Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-152-2019.pdf
PDF · 132.21 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/152/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XD, XXX XX . E., X. republika A., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti vyjadrení Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava k oneskorene podanému odvolaniu č. 47426-2/2019- BA zo dňa 17.06.2019 a č. 47427-2/2019-BA zo dňa 17.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, označené ako: Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu č. 47426-2/2019-BA zo dňa 17.06.2019 a č. 47427-2/2019-BA zo dňa 17.06.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalobca má právo voči žalovanej na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 16.10.2019 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 700-1710119419-GC04/19 zo dňa 04.03.2019, ktorým bolo žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a § 240 zákona v znení neskorších predpisov, za obdobie júl 2004, november 2005, december 2005 a január 2006 predpísané penále v sume 66,78 Eur, vypočítane z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, ktorého výpočet bol ozrejmený v prílohe rozhodnutia. Zároveň sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 700-1710119519-GC04/19 zo dňa 04. marca 2019, ktorým bolo žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) a § 240 zákona v znení neskorších predpísané penále za obdobie október 2004, november 2004, december 2004, január 2005, február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 205, jún 2005, júl 2005, august 2005, september 2005 a október 2005 vo výške 667,79 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistenie do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni začatia predchádzajúcich kontrol, do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici alebo zaplatená v hotovosti, ktorého výpočet bol ozrejmený v prílohe rozhodnutia. Z odôvodnení oboch rozhodnutí vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca penále predpísala podľa § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, pretože žalobca v rozpore s § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 citovaného zákona a § 26 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov nezaplatil poistné a príspevky do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Žalobca má za to, že oboma rozhodnutiami ako i postupom Sociálnej poisťovne v predmetnom konaní bol porušený zákon, čím bol ukrátený na svojich právach, nakoľko dňa 16.08.2019 v A. na adrese jeho trvalého pobytu prevzal zásielku od žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, v ktorej sa nachádzali vyjadrenia k oneskorene podaným odvolaniam zo dňa 17.06.2019. V predmetných listinách žalovaná uviedla, že žalobca mal dňa 17.04.2019 osobne podať odvolanie voči vyššie špecifikovaným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pričom malo o oneskorene podané odvolania, nakoľko predmetné rozhodnutia boli doručené fikciou doručenia dňa 28.03.2019 a mali nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.04.2019. Žalobca namieta, že od roku 2012 trvalo býva v Nemecku, kde pracuje od 01.07.2013 v spoločnosti REFLEXA-WERKE, pričom naposledy bol na Slovensku na Vianoce v roku 2018 a v septembri 2019. Do Nemecka sa presťahoval po tom, ako prestal žil v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma dospelými deťmi. Žalobca poprel, že podal predmetné odvolania ako i to, že by sa zdržiaval v mieste doručovania písomností, pričom podpis na týchto odvolaniach nie je jeho. Namieta, že v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste doručovania písomností a preto si predmetné rozhodnutia ani nemohol prevziať, o týchto sa dozvedel až z vyjadrení žalovanej k oneskorene podaným odvolaniam, ktoré mu boli doručené dňa 16.08.2019 na jeho adresu W. XD, XXX XX E., T., kde sa zdržiava. Pokiaľ správny orgán aplikoval pri doručovaní oboch rozhodnutí zo dňa 04.03.2019 fikciu doručenia, tento jeho postup nebol správny ani zákonný. Žalobca namieta, že jednou z podmienok fikcie doručenia je, že adresát nebol zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia. Tento pojem nie je v zákone bližšie špecifikovaný, pri jeho interpretácií sa vychádza z ustálenej súdnej praxe. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, t.j. nie je mimo obce, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste, dlhodobo pracovne odcestovaný a pod., teda má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa. V jeho prípade sa na adrese XXX XX O. A. O. č. XXXX žalobca nezdržiaval, a pokiaľ mu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o predpísaní penále zo dňa 04.03.2019 boli doručované na uvedenú adresu, nemohla byť aplikovaná fikcia doručenia, pretože nebola splnená jedna z podmienok, a to zdržovať sa v mieste doručenia, rovnako žalobca nebol vhodným spôsobom upovedomený o tom, že zásielka bola uložená na pošte alebo orgáne obce a v dôsledku toho nebola naplnená formálna stránka právoplatnosti predmetných rozhodnutí o predpísaní penále, keďže tieto neboli riadne doručené a preto nemohli tieto rozhodnutia o predpísaní penále nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V rozhodnom období sa žalobca zdržiaval mimo územia SR, mimo miesta doručovania písomností, t.j. mimo pôvodnej adresy XXX XX O. A. O. č. XXXX, a to na drese W. XD, XXX XX E., T., kde býva od roku 2012 a pracuje od 01.07.2013 v spoločnosti REFLEXA-WERKE. S poukazom na uvedené žalobca má za to, že správny orgán nemohol aplikovať fikciu doručenia, pretože neboli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej aplikáciu, práve v tomto doručovaní predmetných rozhodnutí o predpísaní penále vidí nesprávnosť a nezákonnosť postupu správneho orgánu, keď nestačí ani konvalidácia, že sa rozhodnutia o odvolaní doručili už na jeho adresu do Nemecka. Žalobca tiež v správnej žalobe uviedol, že keď prišiel na návštevu v septembri 2019 z Nemecka, nenašiel v schránke žltý ani modrý lístok, ktoré by preukazovali, že mu predmetné rozhodnutia boli skutočne aj doručované. Pokiaľ by mu rozhodnutia Sociálnej poisťovne boli doručované riadne v mieste, kde natrvalo už v Nemecku býva, podal by voči nim riadny opravný prostriedok, v ktorom by s najväčšou pravdepodobnosťou uspel, nakoľko predmetné penále za roky 2004 až 2006 sú už dávno premlčané, pričom by zároveň požiadal o ich odpustenie. Namieta, že nezákonným postupom pri doručovaní rozhodnutí mu bola odňatá možnosť riadneho administratívneho konania a preto žiada Krajský súd v Žiline, aby obe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2019 v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a g) zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca k správnej žalobe pripojil overený preklad potvrdenia o zamestnaní zo dňa 23.01.2019, z ktorého vyplýva, že od 01.07.2013 je žalobca zamestnaný v podniku REFLEXA WERKE Albrecht GmbH, Stibermannstrasse 29, 89364 Rettenbach, a to v zamestnaneckom pomere na plný pracovný úväzok v rozsahu 40 hodín týždenne ako i overený preklad potvrdenia o hlásení pobytu na úrade evidencie obyvateľstva - prihláška, z ktorého vyplýva, že od 15.02.2014 je novým bydliskom žalobcu W. XD, XXX XX E..
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.03.2020, doručenom správnemu súdu dňa 30.03.2020 okrem iného uviedla, že proti predmetným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca o predpísaní penále zo dňa 04.03.2019 podal žalobca odvolanie po zákonom ustanovenej lehote. Žalovaná ako odvolací orgán listom zo dňa 17. júna 2019, označeným ako „Vyjadrenie k
oneskorene podanému odvolaniu“, č. 47426-2/2019-BA, ktorý sa vzťahuje k rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 700-1710119419-GC04/19 a listom zo dňa 17. júna 2019, označeným ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“, č. 47427-2/2019-BA, ktorý sa vzťahuje k rozhodnutiu prvostupňového orgánu č. 700-1710119519-GC04/19, oznámila účastníkovi konania (žalobcovi), že odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, voči ktorému odvolanie smeruje. V danom prípade uplynula lehota na podanie odvolaní 12. apríla 2019. Napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca nadobudli právoplatnosť dňa 13. apríla 2019. Žalovaná s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 317/2018 Z. z. ďalej uviedla, že účinky doručenia nastanú v deň, kedy sa nedoručená písomnosť vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne bez ohľadu na skutočnosť, či sa adresát o uložení písomnosti na pošte dozvedel alebo nie. Skutočnosť, že sa adresát o uložení písomnosti na pošte nedozvedel už nemá vplyv na účinky doručenia podľa citovaného ustanovenia zákona. Z doručenky, ktorou boli predmetné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 04.03.2019 zaslané do vlastných rúk žalobcovi, na miesto trvalého pobytu vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie sa uskutočnil dňa 07. marca 2019. Opakované doručenie sa uskutočnilo 08. marca 2019. Deň uloženia zásielky je 08. marec 2019. Keďže si žalobca počas uloženia na pošte zásielku nevyzdvihol, pošta vrátila nedoručenú zásielku Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca, s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Vychádzajúc z ustanovenia § 212 ods. 4 citovaného zákona sa za deň doručenia zásielky považuje 28. marec 2019, kedy sa nedoručená zásielka vrátila pobočke Sociálnej poisťovne. Žalovaná poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 109/2011 zo dňa 23. júna 2019 s tým, že na doručenke listovej obálky, ktorou boli žalobcovi zaslané predmetné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca boli uvedené všetky potrebné údaje na to, aby sa zásielka považovala za doručenú v súlade s § 212 ods. 4 citovaného zákona. Tieto údaje žalovaná považovala za pravdivé, keďže v čase, kedy sa posudzovala včasnosť podania odvolania voči predmetným rozhodnutia prvostupňového orgánu nebol dokázaný opak. Naviac aj z údaj poskytnutých Sociálnej poisťovni z Centrálneho registra fyzických osôb je uvedený rovnaký trvalý pobyt žalobcu: O. A. O.. XXXX, XXX XX O. A. O., na aký pobočka Sociálnej poisťovne prvostupňové rozhodnutie aj zaslala. Nedoručená zásielka sa nevrátila z pošty s poznámkou „adresát je neznámy“, čoho následkom by sa zásielka nemohla považovať za doručenú dňom jej vrátenia Sociálnej poisťovni ale sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na základe týchto skutočnosti Sociálna poisťovňa nemala dôvod spochybniť správnosť aplikácie tzv. náhradného doručenia. Doručenka je relevantným dôkazom, ktorá preukazuje doručenie písomnosti. Sociálna poisťovňa vychádza z údajov na nej uvedených, ich správnosť neskúma a údaje považuje za pravdivé, kým sa nepreukáže opak. Žalobca v odvolaniach opäť uviedol adresu O. A. O. č. XXXX, XXX XX O. A. O., pričom žalobca sa zároveň identifikoval aj správnym IČO: 40755657, ktoré mal pridelené ako samostatne zárobkovo činná osoba. Preto Sociálna poisťovňa nemala dôvod spochybniť správnosť aplikácie tzv. náhradného doručenia upraveného v § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 317/2018 Z. z.. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca, ktorému boli dňa 01. apríla 2019 zaslané napadnuté prvostupňové rozhodnutia za účelom jeho informovanosti opäť na známu adresu: O. A. O. č. XXXX, XXX XX O. A. O. mal ešte stále možnosť podať odvolanie v lehote ustanovenej zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, keďže zákonná lehota na podanie odvolania uplynula až dňa 12. apríla 2019. Odvolania síce boli napísané dňa 05. apríla 2019, avšak Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca boli osobne podané až 17. apríla 2019, t.j. po lehote ustanovenej zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca v odvolacom konaní nespochybnil spôsob doručovania doporučenej zásielky zo strany poštového doručovateľa. Vzhľadom na to, že v čase posudzovania včasnosti podaných odvolaní nebola preukázaná nepravdivosť údajov uvedených na doručenke, ktorou sa prvostupňové rozhodnutia žalobcovi doručovali, žalovaná oznámila žalobcovi dôvody, ktoré bránili odvolaciemu orgánu preskúmať napadnuté právoplatné rozhodnutia prvostupňového orgánu len listami zo dňa 17. júna 2019, označeným ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“. Žalovaná poukázala aj na to, že právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca obe zo dňa 04. marca 2019 nemôžu byť vzhľadom na ustanovenie § 7 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. predmetom súdneho preskúmavania z dôvodu, že žalobca pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky. V čase vydania „Vyjadrenia k oneskorene podanému odvolaniu“ nebola správnosť aplikácie náhradného doručenia vyvrátená objektívnymi dôkazmi. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla, aby Krajský súd v Žiline žalobu odmietol.
3. Na vyjadrenie žalovanej reagoval žalobca včas podanou replikou zo dňa 21.08.2020, v ktorej okrem iného uviedol, že napádané rozhodnutia obe zo dňa 04.03.2019 mu žalovaná najskôr posielala doporučene, pričom po ich nedoručení, tak ako to uvádza samotná žalovaná, mu ich poslala ešte
obyčajnou poštou dňa 02.04.2019 (žalovaný tvrdí, že 01.04.2019). Túto obyčajnú zásielku prevzal jeho syn, o čom ho informoval telefonicky, následne ich naskenoval a preposlal na jeho mailovú adresu. Po tom, čo mu boli doručené scanom, tak požiadal svoju sestru U. F., aby mu spísala odvolanie, pričom táto na nich sfalšovala aj jeho podpis a osobne ho doručil žalovanej na adresu sídla v Čadci na ulici Štúrovej 2078. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení tvrdí, že mu zaslala 01.04.2019 napádané prvostupňové rozhodnutia za účelom jeho informovanosti, tak nehovorí pravdu, pretože boli podané na poštu 02.04.2019, k čomu pripojil obálku doručenú dňa 02.04.2019 na poštovú prepravu na pošte Čadca 1 a nie ako tvrdí žalovaná 01.04.2019. Následne od tohto dátumu 02.04.2019 by sa malo počítať 18 dní na uloženie zásielky, ktorá žalobcom opätovne nebola prevzatá, a preto by sa mala pravdepodobne žalovanej vrátiť 21.04.2019, kedy by mala vykazovať vrátenie zásielky a fikciu doručenia dňa 22.04.2019. Tieto skutočnosti žalobca uvádza preto, lebo už uplynutie fikcie doručenia, keďže osobne zásielku neprevzal, napĺňa podanie riadneho odvolania z jeho strany, nakoľko odvolanie podal v lehote a to 17.04.2019. Hoci žalovaná mala vedomosť o jeho adrese, teda že sa presťahoval natrvalo do Nemecka, a to od apríla 2019, ktorú skutočnosť žalobca potvrdzuje mailom pani P. T. zo Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 26.04.2019, tak napriek tejto skutočnosti doručovala napádané rozhodnutia na starú adresu na Slovensku, hoci všetky zásielky, ktoré posielali do O. A. O. sa jej vrátili ako adresát neznámy, a preto vedela, že uvedená adresa nie je správna, a preto preposielala rozhodnutia aj normálnou - obyčajnou poštou. Žalobca tvrdí, že osobne si prvýkrát obe rozhodnutia prevzal spolu s vyrozumeniami o oneskorene podanom odvolaní, ako uviedol vo svojej žalobe. Pokiaľ žalovaná nemala doručené zákonným spôsobom napádané rozhodnutia na jeho adresu, tak nemožno hovoriť o fikcii doručenia, pričom žalovaná najmenej od 26.04.2019 mala vedomosť o tom, že trvalá adresa žalobcu je v Nemecku. Žalobca opätovne uviedol, že nie je možné aplikovať na danú vec ustanovenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení z dôvodu, že nie je naplnená hypotéza právnej normy v tom smere, že nie je splnená podmienka „hoci sa v mieste doručenia zdržiava“. Žalobca už dlhodobo žije v Nemecku, čo aj oznámil žalovanej, a preto nemožno v jeho prípade uplatniť právnu skutočnosť fiktívneho doručovania písomností po tom, čo mu tieto boli doručené na poslednú známu adresu na Slovensku. Nakoľko žalobca preukázal opak, a to jeho nezdržiavanie sa na území SR, žiada, aby správny súd na danú aplikoval vyvrátiteľnú domnienku správnosti doručenky. Pokiaľ žalovaná vo vyjadrení uvádza, že ako žalobca v odvolacom konaní nespochybnil spôsob doručenia, táto skutočnosť nemôže byť pravdivá, nakoľko odvolanie podal dňa 17.04.2019, pričom vtedy o doručení fikciou vôbec nevedel a dozvedel sa ju až z podania žalovanej, ktoré mu bolo doručované dňa 13.08.2019, a preto ho mohol najskôr namietať v podanej žalobe. Za nepreskúmateľné žalobca považuje aj tvrdenie žalovaného, prečo žiada žalobu odmietnuť, ktoré neopiera o akékoľvek zákonné ustanovenia konkrétne právne skutočnosti.
4. Žalovaná duplikou na repliku žalobcu nereagovala. 5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ustanovení § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), keďže žalobca v podanej správnej žalobe a žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe nepožiadali, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie, a to za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom dňa 18.05.2022 verejne vyhlásil rozsudok.
6. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verenej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konania o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> v znení účinnom v rozhodnom čase na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní a nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.
Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> konanie vo veciach podľa odseku 1 je a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"), b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").
Podľa § 172 ods. 4 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.
Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.
Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).
Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
Podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú: a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona, b) podľa osobitného predpisu,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a), b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3, 1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo 2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).
81) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021107&f=3> právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
Podľa § 212 ods. 3 druhá veta písm. c) zákona o sociálnom poistení do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále.
Podľa § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej
sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.
Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.
Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.
Podľa § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí § 146 rovnako.
7. Podľa obsahu a povahy podania posúdil správny súd podanie žalobcu zo dňa 15.10.2019, doručené Krajskému súdu v Žiline dňa 16.10.2019 ako správnu žalobu vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach. V predmetnej veci ide totiž o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o postihu žalobcu za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení, a preto predpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 30 SSP, podľa ktorého ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) a d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu, správny súd dospel k záveru o uprednostnení úpravy podľa § 194 a nasl. SSP, pretože prejednanie predmetnej veci je pre žalobcu výhodnejšie v režime správneho trestania. K tomu správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/63/2020 zo dňa 28.04.2021, z ktorého vyplýva, že ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie. Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ustanovení § 194 a nasl. SSP, teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania.
8. Správny súd po prejednaní veci a preskúmaní nielen vydaných rozhodnutí, ale i postupu Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava v zmysle § 194 a nasl. v spojení s § 177 a nasl. SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná.
9. Správny súd vyhodnotiac správnu žalobu žalobcu ako správnu žalobu vo veci správneho trestania, musel prihliadnuť i na skutočnosť, že predpísaním penále, keďže ide o nedávkové konanie v sociálnych veciach, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa táto žaloba približuje k správnej žalobe v sociálnych veciach, a preto ju, pokiaľ ide aj o samotný petit, ktorým sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca zo dňa 04.03.2019 o predpísaní penále, musel posúdiť tak, že žalobca napáda aj samotné oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 47426-2/2019-BA zo dňa 17. júna 2019 označené ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“, a č. 47427-2/2019-BA zo dňa 17. júna 2019 označené ako „Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu“, ktorým žalovaná žalobcovi oznámila, že odvolanie podal oneskorene a zákon o sociálnom poistení neumožňuje Sociálnej poisťovni, ústredie, Bratislava preskúmavať právoplatné rozhodnutie prvostupňového orgánu na základne oneskorene podaného odvolania. Žalobca napokon žiadal preskúmať aj postup Sociálnej poisťovne v predmetnej veci, preto sa správny súd musel zamerať predovšetkým na označené oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava zo dňa 17.06.2019.
10. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že nemohla byť aplikovaná fikcia doručenia a správny súd sa s touto námietkou stotožnil a vyhodnotil ju ako dôvodnú. V preskúmavanej veci bolo teda potrebné preskúmať a posúdiť, či zo strany žalovanej bola správne aplikovaná fikcia doručenia prvostupňových rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov. V citovanom ustanovení § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je vyjadrená úprava tzv. náhradného doručovania. Zákonodarca tým nepochybne sledoval cieľ alebo účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť účastníkom spôsobovať prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia je zachovanie predpísaného postupu doručovaného rozhodnutia doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručovania zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba podľa názoru súdu rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručovania zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko resp. ak ide o podnikateľa, miesto podnikania t.j. nie je mimo obec, mesta, na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a pod., teda ak má možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa ustanovenia § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Za neprítomnosť v mieste doručovania pochopiteľne treba považovať aj prípad, ak adresát v obci sa síce zdržuje, ale pre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže na adresu doručovania dostaviť a nemá možnosť sa dozvedieť o uložení zásielky (viď rozsudok NS SR sp. zn. 4Sž 35/2002).
11. Pri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú pošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu správnemu orgánu). Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytáva postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 212 ods. 4 zákona o sociálnom poistení potvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke skutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručovania zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručovania je splnená. V takom prípade je povinnosťou súdu, správneho orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručené, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je uvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti, napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2010 zo dňa 27.12.2012, uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 6/2012 zo dňa 31.01.2012).
12. Keďže žalobca relevantným spôsobom preukázal, že od 01.07.2013 pracuje v Nemecku a súčasne tvrdí, že naposledy bol na Slovensku na Vianoce 2018 a v septembri 2019, čo žalovaná žiadnym spôsobom nevyvrátila, nemohli pri doručovaní rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca o predpísaní penále zo dňa 04.03.2019 vzhľadom na postup, akým postupovala žalovaná, nastať účinky fikcie doručenia, pretože na to nebol splnený zákonný predpoklad stanovený v § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, že adresát písomností sa v mieste doručenia zdržiava. Súčasne súdu nie je zrejmý dôvod, prečo uvedené rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca doručovala žalobcovi ešte raz obyčajnou poštou, keď mala za to, že bola naplnená fikcia doručenia s poukazom na ustanovenie § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na uvedenom nič nemí ani skutočnosť, že žalovaná sa odvoláva na oznámenie Registra obyvateľov, pretože toto má len evidenčný charakter a neznamená súčasne, že adresát sa v mieste trvalého bydliska aj skutočne v určitom čase zdržuje, pretože môže byť napríklad na dlhodobom liečení, na dovolenke, odcestovaný v zahraničí, zdržiavať sa dlhodobo v zahraničí pracovne a pod..
13. Podľa § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Podľa ustanovenia § 212 ods. 3 písm. c) citovaného zákona do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále. Ustanovenie § 212 ods. 4 citovaného zákona jednoznačne stanovuje, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V tomto prípade sa teda zásielka určená do vlastných rúk môže považovať za doručenú tzv. náhradným spôsobom len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte a oboznámiť sa s jej obsahom. Pokiaľ adresát zásielky - fyzická osoba preukáže, že sa v mieste a v čase jej doručovania v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať.
14. Správny súd mal zo súdneho ako i administratívneho spisu za preukázané, že žalobca od 01.07.2013 dlhodobo pracuje v Nemecku, teda sa zdržiava mimo územia Slovenskej republiky, kde je oficiálne prihlásený k pobytu na adrese W. XD, XXX XX E. od 15.02.2014, a preto sa nemohla zásielka s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca o uložení penále zo dňa 04.03.2019, uložená na pošte Čadca 1 dňa 08.03.2019, považovať za doručenú fikciou dňom 28. marca 2019, kedy sa nedoručená zásielka vrátila pobočke Sociálnej poisťovne. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 700-1710119119-GC04/19 zo dňa 04.03.2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca č. 700-1710119519-GC04/19 zo dňa 04.03.2019 tak nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.04.2019 po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania tak, ako to tvrdí žalovaná.
15. Z uvedeného dôvodu správny súd musel postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava, označené ako: Vyjadrenie k oneskorene podanému odvolaniu č. 47426-2/2019-BA zo dňa 17.06.2019 a č. 47427-2/2019-BA zo dňa 17.06.2019 zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Žalovaná bude musieť obe vydané rozhodnutia o predpísaní penále opätovne riadne a v súlade so zákonom znovu žalobcovi doručiť a pritom súčasne tiež zvážiť, či v danom prípade nie je už penále premlčané, čo aj žalobca priamo v žalobe naznačuje s tým, že keby mu boli obe rozhodnutia riadne doručené, túto skutočnosť by bol namietal.
16. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech.
17. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
18. Keďže žalobe bolo vyhovené, účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, preto mu podľa § 167 ods. 1 patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Žalovanému ako neúspešnému účastníkovi náhrada trov konania podľa § 168 SSP a contrario nepatrí.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.