Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/36/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., s.r.o., H. X., B., IČO: X.,

proti žalovanej: Mgr. P.G., bývajúca v B., D. X., o zaplatenie 20 739,- Sk s prísl., ktorá vec

sa viedla na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania 1 665,50 Sk,

do rúk jej zástupkyne JUDr. A.K., advokátky Advokátskej kancelárie so sídlom v B., B. X.,

do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 13. júna 2007 sp.zn.

potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (súd prvého stupňa) z 27. februára 2006

č.k. -234 v jeho odvolaním napadnutej (zamietajúcej) časti a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak podľa § 219

majúc za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

v časti, ktorou bola zamietnutá žaloba v sume prevyšujúcej 510,- Sk, je správne. Námietku

žalobcu, že platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo 14. júla 2004 č.k. -32,

ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť mu 20 739,- Sk spolu s poplatkom

z omeškania, nadobudol právoplatnosť 17. augusta 2004 a odpor proti nemu mal byť správne

odmietnutý, ako oneskorene podaný, odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Uviedol,

že doručenka o doručení platobného rozkazu „nepreukazuje pravdivosť toho, že aj zásielky

určené do vlastných rúk odporkyne, bol splnomocnený preberať jej otec A.G., pretože

navrhovateľ na dôkaz opaku neponúkol jednoznačný dôkaz, pričom ustanovenie § 173 ods. 1

jednoznačne stanovuje povinnosť platobný rozkaz doručiť odporcovi do vlastných rúk

s tým, že náhradné doručenie je vylúčené.“

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacími

dôvodmi podľa , a ; dovolací dôvod podľa

písm. a/ v spojení s ustanovením Navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Podľa žalobcu je konanie

odvolacieho súdu, ale i konanie súdu prvého stupňa, postihnuté vadou spočívajúcou v tom,

že sa vo veci konalo, hoci sa v nej už prv platobným rozkazom právoplatne rozhodlo.

Platobný rozkaz súdu prvého stupňa zo 14. júla 2004 č.k. -32 bol 2. augusta

2004 riadne doručený A.G., ktorého žalovaná splnomocnila, aby za ňu prijímal na pošte

všetky jej adresované zásielky. Lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu tak

márne uplynula 17. augusta 2004. Súd prvého stupňa potom bezdôvodne doručil platobný

rozkaz 24. septembra 2004 aj žalovanou zvolenej zástupkyni a neprávom pokračoval v konaní

na základe ňou podaného odporu. Pri doručovaní uvedeného platobného rozkazu nešlo

o prípad náhradného doručovania podľa , ako to vyplýva z argumentácie

odvolacieho súdu, ale o doručovanie do vlastných rúk splnomocnencovi a to v súlade s § 31

a nasl. a príslušných ustanovení Poštových podmienok S. P., a.s.

Podľa žalobcu nebolo pritom právne významné, či A.G. bol alebo nebol splnomocnený

zastupovať žalovanú v konaní pred súdom podľa Tiež uviedol,

že „podľa musí byť teda predmetný platobný rozkaz

považovaný za doručený a prípadné pokyny žalovanej dané A.G. ohľadne prijímania zásielok

určených žalovanej do vlastných rúk nemajú vplyv na právne účinky doručenia, nakoľko tieto

neboli známe ani pošte a ani súdu.“ Ak žalovaná tvrdí opak, musí pravdivosť tohto svojho

tvrdenia súdu dokázať. Dosiaľ však súdu takýto dôkaz, t.j. dôkaz

o platnom obmedzení alebo odvolaní splnomocnenia udeleného A.G., nebol poskytnutý.

nezakazuje adresátom zásielok, aby na prijatie zásielok určených

do ich vlastných rúk splnomocnili iné osoby. Súdy, povinné kedykoľvek za konania skúmať,

či sú splnené podmienky, za ktorých môžu konať, opomenuli zisťovať, či vo veci, z vyššie

uvedeného dôvodu, nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Odvolací súd naostatok ani

riadne neodôvodnil svoj záver, že platobný rozkaz nebol riadne doručený,

čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Žalobca v ďalších častiach dovolania namietal

správnosť skutkových a právnych záverov odvolacieho súdu vo veci samej.

Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť a žalobcovi uložiť povinnosť zaplatiť jej

náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia pojednávania ( ) skúmal najskôr, či

dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom,

pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť dovolaním len pokiaľ

to pripúšťa zákon ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3

). Dovolanie je naostatok prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa

odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238

ods. 2 ).

Žalobcom napadnutý rozsudok nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 – 3

, pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd v ňom

nevyslovil prípustnosť dovolania a vo veci dovolací súd, právnym názorom ktorého by bol

odvolací súd viazaný, dosiaľ nekonal a nerozhodol.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných

procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia ( ),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ [t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu (písm. a/), nedostatku spôsobilosti účastníka (písm. b/),

nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka (písm. c/), o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania (písm. d/), o prípad nedostatku návrhu

na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh (písm. e/), o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať (písm. f/), či o prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným (písm. g/)].

Procesné vady konania v zmysle až c/ a až g/ žalobca

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca odôvodňuje svoje dovolanie tým, že konanie odvolacieho súdu i súdu prvého

stupňa sú postihnuté vadou spočívajúcou v tom, že sa vo veci konalo, hoci sa v nej už prv

právoplatne rozhodlo (vada konania podľa ), a to platobným rozkazom

zo 14. júla 2004 č.k. -32, ktorý, keďže proti nemu nebol podaný včas odpor,

nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Tvrdí, že platobný rozkaz súdu prvého stupňa bol

žalovanej účinne doručený 2. augusta 2004; prevzal ho A.G., ktorého žalovaná podľa

Poštového poriadku, vydaného S. P., a.s., splnomocnila, aby za ňu prijímal jej adresované

zásielky. Podľa dovolacieho súdu ale žalobca vytýka predmetnú vadu konania súdom nižších

stupňov neopodstatnene.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú funkciu.

Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali

všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní,

použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov,

ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne podľa zákonných

predpisov, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú

spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia alebo

ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní,

výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený proces,

vyžaduje, aby platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk odporcu; jeho náhradné

doručenie je vylúčené ( ). Zásada rovnosti účastníkov tohto konania je

prvýkrát realizovaná až doručením platobného rozkazu žalovanému (odporcovi), pretože až

týmto úkonom je mu daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa k veci. Pokiaľ by súd

túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl. 1 a čl. 37 ods. 3

Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2

uvedenej Listiny o spravodlivom procese, premietnuté aj do ustanovení § 1, § 3 a § 18

.

umožňuje doručenie písomností, hoci aj určených do

vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi, výslovne však upravuje podmienky a spôsob

takého postupu. Podľa , prvá a druhá veta, , ak má účastník zástupcu

s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má

však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj

jemu. Rovnako ustanovenie v znení do 30. júna 2007 (ktoré ustanovenie

treba vzhľadom na čas doručovania platobného rozkazu použiť - )

ustanovovalo, že keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi,

môže mu súd uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez

ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať na

súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť. V ostatne uvedenom prípade mohol

teda súd uložiť ako povinnosť to, čo bolo inak oprávnením účastníka (porovnaj § 24 a 49

ods. 1 v znení do 30. júna 2007), t.j. aby si v súdom ustanovenej lehote zvolil svojho

zástupcu a oznámil jeho ustanovenie súdu. Ten potom pre účastníka preberal všetky

písomnosti súdom zasielané. Taký zástupca pre prijímanie písomností sa nemusel

preukazovať súdu písomným plnomocenstvom; jeho ustanovenie bolo voči súdu účinným,

len čo súdu došlo o tom oznámenie od zastúpeného. Zákon neviazal uloženie povinnosti

ustanoviť si zástupcu pre prijímanie písomností na iné ako vyššie uvedené podmienky. Ak

tieto podmienky podľa v znení do 30. júna 2007 neboli dané, ponechal súd

ustanovenie zástupcu pre doručovanie podľa procesnoprávnych predpisov na vôľu účastníka.

Zástupcom účastníka pre doručenie mohol byť len ten, kto mal kvalifikáciu byť zástupcom

podľa Aj pre tohto zástupcu, ak vypovedal plnomocenstvo, platil záväzok

(a zároveň i oprávnenie) podľa urobiť všetko, čo

neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich

právach.

Všetky tieto zákonom povolené možnosti doručenia písomnosti inému než účastníkovi

konania, založené úkonom účastníka, stanú sa ale účinnými voči súdu (rovnako ako ostatné

procesné úkony) len vtedy, ak boli súdu oznámené. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe

než účastníkovi len vtedy, ak je mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú

písomnosť pre neho alebo v jeho zastúpení prevziať. Až potom bude mať riadne preukázané,

že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho

postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany

a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej

lehote, teda preukázané tie podmienky, za ktorých môže konať vo veci a vydať príslušné

rozhodnutie.

Splnomocnenie plnoletej osoby, aby za adresáta prijímala jemu adresované zásielky,

podľa Poštových podmienok k službám, ktoré podľa

o poštových službách v znení neskorších predpisov poskytuje S. P., a.s., nemožno považovať

za zastupovanie v zmysle ustanovení a nasl. alebo za zastupovanie pre prijímanie

zásielok podľa v znení do 30. júna 2007, pretože v prípade takého

plnomocenstva splnomocnenec nemá procesnoprávne postavenie zástupcu podľa a

na rozdiel od vyššie uvedených plnomocenstiev, preberá zásielky, ktoré sú zasielané

adresátovi (... „aby za neho prijímala jemu adresované zásielky, ...“) a nie jemu, ako

splnomocnencovi. Naostatok, nemožno opomenúť veľmi významnú okolnosť, a to, že

udelenie plnomocenstva na preberanie zásielok podľa poštových podmienok sa súdu

neoznámilo a teda ostalo voči nemu neúčinné.

Platobný rozkaz musí byť podľa doručený do vlastných rúk odporcu

bez možnosti náhradného doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od

účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre

doručovanie podľa v znení do 30. júna 2007, nemožno ho považovať za

doručený, a to ani vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený.

Dovolanie žalobcu teda nie je prípustné ani podľa

Prípustnosť dovolania naostatok nie je možné vyvodiť ani z inej vady (neuvedenej

v ), tvrdenej v dovolaní. Pre iné než v ustanovení uvedené vady

rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania, dovolanie totiž nie je prípustné. Takáto vada

môže byť právne významná len pri inak prípustnom dovolaní. Dovolanie žalobcu vo veci

samej ale nie je prípustné podľa ustanovení upravujúcich prípustnosť tohto mimoriadneho

opravného prostriedku proti rozsudku odvolacieho súdu, v akej procesnej forme bolo

napadnuté rozhodnutie vo veci samej vydané.

Pokiaľ žalobca v dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ),

treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia žalobkyne 1/ boli opodstatnené, nimi uvádzané

skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali

by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací

súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale

v danej veci nejde.

Keďže ustanovenia , – 3 dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 13. júna 2007 sp.zn. nepripúšťajú, bolo potrebné

tento opravný prostriedok odmietnuť podľa v spojení s

ods. 4

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie povinnosti

nahradiť jej trovy tohto konania v sume 3 331,- Sk za dva úkony právnej služby (§ 243b

ods. 4 v spojení s ). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokátky za jednu právnu službu, ktorú poskytla žalovanej vypracovaním

vyjadrenia k dovolaniu žalobcu ( vyhlášky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil

podľa § 10 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 1 250,- Sk, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu

(§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 178,- Sk) a DPH, predstavuje spolu 1 665,50 Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: