Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 215/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. M. B., P., zastúpeného advokátom Mgr. S. F.,

P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. M. B., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené

v a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. M. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,06 € (slovom

štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. S. F., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 zo 4. apríla 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva najmä, že:

«V právnej veci navrhovateľa Ing. M. B. (ďalej len „Sťažovateľ“) zast. Mgr. S. F.,

advokát AK P. c/a Ing. J. R. a spol., zast. JUDr. Z. H., advokátka AK Ž. o určenie

neplatnosti zmluvy, konanie vedené pod sp. zn.: na Okresnom súde v Žiline

(ďalej len „Porušovateľ“) sa Sťažovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení.

Vo vyššie cit. právnej veci sa naposledy konalo pojednávanie dňa 09. 01. 2011, ktoré

Porušovateľ odročil na neurčito s tým, že vylustruje pobyt odporcu v 2.) rade J. P. cez R.,

resp. cez mesto R.

Od uvedeného dátumu Porušovateľ nevytýčil v cit. veci pojednávanie, hoci mu v tom

nebránila žiadna procesná prekážka. Sťažovateľ sa na základe Žiadosti o vytýčenie termínu

pojednávania zo dňa 28. 06. 2011, 19. 07. 2011, 10. 10. 2011 a 22. 02. 2012 domáha, aby

Porušovateľ vytýčil v čo možno najkratšom čase pojednávanie, vo veci konal a prípadne aj

meritórne rozhodol, avšak Porušovateľ na predmetné žiadosti nereagoval. (...)

Sťažovateľ následne podal predsedovi Okresného súdu Žilina JUDr. J. M. Sťažnosť

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo dňa

27. 04. 2012, v ktorej sa domáhal ochrany svojho ústavného práva garantovaného v čl. 48

ods. 2 SR. Predseda súdu vo svojom Vyjadrení zo dňa 28. 05. 2012 konštatoval, že

sťažnosť je dôvodná, nakoľko procesná aktivita súdu sa v období od uskutočnenia

posledného pojednávania dňa 19. 01. 2011 až doposiaľ minimalizovala len na procesné

úkony k doplneniu spisovej dokumentácie, teda ju nemožno vyhodnotiť ako činnosť

smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase. Vo vyjadrení sa

ďalej uvádza, že predpoklad vytýčenia pojednávania je na mesiac jún, najneskôr však

september 2012. (...)

Sťažovateľovi do dnešného dňa nebolo zo strany Porušovateľa doručené predvolanie

na pojednávanie v predmetnej veci, hoci sa vo Vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní

zo dňa 28. 05. 2012 výslovne uvádza, že predpokladaný termín vytýčenia pojednávania je

najneskôr v mesiaci september 2012. K dnešnému dňu je zrejmé, že Porušovateľ už

nedodrží lehotu na vytýčenie termínu pojednávania, ktorá bola ním určená na zjednanie

nápravy, keďže by inak nedodržal procesný postup v zmysle a nasl.

Keďže Sťažovateľ vyčerpal všetky možné účinné prostriedky na zjednanie nápravy,

neostáva mu nič iné, len sa obrátiť vo veci ochrany jeho ústavného práva na Ústavný súd

SR. (...)

Z vyššie cit. skutkového a právneho stavu vyplýva, že súd neodôvodnene t. j. bez

existencie akejkoľvek zákonnej prekážky v predmetnej veci nevykonal najneskôr odo dňa

19. 01. 2011 žiaden úkon a v predmetnej veci ani nerozhodol, čím porušil základné právo

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)

S poukazom na vyššie zmienené kritéria rozhodovacej praxe Ústavného súdu mám za

to, že sú splnené podmienky pre to, aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie ústavného

práva Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany Okresného

súdu Žilina.

Vo Vyjadrení k sťažnosti na prieťahy v konaní zo dňa 28. 05. 2012 sa uvádza, že:

„špecifikom tohto sporu je tvrdené opakované postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom,

ktorý nemal právo na vykonanie tohto právneho úkonu bez toho, aby tieto úkony boli

registrované vo verejných registroch, ale s dopadom na odvodené práva záložného veriteľa

k nehnuteľnosti. Pri tomto špecifickom charaktere sporu je mimoriadne citlivé neúspešné

doručovanie jednému z účastníkov konania. Lustračné úkony súdu viedli k zisteniu blízkych

osôb neznámeho adresáta.“ Z uvedeného nevyplýva, že by predmetný spor bol mimoriadne

zložitý po právnej resp. skutkovej stránke, problematickou skutočnosťou je v podstate len

neúspešné doručovanie jednému z účastníkov konania. Predseda súdu zároveň konštatoval,

že sťažnosť je dôvodná, „nakoľko procesná aktivita súdu sa v období od uskutočnenia

posledného pojednávania dňa 19. 01. 2011 až doposiaľ minimalizovala len na procesné

úkony k doplneniu spisovej dokumentácie, teda ju nemožno vyhodnotiť ako činnosť

smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu veci v primeranom čase.“ S týmto tvrdením

predsedu súdu sa Sťažovateľ stotožňuje.

Ďalej mám za to, že samotný Sťažovateľ svojím správaním podstatne neprispel

k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, nakoľko bol v konaní aktívny, zúčastňoval

sa pojednávaní, podával procesné návrhy, zaujímal sa o stav konania a viackrát aj žiadal,

aby okresný súd vo veci konal.

Konanie vo vyššie cit. právnej veci prebieha už od 31. 07. 2008, teda vyše štyri roky,

pričom do dnešného dňa sa konalo v predmetnej veci len jedno meritórne pojednávanie a to

dňa 19. 01. 2011.

Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi

odporcom v 1) a 2) rade, ktorého výsledok priaznivo ovplyvní právne postavenie

Sťažovateľa ako záložného veriteľa k nehnuteľnosti, kde hodnota pohľadávok

zabezpečených záložným právom činí 221.623,95 Eur (6.676.643,10 Sk). Nakoľko je v hre

nemalá majetková hodnota, je žiaduce, aby Porušovateľ konal primerane rýchlo, bez

zbytočných prieťahov, využívajúc pritom inštitúty a právne nástroje, ktoré mu predmetné

konanie umožňujú prejednať aj napriek problému s neúspešným doručovaním zásielok

jednému z odporcov. Promptný postup okresného súdu je žiaduci o to viac, že po začatí

konania došlo na základe vkladu č. V 1192/12 z 05. 03. 2012 k zmenám v katastri

nehnuteľností na LV č. 7651 v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy

o zriadení záložného práva k nehnuteľností č. 84662/2012/1) S. a. s., čím sa značne oslabilo

právne postavenie Sťažovateľa. (...)

Mám za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú

nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže

ani po vyše 19 mesiacoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný v stave

právnej neistoty. Postupom súdu takto dochádza k výraznému oslabeniu výchovnej funkcie

súdneho konania v zmysle

Primerané finančné zadosťučinenie preto navrhujem vo výške 3,500,- Eur(...)

Uplatňujem si náhradu trov právneho zastupovania vo výške 323,49 Eur(...)»

1.2 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ napokon navrhol, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v (...), ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.500,- Eur, ktoré

je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Žilina je povinný zaplatiť Ing. M. B. trovy právneho zastúpenia na

účet jeho právneho zástupcu Mgr. S. F.(...) v sume 323,49 Eur do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený JUDr. D. B., listom sp. zn. z 31. mája

2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

z 22. júla 2013.

2.1 JUDr. D. B., poverený plnením úloh predsedu okresného súdu, predložil

vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý v danej veci uviedol tieto relevantné skutočnosti:

„Vo veci ústavnej sťažnosti Ing. M. B.(...) Vám predkladáme vyjadrenie zákonného

sudcu.

Zároveň Vám oznamujeme, že Okresný súd Žilina netrvá na ústnom prejednaní

sťažnosti. (...)“

«Vec som prevzal po sudkyni odchádzajúcej na súd vyššieho stupňa,

prejednal som ju na pojednávaní dňa 19. 1. 2011 a ďalej vykonával lustračné úkony

zamerané na zistenie pobytu účastníka konania. Tunajší spor nie je vecou pracovnou,

o výživné ani ochrany osobnosti.

Špecifikom tohto sporu je tvrdené opakované postúpené pohľadávky odporcom v r. 2/

ako postupcom - pôvodným veriteľom, najprv spoločnosti F., ktorá pohľadávky postúpila

navrhovateľovi (podľa vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní „mne cez obchodnú

spoločnosť“), potom odporcom v r. 2/ samotnému navrhovateľovi, následne došlo k

spísaniu dvojstranného právneho úkonu smerujúceho k zrušeniu konkrétnej zmluvy

o postúpení pohľadávky odporcom v r. 2/ priamo navrhovateľovi a napokon došlo

k postúpeniu pohľadávky odporcom v r. 2/ odporcovi v r. 1/ právnym úkonom, ktorého

neplatnosť navrhovateľ napokon žaluje. Pri takto špecificky vykonávaných právnych

úkonoch je mimoriadne citlivé neúspešné doručovanie odporcovi v r. 2/ najmä vzhľadom

na otázku vôle účastníkov pri uzatvorení dvojstranného právneho úkonu smerujúceho

k zrušeniu konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávky (keď samotný navrhovateľ

každopádne bol veriteľom z prevádzaných pohľadávok), všetko s dopadom na právne

postavenie navrhovateľa alebo odporcu v r. 1/ ako subjektov, ktorých postavenie

postupníkov sa vzhľadom na právny predpoklad odporcu v r. 2/ disponovať predmetnými

pohľadávkami vzájomne vylučuje. Tunajší súd preto vylustroval pobyt odporcu v r. 2/, ktorý

si zásielky nepreberal. Napokon súd vytýčil pojednávanie na 19. 6. 2013.

Je namieste skonštatovať, že vec je objektívne vybavovaná po dlhšiu dobu, než ako by

mohla byť vybavovaná pri možnosti výhradnej pozornosti súdu, preto v ďalších

súvislostiach skonštatovať na tento stav tiež poukazujem.

Súdne oddelenie som prevzal po predchádzajúcej sudkyni odchádzajúcej na KS ZA

JUDr. J. U., s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu nerozhodnutých vecí, lebo

tieto v minulosti neboli skončené z rôznych dôvodov, spravidla spojených so skutkovou

zložitosťou veci. V závere roka 2007 zostatok dosiahol 505 vecí. Prakticky povedané, pri

fyzickej možnosti súdneho oddelenia vybaviť pravidelný ročný nápad v priemere 250

civilných (priemerne zložitých) vecí ročne, zostatok nerozhodnutých (spravidla zložitejších)

vecí ďalších 1,5 až 2 krát presahuje jeho ročný násobok. Postupne som dosiahol zníženie

uvedeného zostatku z počtu 505 až na 325 vecí v júni 2012. Dosiahol som to napriek tomu,

že v r. 2009 došlo k odchodu ďalších dvoch sudkýň JUDr. M. a JUDr. Š. na Krajský súd

Žilina a ich veci boli prerozdelené do väčšiny súdnych oddelení včítane môjho, opätovne

s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu zostatkov vecí. V septembri 2012 bol

opätovne mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti P., a. s.,

s prerozdelení v počte 83 na jednotlivého civilného sudcu a tento ukazovateľ deformuje

údaje o postupnom znižovaní zostatkov. Zníženie týchto zostatkov som dosiahol bez toho,

aby naopak moje veci boli prerozdelené iným sudcom alebo aby mi bol niekedy čo i len

obmedzený nápad nových vecí. Nevyužívam prácu na doma a v rokoch som 2011 aj 2012

som definitívne nechal prepadnúť časť nárokovateľnej dovolenky. Tunajšie súdne oddelenie

navyše trpelo personálnou nestabilitou, včítane neprítomnej vyššej súdnej úradníčky od

marca do októbra 2011, naopak približne od začiatku roka 2013 moja vyššia súdna

úradníčka zastupovala inú, čo malo tiež nepriaznivý dopad na možnosť ukladania

niektorých úkonov. V roku 2013 mám nápad nových civilných vecí priemerne nad 35 vecí

mesačne, čo aj do budúcna vylučuje možnosť vybavovania takého množstva vecí bez vzniku

prieťahov.»

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdu

zaujal toto stanovisko:

«(...) Zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoprel samotnú skutočnosť, že

predmetná vec je vybavovaná objektívne po dlhšiu dobu. Zákonný sudca poukázal na to, že

po predchádzajúcej sudkyni prevzal súdne oddelenie vyznačujúce sa zhoršenou skladbou

tzv. nerozhodnutých vecí spravidla spojených so skutkovou zložitosťou, ako aj na

mimoriadne zvýšený nápad vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti P., a. s., a na

personálnu nestabilitu súdneho oddelenia spôsobenú dlhodobou neprítomnosťou vyššej

súdnej úradníčky.

Obrana porušovateľa teda smeruje k tomu, že predmetné prieťahy boli spôsobené

v podstate najmä nedostatočným personálnym obsadením súdu, v dôsledku čoho bol

zákonný sudca neprimerane zaťažený jednak nápadom nových vecí, ako aj reštančných vecí

po predchádzajúcej sudkyni.

V tejto súvislosti by som chcel poukázať na Nález ÚS SR z 20. 1. 1998,

kde Ústavný súd SR vyjadril právny názor, že: „Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje

zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nesprávnou organizáciou práce alebo inými

nedostatkami vo svojej činnosti spôsobuje predlžovanie konania.“, ako aj na právny názor

prezentovaný v Náleze ÚS SR z 31. 08. 2001: „Zlá organizácia práce

v oddeleniach súdu je v príčinnej súvislosti s porušením Slovenskej

republiky.“

Mám za to, že v danom prípade bolo možné (aj napriek zvýšenému nápadu vecí

zákonnému sudcovi) predísť prieťahom v konaní lepšou organizáciou práce na danom

súdnom oddelení (napr. rovnomernejším prerozdelením pridelených prípadov a pod.), resp.

pribratím potrebných pracovných síl na zvládnutie agendy.

Napriek tomu, že sťažovateľ sa viackrát domáhal vytýčenia pojednávania, odo dňa

19. 01. 2011 sa ďalšie meritórne pojednávanie uskutočnilo až dňa 19. 06. 2013, teda

s odstupom 29 mesiacov. Činnosť súdu sa medzitým obmedzila len na procesné úkony

smerujúce k doplneniu spisovej dokumentácie a teda ju nemožno (podľa Vyjadrenia

predsedu Okresného súdu Žilina k sťažnosti zo dňa 28. 05. 2012 – správne má byť

28. 05. 2013, pozn.) vyhodnotiť ako činnosť smerujúcu efektívne k meritórnemu rozhodnutiu

veci v primeranom čase.

V tejto súvislosti chcem opätovne zdôrazniť, že odďaľovaním meritórneho

rozhodnutia v predmetnej veci narastá u navrhovateľa stav právnej neistoty, ktorého právne

postavenie sa v priebehu sporu navyše zhoršilo tým, že po začatí konania došlo na základe

vkladu č. V 1192/12 z 05. 03. 2012 k zmenám v katastri nehnuteľností na LV č. 7651 v osobe

záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy o zriadení záložného práva

k nehnuteľnosti č. 84662/2012/1 S. a. s.(...)

Zároveň Vám týmto oznamujem, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo

verejné pojednávanie(...)

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd SR v plnom rozsahu

vyhovel sťažnosti sťažovateľa a priznal mu aj náhradu trov právneho zastupovania vo výške

489,05 Eur na účet Mgr. S. F.(...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 31. júla 2008 sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde určenia neplatnosti

zmluvy o postúpení a nariadenia predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením č. k. -13 z 28. augusta 2008 zamietol návrh

sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu

podal sťažovateľ 1. októbra 2008 odvolanie.

Dňa 23. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa, aby zaplatil súdny poplatok za

odvolanie proti uzneseniu č. k. -13. Súdny poplatok bol zaplatený 12. novembra

2008.

Dňa 23. októbra 2008 okresný súd zaslal odporcovi v 1. rade odvolanie sťažovateľa

s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 5 dní, ak to považuje za potrebné. V rovnaký deň

okresný súd zaslal odporcovi v 2. rade uznesenie č. k. -13 z 28. augusta 2008

spolu s návrhom na začatie konania z 31. júla 2008 aj s poučením.

Dňa 3. decembra 2008 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len

„odvolací súd“ alebo „súd druhého stupňa“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Vec bola

na odvolacom súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 3. decembra 2008 odporca v 1. rade doručil okresnému súdu vyjadrenie

k odvolaniu sťažovateľa, ktoré bolo okresným súdom 5. decembra 2008 predložené

odvolaciemu súdu na založenie do spisu vedeného pod sp. zn. .

Odvolací súd uznesením č. k. z 22. januára 2009 potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -13. Uznesenie súdu druhého stupňa nadobudlo

právoplatnosť 25. februára 2009 a vykonateľnosť 5. marca 2009.

Dňa 5. februára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 24. marca 2009 okresný súd požiadal Správu katastra Ž. o zaslanie spisov

č. V 5352/04 a č. Z 1463/07. V rovnaký deň súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa

o zaslanie originálu alebo overenej kópie listinných dôkazov v lehote 15 dní a zaslal

odporcovi v 1. rade poučenie odporcu.

Dňa 4. apríla 2009 Správa katastra Ž. doručila okresnému súdu požadovaný spisový

materiál.

Dňa 4. mája 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa predložila okresnému súdu

notársky overenú kópiu zmlúv ako listinných dôkazov v konaní.

Dňa 7. mája 2009 okresný súd zaslal sťažovateľovi predvolanie na pojednávanie

nariadené na 9. jún 2009 a zároveň ho vyzval, aby zaplatil súdny poplatok v lehote 10 dní.

Súdny poplatok bol zaplatený 3. júna 2009.

Dňa 28. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu v 1. rade

k návrhu na začatie konania.

Dňa 9. júna 2009 právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala okresný súd

o ospravedlnenie jej neúčasti na nariadenom pojednávaní a zároveň žiadala o doručenie

písomného vyjadrenia žalovaných k podanému návrhu na začatie konania.

Dňa 9. júna 2009 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely preverenia stavu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn.

s tým, že okresný súd si vyžiada správu o stave tohto konania. Ďalej bude

vyžiadaný spis z okresného súdu sp. zn. . Okresný súd uložil právnej

zástupkyni odporcu v 1. rade, aby obratom doručila spisovú značku exekučného konania

vedeného na okresnom súde, ktoré je vedené na Exekútorskom úrade JUDr. J. K. pod sp. zn.

Ex 1109/2006. Túto povinnosť si právna zástupkyňa odporcu v 1. rade splnila 10. júna

2009.

Dňa 11. júna 2009 okresný súd poučil právnu zástupkyňu sťažovateľa, že v zmysle

dôvodom na odročenie pojednávania je žiadosť

o odročenie termínu pojednávania z vážnych dôvodov, pričom vážny dôvod uvedený

v tomto zákonnom ustanovení treba preukázať. Z tohto dôvodu nebude okresný súd na

neadekvátne návrhy na odročovanie pojednávaní v budúcnosti prihliadať. V rovnaký deň

okresný súd požiadal Okresný súd Poprad, aby v lehote 10 dní predložil návrh na začatie

konania vo veci sp. zn. spolu s prezentačnou pečiatkou tohto návrhu, a zároveň

požiadal tento súd o podanie správy o aktuálnom stave označeného konania.

Dňa 6. júla 2009 Okresný súd Poprad doručil okresnému súdu žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu spolu s uznesením č. k. -17 z 26. novembra 2008,

ktorým tento zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 20. augusta 2009 bolo na pokyn sudkyne požiadané o pripojenie spisu sp. zn.

k spisu sp. zn. . Dňa 25. augusta 2009 bola táto žiadosť opätovne

zaslaná príslušnej pracovníčke okresného súdu.

Dňa 21. septembra 2009 dala sudkyňa pokyn na vyžiadanie rozsudku sp. zn.

a sp. zn. s rozhodnutiami odvolacieho súdu a vyznačenou

právoplatnosťou týchto rozsudkov. Podľa úradného záznamu z 23. septembra 2009 spis

sp. zn. nebolo možné pripojiť z dôvodu, že je pripojený pri spise sp. zn.

, ktorý sa nachádza na odvolacom súde z dôvodu odvolania.

Dňa 23. septembra 2009 okresný súd požiadal Okresný súd Ružomberok o zaslanie

rozsudku sp. zn. spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu a vyznačenou

právoplatnosťou. V rovnaký deň súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľa, aby v lehote

30 dní zaslala okresnému súdu výpis z registra alebo inej evidencie, do ktorej je zahraničná

osoba F. I. zapísaná.

Dňa 6. októbra 2009 Okresný súd Ružomberok zaslal okresnému súdu požadované

doklady.

Dňa 7. októbra 2009 bol spis sp. zn. pridelený oddeleniu

občianskoprávne veci na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. D. C.

Dňa 19. januára 2011 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito na účely vylustrovania pobytu odporcu v 2. rade.

Dňa 20. januára 2011 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade predložila okresnému

súdu ďalšie listinné dôkazy a navrhla vypočutie svedka Ing. V. C.

Dňa 24. januára 2011 okresný súd žiadal podanie správy o trvalom a prechodnom

pobyte odporcu v 2. rade v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a na M. ú. v R.

V rovnaký deň okresný súd žiadal aj Ústrednú evidenciu väzňov ZVJS SR o oznámenie, či

sa odporca v 2. rade nachádza vo výkone väzby alebo trestu.

Dňa 4. februára 2011 M. ú. v R. oznámil okresnému súdu informácie o trvalom

pobyte odporcu v 2. rade a jeho manželky.

Dňa 1. júla 2011 právny zástupca sťažovateľa žiadal okresný súd o nariadenie

termínu pojednávania.

Dňa 22. júla 2011 právny zástupca sťažovateľa žiadal okresný súd, aby pod hrozbou

uloženia poriadkovej pokuty vyzval právnu zástupkyňu odporcu v 1. rade na zaslanie

dokladov, na ktorých predloženie ju okresný súd zaviazal na pojednávaní konanom

19. januára 2011.

Dňa 10. októbra 2011 a 22. februára 2012 právny zástupca sťažovateľa opätovne

žiadal okresný súd o nariadenie termínu pojednávania.

Dňa 27. apríla 2012 okresný súd vyzval manželku a dcéru odporcu v 2. rade, aby

v lehote 10 dní oznámili, na akej adrese sa zdržiava odporca v 2. rade, a či súhlasia s tým,

aby niektorá z nich bola ustanovená za opatrovníka odporcovi v 2. rade v súdnom konaní.

V zmysle odpovedí týchto osôb z 15. mája 2012 sa Mgr. J. P. zdržiava na adrese trvalého

pobytu a poštu si preberá riadne a včas. V rovnaký deň okresný súd oznámil právnemu

zástupcovi sťažovateľa, že „pre povahu sporu sa pobyt odporcu J. P. lustruje

v pokračovaní po zistení manželky a dcéry na jeho poslednej známej adrese“.

Dňa 28. mája 2013 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu, aby v lehote 7 dní

oznámila ďalšie údaje svedka, ktorého vypočutie navrhla listom z 20. januára 2011.

Dňa 19. júna 2013 sa na okresnom súde konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka tohto

občianskoprávneho konania podľa názoru ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci.

Napokon, skutočnosť, že by napadnutá vec bola fakticky alebo právne zložitá, výslovne

netvrdil ani zástupca okresného súdu, resp. zákonný sudca, ktorý sa vyjadril k danej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov

nečinný od 7. októbra 2009 do 19. januára 2011 (minimálne 1 rok, ak odpočítame lehotu

nariadenia pojednávania) a od 4. februára 2011 do 27. apríla 2012 (1 rok a dva mesiace).

Okresný súd teda viac ako dva roky vo veci nevykonal žiadne úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako žalobca počas napadnutého

súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných

článkoch a dohovoru (pozri napr. ). K prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Na „personálnu nestabilitu súdneho oddelenia“ a na skutočnosť, že „v závere roka 2007

zostatok dosiahol 505 vecí“, na ktoré v danej veci poukázal zákonný sudca, nebolo možné

prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr.

a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné

personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne

konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak

sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne

kapacity príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd

opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto

právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu

vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno

prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 500 €,

pretože má „za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú

nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže

ani po vyše 19 mesiacoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný v stave

právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za primerané vo výške 2 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 20. septembra 2012, spísanie

sťažnosti z 26. septembra 2012 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 22. júla

2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 €

a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 prislúcha odmena

v sume 130,16 € spolu s režijným paušálom 7,81 €, preto trovy právneho zastúpenia

sťažovateľa predstavujú celkovú sumu 407,55 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH,

teda sumu 81,51 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa v zmysle § 1 ods. 3 a § 11

ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov predstavujú celkovú sumu 489,06 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2013