Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 33/01
PDF · 186.56 KB
No categories available
III. ÚS 33/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 31. augusta
2001 o podnete JUDr. Ing. R. V., bytom B., zastúpeného JUDr. V. V., komerčným
právnikom, B., namietajúcom porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. 10 Nc 53/98, 22 Nc 53/99, 16 C 82/99
a 10 C 140/98 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo JUDr. Ing. R. V. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. 22 Nc 53/99, 16 C 82/99 a 10 C 140/98
b o l o p o r u š e n é .
2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
10. novembra 2000 doručený podnet JUDr. Ing. R. V., bytom B. (ďalej len
„navrhovateľ“), zastúpeného komerčným právnikom JUDr. V. V., B., v ktorom
namietal porušenie v ňom uvedených základných práv garantovaných Ústavou
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Okresným súdom Bratislava I (ďalej len
„okresný súd“) a ďalšími štátnymi orgánmi menovanými v podnete, a to v konaniach
súvisiacich s predajom bytov v bytovom dome na Dobrovičovej ulici č. 4 v Bratislave
a jeho, podľa tvrdenia navrhovateľa, nezákonnej nadstavbe.
Ústavný súd podnet navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom
zasadnutí senátu a po zistení, že podnet v časti namietajúcej porušenie základného
práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy konaním okresného súdu vo veciach sp. zn. 10 Nc 53/98, 22 Nc 53/99,
16 C 82/99 a 10 C 140/98 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti upravené
v ustanoveniach § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
a že nie sú ani ďalšie dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného
zákona, podnet v tejto časti prijal uznesením sp. zn. III. ÚS 33/01 z 5. apríla 2001
na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti podnet odmietol pre nepríslušnosť ústavného súdu
na prerokovanie veci.
Po prijatí časti podnetu na konanie (ďalej len „podnet“) ústavný súd požiadal
okresný súd o písomné stanovisko k prijatému podnetu a predloženie na vec sa
vzťahujúcich súdnych spisov.
Predseda okresného súdu v písomnom vyjadrení sp. zn. Spr 2040/01 z 11. júla
2001 zdôvodňoval príčiny prieťahov v konaní (okrem veci sp. zn. 10 Nc 53/98,
kde konanie podľa jeho tvrdenia prebiehalo „bez akýchkoľvek prieťahov“) postupne
podľa jednotlivých podnetom napadnutých vecí. Dôvodom prieťahov v konaní má
podľa jeho tvrdenia byť nedostatočné personálne obsadenie súdu sudcami a z toho
vyplývajúci vysoký počet nevybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu.
V závere svojho stanoviska uviedol, že „na nedostatočné personálne obsadenie
tunajšieho súdu sudcami, administratívnymi pracovníčkami, resp. na potrebu
navýšenia ich počtov a zlepšenia vybavenia súdu a pracovných podmienok neustále
upozorňujeme vedenie rezortu spravodlivosti. Pokiaľ ide o podnetom napadnuté
konania, zastávam názor, že v konaní 10 Nc 53/98 nedošlo k žiadnemu prieťahu.
Pokiaľ ide o konania sp. zn. 22 Nc 53/99, 16 C 82/99 a 10 C 140/98, nejde o zbytočné
prieťahy, keďže tieto boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami - veľkou
zaťaženosťou sudcov tunajšieho súdu, ktorá je spôsobovaná migráciou sudcov, resp.
ich ospravedlnenými neprítomnosťami v práci (napr. materská dovolenka, chorobnosť
a pod.)“.
Obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho pojednávania, ústavný
súd o podnete navrhovateľa konal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
(§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
II.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa
rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa
právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára
právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí,
aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba
domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).
Pri rozhodovaní, či vo veci došlo k prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadňuje tri kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie sa
účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval (napr. II. ÚS 74/97,
A
Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 10 Nc 53/98 sa navrhovateľ
domáhal nariadenia predbežného opatrenia proti odporcom - mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto a stavebnej spoločnosti R., s. r. o., B., vo veci zákazu nakladania
s povalovými priestormi bytového domu na Dobrovičovej ulici č. 4 v Bratislave
a vykonávania akýchkoľvek stavebných prác na tomto objekte až do právoplatného
rozhodnutia súdneho sporu o neplatnosti zmluvy o výstavbe uzatvorenej medzi
odporcami. Návrh bol okresnému súdu doručený 26. augusta 1998. Prvostupňový súd
uznesením z 30. septembra 1998 nariadil predbežné opatrenie. Odvolanie odporcov
spolu so súdnym spisom bolo doručené Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„odvolací súd“) 14. decembra 1998, ktorý uznesením č. k. 14 Co 219/98-51 z 31.
marca 1999 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Zo súdneho spisu v predmetnej veci
ústavný súd zistil, že rozhodnutie okresného súdu č. k. 10 Nc 53/98 z 30. septembra
1998 nadobudlo právoplatnosť 22. júna 1999.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe ústavného súdu účelom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Tento účel
možno dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím (napr. II. ÚS 26/95). Taktiež
v konaní sp. zn. II. ÚS 64/99 ústavný súd vyslovil názor, že právo zaručené občanovi
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania
súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na
orgán súdnej moci.
V predmetnej veci bol účel základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (t. j. odstránenie stavu právnej neistoty) dosiahnutý
právoplatným rozhodnutím okresného súdu skôr (22. jún 1999), ako sa navrhovateľ
domáhal jeho ochrany podaním podnetu na ústavný súd (10. november 2000).
Ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď k porušeniu namietaného práva došlo alebo porušenie v tom
čase ešte trvalo (napr. I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd podnetu navrhovateľa v tejto časti
nevyhovel.
B
Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 22 Nc 53/99 sa navrhovateľ
domáhal nariadenia predbežného opatrenia proti odporcom - mestskej časti Bratislava
- Staré Mesto a stavebníkom Ing. M. L. a Ing. I. L. z B. vo veci zákazu nakladania
s povalovými priestormi bytového domu na Dobrovičovej ulici č. 4 v Bratislave
a zdržania sa akýchkoľvek stavebných prác v tomto objekte až do právoplatného
rozhodnutia súdneho sporu o neplatnosti zmluvy o výstavbe uzatvorenej medzi
odporcami.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol doručený okresnému súdu
16. júna 1999. Okresný súd uznesením č. k. 22 Nc 53/99-40 z 27. júla 1999 konanie
zastavil v časti žiadajúcej nariadenie predbežného opatrenia a vo zvyšnej časti návrh
zamietol.
Súdny spis s odvolaním navrhovateľa bol doručený odvolaciemu súdu
10. septembra 1999, ktorý uznesením z 30. novembra 1999 č. k. 17 Co 358/99-53
zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Druhostupňové rozhodnutie bolo doručené okresnému súdu 16. februára 2000, ktorý
ho účastníkom konania doručil v mesiacoch marec a apríl 2000 (posledný záznam
súdu o doručení je z 3. apríla 2000).
Dňa 12. decembra 2000 jeden z navrhovateľov (Ing. P. H.) doručil okresnému
súdu späťvzatie svojho návrhu na začatie konania.
Okresný súd uznesením č. k. 22 Nc 53/99-60 z 18. apríla 2001 nariadil
odporcom predbežné opatrenie a konanie v časti návrhu navrhovateľa (Ing. P. H.)
zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. mája 2001.
Plynulosť konania vo veci bola prerušená v období od mesiaca apríl 2000 až do
18. apríla 2001, keď vo veci bolo procesne rozhodnuté (12 mesiacov). Predseda súdu
toto obdobie nečinnosti zdôvodňuje skutočnosťou, že zákonná sudkyňa odišla
z rezortu justície a jej 220 nevybavených vecí bolo prerozdelených medzi dve iné
sudkyne, ktoré boli takisto zaťažené vysokým počtom nevybavených vlastných vecí.
Keďže v rozvrhu práce na súde majú prijatú zásadu, že veci sa vybavujú v poradí,
v akom boli na súd doručené, nová sudkyňa vo veci rozhodla až v lehote vyplývajúcej
z dodržania tohto postupu.
Pri posudzovaní kritérií rozhodujúcich pre zistenie, či v konaní o tejto veci
došlo k zbytočným prieťahom, ústavný súd konštatuje, že nariadenie predbežného
opatrenia (už aj vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu v analogickej veci - sp. zn.
10 Nc 53/98) nie je fakticky a ani právne zložité. Účastníci konania svojím správaním
sa nespôsobili spomalenie postupu konania. Zo súdneho spisu (aj zo stanoviska
predsedu súdu) vyplýva, že plynulosť konania bola prerušená v období od 3. apríla
2000 (posledný úkon súdu v doručovaní) do 18. apríla 2001 (rozhodnutie vo veci), a to
z personálno-organizačných problémov vo veci konajúceho súdu.
Vychádzajúc z medzinárodného štandardu uplatňovania Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj z ustálenej rozhodovacej praxe ústavného
súdu platí, že nadmerné množstvo vecí (počet nevybavených vecí, o ktorých má súd
rozhodnúť), v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje
zodpovednosti za pomalé konanie, t. j. za prieťahy v konaní (napr. II. ÚS 48/96,
Vzhľadom na faktickú a právnu nenáročnosť posudzovanej veci namietané
nedostatočné personálne obsadenie súdu sudcami a z toho vyplývajúci vysoký počet
nevybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu ústavný súd neprijal ako
dostatočnú a dôvodnú obranu na ospravedlnenie pomalého konania (prieťahov) súdu
vo veci. Okresný súd mal k dispozícii právny názor odvolacieho súdu, nepotreboval
vykonať doplňujúce dokazovanie, mal k dispozícii výsledky právoplatne ukončeného
konania v analogickej skutkovej a právnej veci, teda mohol ďalej plynule konať
a rozhodnúť, a to podstatne skôr ako po uplynutí temer 12 mesiacov od doručenia
druhostupňového rozhodnutia účastníkom.
C
Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 82/99 sa navrhovateľ
podaním žaloby domáhal vydania rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie vôle podľa
ustanovenia § 161 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a to na uzatvorenie zmluvy
o prevode vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov.
Žaloba bola doručená súdu 23. júla 1999. Na výzvu okresného súdu zo
14. októbra 1999 navrhovateľ doplnil žalobu 4. novembra 1999. Okresný súd
uznesením z 28. februára 2000 č. k. 16 C 82/99-90 konanie zastavil. Odvolanie
navrhovateľa so súdnym spisom bolo doručené odvolaciemu súdu 30. marca 2000,
ktorý uznesením č. k. 16 Co 119/00-103 z 25. mája 2000 rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu bolo
doručené na okresný súd 16. júna 2000 a navrhovateľovi 30. júna 2000. Okresný súd
1. februára 2001 (po 7 mesiacoch nečinnosti) zaslal odporcovi v spore žalobu na
vyjadrenie. Právny zástupca odporcu požiadal 19. februára 2001 okresný súd
o možnosť nahliadnuť do súdneho spisu a 27. februára 2001 o doručenie návrhov
kúpnych zmlúv žalobcov. Navrhovateľ bol okresným súdom 27. apríla 2001 vyzvaný
na predloženie po 1 exemplári návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktoré bolo
potrebné zaslať odporcovi na vyjadrenie. Výzva bola splnená navrhovateľom 10. mája
2001. Posledný záznam v súdnom spise je 2. júla 2001, kedy navrhovateľ žiadal
o umožnenie nahliadnutia do súdneho spisu.
Súdny spis bol doručený ústavnému súdu 16. júla 2001.
Podľa už vyššie uvedeného vyjadrenia predsedu okresného súdu zákonná
sudkyňa postupovala vo vybavovaní veci plynule, a to v rámci možností, „ktoré sú
determinované veľkým počtom nevybavených vecí v oddelení 16 C“.
Posúdením súdneho spisu vo veci sp. zn. 16 C 82/99 ústavný súd konštatuje
plynulosť v konaní až na obdobie od 16. júna 2000 do 1. februára 2001, počas ktorého
okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon. Toto vyše 7-mesačné obdobie
nečinnosti kvalifikuje ústavný súd ako zbytočné prieťahy v konaní, nakoľko ďalším
nasledujúcim procesným úkonom v konaní bolo doručenie žaloby odporcovi na
vyjadrenie, čo nie je úkon fakticky a ani právne náročný a pri dobrej organizácii práce
vo veci konajúcej sudkyne aj časove podstatne skôr zvládnuteľný. V správaní sa
účastníkov konania ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by spôsobili spomalenie
postupu súdneho konania.
D
Vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 140/98 sa navrhovateľ
návrhom doručeným okresnému súdu 4. novembra 1998 domáhal určenia neplatnosti
zmluvy o výstavbe č. 28596 zo dňa 4. júna 1997, ktorú mestská časť Bratislava - Staré
Mesto uzatvorila so stavebníkom R. s. r. o., B. Podaním z 1. decembra 1998 odporca
R., s. r. o., doručil súdu plnomocenstvo pre advokáta, ktorý ho bude zastupovať
v spore. Podaním doručeným okresnému súdu 18. januára 1999 navrhovateľ doplnil
návrh na začatie konania o rozšírenie účastníkov na strane odporcov. Od uvedeného
dátumu sa v súdnom spise nenachádza žiadny záznam, ktorý by potvrdzoval konanie
zákonného sudcu v predmetnej veci.
Predseda okresného súdu nečinnosť sudcu v tejto veci zdôvodňuje nasledovne:
„Návrh v označenej veci bol súdu doručený 4. 11. 1998. K tomuto dátumu bolo v odd.
10 C zapísaných 361 nevybavených vecí. S účinnosťou od 16. 8. 1999 v dôsledku
návratu JUDr. D. K. z materskej dovolenky bolo toto súdne oddelenie pridelené
uvedenej sudkyni. Táto skutočnosť (zmena zákonného sudcu), ako aj veľký počet
nevybavených vecí za uplatňovania zásady, že jednotlivé veci sa vybavujú v zásade
podľa poradia, v akom boli súdu doručené, spôsobili, že v označenej právnej veci
nebolo započaté s prípravou pojednávania.“
Podľa právneho názoru ústavného súdu vysloveného vo veci sp. zn.
I. ÚS 57/97: „Rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania je objektívne
podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci,
ďalej správaním sa samotného účastníka (ov) súdneho konania a napokon aj činnosťou
(súčinnosťou) štátnych a iných orgánov zúčastňujúcich sa súdneho konania. Prvoradou
povinnosťou súdu a sudcu je však organizovať procesný postup v súdnom konaní tak,
aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila
na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Takáto povinnosť je konkretizovaná jednak v
§ 6 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so
všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla
a účinná, ďalej v § 100 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého akonáhle sa
konanie začalo, postupuje v ňom súd bez ďalších návrhov tak, aby bola vec čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, a napokon v § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého predseda senátu pripraví konanie tak, aby bolo možné
rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. O prieťahoch v súdnom konaní možno
hovoriť vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie procesné alebo iné prostriedky, účelom
ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež „rýchlej“ ochrany práv účastníkov
súdneho konania.“
Právo zaručené občanovi podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa môže realizovať len
prostredníctvom takého konania súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty,
kvôli ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej moci (II. ÚS 64/99).
Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu v predmetnej veci (ako aj z vyššie
citovaného vyjadrenia predsedu okresného súdu), bez potreby skúmania ostatných
kritérií na posúdenie dodržania základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný
súd konštatuje porušenie tohto základného práva nečinnosťou okresného súdu, ktorý si
svoju prácu nedokázal zorganizovať tak, aby konal v súlade s ustanovením čl. 48
ods. 2 ústavy a príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a aby
svojou nečinnosťou nespôsobil zbytočné prieťahy v konaní.
Keďže ústavný súd zistil, že vo veciach sp. zn. 22 Nc 53/99, 16 C 82/99
a 10 C 140/98 okresný súd nepostupoval spôsobom, ktorý by viedol k odstráneniu
právnej neistoty navrhovateľa, rozhodol tak, že zbytočnými prieťahmi v jeho konaní
došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2
prvej vety ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2001