Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Ek-1829-2024.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Subarea
13Ek/1829/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 2831/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. C. XXX, t.č. D. E. F. G. H. I. J. D. E. F. F. K., L. E. X, XXX XX K., o vymoženie 5.375,50 EUR, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Andreou Nemčíkovou, so sídlom Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, pod sp. zn. 134EX 40030/25 (ako nástupca súdneho exekútora Vladimíra Podešlu, so sídlom Štefánikova 1408/58, 905 01 Senica, ktorý ju viedol pod sp. zn. 134EX 30/25), o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 13Ek/1829/2024 zo dňa 28.07.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd m e n í rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/1829/2024 zo dňa 28.07.2025 tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku zastavuje v časti vymoženia 330 EUR a vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súd vo zvyšku sťažnosť povinného z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 28.07.2025 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Aplikujúc ustanovenia § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 a ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Povinný v návrhu namietal absenciu doručenia rozkazu o uložení pokuty č. OU-GA- OCDPK-2020/014410 vydaný Okresným úradom Galanta dňa 30.11.2020 (ďalej len „exekučný titul 2“) a rozkazu o uložení pokuty sp. zn. OU-GA-OCDPK-2020/014409 vydaný Okresným úradom Galanta dňa 30.11.2020 (ďalej len „exekučný titul 3“), nakoľko sa v čase ich vydania už nachádzal vo väzbe v Ilave a do väzby mu neboli doručené. Preto nemôžu predstavovať právoplatné a vykonateľné exekučné tituly. Za exekučný titul podľa neho nemožno považovať ani rozsudok PK-1T/9/2020 zo dňa 13.12.2021 (ďalej i len „exekučný titul 1“), keďže sa v ňom nikde neuvádza povinnosť povinného na úhradu akéhokoľvek peňažného plnenia.
2/ Na základe predložených doručeniek mal vyšší súdny úradník preukázané, že exekučné tituly 2 a 3 boli povinnému dňa 04.12.2020 neúspešne doručované na adresu trvalého pobytu povinného (B. C. XXX, XXX XX B. C.). Dňa 07.12.2020 bol vykonaný ďalší pokus o doručenie, po ktorom boli obe zásielky s exekučnými titulmi 2 a 3 uložené na pošte. V odbernej lehote neboli prevzaté, preto boli vrátené a následne dňa 30.12.2020 aj doručené odosielateľovi - Okresnému úradu Galanta, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Lustráciou v Registri Zboru väzenskej a justičnej stráže vyšší súdny úradník zistil, že povinný je vo výkone trestu odňatia slobody od 11.07.2022. V zmysle § 24
ods. 2 Správneho poriadku sa neprevzatá písomnosť považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky (t.j. 30.12.2020) správnemu orgánu (t.j. Okresnému úradu Galanta), a to aj v prípade, ak sa povinný o týchto zásielkach nedozvedel. Samotné tvrdenie povinného, že sa v čase doručovania exekučných titulov 2 a 3 nezdržiaval na adrese trvalého pobytu, nemá za následok vznik akejkoľvek vady pri doručovaní exekučných titulov 2 a 3. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 z 16.06.2011 uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“ a uviedol tiež, že „čestné vyhlásenie adresáta, že sa v mieste bydliska nezdržiaval v čase doručovania, však na unesenie dôkazného bremena nepostačuje, lebo ide iba o tvrdenie. Je potrebný aj objektívny dôkaz preukazujúci, že v kritickom čase bol na inom mieste.“ Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Povinný nijakým spôsobom súdu nepreukázal, že v rozhodnom čase (t.j. v čase doručovania exekučných titulov 2 a 3) sa na adrese trvalého pobytu nezdržiaval a že sa nachádzal vo väzbe v Ilave. Preto i v spojení s predloženými poštovými doručenkami vyhodnotil vyšší súdny úradník námietku o nedoručení exekučných titulov 2 a 3 ako nedôvodnú. Riadnym doručením sa stali exekučné tituly 2 a 3 formálne vykonateľnými. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej a neprislúcha mu čokoľvek na ňom meniť, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydanými rozhodnutiami a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti exekučným titulom 2 a 3 v stanovenej lehote odpor, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady.
3/ Vyšší súdny úradník vyhodnotil ako nedôvodnú i ďalšiu námietku povinného - že mu exekučný titul 1 neukladá žiadnu povinnosť na peňažné plnenie. Výrokom I. (str. 13 rozsudku) totiž bola povinnému uložená povinnosť: „Podľa § 287 odsek 1 trestného poriadku obžalovaným A. B. staršiemu a M. I. povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodeným: 1. K. L. C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom G. N. XXX, nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 (desaťtisíc) eur.“. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému bola (spoločne a nerozdielne s M. I.) exekučným titulom 1 uložená povinnosť zaplatiť K. L. C. nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 EUR. Z rozhodnutia o odškodnení č. 12615/2023/143/ III zo dňa 12.07.2023 vydaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej i len „MS SR“ alebo „ministerstvo“), ktoré oprávnený priložil k návrhu na vykonanie exekúcie, mal vyšší súdny úradník za preukázané, že ministerstvo priznalo K. L. C. odškodnenie v sume 5.045,50 EUR za spôsobenú nemajetkovú ujmu na podklade exekučného titulu 1 a aj v tejto sume odškodnilo. V dôsledku poskytnutého odškodnenia vo výške 5.045,50 EUR prešiel nárok K. L. C. (priznaný exekučným titulom) v dotknutej časti na MS SR, čím došlo k zmene osoby na strane oprávneného. Následne Zmluvou o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024/MS SR zo dňa 24.06.2024 bolo právo uplatňovať a vymáhať pohľadávku štátu voči povinnému (dlžníkovi) postúpené z ministerstva na Slovenskú konsolidačnú a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 (oprávnený v tomto exekučnom konaní). Keďže z obsahu súdneho spisu a predložených dokumentov vyšší súdny úradník nezistil žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie vymedzených § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, návrh povinného ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4/ Voči uzneseniu podal povinný sťažnosť, v ktorej uviedol, že vzhľadom na výkon trestu odňatia slobody má sťaženú možnosť brániť sa voči rozhodnutiam jednotlivých inštitúcií a súdu, najmä pokiaľ ide o včasné predkladanie dôkazov na preukázanie ním tvrdených skutočností. Z tohto dôvodu súdu spolu so sťažnosťou zaslal uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Tost/14/2020 zo dňa 23.03.2020 a uznesenie Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. PK-1 T/9/2020 zo dňa 19.07.2021, z ktorých vyplýva, že sa v čase doručovania nachádzal vo väzbe v Ilave. Keďže vo výkone trestu nedisponuje potvrdením o trvaní väzby, navrhol, aby si exekučný súd vyžiadal z D. E. F. G. H. J. D. E. F. F. K. (ďalej len „ÚVTOS a D. K.) potvrdenie o trvaní väzobného stíhania povinného v trestnej veci vedenej Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. 1T/9/2020. Ďalej tvrdil, že povinnosť podľa exekučného titulu 1 nahradiť poškodenej K. L. C. sumu vo výške 10.000,- EUR, si celkom splnil. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil potvrdenia o úhrade. V súvislosti s rozhodnutím MS SR o odškodnení č. 12615/2023/143/IH zo dňa 12.07.2023, ktorým bolo K. L. C. priznané odškodnenie v sume 5.045,50 EUR, na základe ktorého mal nárok poškodenej prejsť na ministerstvo, uviedol, že v zmysle § 10 ods. 2 písm. zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z.z.“), nemožno tento nárok vymáhať, keďže bol preukázateľne uhradený priamo na základe exekučného titulu (poškodená bola podľa jeho tvrdenia odškodnená v plnom rozsahu v inom konaní, čo preukazoval potvrdeniami o úhrade sumy vo výške 10.000,- EUR). Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd exekúciu v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku v celom rozsahu zastavil.
5/ Oprávnený mal za to, že iba na základe Potvrdenia z D. J. D. K. je možné zistiť, či sa povinný v čase doručovania exekučných titulov 2 a 3 (dňa 4.12.2020 a dňa 7.12.2020; uložené na pošte dňa 7.12.2020, vrátené 29.12.2020) zdržiaval vo väzbe. V súvislosti s tvrdením o splnení pohľadávky podľa exekučného titulu 1, mal oprávnený za to, že predložené detaily platieb z účtu Nikolas Dora (zo dňa 17.03.2025, 10.04.2025, 16.05.2025, 11.06.2025 a 09.07.2025), každá vo výške 2.000 EUR s názvom L. C., účel platby A. B., nepreukazujú, že finančné prostriedky boli poukázané poškodenej K. L. C.. Pohľadávka 5.045,50 EUR vyplýva z rozhodnutia o odškodnení č. 12615/2023/143/III zo dňa 12.07.2023, vydaného Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým s poukazom na § 11 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. d) prvý bod, § 12 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z., bolo K. L. C. priznané odškodnenie v uvedenej výške za nemajetkovú ujmu ako pozostalej manželke po nebohom K. C., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v dôsledku násilného trestného činu povinného a M. I. (o ktorom bolo rozhodnuté exekučným titulom 1/). Odškodnenie bolo K. L. C. vyplatené dňa 10.08.2023. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. poskytnutím odškodnenia obeti násilného trestného činu podľa tohto zákona prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého plnenia. S ohľadom na uvedené dňom 10.08.2023 prešiel nárok žiadateľky K. L. C. vo výške 5.045,50 EUR na štát, v mene ktorého koná MS SR, čo bolo povinnému oznámené listom zo dňa 18.10.2023. Úhradou 10.000,- EUR poškodenej K. L. C. nezaniká záväzok povinného voči oprávnenému (5.045,50 EUR), keďže povinný neplnil oprávnenému veriteľovi. K. L. C. si navyše v konkurznom konaní uplatnila voči povinnému aj pohľadávku vo výške 80.000,- EUR, ako nemajetkovú ujmu spôsobenú protiprávnym konaním dlžníka, ktorá bola v celom rozsahu zistená. Z povinným predložených dokladov nevyplýva, ktoré pohľadávky mali byť predmetom úhrady. Oprávnený trval na tom, že disponuje vykonateľnými exekučným titulmi, na základe ktorých možno viesť exekúciu a preto navrhol sťažnosť povinného zamietnuť.
6/ D. J. D. K. na základe výzvy súdu dňa 21.07.2026 oznámil, že povinný bol od 21.02.2019 do 04.03.2022 vo výkone väzby v D. J. D. K. a od 11.07.2022 doposiaľ vykonáva trest odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že v čase medzi 30.11.2020 až 30.12.2020 sa povinný nachádzal vo výkone väzby v D. J. D. K..
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. o poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláva na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu rozhodovací orgán, ktorým je ministerstvo spravodlivosti.
9/ Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. poskytnutím odškodnenia obeti násilného trestného činu podľa tohto zákona prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
13/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená
exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
14/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
15/ Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
16/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného je čiastočne dôvodná.
17/ Podstatou sťažnosti (i návrhu na zastavenie exekúcie) vo vzťahu k rozkazom o uložení pokuty (exekučné tituly 2 a 3), bola skutočnosť, že povinnému neboli doručené, preto nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Súdna prax zastáva jednoznačný názor, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Ak vyvstanú pochybnosti o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne doručený povinnému, je exekučný súd oprávnený urobiť potrebné zistenia predovšetkým preskúmaním pripojeného podkladového rozhodnutia, doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Preto v prípade, že exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní, ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (obdobne napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 3/2011 z 28.03.2012, sp. zn. 5Cdo/36/2008).
