Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 215/2013
PDF · 302.85 KB
No categories available
II. ÚS 215/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2013
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. S. F.,
P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 p o r u š i l
základné právo Ing. M. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 156/08 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. M. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 € (slovom
štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. S. F., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 215/2013-7 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva najmä, že:
«V právnej veci navrhovateľa Ing. M. B. (ďalej len „Sťažovateľ“) zast. Mgr. S. F.,
advokát AK P. c/a Ing. J. R. a spol., zast. JUDr. Z. H., advokátka AK Ž. o určenie
neplatnosti zmluvy, konanie vedené pod sp. zn.: 16C/156/2008 na Okresnom súde v Žiline
(ďalej len „Porušovateľ“) sa Sťažovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení.
Vo vyššie cit. právnej veci sa naposledy konalo pojednávanie dňa 09. 01. 2011, ktoré
Porušovateľ odročil na neurčito s tým, že vylustruje pobyt odporcu v 2.) rade J. P. cez R.,
resp. cez mesto R.
Od uvedeného dátumu Porušovateľ nevytýčil v cit. veci pojednávanie, hoci mu v tom
nebránila žiadna procesná prekážka. Sťažovateľ sa na základe Žiadosti o vytýčenie termínu
pojednávania zo dňa 28. 06. 2011, 19. 07. 2011, 10. 10. 2011 a 22. 02. 2012 domáha, aby
Porušovateľ vytýčil v čo možno najkratšom čase pojednávanie, vo veci konal a prípadne aj
meritórne rozhodol, avšak Porušovateľ na predmetné žiadosti nereagoval. (...)
Sťažovateľ následne podal predsedovi Okresného súdu Žilina JUDr. J. M. Sťažnosť
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo dňa
27. 04. 2012, v ktorej sa domáhal ochrany svojho ústavného práva garantovaného v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR. Predseda súdu vo svojom Vyjadrení zo dňa 28. 05. 2012 konštatoval, že
sťažnosť je dôvodná, nakoľko procesná aktivita súdu sa v období od uskutočnenia
posledného pojednávania dňa 19. 01. 2011 až doposiaľ minimalizovala len na procesné
úkony k doplneniu spisovej dokumentácie, teda ju nemožno vyhodnotiť ako činnosť
smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase. Vo vyjadrení sa
ďalej uvádza, že predpoklad vytýčenia pojednávania je na mesiac jún, najneskôr však
september 2012. (...)
Sťažovateľovi do dnešného dňa nebolo zo strany Porušovateľa doručené predvolanie
na pojednávanie v predmetnej veci, hoci sa vo Vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní
zo dňa 28. 05. 2012 výslovne uvádza, že predpokladaný termín vytýčenia pojednávania je
najneskôr v mesiaci september 2012. K dnešnému dňu je zrejmé, že Porušovateľ už
nedodrží lehotu na vytýčenie termínu pojednávania, ktorá bola ním určená na zjednanie
nápravy, keďže by inak nedodržal procesný postup v zmysle § 115 ods. 2 O. s. p. a nasl.
Keďže Sťažovateľ vyčerpal všetky možné účinné prostriedky na zjednanie nápravy,
neostáva mu nič iné, len sa obrátiť vo veci ochrany jeho ústavného práva na Ústavný súd
SR. (...)
Z vyššie cit. skutkového a právneho stavu vyplýva, že súd neodôvodnene t. j. bez
existencie akejkoľvek zákonnej prekážky v predmetnej veci nevykonal najneskôr odo dňa
19. 01. 2011 žiaden úkon a v predmetnej veci ani nerozhodol, čím porušil základné právo
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)
S poukazom na vyššie zmienené kritéria rozhodovacej praxe Ústavného súdu mám za
to, že sú splnené podmienky pre to, aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie ústavného
práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany Okresného
súdu Žilina.
Vo Vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 28. 05. 2012 sa uvádza, že:
„špecifikom tohto sporu je tvrdené opakované postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom,
ktorý nemal právo na vykonanie tohto právneho úkonu bez toho, aby tieto úkony boli
registrované vo verejných registroch, ale s dopadom na odvodené práva záložného veriteľa
k nehnuteľnosti. Pri tomto špecifickom charaktere sporu je mimoriadne citlivé neúspešné
doručovanie jednému z účastníkov konania. Lustračné úkony súdu viedli k zisteniu blízkych
osôb neznámeho adresáta.“ Z uvedeného nevyplýva, že by predmetný spor bol mimoriadne
zložitý po právnej resp. skutkovej stránke, problematickou skutočnosťou je v podstate len
neúspešné doručovanie jednému z účastníkov konania. Predseda súdu zároveň konštatoval,
že sťažnosť je dôvodná, „nakoľko procesná aktivita súdu sa v období od uskutočnenia
posledného pojednávania dňa 19. 01. 2011 až doposiaľ minimalizovala len na procesné
úkony k doplneniu spisovej dokumentácie, teda ju nemožno vyhodnotiť ako činnosť
smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase.“ S týmto tvrdením
predsedu súdu sa Sťažovateľ stotožňuje.
Ďalej mám za to, že samotný Sťažovateľ svojím správaním podstatne neprispel
k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, nakoľko bol v konaní aktívny, zúčastňoval
sa pojednávaní, podával procesné návrhy, zaujímal sa o stav konania a viackrát aj žiadal,
aby okresný súd vo veci konal.
Konanie vo vyššie cit. právnej veci prebieha už od 31. 07. 2008, teda vyše štyri roky,
pričom do dnešného dňa sa konalo v predmetnej veci len jedno meritórne pojednávanie a to
dňa 19. 01. 2011.
Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
odporcom v 1) a 2) rade, ktorého výsledok priaznivo ovplyvní právne postavenie
Sťažovateľa ako záložného veriteľa k nehnuteľnosti, kde hodnota pohľadávok
zabezpečených záložným právom činí 221.623,95 Eur (6.676.643,10 Sk). Nakoľko je v hre
nemalá majetková hodnota, je žiaduce, aby Porušovateľ konal primerane rýchlo, bez
zbytočných prieťahov, využívajúc pritom inštitúty a právne nástroje, ktoré mu predmetné
konanie umožňujú prejednať aj napriek problému s neúspešným doručovaním zásielok
jednému z odporcov. Promptný postup okresného súdu je žiaduci o to viac, že po začatí
konania došlo na základe vkladu č. V 1192/12 z 05. 03. 2012 k zmenám v katastri
nehnuteľností na LV č. 7651 v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľností č. 84662/2012/1) S. a. s., čím sa značne oslabilo
právne postavenie Sťažovateľa. (...)
Mám za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú
nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže
ani po vyše 19 mesiacoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný v stave
právnej neistoty. Postupom súdu takto dochádza k výraznému oslabeniu výchovnej funkcie
súdneho konania v zmysle § 1 O. s. p.
Primerané finančné zadosťučinenie preto navrhujem vo výške 3,500,- Eur(...)
Uplatňujem si náhradu trov právneho zastupovania vo výške 323,49 Eur(...)»
1.2 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo Ing. M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy(...), ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Žilina
v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/156/2008 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/156/2008 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur, ktoré
je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Žilina je povinný zaplatiť Ing. M. B. trovy právneho zastúpenia na
účet jeho právneho zástupcu Mgr. S. F.(...) v sume 323,49 Eur do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený JUDr. D. B., listom sp. zn. 1 SprS/211/2013 z 31. mája
2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
z 22. júla 2013.
2.1 JUDr. D. B., poverený plnením úloh predsedu okresného súdu, predložil
vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý v danej veci uviedol tieto relevantné skutočnosti:
„Vo veci ústavnej sťažnosti Ing. M. B.(...) Vám predkladáme vyjadrenie zákonného
sudcu.
Zároveň Vám oznamujeme, že Okresný súd Žilina netrvá na ústnom prejednaní
sťažnosti. (...)“
«Vec 16C 156/2008 som prevzal po sudkyni odchádzajúcej na súd vyššieho stupňa,
prejednal som ju na pojednávaní dňa 19. 1. 2011 a ďalej vykonával lustračné úkony
zamerané na zistenie pobytu účastníka konania. Tunajší spor nie je vecou pracovnou,
o výživné ani ochrany osobnosti.
Špecifikom tohto sporu je tvrdené opakované postúpené pohľadávky odporcom v r. 2/
ako postupcom - pôvodným veriteľom, najprv spoločnosti F., ktorá pohľadávky postúpila
navrhovateľovi (podľa vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní „mne cez obchodnú
spoločnosť“), potom odporcom v r. 2/ samotnému navrhovateľovi, následne došlo k
spísaniu dvojstranného právneho úkonu smerujúceho k zrušeniu konkrétnej zmluvy
o postúpení pohľadávky odporcom v r. 2/ priamo navrhovateľovi a napokon došlo
k postúpeniu pohľadávky odporcom v r. 2/ odporcovi v r. 1/ právnym úkonom, ktorého
neplatnosť navrhovateľ napokon žaluje. Pri takto špecificky vykonávaných právnych
úkonoch je mimoriadne citlivé neúspešné doručovanie odporcovi v r. 2/ najmä vzhľadom
na otázku vôle účastníkov pri uzatvorení dvojstranného právneho úkonu smerujúceho
k zrušeniu konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávky (keď samotný navrhovateľ
každopádne bol veriteľom z prevádzaných pohľadávok), všetko s dopadom na právne
postavenie navrhovateľa alebo odporcu v r. 1/ ako subjektov, ktorých postavenie
postupníkov sa vzhľadom na právny predpoklad odporcu v r. 2/ disponovať predmetnými
pohľadávkami vzájomne vylučuje. Tunajší súd preto vylustroval pobyt odporcu v r. 2/, ktorý
si zásielky nepreberal. Napokon súd vytýčil pojednávanie na 19. 6. 2013.
Je namieste skonštatovať, že vec je objektívne vybavovaná po dlhšiu dobu, než ako by
mohla byť vybavovaná pri možnosti výhradnej pozornosti súdu, preto v ďalších
súvislostiach skonštatovať na tento stav tiež poukazujem.
Súdne oddelenie som prevzal po predchádzajúcej sudkyni odchádzajúcej na KS ZA
JUDr. J. U., s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu nerozhodnutých vecí, lebo
tieto v minulosti neboli skončené z rôznych dôvodov, spravidla spojených so skutkovou
zložitosťou veci. V závere roka 2007 zostatok dosiahol 505 vecí. Prakticky povedané, pri
fyzickej možnosti súdneho oddelenia vybaviť pravidelný ročný nápad v priemere 250
civilných (priemerne zložitých) vecí ročne, zostatok nerozhodnutých (spravidla zložitejších)
vecí ďalších 1,5 až 2 krát presahuje jeho ročný násobok. Postupne som dosiahol zníženie
uvedeného zostatku z počtu 505 až na 325 vecí v júni 2012. Dosiahol som to napriek tomu,
že v r. 2009 došlo k odchodu ďalších dvoch sudkýň JUDr. M. a JUDr. Š. na Krajský súd
Žilina a ich veci boli prerozdelené do väčšiny súdnych oddelení včítane môjho, opätovne
s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu zostatkov vecí. V septembri 2012 bol
opätovne mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti P., a. s.,
s prerozdelení v počte 83 na jednotlivého civilného sudcu a tento ukazovateľ deformuje
údaje o postupnom znižovaní zostatkov. Zníženie týchto zostatkov som dosiahol bez toho,
aby naopak moje veci boli prerozdelené iným sudcom alebo aby mi bol niekedy čo i len
obmedzený nápad nových vecí. Nevyužívam prácu na doma a v rokoch som 2011 aj 2012
som definitívne nechal prepadnúť časť nárokovateľnej dovolenky. Tunajšie súdne oddelenie
navyše trpelo personálnou nestabilitou, včítane neprítomnej vyššej súdnej úradníčky od
marca do októbra 2011, naopak približne od začiatku roka 2013 moja vyššia súdna
úradníčka zastupovala inú, čo malo tiež nepriaznivý dopad na možnosť ukladania
niektorých úkonov. V roku 2013 mám nápad nových civilných vecí priemerne nad 35 vecí
mesačne, čo aj do budúcna vylučuje možnosť vybavovania takého množstva vecí bez vzniku
prieťahov.»
2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu
zaujal toto stanovisko:
«(...) Zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoprel samotnú skutočnosť, že
predmetná vec je vybavovaná objektívne po dlhšiu dobu. Zákonný sudca poukázal na to, že
po predchádzajúcej sudkyni prevzal súdne oddelenie vyznačujúce sa zhoršenou skladbou
tzv. nerozhodnutých vecí spravidla spojených so skutkovou zložitosťou, ako aj na
mimoriadne zvýšený nápad vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti P., a. s., a na
personálnu nestabilitu súdneho oddelenia spôsobenú dlhodobou neprítomnosťou vyššej
súdnej úradníčky.
Obrana porušovateľa teda smeruje k tomu, že predmetné prieťahy boli spôsobené
v podstate najmä nedostatočným personálnym obsadením súdu, v dôsledku čoho bol
zákonný sudca neprimerane zaťažený jednak nápadom nových vecí, ako aj reštančných vecí
po predchádzajúcej sudkyni.
V tejto súvislosti by som chcel poukázať na Nález ÚS SR I. ÚS 55/97 z 20. 1. 1998,
kde Ústavný súd SR vyjadril právny názor, že: „Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje
zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nesprávnou organizáciou práce alebo inými
nedostatkami vo svojej činnosti spôsobuje predlžovanie konania.“, ako aj na právny názor
prezentovaný v Náleze ÚS SR III. ÚS 33/01 z 31. 08. 2001: „Zlá organizácia práce
v oddeleniach súdu je v príčinnej súvislosti s porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.“
Mám za to, že v danom prípade bolo možné (aj napriek zvýšenému nápadu vecí
zákonnému sudcovi) predísť prieťahom v konaní lepšou organizáciou práce na danom
súdnom oddelení (napr. rovnomernejším prerozdelením pridelených prípadov a pod.), resp.
pribratím potrebných pracovných síl na zvládnutie agendy.
Napriek tomu, že sťažovateľ sa viackrát domáhal vytýčenia pojednávania, odo dňa
19. 01. 2011 sa ďalšie meritórne pojednávanie uskutočnilo až dňa 19. 06. 2013, teda
s odstupom 29 mesiacov. Činnosť súdu sa medzitým obmedzila len na procesné úkony
smerujúce k doplneniu spisovej dokumentácie a teda ju nemožno (podľa Vyjadrenia
predsedu Okresného súdu Žilina k sťažnosti zo dňa 28. 05. 2012 – správne má byť
28. 05. 2013, pozn.) vyhodnotiť ako činnosť smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu
veci v primeranom čase.
V tejto súvislosti chcem opätovne zdôrazniť, že odďaľovaním meritórneho
rozhodnutia v predmetnej veci narastá u navrhovateľa stav právnej neistoty, ktorého právne
postavenie sa v priebehu sporu navyše zhoršilo tým, že po začatí konania došlo na základe
vkladu č. V 1192/12 z 05. 03. 2012 k zmenám v katastri nehnuteľností na LV č. 7651 v osobe
záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti č. 84662/2012/1 S. a. s.(...)
Zároveň Vám týmto oznamujem, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo
verejné pojednávanie(...)
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd SR v plnom rozsahu
vyhovel sťažnosti sťažovateľa a priznal mu aj náhradu trov právneho zastupovania vo výške
489,05 Eur na účet Mgr. S. F.(...)»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 156/08:
Dňa 31. júla 2008 sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde určenia neplatnosti
zmluvy o postúpení a nariadenia predbežného opatrenia.
Okresný súd uznesením č. k. 16 C 156/08-13 z 28. augusta 2008 zamietol návrh
sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu
podal sťažovateľ 1. októbra 2008 odvolanie.
Dňa 23. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za
odvolanie proti uzneseniu č. k. 16 C 156/08-13. Súdny poplatok bol zaplatený 12. novembra
2008.
Dňa 23. októbra 2008 okresný súd zaslal odporcovi v 1. rade odvolanie sťažovateľa
s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 5 dní, ak to považuje za potrebné. V rovnaký deň
okresný súd zaslal odporcovi v 2. rade uznesenie č. k. 16 C 156/08-13 z 28. augusta 2008
spolu s návrhom na začatie konania z 31. júla 2008 aj s poučením.
Dňa 3. decembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len
„odvolací súd“ alebo „súd druhého stupňa“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Vec bola
na odvolacom súde zaevidovaná pod sp. zn. 9 Co 365/08.
Dňa 3. decembra 2008 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie
k odvolaniu sťažovateľa, ktoré bolo okresným súdom 5. decembra 2008 predložené
odvolaciemu súdu na založenie do spisu vedeného pod sp. zn. 16 C 156/08.
Odvolací súd uznesením č. k. 9 Co 365/08 z 22. januára 2009 potvrdil uznesenie
okresného súdu č. k. 16 C 156/08-13. Uznesenie súdu druhého stupňa nadobudlo
právoplatnosť 25. februára 2009 a vykonateľnosť 5. marca 2009.
Dňa 5. februára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 24. marca 2009 okresný súd požiadal Správu katastra Ž. o zaslanie spisov
č. V 5352/04 a č. Z 1463/07. V rovnaký deň súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa
o zaslanie originálu alebo overenej kópie listinných dôkazov v lehote 15 dní a zaslal
odporcovi v 1. rade poučenie odporcu.
Dňa 4. apríla 2009 Správa katastra Ž. doručila okresnému súdu požadovaný spisový
materiál.
Dňa 4. mája 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa predložila okresnému súdu
notársky overenú kópiu zmlúv ako listinných dôkazov v konaní.
Dňa 7. mája 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie
nariadené na 9. jún 2009 a zároveň ho vyzval, aby zaplatil súdny poplatok v lehote 10 dní.
Súdny poplatok bol zaplatený 3. júna 2009.
Dňa 28. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade
k návrhu na začatie konania.
Dňa 9. júna 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala okresný súd
o ospravedlnenie jej neúčasti na nariadenom pojednávaní a zároveň žiadala o doručenie
písomného vyjadrenia žalovaných k podanému návrhu na začatie konania.
Dňa 9. júna 2009 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely preverenia stavu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.
17 C 120/08 s tým, že okresný súd si vyžiada správu o stave tohto konania. Ďalej bude
vyžiadaný spis z okresného súdu sp. zn. 24 Er 1079/04. Okresný súd uložil právnej
zástupkyni odporcu v 1. rade, aby obratom doručila spisovú značku exekučného konania
vedeného na okresnom súde, ktoré je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. J. K. pod sp. zn.
Ex 1109/2006. Túto povinnosť si právna zástupkyňa odporcu v 1. rade splnila 10. júna
2009.
Dňa 11. júna 2009 okresný súd poučil právnu zástupkyňu sťažovateľa, že v zmysle
§ 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dôvodom na odročenie pojednávania je žiadosť
o odročenie termínu pojednávania z vážnych dôvodov, pričom vážny dôvod uvedený
v tomto zákonnom ustanovení treba preukázať. Z tohto dôvodu nebude okresný súd na
neadekvátne návrhy na odročovanie pojednávaní v budúcnosti prihliadať. V rovnaký deň
okresný súd požiadal Okresný súd Poprad, aby v lehote 10 dní predložil návrh na začatie
konania vo veci sp. zn. 17 C 120/08 spolu s prezentačnou pečiatkou tohto návrhu, a zároveň
požiadal tento súd o podanie správy o aktuálnom stave označeného konania.
Dňa 6. júla 2009 Okresný súd Poprad doručil okresnému súdu žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu spolu s uznesením č. k. 17 C 120/08-17 z 26. novembra 2008,
ktorým tento zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Dňa 20. augusta 2009 bolo na pokyn sudkyne požiadané o pripojenie spisu sp. zn.
20 Er 1534/06 k spisu sp. zn. 16 C 156/08. Dňa 25. augusta 2009 bola táto žiadosť opätovne
zaslaná príslušnej pracovníčke okresného súdu.
Dňa 21. septembra 2009 dala sudkyňa pokyn na vyžiadanie rozsudku sp. zn.
5 C 30/06 a sp. zn. 17 C 326/04 s rozhodnutiami odvolacieho súdu a vyznačenou
právoplatnosťou týchto rozsudkov. Podľa úradného záznamu z 23. septembra 2009 spis
sp. zn. 17 C 326/04 nebolo možné pripojiť z dôvodu, že je pripojený pri spise sp. zn.
19 Cb 15/08, ktorý sa nachádza na odvolacom súde z dôvodu odvolania.
Dňa 23. septembra 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Ružomberok o zaslanie
rozsudku sp. zn. 5 C 30/06 spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu a vyznačenou
právoplatnosťou. V rovnaký deň súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote
30 dní zaslala okresnému súdu výpis z registra alebo inej evidencie, do ktorej je zahraničná
osoba F. I. zapísaná.
Dňa 6. októbra 2009 Okresný súd Ružomberok zaslal okresnému súdu požadované
doklady.
Dňa 7. októbra 2009 bol spis sp. zn. 16 C 156/08 pridelený oddeleniu
občianskoprávne veci na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. D. C.
Dňa 19. januára 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na neurčito na účely vylustrovania pobytu odporcu v 2. rade.
Dňa 20. januára 2011 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade predložila okresnému
súdu ďalšie listinné dôkazy a navrhla vypočutie svedka Ing. V. C.
Dňa 24. januára 2011 okresný súd žiadal podanie správy o trvalom a prechodnom
pobyte odporcu v 2. rade v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a na M. ú. v R.
V rovnaký deň okresný súd žiadal aj Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR o oznámenie, či
sa odporca v 2. rade nachádza vo výkone väzby alebo trestu.
Dňa 4. februára 2011 M. ú. v R. oznámil okresnému súdu informácie o trvalom
pobyte odporcu v 2. rade a jeho manželky.
Dňa 1. júla 2011 právny zástupca sťažovateľa žiadal okresný súd o nariadenie
termínu pojednávania.
Dňa 22. júla 2011 právny zástupca sťažovateľa žiadal okresný súd, aby pod hrozbou
uloženia poriadkovej pokuty vyzval právnu zástupkyňu odporcu v 1. rade na zaslanie
dokladov, na ktorých predloženie ju okresný súd zaviazal na pojednávaní konanom
19. januára 2011.
Dňa 10. októbra 2011 a 22. februára 2012 právny zástupca sťažovateľa opätovne
žiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.
Dňa 27. apríla 2012 okresný súd vyzval manželku a dcéru odporcu v 2. rade, aby
v lehote 10 dní oznámili, na akej adrese sa zdržiava odporca v 2. rade, a či súhlasia s tým,
aby niektorá z nich bola ustanovená za opatrovníka odporcovi v 2. rade v súdnom konaní.
V zmysle odpovedí týchto osôb z 15. mája 2012 sa Mgr. J. P. zdržiava na adrese trvalého
pobytu a poštu si preberá riadne a včas. V rovnaký deň okresný súd oznámil právnemu
zástupcovi sťažovateľa, že „pre povahu sporu sa pobyt odporcu J. P. lustruje
v pokračovaní po zistení manželky a dcéry na jeho poslednej známej adrese“.
Dňa 28. mája 2013 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu, aby v lehote 7 dní
oznámila ďalšie údaje svedka, ktorého vypočutie navrhla listom z 20. januára 2011.
Dňa 19. júna 2013 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely ďalšieho dokazovania.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 dochádza k porušovaniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný
súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto
občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.
Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, výslovne
netvrdil ani zástupca okresného súdu, resp. zákonný sudca, ktorý sa vyjadril k danej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov
nečinný od 7. októbra 2009 do 19. januára 2011 (minimálne 1 rok, ak odpočítame lehotu
nariadenia pojednávania) a od 4. februára 2011 do 27. apríla 2012 (1 rok a dva mesiace).
Okresný súd teda viac ako dva roky vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého
súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných
článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Na „personálnu nestabilitu súdneho oddelenia“ a na skutočnosť, že „v závere roka 2007
zostatok dosiahol 505 vecí“, na ktoré v danej veci poukázal zákonný sudca, nebolo možné
prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.
I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné
personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne
konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak
sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje
predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie
všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére
vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu
spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne
kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd
opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto
právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu
vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na
prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €,
pretože má „za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú
nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže
ani po vyše 19 mesiacoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný v stave
právnej neistoty“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. septembra 2012, spísanie
sťažnosti z 26. septembra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 22. júla
2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €
a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena
v sume 130,16 € spolu s režijným paušálom 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 407,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH,
teda sumu 81,51 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle § 1 ods. 3 a § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov predstavujú celkovú sumu 489,06 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. októbra 2013