Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-2005-2019.pdf
PDF · 108.02 KB
Case nature
Subarea
24Ek/2005/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Trenčín, IČO: 00 312 037, so sídlom Mierové nám. 1/2, 911 01 Trenčín, proti povinnému: KONZORCIUM, a.s., IČO: 35 809 485, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, o vymoženie 1.500 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. 296EX 3/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2005/2019 zo dňa 7. februára 2022, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/2005/2019 zo dňa 7. februára 2022 m e n í tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 07.02.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/2005/2019, ktorým vo výroku I. exekúciu v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného k povinnosti nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 12.11.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1500 eur, na základe exekučného titulu
- rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vydané Mestom Trenčín sp. zn. UP- PZ/2017/385214/113575/KRN zo dňa 26.02.2018, právoplatný dňom 05.04.2018 a vykonateľný dňom 23.04.2018 (ďalej len „exekučné tituly“). Dňa 03.01.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, ktorý ju vedie pod spisovou značkou č. 296EX 3/20.
3. V priebehu konania podal povinný dňa 31.01.2020 v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie. Namietal v ňom formálnu a materiálnu vykonateľnosť predloženého exekučného titulu z dôvodu nesprávneho postupu Mesta Trenčín v základnom (stavebnom) konaní, ktoré sa týkalo doručovania vydaného rozhodnutia o uložení pokuty za spáchanie správneho deliktu. Tvrdil, že predmetné rozhodnutie tvoriace v tejto veci exekučný titul, mu nikdy nebolo doručené listinne ani elektronicky, pričom doručovanie malo byť v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente uskutočnené do elektronickej schránky povinného, ktorému bola táto schránka automaticky aktivovaná od 01.07.2017 (rovnako ako všetkým právnickým osobám). Z uvedeného vyplýva, že orgány verejnej moci sú povinné doručovať poštu - elektronické úradné rozhodnutia do tejto schránky. Povinný uviedol, že o vydaní exekučného titulu sa dozvedel až z Upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa údajov uvedených v predmetnom upovedomení bol exekučný titul vydaný dňa 26.02.2018, to znamená že jeho doručovanie prebiehalo už v období, keď zákon ustanovil orgánom verejnej moci povinnosť zasielať úradné rozhodnutia elektronicky. Zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, že bolo voči nemu vedené nejaké konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie oprávneného, ukladajúce mu povinnosť zaplatiť pohľadávku, ktorá je predmetom exekučného konania
4. Vyšší súdny úradník vydal po zadovážení si vyjadrenia oprávneného k tvrdeniam povinného napadnuté uznesenie, kde v odôvodnení citoval okrem iného z judikatúry Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej exekučný súd nie je bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou je opatrené rozhodnutie iného orgánu a posudzuje otázku vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia samostatne. Uviedol, že za účelom preverenia aktivácie elektronickej schránky Mesta Trenčín (oprávneného) požiadal agentúru NASES o oznámenie, či mal oprávnený v období od 01.02.2018 do 31.05.2018 túto schránku aktivovanú (ico://sk/00312037), a či bolo možné z uvedenej schránky odosielať písomnosti v elektronickej podobe. Súčasne požiadal aj o uvedenie počtu a časového rozpätia pravidelných technických odstávok a mimoriadnych krátkodobých výpadkov prihlásenia sa na Ústrednom portáli verejnej správy oprávneného v tomto období. Nakoľko Agentúra NASES súdu oznámila, že neevidujú žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by bola elektronická schránka oprávnená v dopytovanom období nefunkčná, alebo pre ktorý by nebolo možné sa do nej prihlásiť a odosielať správy, s výnimkou času pravidelných technických odstávok alebo mimoriadne krátkodobých výpadkov prihlásenia, vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v čase doručovania exekučného titulu nebol daný objektívny technický dôvod na strane orgánu verejnej moci, kedy by konkrétny úkon bol nutný vykonať listinne. V tomto prípade mal oprávnený úkony v konaní (t.j. doručovanie rozhodnutia) vykonávať elektronicky, pretože sa nejednalo o úkony, o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe, ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo ktoré spočívajú vo výkone činnosti. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v spise oprávnený doručoval exekučný titul dňa 27.02.2018 poštovou službou na adresu sídla povinného: Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava. Podľa tabuľky, ktorú zaslala agentúra NASES vyplýva, že v čase doručovania exekučného titulu (27.02.2018) nebola pravidelná ani mimoriadna technická odstávka a ani krátkodobý výpadok ÚPVS. Pre oprávneného teda platila zákonná povinnosť doručovať exekučný titul do elektronickej schránky povinného. Vyšší súdny úradník mal za to, že oprávnený nepostupoval pri doručovaní exekučného titulu v súlade so zákonom, exekučný titul doručoval účastníkovi správneho konania poštou, čo je neprípustné. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente je totiž orgán verejnej moci povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, čo v tomto prípade nebolo dodržané. Doručenie exekučného titulu v listinnej podobe preto nemožno považovať za doručenie v súlade so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ktoré upravuje prípad, kedy je orgán oprávnený vykonať úkon (v tomto prípade doručenie exekučného titulu) aj inak ako elektronicky. V prejednávanom prípade však vyššie uvedené technické dôvody netrvali po takú dobu, že by mohlo dôjsť k porušeniu lehoty na doručenie exekučného titulu zo strany oprávneného. Podmienky podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente teda neboli splnené, čo znamená, že oprávnenému nevzniklo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia oprávnenie doručiť povinnému exekučný titul aj inak ako elektronicky. Doručenie exekučného titulu v listinnej podobe preto nemožno považovať za doručenie v súlade so zákonom, a exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. S poukazom na nesprávne doručovanie exekučného titulu vyšší súdny úradník exekúciu zastavil z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko predložený exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, teda nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku. Oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy exekučného konania, preto o trovách exekučného konania nerozhodoval. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že zaviazal oprávneného aby exekútorovi uhradil trovy vo výške 36 Eur s poukazom na § 22 ods. 1, 2 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo oprávnenému doručené dňa 08.02.2022, podal oprávnený dňa 21.02.2022, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
6. V podanej sťažnosti oprávnený uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že už mal vo februári 2018 aktivovanú elektronickú schránku. Poukázal na svoje skoršie vyjadrenie, že elektronická schránka v tom čase nebola naintegrovaná na informačný systém registratúry oprávneného, ktorý by zabezpečoval možnosť odpovedať elektronicky s riadnym zaručeným elektronickým podpisom alebo mestskou elektronickou pečaťou pre všetkých zamestnancov mesta. Uvedené bolo spustené až v priebehu apríla 2018, kedy dodávateľ IS prepojil elektronickú schránku oprávneného s modulom registratúry IS a až odvtedy mohli zamestnanci oprávneného odosielať poštu elektronicky formou elektronickej mestskej pečate. Na túto integráciu čakal oprávnený pomerne dlho, zásadný problém bol v komunikácii, povoľovacích a testovacích procesoch medzi dodávateľom IS a NASESom (Národná agentúra pre
sieťové a elektronické služby), ktorý je za tento proces zodpovedný z pohľadu štátu. V čase vydania exekučného titulu oprávneným (február 2018), oprávnený ešte nemal elektronickú schránku prepojenú s modulom registratúry IS. Uvedené bolo zapríčinené výlučne objektívnymi dôvodmi, ktoré neboli na strane oprávneného, ale na strane dodávateľa systému zabezpečujúceho integráciu elektronickej schránky do tohto systému. Oprávnený vo veci uloženia pokuty, ktorej vymoženie je predmetom tohto exekučného konania, konal ako príslušný stavebný úrad – teda orgán verejnej moci, išlo tak o prenesený výkon štátnej správy, kde treba mať na zreteli aj § 5 ods. 1 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V uvedenom prípade autorizáciu s použitím mandátneho certifikátu nebolo možné považovať za efektívnu, pretože takýto spôsob autorizácie by mohol mať za následok oneskorené plnenie prenesených úloh štátnej správy. Konanie oprávneného by sa tak dostalo do rozporu s citovanou vetou § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Oprávnený preto nemal inú možnosť než využiť listinný spôsob doručovania rozhodnutia majúceho náležitosti podľa § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) opatreného podpisom a pečiatkou oprávnenej osoby, na základe čoho rozhodnutie „fikciou doručenia“ nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože povinný si ho neprevzal v odbernej lehote. Uvedený spôsob doručovania oprávneného, ktorý nedoručoval rozhodnutie elektronickou poštou, však nemá a nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie sa preukázateľne dostalo do dispozičnej sféry povinného, nakoľko z obálky s rozhodnutím, ktorá sa vrátila oprávnenému späť jednoznačne vyplýva, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a teda povinný sa mohol dozvedieť o písomnosti uloženej na pošte (kópiu obálky predložil do súdneho spisu). Keďže exekučné konanie smerovalo k vymoženiu pokuty 1.500 Eur uloženej oprávneným v správnom konaní z dôvodu, že povinný sa dopustil správneho deliktu označeného v § 106 ods. 1 písm. c) stavebného zákona v spojení s § 107 ods. 1 stavebného zákona, mohol oprávnený uložiť pokutu iba do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie porušila alebo nesplnila povinnosť, najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená. Z dôvodu zákonnej povinnosti dodržania zákonnej lehoty na uloženie pokuty za správny delikt, uloženej oprávneným ako príslušným správnym orgánom na základe rozhodnutia UP-PZ/2017/385214/113575/KRN zo dňa 26.02.2018 bol oprávnený nútený doručovať predmetné rozhodnutie listinne na adresu sídla spoločnosti povinného. Poukázal zároveň na znenie § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, podľa ktorého orgán verejnej moci je za splnenia podmienok uvedených v predmetnom ustanovení oprávnený vykonať konkrétny úkon aj inak ako elektronicky (v tomto prípade teda listinným doručovaním), ak mu to zákon nezakazuje. Podotkol tiež, že spôsob doručovania v konaní o uloženie pokuty za spáchanie správnych deliktov upravuje správny poriadok, v ktorom nie je upravený zákaz určitého spôsobu doručovania. Oprávnený sa domnieva, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že z dôvodov na strane tretích osôb nemohol v plnom rozsahu využívať funkcionality elektronickej schránky a to aj s prihliadnutím na to, že ako orgán verejnej moci si splnil v konaní o správnom delikte povinnosti vyžadované správnym poriadkom pre doručovanie listín. Napokon uviedol, že problém s nakonfigurovaním a prepojením elektronickej schránky mesta so systémom v danom čase mali okrem Mesta Trenčín aj ďalšie orgány, ktoré majú povinnosť vykonávať výkon verejnej moci elektronicky. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Okresný súd Banská Bystrica zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 07.02.2022 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietne.
7. Povinný sa k sťažnosti oprávneného na výzvu súdu nevyjadril.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prvej inštancie preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a konštatoval, že sťažnosť oprávneného je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom síce v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, avšak následne zo zistených skutočností vyvodil nesprávny právny záver. Po preskúmaní celkových okolností prípadu je podľa názoru sťažnostného súdu na mieste uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom zmeniť.
14. Kľúčovou skutočnosťou, ktorú bolo nutné vyriešiť, je skutočnosť, či povinnému bolo alebo nebolo riadne doručené rozhodnutie, ktoré má byť v tejto veci exekučným titulom, nakoľko toto má vplyv na nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Súdna prax zastáva jednoznačný názor, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Preto v prípade, že exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom konaní, ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku (obdobne napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6M Cdo 3/2011 z 28.03.2012, sp. zn. 5Cdo/36/2008).
15. V súvislosti s doručovaním rozhodnutí štátnych orgánov treba poznamenať, že doručovanie písomností do elektronickej schránky upravuje zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a doplnení niektorých zákonov. Na základe zákona o e-Governmente boli všetkým verejným orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom v Slovenskej republike zriadené elektronické schránky na účely doručovania. Elektronická schránka sa zriaďuje orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis (§ 11 ods. 1 zákona o e-Governmente). Od zriadenia elektronickej schránky je potrebné odlíšiť jej aktiváciu. V prípade orgánov verejnej moci, právnických osôb a organizačných zložiek dochádza k aktivácii súčasne so zriadením elektronickej schránky (§ 13 ods. 1 a 2 zákona o eGovernmente). Miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Do elektronickej schránky sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk. Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, o ktorých to ustanovujú osobité predpisy. Doručením do vlastných rúk sa na účely elektronického doručovania rozumie doručenie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia zo strany adresáta alebo osoby, ktorej je podľa osobitných predpisov možné doručovať namiesto adresáta formou elektronickej doručenky odoslanej odosielateľovi (§ 29 ods. 3 zákona o e-Governmente). Na potvrdenie doručenia elektronického dokumentu do vlastných rúk slúži elektronická doručenka. Je nepochybné, že povinný ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná do obchodného registra, má zriadenú a aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie písomností. Preto je povinný si túto elektronickú schránku kontrolovať, avšak toto ho nezbavuje zodpovednosti za preberanie zásielok aj v listinnej podobe, nakoľko je zároveň povinný kontrolovať si aj schránku poštovú na adrese svojho sídla zapísaného v Obchodnom registri.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, orgán verejnej moci je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, a) o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe, b) ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo c) ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu priamo u kontrolovaného subjektu alebo dohliadaného subjektu, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.
17. Podľa § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ak z technických dôvodov nie je orgán verejnej moci objektívne schopný vykonať právny úkon pri výkone verejnej moci elektronicky a tieto technické dôvody trvajú po takú dobu, že by na strane orgánu verejnej moci mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti konať v lehotách podľa zákona, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako elektronicky, ak mu to zákon nezakazuje.
18. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
19. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať. Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
20. Podľa § 25a Správneho poriadku, na doručenie do elektronickej schránky sa vzťahuje osobitný predpis o elektronickej podobe výkonu verejnej moci.
21. Prejednávaný prípad sa týka rozhodovania Mesta Trenčín v rámci územného a stavebného konania, pričom na doručovanie vydaných rozhodnutí v takomto konaní je potrebné použiť ustanovenia Správneho poriadku. Pri doručovaní rozhodnutí v správnom konaní dochádza pomerne často k aplikácii tzv. fikcie doručenia. Prvou podmienkou aplikácie fikcie doručenia je, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava (takáto formulácia platí pre doručovanie fyzickým osobám). Zdržiavanie sa v mieste doručenia znamená, že adresát skutočne v mieste doručenia býva a má teda možnosť osobne si zásielku prevziať. O zdržiavaní sa v mieste doručovania nemožno hovoriť, ak je adresát napríklad na dovolenke, hospitalizácii v nemocnici a podobne. Ide o také prekážky, pre ktoré nielenže nemohla byť adresátovi písomnosť osobne doručená, ale ani nemal možnosť sa dozvedieť, že písomnosť je uložená na pošte. K otázke zdržiavania sa v mieste doručovania a preukázania tejto skutočnosti sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze so sp. zn. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011. V predmetnom rozhodnutí uviedol, že „dôkazné bremeno preukázať, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval, znáša adresát, a nie správny orgán“. Ďalšou podmienkou aplikácie fikcie doručenia sú dva neúspešné pokusy o doručenie a následné uloženie zásielky na pošte. Uvedené skutočnosti doručovateľ vyznačí na doručenke, ktorá tvorí súčasť doručovacej obálky. Keď je zásielka uložená na pošte, pošta ju zväčša ukladá 18 dní. V 18.deň od uloženia dochádza k fikcii doručenia, teda zásielka sa považuje za doručenú, aj ak si ju adresát neprevzal, alebo ju prevzal po uplynutí tejto lehoty. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 Správneho poriadku ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
22. V posudzovanej veci vyšší súdny úradník zisťoval objektívne dôvody prípadnej nemožnosti použitia elektronického doručovanie exekučného titulu dopytovaním na NASES ohľadom možných technických problémov na strane Ústredného portálu verejnej správy, pričom zistil, že v období od 01.02.2018 do 31.05.2018 NASES neeviduje žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by bola elektronická schránka oprávneného nefunkčná, alebo pre ktorý by nebolo možné sa do nej prihlásiť a odosielať správy, s výnimkou času pravidelných technických odstávok alebo mimoriadne krátkodobých výpadkov prihlásenia sa. V rámci základného konania o správnom delikte povinného (sp.zn. UP- PZ/2017/385214/113575/KRN) bol exekučný titul v zmysle predloženej doručenky a tiež vyjadrenia oprávneného listinne doručovaný na adresu sídla povinného (Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava), pričom prvý pokus o doručenie bol zo strany pošty vykonaný dňa 01.03.2018, druhý pokus dňa 02.03.2018 a následne bola zásielka po neúspešnom druhom pokuse o doručenie v rovnaký deň uložená na pošte. Po uplynutí úložnej lehoty 18 dní bola zásielka dňa 21.03.2018 vrátená späť odosielateľovi (Mestu Trenčín) s tým, že tento deň sa v zmysle § 25 ods. 2 Správneho poriadku považuje za deň jej
doručenia adresátovi napriek tomu, že tento sa o ňom nedozvedel. Dôvodom nedoručenia zásielky však nebola skutočnosť, že by bol adresát (t.j. povinný) na adrese svojho sídla neznámy, ale skutočnosť, že si zásielku neprevzal na pošte v odbernej lehote. Vyšší súdny úradník po preskúmaní doručovania zásielky obsahujúcej exekučný titul dospel k záveru, že doručovanie nebolo vykonané v súlade so zákonom, keďže neboli splnené podmienky predpokladané ustanovením § 17 ods. 4 zákona o e- Governmente, preto oprávnenému nevzniklo v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia oprávnenie doručiť povinnému exekučný titul aj inak ako elektronicky.
23. Súd prvej inštancie v rámci sťažnostného konania osobitne preskúmaval doručovanie exekučného titulu a posudzoval splnenie podmienok pre nevyužitie elektronického doručovania v základnom konaní, pričom prihliadol aj na špecifikum obdobia rokov 2017 a 2018, kedy orgány štátnej správy začali v zmysle zákona o e-Governmente uplatňovať elektronické doručovanie dokumentov. Všeobecná povinnosť vykonávať verejnú moc elektronicky platí od 01.11.2016, pričom jej základný rámec je daný v § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente. Samotný zákonodarca predpokladal, že ak po 1. novembri 2016 nastanú na strane orgánu verejnej moci objektívne technické prekážky, pre ktoré nebude schopný vykonávať verejnú moc elektronicky, bude môcť orgán verejnej moci môcť využiť ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente, ktoré umožňuje konkrétny úkon vykonať aj listinne, ak ho objektívne z technických dôvodov nie je možné vykonať elektronicky a zároveň by boli ohrozené lehoty, v ktorých orgán má povinnosť úkon vykonať. Účelom zakotvenia tohto ustanovenia bolo riešiť akútne technické problémy, spôsobené dôvodmi, akými sú výpadok elektrickej energie, poruchy technického vybavenia a podobne. V situáciách, kedy orgán verejnej moci vystupoval v konkrétnom konaní ako účastník konania, bol orgán verejnej moci povinný komunikovať elektronicky, a to najneskôr od 1.1.2019, ak osobitný predpis neustanovuje pre konkrétne konanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osoby alebo pre jeho časť povinne elektronickú komunikáciu už pred týmto dátumom.
24. V prejednávanom prípade oprávnený ako orgán verejnej moci vydávajúci exekučný titul namietal, že z objektívnych dôvodov na strane dodávateľa informačného systému nebola (hoci aktívna) elektronická schránka oprávneného naintegrovaná na informačný systém registratúry, čo by zabezpečovalo možnosť odpovedať elektronicky s riadnym zaručeným elektronickým podpisom alebo mestskou elektronickou pečaťou pre všetkých zamestnancov, t.j. aj zamestnanca vydávajúceho rozhodnutie č. UP-PZ 2017/385214/113575/KRN zo dňa 26.02.2018. Až v priebehu apríla 2018 umožnil dodávateľ informačného systému prepojiť elektronickú schránku mesta s modulom registratúry a až odvtedy mohli zamestnanci oprávneného odosielať poštu elektronicky formou elektronickej mestskej pečate. Za tento pomerne zdĺhavý proces bol však zodpovedný dodávateľ informačného systému a NASES, nie oprávnený ako orgán verejnej správy. Zároveň však platí, že Správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nezakazuje listinné doručovanie, keď navyše sám zákon o e-Governmente pre prípad technických problémov listinné doručovanie úradných rozhodnutí pripúšťa. Nemožno teda prisvedčiť argumentácii povinného o tom, že z dôvodu nedoručenia exekučného titulu elektronickou formou do jeho aktívnej elektronickej schránky by vydaný exekučný titul trpel vadou nevykonateľnosti. Súd prvej inštancie má za to, že dôvody uvádzané oprávneným v podanej sťažnosti, spočívajúce v technických nedostatkoch pripojenia (nielen) Mesta Trenčín na integrovaný systém verejnej správy, spĺňajú predpoklady na uplatnenie výnimky z povinnosti elektronického doručovania v súlade s § 17 ods. 4 zákona o e-Governmente. Oprávnenému teda nič nebránilo, aby v čase vydania exekučného titulu využil namiesto elektronického doručovania doručovanie listinné, keď navyše ho k vydaniu predmetného rozhodnutia „tlačila“ prekluzívna lehota dvoch rokov pre uloženie pokuty za správny delikt ustanovená v § 106 ods. 1 písm. c) v spojení s § 107 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného poriadku. S prihliadnutím najmä k tomu, že listinná zásielka obsahujúca exekučný titul, adresovaná do sídla povinného, sa preukázateľne dostala do jeho dispozičnej sféry, a len jeho vlastným pričinením (či nedôslednosťou) si povinný doručovanú zásielku v odbernej lehote na pošte nevyzdvihol, nemožno konštatovať nevykonateľnosť exekučného titulu a tým oprávnenému uprieť nárok na vymoženie jeho pohľadávky.
25. Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď sudca pri rozhodovaní o sťažnosti zistil, že vyšší súdny úradník exekúciu zastavil nedôvodne, zmenil postupom podľa § 250 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61 l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
26. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, bolo by na mieste rozhodovať aj o trovách exekúcie jednotlivých účastníkov. Nakoľko si však oprávnený ani povinný náhradu vzniknutých trov exekúcie neuplatnili, súd v súlade s princípom procesnej ekonómie o tom nevydával samostatné rozhodnutie.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 28. novembra 2023
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa