Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. K., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. P. H., so sídlom v B., proti odporkyni A. M., bývajúcej

v B., zastúpenej Mgr. P. V., advokátom v B., o nariadenie predbežného opatrenia

v konaní o zrušenie darovacej zmluvy (vrátenie daru), vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV pod sp.zn. , o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 2. júla 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 29. januára 2008 č.k. -22 vydal

predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni previesť na tretiu osobu odlišnú

od navrhovateľky (právna predchodkyňa terajšieho navrhovateľa) byt č. X., nachádzajúci sa

na X.. poschodí bytového domu na C., so súpisným č. X., postaveného na pozemkoch parcela

č. X., parcela č. X., parcela č. X. a parcela č. X., všetko v katastrálnom území D., ako aj

spoluvlastnícky podiel na spoločných zariadeniach a spoločných častiach bytového domu,

v ktorom sa tento byt nachádza, v podiele X., zapísané na LV č. X., vedenom Katastrálnym

úradom B., Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky B., ako aj zriadiť

k označeným nehnuteľnostiam záložné právo, vecné bremeno v prospech inej osoby

alebo tieto nehnuteľnosti zaťažiť akoukoľvek inou ťarchou. V odôvodnení svojho rozhodnutia

súd prvého stupňa uviedol, že existuje reálna obava, že zo strany odporkyne dôjde k dispozícii

s predmetným bytom, pričom táto reálna obava bola zrejmá zo správania odporkyne, ktorá

okrem iného bez súhlasu a vedomia navrhovateľky, a to napriek skutočnosti, že

navrhovateľke patrí právo doživotného užívania bytu na C., prehlásila navrhovateľku

z trvalého pobytu v predmetnom byte na trvalý pobyt na adrese P.. Prvostupňový súd

2

poukázal na to, že odporkyni za uvedeného stavu nič nebránilo, aby pristúpila k faktickým

úkonom, smerujúcim k prevodu predmetného bytu na tretiu osobu, pričom zo všetkých

okolností danej veci vyplýva reálna hrozba takéhoto postupu.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 2. júla 2010 sp.zn. odvolanie

odporkyne odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v čase nariadenia predbežného

opatrenia bolo predmetné uznesenie doručované odporkyni do vlastných rúk na jej súdu

známe adresy. Listová zásielka sa však vrátila súdu späť ako nedoručená s tým, že adresát

zásielku neprevzal v odbernej lehote. Z týchto listových zásielok založených v spise vyplýva,

že neúspešný pokus o doručovanie zásielky bol na adrese C. uskutočnený 23. februára 2008

a pokus o opakované doručenie 14. februára 2008, a v ten istý deň bola súdna zásielka

adresovaná odporkyni uložená na pošte. Druhý neúspešný pokus o doručenie súdnej zásielky

s výzvou o opakované doručenie zásielky bol na adrese P. uskutočnený 17. septembra 2008

a pokus o opakované doručenie 18. septembra 2008, a v ten istý deň bola súdna zásielka

adresovaná odporkyni uložená na pošte. Odvolací súd poukázal na to, že prvostupňový súd

urobil neúplný dopyt u odporkyne, keď iba zisťoval, na akej adrese sa zdržiavala v čase od

13. februára 2008 do 4. marca 2008, t.j. v čase doručovania predbežného opatrenia na adresu

C., pričom z odpovede odporkyne z 30. apríla 2010 vyplýva, že v uvedenom čase sa na adrese

C. nezdržiavala a nemala na nej trvalý, ani prechodný pobyt. Odporkyňa potvrdila, že na

danej adrese sa nachádza byt, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy, ale poukázala na

podanie navrhovateľky, z ktorého vyplýva, že sa na uvedenej adrese odporkyňa

nenachádzala. Uviedol, že táto adresa nebola súdu oznámená ani účastníkmi ako adresa, na

ktorej sa zdržiava, a preto, ak súd doručoval na uvedenú adresu, dospel k nesprávnemu záveru

o adrese, kam majú byť písomnosti súdu doručené. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd

za to, že účinnosť doručenia súdnej zásielky odporkyni prostredníctvom fikcie doručenia

zmysle v znení platnom v čase doručovania nenastala. Podľa názoru

odvolacieho súdu z predkladacej správy súdu prvého stupňa, ako aj zo spisu vyplýva, že

napadnuté uznesenie súd odporkyni nedoručoval 19. februára 2010, ako uviedla v odvolaní.

Poukázal na to, že 5. marca 2009 odporkyňa udelila plnú moc na zastupovanie v konaní D. H.,

ktorá bola 26. mája 2009 nahliadnuť do súdneho spisu. Z úradného záznamu, založeného

v spise na č.l. 63, 64 vyplýva, že zástupkyňa odporkyne prevzala napadnuté uznesenie

26. mája 2009. Odvolací súd mal za to, že odporkyni začala plynúť pätnásťdňová lehota na

podanie odvolania 27. mája 2009 a uplynula 10. júna 2009. Uviedol, že odporkyňa však

odvolanie proti uzneseniu podala až 1. marca 2010 (č.l. 69), teda oneskorene.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorého prípustnosť

odôvodnila ustanovením Namietala, že záver odvolacieho súdu o tom, že

lehota na podanie odvolania začala odporkyni plynúť 27. mája 2009 je nesprávny a nemá

oporu v zákone ani v záznamoch nachádzajúcich sa v súdnom spise. Uviedla, že v súdnom

spise sa nachádza úradný záznam z 26. mája 2009 o tom, že splnomocnenkyňa odporkyne

nahliadla do súdneho spisu (č.l. 63) a prílohou záznamu je žiadanka o vyhotovenie odpisu,

fotokópií zo súdneho spisu (č.l. 64). V žiadanke je uvedený odkaz na ustanovenie § 44 ods. 1

, t.j. ustanovenie, ktoré upravuje úkony účastníkov ako nazeranie do spisu

a vyhotovovanie fotokópií zo súdneho spisu. Podľa uvedeného ustanovenia majú účastníci

a ich zástupcovia právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie

alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov. V súdnom spise sa

teda nachádza záznam o úkone podľa Dovolateľka poukázala na to, že

odvolací súd pochybil, ak vychádzal zo záveru, že odvolacia lehota začala plynúť 27. mája

2009. Uviedla, že úradný záznam a žiadanka, na ktoré odvolací súd vo svojom rozhodnutí

odkazuje, neuvádza, že by súd prvého stupňa 26. mája 2009 vykonal úkon doručovania

písomnosti podľa a nasl. Podľa dovolateľky sa v žiadanke uvádza odkaz

na ustanovenie , teda úkon odlišný od doručovania písomností. V spise sa

nenachádza záznam z 26. mája 2009, ktorý by výslovne, nezameniteľne uvádzal, že súd

prvého stupňa vykonal úkon – doručenie uznesenia, v spise sa nenachádza ani domáca súdna

doručenka a ani iný záznam o doručovaní. Uviedla, že upravuje

úkon nahliadnutia do spisu a vyhotovovania fotokópií ako osobitný úkon účastníka, ktorý je

odlišný od úkonu doručovania. Uvedené dva úkony nemožno navzájom zamieňať.

Podľa názoru dovolateľky sa takýmto postupom účastníkovi odníma možnosť konať

pred súdom, t.j. prejednania odvolania a takýto postup sa javí z hľadiska práva na spravodlivý

súdny proces ako trvale neudržateľný. O tom, že mal byť podľa názoru odvolacieho súdu

uskutočnený úkon doručovania, sa účastník dozvedá až v rozhodnutí, ktorým sa jeho

odvolanie odmieta ako odvolanie podané oneskorene. Uviedla, že úradný záznam

z 26. mája 2009 neobsahuje výslovný a nepochybný záznam o tom, že sa vykonalo doručenie

uznesenia. Žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho ako aj

prvostupňového súdu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že ho v plnom rozsahu považuje

za právne neopodstatnené, zavádzajúce a z hľadiska predmetu sporu aj za maximálne účelové,

ktoré len dokladuje snahu odporkyne predlžovať konanie v predmete právneho sporu.

Podľa názoru navrhovateľa sú rozhodnutia oboch súdov dostatočne vecne a právne

odôvodnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, alebo ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev () na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Pretože dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (uznesenie o odmietnutí

odvolania) nevykazuje niektorý zo znakov uznesení uvedených v citovanom ustanovení je

zrejmé, že ide o prípad, v ktorom dovolanie podľa

nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť ( ) skúmať

vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa aj otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ V zmysle

je dovolanie prípustné (teda aj dôvodné) proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka procesné vady v zmysle

až e/, nenamietala a tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na dovolateľkou uvádzanú skutočnosť, že odvolanie podala včas, zameral

sa dovolací súd osobitne na skúmanie, či konanie odvolacieho súdu nie je postihnuté vadou

podľa

Pod odňatím možnosti konať pred súdom podľa sa rozumie

postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných

mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať

pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takým rozhodnutím môže byť napríklad aj uznesenie, ktorým

odvolací súd odmietne odvolanie, hoci na jeho odmietnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky (rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR

pod č. 23, ročník 1994).

V danej veci odvolací súd konštatoval, že odporkyňa udelila 5. marca 2009 plnú moc

na zastupovanie v tomto konaní D. H., ktorá bola 26. mája 2009 nahliadnuť do súdneho spisu.

Uviedol, že z úradného záznamu, založeného v spise na čl. 63, 64 vyplýva, že zástupkyňa

odporkyne prevzala napadnuté uznesenie 26. mája 2009. Odporkyni tak začala plynúť

pätnásťdňová lehota na podanie odvolania 27. mája 2009 a uplynula 10. júna 2009. Na

základe uvedeného odvolací súd uzavrel, že odporkyňa podala odvolanie oneskorene

( ).

spája právne účinky rozsudku s jeho doručením. Okamih

doručenia zakladá začiatok plynutia zákonnej lehoty na podanie odvolania, t.j. na vykonanie

procesného úkonu, ktorý je súčasťou realizácie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa .

Lehota na podanie odvolania je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani

skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň

odvolacej lehoty podané na súde alebo je odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť

( ). Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo

k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak

ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho

spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií

za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny

obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

Podľa niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo

samosudca povoliť nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne

dôvody a oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.

Podľa ustanovenia o Spravovacom a kancelárskom

poriadku pre okresné, krajské súdy, špeciálny súd ak sa doručuje písomnosť počas súdneho

pojednávania alebo pri inom úkone súdu, uvedie sa v zápisnici zo súdneho pojednávania

alebo v zápisnici, ktorá sa spísala pri tomto úkone, že sa doručenie vykonalo. Ak ide

o doručenie rozhodnutia, potvrdí sa jeho prijatie na prvopise založenom v súdnom spise alebo

záznamom v súdnom spise. Ak prevezme adresát písomnosť na súde, potvrdí sa prijatie

v súdnom spise.

Je potrebné zdôrazniť, že odporkyňa bez právneho zástupcu splnomocnila ďalšiu

osobu D. H. na zastupovanie v konaní (č.l. 44). Táto nahliadla do spisu (č.l. 63-64)

a ako to vyplýva z úradného záznamu a žiadanky vyžiadala si okrem iného fotokópiu

uznesenia z 29. januára 2008 č.k. -22 a práve túto skutočnosť odvolací súd

považoval za doručenie rozhodnutia.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia. Doručovanie ovplyvňuje

skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania

o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Právna úprava doručenia preto plne rešpektuje

záujmy účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania

prostredníctvom tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne

podľa zákonných predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia,

s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky, ak došlo k vadnému doručeniu

rozhodnutia alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť

právoplatnosť (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, že je

neprípustné v rámci spravodlivého občianskoprávneho procesu zamieňať účinky doručovania

s úkonom nazerania do spisu a následným vyhotovením fotokópií rozhodnutí.

Dovolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolací súd nesprávne

posúdil plynutie zákonnej lehoty na podanie odvolania odporkyne proti uzneseniu súdu

prvého stupňa. Odvolací súd preto nedôvodne odvolanie ako oneskorene podané

podľa odmietol, hoci na jeho odmietnutie neboli splnené zákonom

stanovené podmienky ( ). Procesná vada v zmysle

zakladá podľa uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané

v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová