Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 33/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 31. augusta

2001 o podnete JUDr. Ing. R. V., bytom B., zastúpeného JUDr. V. V., komerčným

právnikom, B., namietajúcom porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. , ,

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. R. V. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. , a

b o l o p o r u š e n é .

2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

10. novembra 2000 doručený podnet JUDr. Ing. R. V., bytom B. (ďalej len

„navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. V. V., B., v ktorom

namietal porušenie v ňom uvedených základných práv garantovaných

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) a ďalšími štátnymi orgánmi menovanými v podnete, a to v konaniach

súvisiacich s predajom bytov v bytovom dome na Dobrovičovej ulici č. 4 v Bratislave

a jeho, podľa tvrdenia navrhovateľa, nezákonnej nadstavbe.

Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu a po zistení, že podnet v časti namietajúcej porušenie základného

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

konaním okresného súdu vo veciach sp. zn. , ,

a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti upravené

v ustanoveniach

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

a že nie sú ani ďalšie dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného

zákona, podnet v tejto časti prijal uznesením sp. zn. z 5. apríla 2001

na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti podnet odmietol pre nepríslušnosť ústavného súdu

na prerokovanie veci.

Po prijatí časti podnetu na konanie (ďalej len „podnet“) ústavný súd požiadal

okresný súd o písomné stanovisko k prijatému podnetu a predloženie na vec sa

vzťahujúcich súdnych spisov.

Predseda okresného súdu v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr 2040/01 z 11. júla

2001 zdôvodňoval príčiny prieťahov v konaní (okrem veci sp. zn. ,

kde konanie podľa jeho tvrdenia prebiehalo „bez akýchkoľvek prieťahov“) postupne

podľa jednotlivých podnetom napadnutých vecí. Dôvodom prieťahov v konaní má

podľa jeho tvrdenia byť nedostatočné personálne obsadenie súdu sudcami a z toho

vyplývajúci vysoký počet nevybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu.

V závere svojho stanoviska uviedol, že „na nedostatočné personálne obsadenie

tunajšieho súdu sudcami, administratívnymi pracovníčkami, resp. na potrebu

navýšenia ich počtov a zlepšenia vybavenia súdu a pracovných podmienok neustále

upozorňujeme vedenie rezortu spravodlivosti. Pokiaľ ide o podnetom napadnuté

konania, zastávam názor, že v konaní nedošlo k žiadnemu prieťahu.

Pokiaľ ide o konania sp. zn. , a , nejde o zbytočné

prieťahy, keďže tieto boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami - veľkou

zaťaženosťou sudcov tunajšieho súdu, ktorá je spôsobovaná migráciou sudcov, resp.

ich ospravedlnenými neprítomnosťami v práci (napr. materská dovolenka, chorobnosť

a pod.)“.

Obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný

súd o podnete navrhovateľa konal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania

( ).

II.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa

právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára

právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného nestačí,

aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba

domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa , ústavný súd zohľadňuje tri kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie sa

účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. ,

).

A

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. sa navrhovateľ

domáhal nariadenia predbežného opatrenia proti odporcom - mestskej časti Bratislava

- Staré Mesto a stavebnej spoločnosti R., s. r. o., B., vo veci zákazu nakladania

s povalovými priestormi bytového domu na Dobrovičovej ulici č. 4 v Bratislave

a vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na tomto objekte až do právoplatného

rozhodnutia súdneho sporu o neplatnosti zmluvy o výstavbe uzatvorenej medzi

odporcami. Návrh bol okresnému súdu doručený 26. augusta 1998. Prvostupňový súd

uznesením z 30. septembra 1998 nariadil predbežné opatrenie. Odvolanie odporcov

spolu so súdnym spisom bolo doručené Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„odvolací súd“) 14. decembra 1998, ktorý uznesením č. k. -51 z 31.

marca 1999 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zo súdneho spisu v predmetnej veci

ústavný súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu č. k. z 30. septembra

1998 nadobudlo právoplatnosť 22. júna 1999.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu účelom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Tento účel

možno dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím (napr. ). Taktiež

v konaní sp. zn. ústavný súd vyslovil názor, že právo zaručené občanovi

podľa sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania

súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na

orgán súdnej moci.

V predmetnej veci bol účel základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (t. j. odstránenie stavu právnej neistoty) dosiahnutý

právoplatným rozhodnutím okresného súdu skôr (22. jún 1999), ako sa navrhovateľ

domáhal jeho ochrany podaním podnetu na ústavný súd (10. november 2000).

Ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ( ) len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom

čase ešte trvalo (napr. , ).

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd podnetu navrhovateľa v tejto časti

nevyhovel.

B

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. sa navrhovateľ

domáhal nariadenia predbežného opatrenia proti odporcom - mestskej časti Bratislava

- Staré Mesto a stavebníkom Ing. M. L. a Ing. I. L. z B. vo veci zákazu nakladania

s povalovými priestormi bytového domu na Dobrovičovej ulici č. 4 v Bratislave

a zdržania sa akýchkoľvek stavebných prác v tomto objekte až do právoplatného

rozhodnutia súdneho sporu o neplatnosti zmluvy o výstavbe uzatvorenej medzi

odporcami.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol doručený okresnému súdu

16. júna 1999. Okresný súd uznesením č. k. -40 z 27. júla 1999 konanie

zastavil v časti žiadajúcej nariadenie predbežného opatrenia a vo zvyšnej časti návrh

zamietol.

Súdny spis s odvolaním navrhovateľa bol doručený odvolaciemu súdu

10. septembra 1999, ktorý uznesením z 30. novembra 1999 č. k. -53

zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Druhostupňové rozhodnutie bolo doručené okresnému súdu 16. februára 2000, ktorý

ho účastníkom konania doručil v mesiacoch marec a apríl 2000 (posledný záznam

súdu o doručení je z 3. apríla 2000).

Dňa 12. decembra 2000 jeden z navrhovateľov (Ing. P. H.) doručil okresnému

súdu späťvzatie svojho návrhu na začatie konania.

Okresný súd uznesením č. k. -60 z 18. apríla 2001 nariadil

odporcom predbežné opatrenie a konanie v časti návrhu navrhovateľa (Ing. P. H.)

zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2001.

Plynulosť konania vo veci bola prerušená v období od mesiaca apríl 2000 až do

18. apríla 2001, keď vo veci bolo procesne rozhodnuté (12 mesiacov). Predseda súdu

toto obdobie nečinnosti zdôvodňuje skutočnosťou, že zákonná sudkyňa odišla

z rezortu justície a jej 220 nevybavených vecí bolo prerozdelených medzi dve iné

sudkyne, ktoré boli takisto zaťažené vysokým počtom nevybavených vlastných vecí.

Keďže v rozvrhu práce na súde majú prijatú zásadu, že veci sa vybavujú v poradí,

v akom boli na súd doručené, nová sudkyňa vo veci rozhodla až v lehote vyplývajúcej

z dodržania tohto postupu.

Pri posudzovaní kritérií rozhodujúcich pre zistenie, či v konaní o tejto veci

došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd konštatuje, že nariadenie predbežného

opatrenia (už aj vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu v analogickej veci - sp. zn.

) nie je fakticky a ani právne zložité. Účastníci konania svojím správaním

sa nespôsobili spomalenie postupu konania. Zo súdneho spisu (aj zo stanoviska

predsedu súdu) vyplýva, že plynulosť konania bola prerušená v období od 3. apríla

2000 (posledný úkon súdu v doručovaní) do 18. apríla 2001 (rozhodnutie vo veci), a to

z personálno-organizačných problémov vo veci konajúceho súdu.

Vychádzajúc z medzinárodného štandardu uplatňovania Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného

súdu platí, že nadmerné množstvo vecí (počet nevybavených vecí, o ktorých má súd

rozhodnúť), v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje

zodpovednosti za pomalé konanie, t. j. za prieťahy v konaní (napr. ,

, ).

Vzhľadom na faktickú a právnu nenáročnosť posudzovanej veci namietané

nedostatočné personálne obsadenie súdu sudcami a z toho vyplývajúci vysoký počet

nevybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu ústavný súd neprijal ako

dostatočnú a dôvodnú obranu na ospravedlnenie pomalého konania (prieťahov) súdu

vo veci. Okresný súd mal k dispozícii právny názor odvolacieho súdu, nepotreboval

vykonať doplňujúce dokazovanie, mal k dispozícii výsledky právoplatne ukončeného

konania v analogickej skutkovej a právnej veci, teda mohol ďalej plynule konať

a rozhodnúť, a to podstatne skôr ako po uplynutí temer 12 mesiacov od doručenia

druhostupňového rozhodnutia účastníkom.

C

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. sa navrhovateľ

podaním žaloby domáhal vydania rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle podľa

ustanovenia , a to na uzatvorenie zmluvy

o prevode vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov.

Žaloba bola doručená súdu 23. júla 1999. Na výzvu okresného súdu zo

14. októbra 1999 navrhovateľ doplnil žalobu 4. novembra 1999. Okresný súd

uznesením z 28. februára 2000 č. k. -90 konanie zastavil. Odvolanie

navrhovateľa so súdnym spisom bolo doručené odvolaciemu súdu 30. marca 2000,

ktorý uznesením č. k. -103 z 25. mája 2000 rozhodnutie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu bolo

doručené na okresný súd 16. júna 2000 a navrhovateľovi 30. júna 2000. Okresný súd

1. februára 2001 (po 7 mesiacoch nečinnosti) zaslal odporcovi v spore žalobu na

vyjadrenie. Právny zástupca odporcu požiadal 19. februára 2001 okresný súd

o možnosť nahliadnuť do súdneho spisu a 27. februára 2001 o doručenie návrhov

kúpnych zmlúv žalobcov. Navrhovateľ bol okresným súdom 27. apríla 2001 vyzvaný

na predloženie po 1 exemplári návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré bolo

potrebné zaslať odporcovi na vyjadrenie. Výzva bola splnená navrhovateľom 10. mája

2001. Posledný záznam v súdnom spise je 2. júla 2001, kedy navrhovateľ žiadal

o umožnenie nahliadnutia do súdneho spisu.

Súdny spis bol doručený ústavnému súdu 16. júla 2001.

Podľa už vyššie uvedeného vyjadrenia predsedu okresného súdu zákonná

sudkyňa postupovala vo vybavovaní veci plynule, a to v rámci možností, „ktoré sú

determinované veľkým počtom nevybavených vecí v oddelení 16 C“.

Posúdením súdneho spisu vo veci sp. zn. ústavný súd konštatuje

plynulosť v konaní až na obdobie od 16. júna 2000 do 1. februára 2001, počas ktorého

okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon. Toto vyše 7-mesačné obdobie

nečinnosti kvalifikuje ústavný súd ako zbytočné prieťahy v konaní, nakoľko ďalším

nasledujúcim procesným úkonom v konaní bolo doručenie žaloby odporcovi na

vyjadrenie, čo nie je úkon fakticky a ani právne náročný a pri dobrej organizácii práce

vo veci konajúcej sudkyne aj časove podstatne skôr zvládnuteľný. V správaní sa

účastníkov konania ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by spôsobili spomalenie

postupu súdneho konania.

D

Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. sa navrhovateľ

návrhom doručeným okresnému súdu 4. novembra 1998 domáhal určenia neplatnosti

zmluvy o výstavbe č. 28596 zo dňa 4. júna 1997, ktorú mestská časť Bratislava - Staré

Mesto uzatvorila so stavebníkom R. s. r. o., B. Podaním z 1. decembra 1998 odporca

R., s. r. o., doručil súdu plnomocenstvo pre advokáta, ktorý ho bude zastupovať

v spore. Podaním doručeným okresnému súdu 18. januára 1999 navrhovateľ doplnil

návrh na začatie konania o rozšírenie účastníkov na strane odporcov. Od uvedeného

dátumu sa v súdnom spise nenachádza žiadny záznam, ktorý by potvrdzoval konanie

zákonného sudcu v predmetnej veci.

Predseda okresného súdu nečinnosť sudcu v tejto veci zdôvodňuje nasledovne:

„Návrh v označenej veci bol súdu doručený 4. 11. 1998. K tomuto dátumu bolo v odd.

10 C zapísaných 361 nevybavených vecí. S účinnosťou od 16. 8. 1999 v dôsledku

návratu JUDr. D. K. z materskej dovolenky bolo toto súdne oddelenie pridelené

uvedenej sudkyni. Táto skutočnosť (zmena zákonného sudcu), ako aj veľký počet

nevybavených vecí za uplatňovania zásady, že jednotlivé veci sa vybavujú v zásade

podľa poradia, v akom boli súdu doručené, spôsobili, že v označenej právnej veci

nebolo započaté s prípravou pojednávania.“

Podľa právneho názoru ústavného súdu vysloveného vo veci sp. zn.

: „Rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania je objektívne

podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci,

ďalej správaním sa samotného účastníka (ov) súdneho konania a napokon aj činnosťou

(súčinnosťou) štátnych a iných orgánov zúčastňujúcich sa súdneho konania. Prvoradou

povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak,

aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila

na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Takáto povinnosť je konkretizovaná jednak v

, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so

všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla

a účinná, ďalej v , podľa ktorého akonáhle sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a napokon v § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné

rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. O prieťahoch v súdnom konaní možno

hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom

ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež „rýchlej“ ochrany práv účastníkov

súdneho konania.“

Právo zaručené občanovi podľa sa môže realizovať len

prostredníctvom takého konania súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty,

kvôli ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej moci ().

Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci (ako aj z vyššie

citovaného vyjadrenia predsedu okresného súdu), bez potreby skúmania ostatných

kritérií na posúdenie dodržania základného práva podľa , ústavný

súd konštatuje porušenie tohto základného práva nečinnosťou okresného súdu, ktorý si

svoju prácu nedokázal zorganizovať tak, aby konal v súlade s ustanovením čl. 48

ods. 2 a príslušnými ustanoveniami a aby

svojou nečinnosťou nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Keďže ústavný súd zistil, že vo veciach sp. zn. ,

a okresný súd nepostupoval spôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu

právnej neistoty navrhovateľa, rozhodol tak, že zbytočnými prieťahmi v jeho konaní

došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2

prvej vety .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2001