18/ V posudzovanej veci povinný už v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že v čase doručovania exekučných titulov 2 a 3 sa nachádzal vo väzbe. Vyšší súdny úradník tieto informácie overil lustráciou v Registri Zboru väzenskej a justičnej stráže, čo však pre účely riadneho zistenia skutkového stavu nebolo dostatočné. Lustráciou v uvedenom registri zistil len aktuálny stav, že povinný sa od 11.07.2022 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Register však neponúka históriu (predchádzajúcich) umiestnení v ÚVTOS alebo ÚVV. V sťažnostnom konaní súd prostredníctvom D. J. D. K. zistil, že povinný sa v období od 21.02.2019 do 04.03.2022, do ktorého spadá i čas doručovania uvedených exekučných titulov (december 2020), nachádzal v D. J. D. K.. Keďže bolo preukázané, že povinný sa v čase doručovania písomností (exekučných titulov 2 a 3) na adrese svojho trvalého pobytu preukázateľne nezdržiaval, nemohol si objektívne (reálne) také písomnosti prevziať a oboznámiť sa s nimi (nedostali sa do jeho dispozičnej sféry) a preto nemohli byť ani naplnené podmienky na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku. V dôsledku uvedeného potom nemohli rozhodnutia – rozkazy Okresného úradu Galanta o uložení pokuty (č. OU-GA-OCDPK-2020/014409 a č. OU- GA-OCDPK-2020/014410 oba vydané dňa 30.11.2020), na podklade ktorých sa vykonáva exekúcia, nadobudnúť (formálnu) vykonateľnosť. Jej predpokladom je totiž riadne doručenie rozhodnutia (na peňažné plnenie) účastníkovi konania a uplynutie lehoty na plnenie. Povinný sa tak o svojej povinnosti dozvedel až v exekučnom konaní, kedy už nemôže nárok splniť dobrovoľne, ale jedná sa o nútené plnenie, zvýšené o náklady exekúcie. Preto z dôvodu, že rozkazy o uložení pokuty (exekučné tituly 2 a 3) nenadobudli vykonateľnosť, nebolo ich možné považovať za spôsobilé exekučné tituly podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
19/ Ak nastali skutočnosti podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku (vrátane toho, že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným), potom je taká exekúcia od počiatku nedôvodná a musí byť súdom zastavená, o čom svedčí i konštantná judikatúra, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo 164/96, R 58/1997, v zmysle ktorého rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009, sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23.11.2011). Na podklade exekučných titulov 2 a 3 sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 330 EUR (2x pokuta udelená vo výške 165 EUR), a preto súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka v časti 330,- EUR, ktorá sa týka nároku vymáhaného na podklade uvedených titulov, zmenil podľa § 250 ods. 2 CSP a exekúciu v tejto časti zastavil podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku.
20/ Pri posudzovaní námietok povinného vo vzťahu k prípustnosti exekúcie vedenej na podklade exekučného titulu 1, sťažnostný súd zistil, že povinný v sťažnosti úplne zmenil svoju argumentáciu. Kým v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že uvedený exekučný titul nikde neobsahuje povinnosť uhradiť akékoľvek peňažné plnenie, v sťažnosti už tvrdil, že vymáhaný nárok bol splnený priamo poškodenej L. C.. Rozšírenie, resp. zmena obrany povinného v sťažnostnom konaní o skutočnosti, ktoré neuplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie, nie je podľa platnej právnej úpravy exekučného konania prípustná. V ustanovení § 61k ods. 2 a 3 Exekučného poriadku je vyjadrená zásada koncentrácie exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nie je prípustné, aby exekučný súd zastavil exekúciu z dôvodu, ktorý je zistiteľný len na základe riadneho splnenia povinnosti povinného tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Tým sa zvyšuje zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020, sp. zn. I. ÚS 563/2022 z 19.10.2022, sp. zn. II. ÚS 231/2021 zo dňa 24.05.2022, sp. zn. IV. ÚS 106/2023 z 21.02.2023).
21/ No aj keby súd zohľadnil, že išlo o nové skutočnosti, ktoré nastali po podaní návrhu na zastavenie exekúcie, argumentácia povinného o „splnení vymáhaného nároku“, by neviedla k zastaveniu exekúcie. Predložené doklady o platbách (dňa 17.03.2025 v sume 2.000,- EUR, 10.04.2025 v sume 2.000,- EUR, 16.05.2025 v sume 2.000,- EUR, 11.06.2025 v sume 2.000,- EUR, 09.07.2025 v sume 2.000,- EUR) jednoznačne nepreukazujú, že išlo o plnenia podľa exekučného titulu 1. Oprávnený v konaní preukázal, že poškodená K. L. C. má aj ďalšie nároky voči povinnému, ktoré si uplatnila v konkurznom konaní vedenom na majetok povinného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 2K/15/2022. Túto skutočnosť je možné si overiť i z verejne dostupných údajov konkurzného konania v Obchodnom vestníku a Registri predinsolvenčných, likvidačných a insolvenčných konaní (ďalej i len „REPLIK“), podľa ktorých bola celková prihlásená suma K. L. C. 95.683,17 EUR, zistená suma 90.637,67 EUR (viď napr. dokument zverejnenie návrhu čiastkového rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty). Povinný preto nepreukázal, že platby (ktorých odosielateľom bol E. B.) smerovali na konkrétny nárok, ktorý je predmetom tejto exekúcie. No oveľa zásadnejším faktom, pre ktorý nemožno uvedené platby považovať za dôvod zastavenia tejto exekúcie je skutočnosť, že povinný bol ešte dňa 23.10.2023 (čo preukazuje doručenka, ktorú predložil oprávnený) riadne upovedomený, že nárok poškodenej v rozsahu 5.045,50 EUR prešiel podľa § 21 ods. 1 zákona č. 274/2017 Z.z. na štát. Od tohto okamihu bol povinný plniť uvedenú sumu ministerstvu, nie poškodenej. Povinný ako dlžník sa po oznámení prechodu uvedeného nároku na ministerstvo nemohol zbaviť dlhu vo výške 5.045,50 EUR jeho plnením K. L. C.. Plnenie osobe, ktorá už nie je veriteľom, nemá účinky riadneho splnenia záväzku. Keďže bolo preukázané, že povinný vedel o tom, že nárok z exekučného titulu 1 prešiel vo výške 5.045,50 EUR na štát, právne účinným spôsobom sa mohol zbaviť svoju dlhu iba plnením ministerstvu (štátu), resp. oprávnenému, na ktorého bolo na základe Zmluvy o vymáhaní pohľadávok štátu č. 1/2024/MS SR zo dňa 24.06.2024 postúpené právo uplatňovať a vymáhať (konsolidovať) pohľadávku štátu vo výške 5.045,50 EUR zo správcu (MS SR) na poverenú osobu Slovenská konsolidačná a.s. (oprávnený v tejto exekúcii). Poukaz povinného na § 10
ods. 2 zákona č. 274/2017 Z.z. je preto irelevantný a zároveň i nesprávny, keďže uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na rozhodovanie o priznaní odškodnenia (ministerstvom), nie na situácie po rozhodnutí o jeho priznaní. Nakoniec musí súd poukázať i na skutočnosť, že platby, na ktoré sa odvolával povinný, boli realizované až po začatí exekúcie a po 2 rokoch po tom, čo bol povinný upovedomený komu má nárok v sume 5.045,50 EUR vyplývajúci z exekučného titulu 1 plniť.
22/ Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa exekučného titulu 1 bol nedôvodný a preto ho vyšší súdny úradník správne zamietol. Argumentácia povinného v sťažnosti z vyššie uvedených dôvodov, nebola spôsobilá privodiť zmenu rozhodnutia v celosti, a preto ju sudca vo zvyšku ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).