Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/78/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX, a maloletú P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, deti rodičov: matky X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. B., Q. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom v Dunajskej Strede, Alžbetínske námestie 2, a otca M. B., nar. X.XX.XXXX, bytom M. K., N. T. XXX, právne zastúpeného Mgr. Jozefom Danczom, advokátom so sídlom Župná 1147, Komárno, o zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 6. marca 2019, č.k. -155, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. uložil otcovi maloletých povinnosť platiť na maloletého F. výživné vo výške 200 eur mesačne a na maloletú P. vo výške 150 eur mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc mesiacom apríl 2019; čím v časti výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda z 11.01.2018 č. k. -31 a dlžné výživné za obdobie od 11.10.2018 do 31.03.2019 vo výške 283,30 eur na maloletého F. a vo výške 283,30 eur na maloletú P. uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur mesačne na každé z detí pod stratou výhody splátok. Výrokom II. rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 63 ods. 1 Zákona o rodine, vecne dôvodil, že matka maloletých sa domáhala voči otcovi detí zvýšenia výživného dôvodiac nárastom výdavkov na stredoškolské štúdium detí. Uviedla, že výdavky na mal. F. predstavujú asi 350 eur mesačne a na mal. P. asi 300 eur mesačne, príjem matky je len okolo 600 eur netto mesačne, zatiaľ čo príjem otca 1.500 až 1.800 eur netto. Pri rozvode rodičov otec prisľúbil, že sa bude podieľať na výdavkoch detí aj nad rámec výživného, avšak tento sľub neplní, ani sa o maloletých nezaujíma, takže všetky výdavky znáša matka sama. Keďže otec maloletých sa k návrhu nevyjadril, na výzvu súdu na preukázanie svojich majetkových pomerov opakovane nereagoval a na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil, súd prejednal vec za jeho neprítomnosti, vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi a dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu. Mal zistené, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda z 11.1.2018 č.k. -31 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené a schválená rodičovská dohoda, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné vo výške 150 eur mesačne na mal. F. a 100 eur mesačne na mal. P., vždy do 15. dňa mesiaca vopred, k rukám matky. Matka sa vzhľadom k zvýšeniu nákladov na maloletých pokúsila s otcom dohodnúť na vyššom výživnom, avšak neúspešne. Otec sa na výžive detí nad rámec súdom určeného výživného nepodieľa, ani sa o ne nezaujíma, posledné dva mesiace dokonca zaplatil len časť výživného. Matka pritom zo svojho príjmu spláca aj dlhy, ktoré vznikli rodičom za trvania manželstva, aj z tohto dôvodu bola nútená predať svoj byt a presťahovať sa k svojim rodičom, pričom ju finančne podporoval jej otec, ktorý ale v N. XXXX zomrel. V súčasnosti teda matka okrem výdavkov na mal. deti hradí aj výdavky na celú domácnosť, ktoré predstavujú asi 550 eur mesačne. Podľa matkou predloženého rozpisu výdavkov na každé z mal detí za január a február 2019 bez stravy predstavuje súhrn výdavkov na mal. F. priemerne 255,50 eur mesačne a na mal. P. priemerne 181 eur mesačne, pričom u oboch ide o bežné výdavky na hygienu, lieky, školské potreby, oblečenie, vreckové a školské poplatky. Mal. F. navštevuje 2. ročník SPŠ elektrotechnickej v Komárne, býva na internáte, trpí alergiou na histamín v potravinách. Mal. P. navštevuje 1. ročník gymnázia v Dunajskej Strede, dlhodobo má zdravotný problém s obličkami. Príjmy matky, ktoré súdu preukázala, predstavovali za obdobie od októbra 2017 do septembra 2018 v priemere 611,37 eur netto mesačne. Otec súdu žiaden doklad o svojich príjmoch a výdavkoch nepredložil. Podľa vyjadrenia matky otec pracuje ako bagrista od marca do decembra kvôli sezónnemu charakteru práce, pričom počas trvania manželstva dosahoval príjem 1.500 až 1.800 eur netto mesačne. Na základe daňového priznania obchodnej spoločnosti F. s.r.o. (predloženého matkou), ktorej je otec spoločníkom i konateľom, bola táto spoločnosť za rok 2018 v strate 1.135,38 eur. Otec okrem toho podniká ako samostatne zárobkovo činná osoba (informácia dostupná na webstránke Obchodného registra SR). Zo súdu dostupných údajov Sociálnej poisťovne nebolo možné zistiť aktuálne informácie o jeho príjmoch.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že aktuálna výška výdavkov matky na domácnosť je 550 eur mesačne, čo po rozpočítaní na tri osoby a zaokrúhlení predstavuje 183 eur na osobu (starú matku, žijúcu s nimi v spoločnej domácnosti súd do tohto rozpočítania nezahrnul, nakoľko je dôvodný predpoklad, že na ňu pripadajúce výdavky sú hradené z jej starobného dôchodku), takže matka spolu s ostatnými nákladmi vynakladá na mal. F. cca 433 eur ( 250 eur + 183 eur ) a na mal. P. cca 363 eur ( 180 eur + 183 eur). Keďže súd z dôvodu pasivity otca v konaní nemal k dispozícii relevantné údaje o jeho majetkových pomeroch, bolo potrebné vychádzať z tzv. fikcie príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a predpokladať, že priemerný mesačný príjem otca dosahuje sumu 4.101,40 eur. Predložené daňové priznanie súd nezohľadnil, nakoľko je toho názoru, že nezodpovedá skutočnosti; ak totiž podnikateľ podniká dlhodobo (v prípade otca od r. 1992 ako samostatne zárobkovo činná osoba a od r. 2007 aj v rámci obchodnej spoločnosti), je viac ako pravdepodobné, že v podnikaní dosahuje zisk a nie stratu - v opačnom prípade by nemal dôvod v podnikaní pokračovať. Ak sa teda otec má podieľať na výdavkoch na maloletých aspoň v rovnakom pomere ako matka, je suma výživného na mal. F. 200 eur mesačne a na mal. P. 150 eur mesačne primeraná, preto súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné počnúc mesiacom apríl 2019. Keďže návrh bol podaný (už) 11.10.2018, uložil tiež otcovi povinnosť doplatiť aj dlžné výživné (za 20 dní v mesiaci október 2018 + mesiace november a december 2018 + január až marec 2019), pričom s ohľadom na výšku dlžnej sumy umožnil jej splácanie v splátkach popri bežnom výživnom. O trovách konania rozhodol súd podľa .

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých z dôvodu, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovanie patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentoval tým, že súd pochybil pri doručovaní písomností otcovi a to tak predvolania na pojednávanie vytýčené na deň 06.03.2019, ako aj výziev a iných listín, čím mu znemožnil uskutočňovať jeho práva. Súd mu doručoval predvolanie vytýčené na 06.03.2019 do elektronickej schránky spoločnosti E. s.r.o. so sídlom W. XX, A., hoci účastníkom konania v predmetnej veci je otec maloletých ako fyzická osoba a nie spoločnosť E. s.r.o. Otec nepožiadal súd o náhradné doručovanie písomností do elektronickej schránky pre spoločnosť E. s.r.o., ktorá je mu neznáma a nie je zrejmé, z akého dôvodu toto predvolanie na pojednávanie súd takejto neznámej spoločnosti doručoval, keď predchádzajúce predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 17.01.2019 doručoval súd otcovi poštou na adresu N. T. XXX, M. K., kde aj zásielku riadne prevzal. Pokiaľ súd konštatoval, že otec neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 17.1.2019, poukazuje odvolateľ na to, že súčasťou súdneho spisu je žiadosť otca o odročenie pojednávania a ospravedlnenie jeho neúčasti, ktorá bola podaná na Okresnom súde Dunajská Streda dňa 15.01.2019, takže konštatovanie súdu v zápisnici z predmetného pojednávania je nesprávne. Odvolateľ dopĺňa, že aj v ostatných konaniach vedených na tom istom okresnom súde, v ktorých je otec účastníkom, mu okresný súd doručuje písomnosti poštou v listinnej podobe na adresu N. T. XXX, XXX XX M. K.. Je nepochopiteľné, že konajúci súd pri posudzovaní splnenia podmienok na otvorenie pojednávania a rozhodnutia vo veci nepovažoval doručovanie predvolania na toto pojednávanie do elektronickej schránky spoločnosti E. s.r.o. za nesprávne a vo veci samej rozhodol. Nie je zrejmé, ako mohla konajúcemu súdu takáto významná skutočnosť ujsť a mohol mať za to, že doručovanie prebehlo v súlade s právnym poriadkom SR, keďže adresát písomností je charakterizovaný svojím menom a priezviskom, ako aj správnou adresou pre doručovanie. Porušenie predpisov o doručovaní má závažné procesnoprávne účinky a v tejto súvislosti odkazuje odvolateľ napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 31.1.2012, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -58 zo dňa 12.02.2003 a zároveň má odvolateľ za to, že postupom súdu došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu zaručených v článku 48 ods. 2 a článku 46 ods. 1 . Odvolateľ uviedol, že má záujem v predmetnom konaní dostaviť sa na všetky vytýčené pojednávania ( za predpokladu, že by mu to zdravotný stav ako osobe s ťažkým zdravotným postihnutím dovolil) a využiť možnosť vyjadriť sa k svojim finančným pomerom a sociálnej situácii a svojej neschopnosti uhrádzať stanovené výživné, z dôvodu ktorých už podal návrh na zníženie výživného. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, odvolateľ poukázal tiež na to, že na základe telefonických rozhovorov s infocentrom súdu a z dôvodu odmietnutia plnej moci, ktorú udelil pre svoju sestru W. Z., rod. B., na úkon nahliadnutia do predmetného spisu a na vyhotovenie kópií, požiadal dňa 04.04.2019 okresný súd prostredníctvom infocentra o zaslanie potvrdení o doručení predvolania na pojednávanie, konajúce sa v marci 2019 v predmetnej veci a o doručení rozsudku v predmetnej veci, ktoré mu mali byť poslané podľa vykonaných následných šetrení a informácie z infocentra OS DS na nesprávnu adresu elektronickej pošty spoločnosti F. s.r.o. Tiež požiadal o zdôvodnenie, na základe akého predpisu vyžaduje okresný súd plnomocenstvo pre sestru s osvedčeným podpisom, ale odpoveď na jeho žiadosť, napriek naliehavosti, mu nebola do dnešného dňa doručená, ani mu nebolo umožnené nahliadnuť do predmetného spisu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu dňa 04.04.2019 (splnomocniteľke pracovníčky súdu odmietli sprístupniť spis a vydať aj potvrdenie o spôsobe doručovania), pričom otec je t.č. práceneschopný. Snažil sa vadu v doručovaní zistiť u poštového doručovateľa (Slovenská pošta), kde mu však bolo oznámené, že reklamácia by mala vyjsť od Okresného súdu Dunajská Streda, ak si myslí, že došlo k pochybeniu na strane poštového doručovateľa. Odvolateľ poukazuje na to, že je potrebné reflektovať rozdiel medzi pojednávaniami, na ktorých účastník môže uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti a pojednávaniami, na ktorých ich už uplatňovať nemôže. V uvedenom prípade skutočne súd otcovi odňal možnosť konať pred súdom (možnosť rozhodnúť sa, či bude alebo nebude prítomný na vyhlásení rozsudku) avšak nie preto, že by sa na pojednávaní, na ktorom sa už iba vyhlasuje rozsudok, realizovali nejaké práva účastníka konania ale preto, že súd oznámil termín posledného pojednávania na predposlednom pojednávaní a otcovi nebolo predvolanie na nasledujúce pojednávanie správne doručované. Postup súdu pri doručovaní na pojednávanie vytýčené na deň 06.03.2019 na predposlednom pojednávaní bol teda vadný a preto i následné úkony súdu otvorenie pojednávania, vyhlásenie rozsudku, ktoré sa odvíjajú od takéhoto vadného úkonu, nemôžu byť iné ako len vadné. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

5. Matka maloletých v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, považujúc tvrdenia otca za účelové. Poukázala na to, že v priebehu rozvodového konania sa otec viackrát vyjadril, že má záujem deťom naďalej pomáhať, chce aby deti študovali, ale od doručenia rozhodnutia o rozvode manželstva prerušil s deťmi kontakt a vyživovaciu povinnosť plnil iba na základe písomných výziev matky detí. Po doručení návrhu na zvýšenie výživného sa písomne nevyjadril, doklady nepredložil v snahe predlžovať konanie a po doručení predvolaní sa úmyselne nedostavil na pojednávanie. Od rozvodu sa otec správa tak, ako keby všetky jeho povinnosti boli ukončené a vyhovára sa na svoj zdravotný stav, tento však pretrváva od uzavretia manželstva, napriek tomu vykonáva od roku 2015 svoje podnikateľské aktivity a na svoje ochorenie sa vždy odvoláva len keď to potrebuje. Otec účelovo uvádza, že je ukrátený na svojich právach tým, že ho súd správne nepredvolal na pojednávania, pričom všade uvádza tri adresy a ani na jednej sa nezdržiava.

6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol iba toľko, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( , ďalej len ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a a , ďalej len ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa (a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom či dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu ( , 66, ) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

8. Podstatná časť odvolateľových námietok je založená na tvrdení, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd vo veci rozhodol bez toho, aby mu riadne doručil návrh na vyjadrenie a bez toho, aby ho riadne predvolal na pojednávanie, čím porušil jeho právo na spravodlivý proces. Pod uvedeným odvolacím dôvodom ( ) treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv účastníka konania, ktorý ale musí dosiahnuť takú intenzitu, že v jej zmysle je možné celé konanie zhodnotiť ako porušujúce právo na spravodlivý proces. V preskúmavanej veci išlo práve o takýto prípad.

9. Podľa Článku 6 ods. 1 Základných princípov , strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

10. Podľa Článku 9 Základných princípov , strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

11. Podľa Článku 4 Základných princípov , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

12. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (1). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal (2). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu (3).

14. Podľa , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

15. Podľa , za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.

16. Podľa , do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (1). Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd ( 2). Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (3).

17. Podľa , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného (1). Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (2). Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa (3).

18. Právna úprava doručovania v civilnom súdnom konaní plní významnú funkciu, nakoľko súd môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní. Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak nebola písomnosť doručená správne, teda podľa predpisov upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závažné procesnoprávne dôsledky. V preskúmavanej veci ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté deti, ktoré je síce konaním mimosporovým, avšak aj na takéto konanie sa použijú ustanovenia , keďže neupravuje konkrétny inštitút odlišným spôsobom ( ). Na doručovanie sa preto primerane použijú ustanovenia o postupe pri doručovaní ( - 116 ), v danom prípade konkrétne ustanovenia o doručovaní žaloby fyzickej osobe. Hoci účastníci v mimosporových konaniach, kde platí princíp oficiality, nemajú kontradiktórne postavenie, avšak ich vedomosť o prebiehajúcom konaní môže zásadným spôsobom ovplyvniť mieru ich procesnej aktivity v konaní. Začatie konania spôsobuje významné právne následky a je preto nevyhnutné, aby účastníci, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať, vedeli o prebiehajúcom konaní a mohli kvalifikovane uplatňovať svoje procesné práva a povinnosti. Doručenie návrhu na začatie konania účastníkom je obligatórne a súd ho musí uskutočniť a to spôsobom ustanoveným zákonom. To isté platí o doručení predvolania na pojednávanie. Odvolací súd pripomína, že základnými ústavnými princípmi tak sporového ako aj mimosporového konania je princíp ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, ktoré sa prejavujú v prejednaní veci za prítomnosti účastníkov konania, spravidla na pojednávaní. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

19. Z obsahu predmetného súdneho spisu vyplýva, že dňa 11.10.2018 podala matka na súde návrh na zvýšenie výživného, v ktorom označila otca maloletých menom, priezviskom, dátumom narodenia a ako bydlisko uviedla: XXX XX M. K., N. T. (u W. Z.). Súd doručoval otcovi návrh elektronicky (podľa pokynu sudkyne z dôvodu, že ide o podnikateľa) na adresu obchodnej spoločnosti E. s.r.o., W. XX, A., čo vyplýva z identifikačného čísla prijímateľa zásielky (viď doručenka na č.l. 14, resp. 20 spisu). Spolu s návrhom takto doručil aj poučenie účastníka konania, výzvu na vyjadrenie k návrhu v lehote 10 dní a uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým v tomto konaní. Zásielka bola doručená tzv. fikciou doručenia k 08.11.2018. Ako odvolací súd zistil, z výpisu z Obchodného registra firmy E. s.r.o. nevyplýva žiadny súvis medzi osobou otca maloletého a touto spoločnosťou a otec tvrdí, že uvedeného adresáta vôbec nepozná a nechápe, prečo súd doručoval zásielku, určenú jemu, tejto spoločnosti. V danom prípade preto odvolací súd musel dať otcovi za pravdu, že súd prvej inštancie doručoval otcovi zásielku v rozpore s platnými procesnými normami, treba mať za to, že otcovi zásielka doručovaná vôbec nebola a otec tak na jej obsah nemohol reagovať.

20. Ako ďalej vyplýva z obsahu spisu, následne súd vo veci vytýčil prvé pojednávanie na deň 17.01.2019, na ktoré predvolal všetkých účastníkov konania, a otcovi maloletých tentoraz (úspešne) doručoval písomnosť poštou do vlastných rúk priamo na adresu uvedenú v návrhu (M. K., N. T.), na ktorej adrese, ako vyplýva z doručenky na č.l. 124 spisu, zásielku prevzal otcov splnomocnenec. Súčasťou tohto predvolania na pojednávanie bol aj návrh matky na zvýšenie výživného, doplnenie dôkazov zo strany matky podané dňa 08.11.2018 a poučenie účastníka konania.

21. Dňa 15.01.2019 doručil otec súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu jeho pracovnej neschopnosti s tým, že trval na osobnej účasti na pojednávaní, aby sa mohol k veci vyjadriť, súčasne priložil ako dôkaz potvrdenie o dočasnej PN. Z úradného záznamu súdu vyplýva, že uvedené podanie otca, hoci doručené ešte dňa 15.01.2019, bolo do spisu založené až po pojednávaní dňa 17.01.2019. Zrejme z uvedeného dôvodu zákonná sudkyňa na pojednávaní dňa 17.01.2019 do zápisnice konštatovala, že otec, ktorý má doručenie predvolania vykázané, sa neospravedlnil a o odročenie nepožiadal. Napriek tomu pojednávanie odročila na 06.03.2019 s tým, že otec bude volaný pod hrozbou poriadkovej pokuty a predvedenia a vyzvaný na doloženie listinných dôkazov o jeho príjmoch a výdavkoch.

22. Súd však predvolanie na toto ďalšie pojednávanie otcovi opätovne doručoval nesprávne a to elektronicky na adresu obchodnej spoločnosti E. s.r.o., W. XX, A., a vychádzajúc z obsahu doručenky na čísle listu 133 spisu, považoval uplynutím úložnej lehoty písomnosť za doručenú dňom 06.02.2019. Takýto postup súdu bol evidentne nesprávny, pretože predvolanie s výzvou súdu bolo doručované na adresu cudzieho subjektu, takže je zrejmé, že otec nebol riadne na pojednávanie predvolaný.

23. Zákonná sudkyňa napriek tomu, že uvedené skutočnosti vyplývali z obsahu spisu, dňa 06.03.2019 otvorila pojednávanie vo veci a po konštatovaní, že otec má doručenie predvolania riadne vykázané, pričom sa neospravedlnil a o odročenie nežiadal, pojednávala a aj rozhodla vec v jeho neprítomnosti. Vo veci rozhodla na základe tvrdení matky a ňou predložených dôkazov, pričom u otca vychádzala z predpokladaného priemerného príjmu 4.101,40 eur mesačne v zmysle ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine majúc za to, že si nesplnil povinnosť doložiť relevantné údaje o jeho majetkových pomeroch.

24. Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací súd musel dať otcovi za pravdu, že uvedeným postupom sa okresný súd dopustil procesných pochybení s významným dosahom na práva otca ako účastníka konania. Postup súdu v preskúmavanej veci je sledom procesne nesprávnych krokov, nemajúcich oporu v právnych predpisoch. Opakovane súd porušil ustanovenia procesného poriadku o doručovaní, doručovaním zásielky určenej otcovi na adresu subjektu, ktorý s uvedeným konaním vôbec nesúvisí, takže jej obsah sa otcovi nemohol nijako dostať do dispozície ( ani nebolo možné aplikovať fikciu doručenia). Otec maloletého tu je pritom nepochybne fyzickou osobou, ktorej adresa bola uvedené už v návrhu, a na ktorej adrese otec aj zásielky preberal. Hoci súd čiastočne odstránil nedostatky v doručení návrhu jeho opakovaným doručením na adresu otca poštou ( aj keď v tejto druhej zásielke, usudzujúc podľa textu doručenky, napríklad už súd spolu s návrhom nevyzýval otca na vyjadrenie k návrhu a doloženie listinných dôkazov, ani mu nedoručil uznesenie, ktorým ustanovil maloletým v konaní kolízneho opatrovníka, takže je otázne, či mohlo uznesenie nadobudnúť právoplatnosť a či vôbec maloleté deti boli v konaní riadne zastúpené), následne z nepochopiteľných dôvodov napriek úspešnému doručeniu posledne uvedenej zásielky, doručoval nové predvolanie na pojednávanie znova na adresu tej istej cudzej obchodnej spoločnosti a navyše celkom v rozpore s obsahom spisu na pojednávaní (na ktoré sa otec z pochopiteľného dôvodu nedostavil, keďže nebol predvolaný) súd konštatoval u otca riadne vykázané doručenie predvolania, takže pojednával aj vec rozhodol bez neho. Niet pochýb o tom, že takýmto postupom súd otcovi odňal možnosť konať pred súdom. 25. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ). zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje procesný poriadok tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu. Je potom na účastníkovi, či svoje právo využije, ale nie. Treba pripomenúť, že jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (viď rozsudky ESĽP Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.). Aj judikatúra slovenských súdov celkom jednoznačne považuje za odňatie možnosti konať pred súdom prvej inštancie, ak súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod (napr. pojednával v neprítomnosti zástupcu účastníka konania, hoci nemal vykázané jeho predvolanie, alebo súd chybne predvolal účastníka na pojednávanie do inej pojednávacej miestnosti než tej, v ktorej bola vec z tohto dôvodu bez jeho účasti prejednaná a rozhodnutá, alebo súd konal v neprítomnosti účastníka, hoci tento sa včas ospravedlnil a súčasne požiadal o odročenie pojednávania na základe lekársky uznanej práceneschopnosti, ktorú aj preukázal, alebo súd napriek žiadosti právneho zástupcu účastníka konania o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu, hoci od účastníka nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného právneho zástupcu). 26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, niet žiadnych pochybností o tom, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie svojím postupom odňal otcovi maloletých možnosť konať pred súdom, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok za použitia ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd odstráni nedostatky vytýkané vyššie, vec znova prejedná, doplní dokazovanie ohľadom majetkových pomerov otca, umožní otcovi maloletých vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a navrhnúť ďalšie dôkazy, dôsledne porovná pomery v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom s aktuálne zistenými pomermi, a následne vo veci opätovne rozhodne, pričom nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní. 27. Odvolací súd nemohol opomenúť ani ďalšie pochybenia prvoinštančného súdu, ktoré bude treba v novom konaní odstrániť. V zmysle ust. Zákona o rodine, je možné výživné priznať (vrátane zvýšeného výživného) len odo dňa začatia súdneho konania, pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, toto možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V zmysle ustanovenia Zákona o rodine v spojení s ustanovením 121 predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom, pričom podľa ustálenej judikatúry musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, teda nie akúkoľvek zmenu. V zmysle uvedeného je teda nutné pri rozhodovaní o zmene výživného vždy dokazovaním najskôr ustáliť, či od posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov a ak áno, tak ku ktorému dátumu a ak potom súd pristúpi k zmene výživného, musí byť konkrétny dátum takejto zmeny v odôvodnení rozsudku dostatočne zdôvodnený. Pokiaľ teda v preskúmavanej veci prvoinštančný súd bol toho názoru, že je treba zvýšiť výživné počnúc mesiacom apríl 2019 (viď výrok I. napadnutého rozsudku), bolo potrebné v odôvodnení rozhodnutia takýto svoj postup vysvetliť, čo súd neurobil. Nie je preto zrejmé, čo v tomto prípade vôbec považoval súd za tú podstatnú zmenu pomerov, ktorá ho viedla k záveru o potrebe zvýšenia výživného, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Na zrozumiteľnosti rozhodnutiu nepridal ani výrok o povinnosti zaplatiť dlžné výživné za obdobie odo dňa 11.10.2018 (od podania návrhu na súd matkou) do 31.03.2019 (teda do konca mesiaca predchádzajúceho vyhláseniu rozsudku). Pokiaľ totiž súd zvýšil výživné až od mesiaca apríl 2019, je vylúčené, aby otcovi vznikol dlh na zročnom výživnom za tomuto dátumu predchádzajúce obdobie, v ktorom ešte nebol povinný takto zvýšené výživné platiť.

28. Bude preto okrem iného povinnosťou súdu prvej inštancie presne určiť, ku ktorému dátumu má za splnené podmienky na zvýšenie výživného (ak vôbec podmienky na zvýšenie výživného tu sú), čo treba vyhodnotiť vo vzťahu ku každému z maloletých, nestačí iba všeobecné konštatovanie o náraste nákladov na deti, alebo ich postúpenie na strednú školu, treba sa bližšie vysporiadať s tým, ako táto (alebo iná) zmena pomerov vplýva na výšku odôvodnených potrieb detí a túto porovnať s ich odôvodnenými potrebami v čase posledného rozhodovania o výživnom.

29. Odvolací súd pripomína, že dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len preukázaná podstatná zmena pomerov, za ktorých bolo doteraz výživné určené. Zmena pomerov sa musí týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí preto podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie týmto dôsledne neriadil.

30. V ďalšom konaní preto bude potrebné dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane každého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo. Len dôsledné porovnanie pomerov totiž tvorí základ pre vyslovenie záveru, či sú dôvody na zmenu výživného alebo nie sú.

31. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).