinný v čase doručovania). Dňom
nasledujúcim po dni doručenia tohto rozsudku začala plynúť zákonná 15-dňopvá lehota
na podanie odvolania proti nemu, ktorá ţalovanému 1/ márne uplynula dňom 11. januára 2007
(pracovný deň – štvrtok). Odvolanie podané právnym zástupcom ţalovaného 1/ na pošte dňa
12. januára 2007 (piatok) je teda oneskoreným, po uplynutí zákonnej lehoty na podanie
odvolania proti rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd toto odvolanie podľa § 218 ods. 1
písm. a/ O.s.p. odmietol. Odvolací súd sa nestotoţnil s tvrdením právneho zástupcu
ţalovaného 1/, ktorý v súvislosti s obstarávaním podkladov na posúdenie, či je
v prejednávanej veci splnená podmienka „zdrţiavania sa v mieste doručenia“, na výzvu súdu
oznámil, ţe v čase doručovania rozsudku sa zdrţiaval v USA, pravdepodobne v štáte Florida
alebo Nevada, ktorú skutočnosť však nepreukázal, pričom je povinnosťou účastníka konania,
resp. jeho právneho zástupcu preukázať splnenie podmienky „zdrţiavania sa v mieste
doručenia“, resp. opak. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný 1/, ţiadal ho
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval
z toho, ţe rozhodnutie o odmietnutí odvolania bolo vydané v konaní postihnutom, vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 1 O.s.p. (v znení
účinnom v čase doručovania rozsudku) dovolanie odôvodnil tým, ţe v danom prípade nebol
zachovaný zákonný postup, nakoľko jeho právny zástupca sa v mieste doručenia v čase
doručovania uvedenej písomnosti nezdrţiaval a na Slovensko sa vrátil aţ koncom decembra
2006, preto nedošlo k platnému doručeniu tejto písomnosti. Nemoţno tak vychádzať z fikcie
doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho uloţenia a odvolanie ţalovaného
prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktoré bolo podané aţ po faktickom doručení
zásielky bolo podané včas v zákonom stanovenej lehote. Preto pokiaľ odvolací súd jeho včas
podané odvolanie odmietol ako oneskorene podané, odňal mu tým svojim postupom moţnosť
konať pred súdom.
Ţalobca ani ţalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania /§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.),
alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239
ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,
prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť
dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie z hľadiska§ 239 O.s.p. vylúčené. Dovolateľ namieta, ţe mu
postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako
oneskorene podaného, hoci na tento postup nebol zákonný dôvod, je odňatím moţnosti
účastníkovi konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 15. októbra 2010) ak nebol adresát
písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdrţuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu
v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloţí doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel.
Vychádzajúc z cit. ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva, ţe náhradné doručenie
do vlastných rúk (pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje) predpokladá, ţe adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje,
a zanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ešte jedno
osobné doručenie a druhé upovedomenie je oznámením o uloţení zásielky. Oznámenie
o ďalšom osobnom doručení musí obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia.
Oznámenie o uloţení zásielky obsahuje miesto, kde sa zásielka uloţila (pošta alebo orgán
obce). Upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom, ktorý predpokladá, ţe adresát sa
môţe k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. Ak si adresát zásielku do troch dní
od uloţenia nevyzdvihne, posledný deň tejto lehoty sa povaţuje za deň doručenia, aj keď sa
adresát o uloţení nedozvedel (fikcia doručenia).
Pri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou,
ktorú pošta vracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka,
zachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2
O.s.p., osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento
dôsledok však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ
doručenka neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či
táto podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo
doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, ţe sa v čase
doručovania v mieste doručenia nezdrţoval z dôvodu, ţe účastník konania nemá povinnosť
preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení
bude moţný len vtedy, ak bude zistené, ţe adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania
zdrţoval.
V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky pripojenej na č.l. 170 spisu zrejmé, ţe
obsahuje len údaje o tom, ţe neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie
advokátovi ţalovaného 1/ bol vykonaný 21. decembra 2006, opakované doručenie bolo
vykonané 22. decembra 2006 a zásielka bola uloţená na pošte 22. decembra 2006. Okolnosť,
ţe právny zástupca ţalovaného 1/ sa v mieste doručenia zdrţoval, doručenka nepotvrdzuje
(neosvedčuje),pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený nie je (doručenka neobsahuje
predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“).
Dovolateľ v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozsudku namietal,
a preto bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. V tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 247/2009,
5 Cdo 133/2009 a iné.
V jednom z uvedených rozhodnutí (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 3. februára 2010 sp.zn. 5 Cdo 247/2009) dovolací súd poukázal (mimo iného) na to, ţe
reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom súdneho
konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a pouţívanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a pouţívať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe všeobecné súdy majú
poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.). Právo
na súdnu ochranu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení
s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu
v právnom štáte však pre záver o nesplnení podmienok konania nestačí iba pochybnosť o ich
splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných
pochybností. Pokiaľ teda všeobecný súd nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej
procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných
pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote
podaný bol (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I ÚS 119/07).
Vychádzajúc s uvedeného, v danom prípade je zrejmé, ţe nebol zachovaný postup
určený ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., len v prípade dodrţania ktorého môţe byť na pošte
uloţená zásielka povaţovaná za doručenú. Podľa tvrdenia právneho zástupcu ţalovaného 1/,
ktorému mala byť zásielka s prvostupňovým rozsudkom doručená do vlastných rúk, sa
v mieste doručenia v čase doručenia uvedenej písomnosti nezdrţoval, preto nedošlo
k platnému doručeniu tejto písomnosti. Uvedenú skutočnosť oznamoval právny zástupca
ţalovaného 1/ na výzvu prvostupňového súdu, a to písomným podaním zaloţeným na č.l. 197
spisu, v ktorom poukázal aj na konkrétnu moţnosť súdu na overenie pravdivosti tohto jeho
tvrdenia. Bez preukázania opaku, skutočnosť, ţe sa právny zástupca ţalovaného 1/ v čase
doručenia prvostupňového rozsudku nezdrţoval v mieste doručenia moţno vyvodiť aj z víz
do USA s platnosťou do 21. mája 2007, ktorých fotokópiu pripojil k dovolaniu. Následne,
s prihliadnutím na to, čo bolo uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, ţe nie je
povinnosťou účastníka konania (jeho zástupcu) preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené,
bez splnenia povinnosti súdu vykonať šetrenie na zistenie splnenia podmienky náhradného
doručenia, nemoţno vychádzať z fikcie doručenia rozhodnutia uplynutím tretieho dňa od jeho
uloţenia a odvolanie ţalovaného 1/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktoré tento
podal aţ po faktickom doručení zásielky (č.l. 172-173 spisu) včas, v zákonom stanovenej
lehote, odmietnuť potom, ako oneskorene podané. Takýmto postupom, na ktorý,
bez ďalšieho, nebol zákonný dôvod, odvolací súd odňal ţalovanému 1/ moţnosť konať
pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vţdy zo zákona
dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto
vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní
nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1,2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová