Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
da2/368996.a3527e.pdf
PDF · 115.19 KB
No categories available
5Cdo/133/2009
Najvyšší súd 5 Cdo 133/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. arch. D. J.,
bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. J. E., advokátkou v B., proti žalovaným 1/ E. S.,
bývajúcemu B. a 2/ K. S., bývajúcej B., o uloženie povinnosti vybudovať oporný múr
medzi pozemkami, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10 C 487/2001,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 27. decembra 2006, sp. zn.
23 Co 470/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 27. decembra
2006, sp. zn. 23 Co 470/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 23. augusta 2006, č.k. 10 C 487/2001-189
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ vybudovať
oporný múr medzi pozemkami účastníkov, a to podľa nákresu, ktorý pripojil k svojmu
návrhu. Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu uznesením z 27. decembra 2006, sp. zn.
23 Co 470/2006 jeho opravný prostriedok ako oneskorene podaný podľa § 218 ods. 1 písm.a/
O.s.p. odmietol. Súčasne rozhodol, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Z obsahu spisu mal za preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol
doručovaný žalobcovi dňa 15. októbra 2006, opakovane dňa 16. októbra 2006, ktorým dňom
bol uložený i na pošte. Tretím dňom doručenia bol deň 19. októbra 2006, a posledným dňom
pätnásťdňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania bol deň 3. novembra 2006. Žalobca
podal odvolanie osobne na súde až dňa 15. novembra 2006, preto ho podal oneskorene,
po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal
napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzoval
z toho, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že včas podané odvolanie
odmietol. Uviedol, že odvolací súd ani len nevykonal žiadny úkon smerujúci k zisteniu, či
doručovanie prebehlo zákonným postupom, a či sa zdržiaval v mieste doručovania. Poukázal
na to, že v uvedenom období pomáhal synovi so zberom jabĺk, takže sa často zdržiaval mimo
svojho bydliska i dlhší čas.
Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žiadala potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa, žalovaný 1/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 na základe zákona č. 384/2008 Z.z.), po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či jeho opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré týmto opravným prostriedkom možno napadnúť.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
ods. 1 a 2 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá
O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a c/ ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením odmietol odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa ako oneskorene podané.
So zreteľom na obsah dovolania, a osobitne na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj uzneseniu),
ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval
ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom a ak g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie § 237 O.s.p. pritom nemá žiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne prípustné.
Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný
subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len
jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
takouto vadou.
Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p. (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba
rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred
súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba
považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v prípade, že
podmienky preň neboli splnené, pretože odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiž môže konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, že účastníci
dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu
v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších
úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov
upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závažné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia
alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň
a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží
doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa
posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... považuje sa
posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je predpísané súčasné splnenie nasledovných
podmienok : a/ možnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114
ods. 4 O.s.p.), b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste
doručenia zdržoval, c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil,
kedy príde písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie
zostal taktiež bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený
o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní
od upovedomenia nevyzdvihol.
Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia
späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri
doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje pravdivosť
toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu
vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 20.7.1992 sp. zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu
k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát
v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je
splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia,
pričom nie je povinnosťou účastníka, ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy
na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia
nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je
osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude možný len vtedy, ak bude
zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.
Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie vychádza z toho, že adresát sa
v čase doručenia (v určitý konkrétny deň) fakticky zdržiava v mieste doručenia a má z tohto
dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať
alebo vyzdvihnúť. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť
iný len ten, že zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste
doručenia skutočne zdržuje a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť
doručiť. Zdržovanie sa v mieste doručenia v podstate teda znamená, že sa adresát každodenne
vracia do svojho bytu, čo by bolo vylúčené, ak by bol v čase doručovania v nemocnici,
na dovolenke, keby sa vracal do svojho bytu len na soboty a nedele, pretože sa inak zdržuje
na inom mieste a pod. Obsah slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ je teda vecou
konkrétneho prípadu.
Dovolací súd požiadal súd prvého stupňa o doplnenie dokazovania o priebehu
doručovania predmetnej listovej zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa,
k okolnostiam, ktoré uviedol žalobca a dospel k záveru, že konanie a rozhodnutie odvolacieho
súdu sú postihnuté vadou podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Ako vyplynulo po doplnení dokazovania z oznámenia S. P. a.s. B. (č.l. 283 spisu)
predmetná zásielka bola doručovaná žalobcovi na miesto jeho bydliska N. v dňoch
25. októbra 2006 a opakovanie 26. októbra 2006 (a nie 15. a 16. októbra 2006, ako uviedol
odvolací súd, ktorý vychádzal len z vráteného dokladu o doručení, kde sú údaje o doručovaní
pomerne nečitateľné). Z výpovede poštovej doručovateľky, svedkyne D. P., (č.l. 300 spisu)
vyplynulo, že táto nemala vedomosť o tom, či sa žalobca nachádzal v čase doručovania
a oznámenia o doručovaní v mieste doručovania, zásielku doručovala zákonným spôsobom,
a po druhom pokuse o doručenie, zanechala oznam o uložení zásielky. Žalobca pri svojom
výsluchu uviedol, že sa v uvedenom období zdržoval so svojím synom v rodinnom dome v B..
Syn žalobcu potvrdil, že na jeseň roku 2006 mu žalobca chodil pomáhať do záhrady
rodinného domu v B., i keď uviedol obdobie od 7. októbra do 17. októbra 2006.
Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd
nemá záver o nedodržaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného
prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že
opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04, III. ÚS 249/08,
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že nebolo mimo rozumných
pochybností preukázané, že sa žalobca, ktorému bol doručovaný odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa, zdržiaval v čase doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
v mieste doručenia. Preto ak odvolací súd ako oneskorene podané odmietol odvolanie
žalobcu, odňal mu svojím konaním a rozhodnutím právo, aby na základe jeho včas podaného
odvolania bolo ním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom
(porovnaj R 23/1994).
Žalobca teda dôvodne vytýka, že konanie a z neho pochádzajúce rozhodnutie
odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.,
dovolanie žalobcu je prípustné a zároveň je tiež dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 243b ods. 1, veta za bodkočiarkou a ods. 2 prvá veta O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová