Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 27 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (49)335/378687.c91d73.pdf
PDF · 110.92 KB
No categories available
5Cdo/36/2008
Legal thesis Official
Najvyšší súd 5 Cdo 36/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., s.r.o., H. X., B., IČO: X.,
proti žalovanej: Mgr. P.G., bývajúca v B., D. X., o zaplatenie 20 739,- Sk s prísl., ktorá vec
sa viedla na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 8 C 239/2004, o dovolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2007 sp.zn. 4 Co 191/06, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania 1 665,50 Sk,
do rúk jej zástupkyne JUDr. A.K., advokátky Advokátskej kancelárie so sídlom v B., B. X.,
do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 13. júna 2007 sp.zn. 4 Co 191/06
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (súd prvého stupňa) z 27. februára 2006
č.k. 8 C 239/04-234 v jeho odvolaním napadnutej (zamietajúcej) časti a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak podľa § 219
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) majúc za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v sume prevyšujúcej 510,- Sk, je správne. Námietku
žalobcu, že platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo 14. júla 2004 č.k. 32 Ro 722/2004-32,
ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu 20 739,- Sk spolu s poplatkom
z omeškania, nadobudol právoplatnosť 17. augusta 2004 a odpor proti nemu mal byť správne
odmietnutý, ako oneskorene podaný, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Uviedol,
že doručenka o doručení platobného rozkazu „nepreukazuje pravdivosť toho, že aj zásielky
určené do vlastných rúk odporkyne, bol splnomocnený preberať jej otec A.G., pretože
navrhovateľ na dôkaz opaku neponúkol jednoznačný dôkaz, pričom ustanovenie § 173 ods. 1
O.s.p. jednoznačne stanovuje povinnosť platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk
s tým, že náhradné doručenie je vylúčené.“
Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacími
dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.; dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 písm. d/ O.s.p. Navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je konanie
odvolacieho súdu, ale i konanie súdu prvého stupňa, postihnuté vadou spočívajúcou v tom,
že sa vo veci konalo, hoci sa v nej už prv platobným rozkazom právoplatne rozhodlo.
Platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo 14. júla 2004 č.k. 32 Ro 722/2004-32 bol 2. augusta
2004 riadne doručený A.G., ktorého žalovaná splnomocnila, aby za ňu prijímal na pošte
všetky jej adresované zásielky. Lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu tak
márne uplynula 17. augusta 2004. Súd prvého stupňa potom bezdôvodne doručil platobný
rozkaz 24. septembra 2004 aj žalovanou zvolenej zástupkyni a neprávom pokračoval v konaní
na základe ňou podaného odporu. Pri doručovaní uvedeného platobného rozkazu nešlo
o prípad náhradného doručovania podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ako to vyplýva z argumentácie
odvolacieho súdu, ale o doručovanie do vlastných rúk splnomocnencovi a to v súlade s § 31
a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Poštových podmienok S. P., a.s.
Podľa žalobcu nebolo pritom právne významné, či A.G. bol alebo nebol splnomocnený
zastupovať žalovanú v konaní pred súdom podľa § 24 O.s.p. Tiež uviedol,
že „podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť teda predmetný platobný rozkaz
považovaný za doručený a prípadné pokyny žalovanej dané A.G. ohľadne prijímania zásielok
určených žalovanej do vlastných rúk nemajú vplyv na právne účinky doručenia, nakoľko tieto
neboli známe ani pošte a ani súdu.“ Ak žalovaná tvrdí opak, musí pravdivosť tohto svojho
tvrdenia súdu dokázať. Dosiaľ však súdu takýto dôkaz, t.j. dôkaz
o platnom obmedzení alebo odvolaní splnomocnenia udeleného A.G., nebol poskytnutý.
Občiansky súdny poriadok nezakazuje adresátom zásielok, aby na prijatie zásielok určených
do ich vlastných rúk splnomocnili iné osoby. Súdy, povinné kedykoľvek za konania skúmať,
či sú splnené podmienky, za ktorých môžu konať, opomenuli zisťovať, či vo veci, z vyššie
uvedeného dôvodu, nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Odvolací súd naostatok ani
riadne neodôvodnil svoj záver, že platobný rozkaz nebol riadne doručený,
čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Žalobca v ďalších častiach dovolania namietal
správnosť skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu vo veci samej.
Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej
náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,
pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť dovolaním len pokiaľ
to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3
O.s.p.). Dovolanie je naostatok prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238
ods. 2 O.s.p.).
Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 – 3
O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom
nevyslovil prípustnosť dovolania a vo veci dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol
odvolací súd viazaný, dosiaľ nekonal a nerozhodol.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných
procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia (§ 242 ods. 1 O.s.p.),
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. [t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu (písm. a/), nedostatku spôsobilosti účastníka (písm. b/),
nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka (písm. c/), o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania (písm. d/), o prípad nedostatku návrhu
na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh (písm. e/), o prípad odňatia
možnosti účastníka pred súdom konať (písm. f/), či o prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným (písm. g/)].
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/ a písm. e/ až g/ O.s.p. žalobca
nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Žalobca odôvodňuje svoje dovolanie tým, že konanie odvolacieho súdu i súdu prvého
stupňa sú postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že sa vo veci konalo, hoci sa v nej už prv
právoplatne rozhodlo (vada konania podľa § 237 písm. d/ O.s.p.), a to platobným rozkazom
zo 14. júla 2004 č.k. 32 Ro 722/2004-32, ktorý, keďže proti nemu nebol podaný včas odpor,
nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Tvrdí, že platobný rozkaz súdu prvého stupňa bol
žalovanej účinne doručený 2. augusta 2004; prevzal ho A.G., ktorého žalovaná podľa
Poštového poriadku, vydaného S. P., a.s., splnomocnila, aby za ňu prijímal jej adresované
zásielky. Podľa dovolacieho súdu ale žalobca vytýka predmetnú vadu konania súdom nižších
stupňov neopodstatnene.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu.
Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali
všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní,
použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov,
ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných
predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú
spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo
ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní,
výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený proces,
vyžaduje, aby platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk odporcu; jeho náhradné
doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 O.s.p.). Zásada rovnosti účastníkov tohto konania je
prvýkrát realizovaná až doručením platobného rozkazu žalovanému (odporcovi), pretože až
týmto úkonom je mu daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa k veci. Pokiaľ by súd
túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl. 1 a čl. 37 ods. 3
Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2
uvedenej Listiny o spravodlivom procese, premietnuté aj do ustanovení § 1, § 3 a § 18
Občiansky súdny poriadok umožňuje doručenie písomností, hoci aj určených do
vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi, výslovne však upravuje podmienky a spôsob
takého postupu. Podľa § 49 ods. 1, prvá a druhá veta, O.s.p., ak má účastník zástupcu
s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má
však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj
jemu. Rovnako ustanovenie § 49 ods. 2 O.s.p. v znení do 30. júna 2007 (ktoré ustanovenie
treba vzhľadom na čas doručovania platobného rozkazu použiť - § 372o ods. 1 O.s.p.)
ustanovovalo, že keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi,
môže mu súd uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez
ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať na
súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť. V ostatne uvedenom prípade mohol
teda súd uložiť ako povinnosť to, čo bolo inak oprávnením účastníka (porovnaj § 24 a 49
ods. 1 O.s.p. v znení do 30. júna 2007), t.j. aby si v súdom ustanovenej lehote zvolil svojho
zástupcu a oznámil jeho ustanovenie súdu. Ten potom pre účastníka preberal všetky
písomnosti súdom zasielané. Taký zástupca pre prijímanie písomností sa nemusel
preukazovať súdu písomným plnomocenstvom; jeho ustanovenie bolo voči súdu účinným,
len čo súdu došlo o tom oznámenie od zastúpeného. Zákon neviazal uloženie povinnosti
ustanoviť si zástupcu pre prijímanie písomností na iné ako vyššie uvedené podmienky. Ak
tieto podmienky podľa § 49 ods. 2 O.s.p. v znení do 30. júna 2007 neboli dané, ponechal súd
ustanovenie zástupcu pre doručovanie podľa procesnoprávnych predpisov na vôľu účastníka.
Zástupcom účastníka pre doručenie mohol byť len ten, kto mal kvalifikáciu byť zástupcom
podľa § 27 O.s.p. Aj pre tohto zástupcu, ak vypovedal plnomocenstvo, platil záväzok
(a zároveň i oprávnenie) podľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka urobiť všetko, čo
neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich
právach.
Všetky tieto zákonom povolené možnosti doručenia písomnosti inému než účastníkovi
konania, založené úkonom účastníka, stanú sa ale účinnými voči súdu (rovnako ako ostatné
procesné úkony) len vtedy, ak boli súdu oznámené. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe
než účastníkovi len vtedy, ak je mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú
písomnosť pre neho alebo v jeho zastúpení prevziať. Až potom bude mať riadne preukázané,
že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho
postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany
a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej
lehote, teda preukázané tie podmienky, za ktorých môže konať vo veci a vydať príslušné
rozhodnutie.
Splnomocnenie plnoletej osoby, aby za adresáta prijímala jemu adresované zásielky,
podľa čl. 42 ods. 1 Poštových podmienok k službám, ktoré podľa zákona č. 507/2001 Z.z.
o poštových službách v znení neskorších predpisov poskytuje S. P., a.s., nemožno považovať
za zastupovanie v zmysle ustanovení § 31 a nasl. O.s.p. alebo za zastupovanie pre prijímanie
zásielok podľa § 49 ods. 2 O.s.p. v znení do 30. júna 2007, pretože v prípade takého
plnomocenstva splnomocnenec nemá procesnoprávne postavenie zástupcu podľa § 27 O.s.p. a
na rozdiel od vyššie uvedených plnomocenstiev, preberá zásielky, ktoré sú zasielané
adresátovi (... „aby za neho prijímala jemu adresované zásielky, ...“) a nie jemu, ako
splnomocnencovi. Naostatok, nemožno opomenúť veľmi významnú okolnosť, a to, že
udelenie plnomocenstva na preberanie zásielok podľa poštových podmienok sa súdu
neoznámilo a teda ostalo voči nemu neúčinné.
Platobný rozkaz musí byť podľa § 173 ods. 1 O.s.p. doručený do vlastných rúk odporcu
bez možnosti náhradného doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od
účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre
doručovanie podľa § 49 ods. 2 O.s.p. v znení do 30. júna 2007, nemožno ho považovať za
doručený, a to ani vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený.
Dovolanie žalobcu teda nie je prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Prípustnosť dovolania naostatok nie je možné vyvodiť ani z inej vady (neuvedenej
v § 237 O.s.p.), tvrdenej v dovolaní. Pre iné než v ustanovení § 237 O.s.p. uvedené vady
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, dovolanie totiž nie je prípustné. Takáto vada
môže byť právne významná len pri inak prípustnom dovolaní. Dovolanie žalobcu vo veci
samej ale nie je prípustné podľa ustanovení upravujúcich prípustnosť tohto mimoriadneho
opravného prostriedku proti rozsudku odvolacieho súdu, v akej procesnej forme bolo
napadnuté rozhodnutie vo veci samej vydané.
Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne 1/ boli opodstatnené, nimi uvádzané
skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali
by ale prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací
súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale
v danej veci nejde.
Keďže ustanovenia § 237, § 238 ods. 1 – 3 O.s.p. dovolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2007 sp.zn. 4 Co 191/06 nepripúšťajú, bolo potrebné
tento opravný prostriedok odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 4 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie povinnosti
nahradiť jej trovy tohto konania v sume 3 331,- Sk za dva úkony právnej služby (§ 243b
ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva
v odmene advokátky za jednu právnu službu, ktorú poskytla žalovanej vypracovaním
vyjadrenia k dovolaniu žalobcu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil
podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 1 250,- Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu
(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 178,- Sk) a DPH, predstavuje spolu 1 665,50 Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: