Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 5/2015
PDF · 499.05 KB
No categories available
II. ÚS 5/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Feketem, Advokátska
kancelária, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 156/2008 v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II. ÚS 215/2013 24 z 15. októbra 2013 a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/2008 v období po
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 215/2013 24 z 15. októbra
2013 p o r u š i l základné právo , na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. , p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia
v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný
súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Stanislava Feketeho,
Advokátska kancelária, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 5/2015 7 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/2008
v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 215/2013 24 z 15. októbra 2013.
1.1 Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:
«(...) V právnej veci navrhovateľa , (ďalej len „Sťažovateľ“)
zast. Mgr. Stanislav Fekete, advokát AK Poprad c/a a spol., zast.
2
JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka AK Žilina o určenie neplatnosti zmluvy, konanie
vedené pod sp. zn.: 16C/156/2008 na Okresnom súde v Žiline (ďalej len „Porušovateľ“) sa
Sťažovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení.
Vo vyššie cit. právnej veci sa naposledy konalo pojednávanie dňa 19.06.2013, ktoré
Porušovateľ odročil na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.
Od uvedeného dátumu Porušovateľ nevytýčil v cit. veci pojednávanie, hoci mu v tom
nebránila žiadna procesná prekážka.
Sťažovateľ následne podal predsedovi Okresného súdu Žilina JUDr. Danielovi
Bérešovi Sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zo dňa 23.05.2014, v ktorej sa domáhal ochrany svojho ústavného práva garantovaného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Na predmetnú sťažnosť však Sťažovateľ nedostal v zákonnej lehote
30 dní žiadnu odpoveď. (...)
Keďže Sťažovateľ vyčerpal všetky možné účinné prostriedky na zjednanie nápravy,
neostáva mu nič iné, len sa opätovne obrátiť vo veci ochrany jeho ústavného práva na
Ústavný súd SR. V tejto súvislosti chcem uviesť, že napriek skutočnosti, že Ústavný súd SR
vo svojom Náleze zo dňa II. ÚS 215/2013 24 zo dňa 15.10.2013 konštatoval porušenie
základného práva v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a prikázal Porušovateľovi, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov, opätovne dochádza zo strany Porušovateľa k vzniku
prieťahov v súdnom konaní. (...)
Z vyššie cit. skutkového a právneho stavu vyplýva, že súd neodôvodnene t. j. bez
existencie akejkoľvek zákonnej prekážky v predmetnej veci nevykonal najneskôr odo dňa
19.06.2013 žiaden úkon a v predmetnej veci ani nerozhodol, čím porušil základné právo
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)
S poukazom na(...) kritériá rozhodovacej praxe Ústavného súdu mám za to, že sú
splnené podmienky pre to, aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie ústavného práva
Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu
Žilina.
Ďalej mám za to, že samotný Sťažovateľ svojím správaním podstatne neprispel
k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, nakoľko bol v konaní aktívny, zúčastňoval
sa pojednávaní, podával procesné návrhy, zaujímal sa o stav konania a viackrát aj žiadal,
aby okresný súd vo veci konal.
Konanie vo vyššie cit. právnej veci prebieha už od 31.07.2008, teda takmer šesť
rokov, pričom do dnešného dňa sa konali v predmetnej veci len tri pojednávania (dňa
09.06.2009, 19.01.2011 a 19.06.2013).
Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
odporcom v 1/ a 2/ rade, ktorého výsledok priaznivo ovplyvní právne postavenie
Sťažovateľa ako záložného veriteľa k nehnuteľnosti, kde hodnota pohľadávok zabezpečených
záložným právom činí 221.623,95 Eur (6.676.643,10 Sk). Nakoľko je v hre nemalá
majetková hodnota, je žiaduce, aby Porušovateľ konal primerane rýchlo, bez zbytočných
prieťahov, využívajúc pritom inštitúty a právne nástroje, ktoré mu predmetné konanie
umožňujú prejednať aj napriek problému s neúspešným doručovaním zásielok jednému z
odporcov. Promptný postup okresného súdu je žiaduci o to viac, že po začatí konania došlo
na základe vkladu č. V1192/12 z 05.03.2012 k zmenám v katastri nehnuteľností na
v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 84662/2012/1 Slovenská záručná a rozvojová banka a.s., so
sídlom: Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, čím sa značne oslabilo právne postavenie
Sťažovateľa. (...)
Mám za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú
nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže
ani po necelých šiestich rokoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný
v stave právnej neistoty. Postupom súdu takto dochádza k výraznému oslabeniu výchovnej
funkcie súdneho konania v zmysle § 1 O. s. p.
Primerané finančné zadosťučinenie navrhujem vo výške 12.000, Eur (slovom:
dvanásťtisíc eur). Výšku finančného zadosťučinenia si uplatňujem v šesťnásobnej výške, ako
bola priznaná Ústavným súdom SR v Náleze II. ÚS 215/2013 24 zo dňa 15.10.2013, a to
z dôvodu, že ide v tej istej právnej veci zo strany Porušovateľa o opakované porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, hoci mu Ústavný súd SR vo svojom Náleze už
4
raz prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Poukazujem na skutočnosť, že
v dôsledku súdnych prieťahov spôsobených Porušovateľom, kedy ani po necelých 6 rokoch
nebolo vo veci rozhodnuté ani v prvostupňovom konaní, je vymožiteľnosť nároku žalobcu
podstatne oslabená, ak nie už úplne znemožnená. (...)
S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Ústavný súd SR takto rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na
prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod
sp. zn. 16C/156/2008 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/156/2008 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 12.000, Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti
tohto nálezu.
4. Okresný súd v Žilina je povinný zaplatiť trovy
právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava Feketeho, advokáta,
Nám. sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad v sume 340,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto
nálezu.»
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1 SprS 51/2015 z 23. marca 2015
(ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu v napadnutom konaní) a právny
zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 31. marca 2015.
2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol najmä, že:
„(...) Konanie 16C/156/2008 považujem za skutkovo aj právne zložité. Návrhom
zo dňa 01.07.2008 sa domáhal žalobca voči žalovaným určenia neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade zabezpečenej
záložným právom, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. .
Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.09.2005,
medzi postupcom spoločnosťou FERROWA INC.,Via Espaňa 122, Bank of Boston building
14 TH FL., City of Panama, Panama a žalobcom ako postupníkom, žalobca nadobudol
pohľadávky 1/ vo výške 1.850.000, Sk voči dlžníkovi Cogen Slovakia a.s.,(...) Žilina, 2/
vo výške 3.100.000, Sk voči dlžníkovi Boris s.r.o.(...) Žilina, 3/ vo výške 280.000, Sk voči
dlžníkovi , 4/ vo výške 859.065,80 Sk voči dlžníkovi
5/ vo výške 587.577,30 Sk voči dlžníkovi
ktoré boli zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti
vo vlastníctve obchodnej spoločnosti 3E s.r.o.,(...) Žilina, ktorá poskytla toto zabezpečenie
ako pristupujúci dlžník. (...)
Celková dĺžka konania je pomerne dlhá, avšak podľa názoru súdu zodpovedá
skutkovej a procesnej náročnosti konania. Určité obdobia nečinnosti boli 2012 a začiatkom
roka 2013.
V roku 2014 však súd konal plynulo a bez zbytočných prieťahov, pričom dňa
21. januára 2015 vyhlásil rozsudok, ktorý bol expedovaný účastníkom.
Vyhlásením a doručením rozsudku odpadla neistota účastníkov, ako aj predmet
sťažnosti. Celkovú dobu konania považujem za primeranú celkovej náročnosti konania.
Určité dlhšie obdobia pre rozhodnutie alebo vykonanie úkonu vo veci samej smerujúceho
k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci boli spôsobené tým, že súd sa musel
procesne vysporiadať s dokazovaním, predvolávaním svedkov a účastníkov, preverovať
správnosť doručenia zásielok poštovým úradom, teda či zásielky boli vydané adresátovi
alebo nie (pri rozsiahlej judikatúre NS SR vo veciach doručovania, ktorá skoro znemožňuje
aplikovať zákonné domnienky pri doručovaní podľa O.s.p.), o odročení pojednávaní, teda
nejedná sa o nadbytočné úkony či nesústredenú činnosť súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky svojim Nálezom rozhodol tak, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/156/2008 porušené nebolo, prípadne
nálezom sťažnosti nevyhovel.
6
Pokiaľ by sa Ústavný súd Slovenskej republiky nestotožnil s vyjadrením alebo by
zistil porušenia základných práv sťažovateľa postupom súdu, navrhujem, aby pri
rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia bral zreteľ na celkovú činnosť súdu,
podiel samotného sťažovateľa na celkovej dĺžke konania a procesnú zložitosť konania.
Zároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd
Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení upustil od
ústneho prejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať
ďalšie objasnenie.“
2.2 Zákonný sudca Mgr. Dušan Chamula popísal chronológiu úkonov vykonaných
súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„Spor 16C 156/2008 som prevzal po sudkyni odchádzajúcej na súd vyššieho stupňa,
tento stav príznačne zhoršil tzv. skladbu prevzatých vecí, ktoré neboli z rôznych prejednal
som ju na pojednávaniach dňa 19.1.2011, 19.6.2013, 24.9.2014, 19.1.2014, 10.12.2014
a 21.1.2015.
Vo veci som napokon na prvom stupni rozhodol rozsudkom zo dňa 21.1.2015.
Tunajší spor nie je vecou pracovnou, o výživné ani ochrany osobnosti. Predmetom
konania bola neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi odporcom v r. 2/
a odporcom v r. 1/, keď od odporcu v r. 2/ ako postupcu odvodzovali svoje právne
postavenie veriteľa pohľadávok jednak navrhovateľ (ktorý argumentoval zmluvou
o postúpení pohľadávok skoršou v čase) a jednak odporca v r. 1/.
Osobitne navrhovateľovi mali byť pohľadávky postúpené nepriamo cez spoločnosť
Ferrowa Inc., ktorá je spoločnosťou zapísanou v štáte Panama.
Ďalej osobitne samotný navrhovateľ bol podpísaným spolupôvodcom právneho
úkonu podpísaného spoločne s odporcom v r. 2/, na základe ktorého, v závislosti od jeho
skutkovej interpretácie, odporca v r. 2/ mohol byť opätovne legitimovaný v obnovenom
právnom postavení veriteľa pohľadávok na uzatvorenie ďalšieho právneho úkonu zmluvy
o postúpení pohľadávok s odporom v r. 1/.
Pri takto špecificky vykonávaných zmluvných právnych úkonoch bolo v staršom
priebehu konania (do 6/2013, resp. u svedka do 9/2014) procesne mimoriadne citlivé
neúspešné doručovanie odporcovi v r. 2/ a svedkovi konajúcemu za
Ferrowa Inc. so sídlom v štáte Panama, vzhľadom na prieskum vôle účastníkov pri
uzatvorení právnych úkonov. Fikcie doručenia je síce možné uplatniť vo vzťahu k základným
procesným podmienkam súdneho pojednávania, ale príznačne nie vo vzťahu k špecifickým
potrebám dokazovania. Pritom zákonom predpokladané poriadkové právomoci zamerané
na zabezpečenie účasti účastníka pred súdom by buď neboli úkonmi vo veci samej (pokuty)
alebo by boli zjavne neúčinné (predvedenie pri adrese v inej časti SR v spojení s potrebou
potenciálne konfrontačného prejednania za účasti sporových strán a pri spochybnenom
mieste, kde sa adresát zdržiaval). Aj lustračné činnosti súdu boli sťažené pôvodne
negatívnymi faktickými výsledkami doručovania odporcovi v r. 2/
a svedkovi.
Je namieste skonštatovať, že vec bola objektívne vybavovaná po dlhšiu dobu, než ako
by mohla byť vybavovaná pri možnosti výhradnej pozornosti súdu. Lenže ak vo veci vznikali
prieťahy, tak pre okolnosti, na ktoré tiež ďalej poukazujem.
Súdne oddelenie som prevzal po predchádzajúcej sudkyni odchádzajúcej na KS ZA
JUDr. Jane Urbanovej, s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu nerozhodnutých
vecí, teda ich zvýšenú priemernú náročnosť oproti tzv. novým veciam, lebo tieto v minulosti
neboli skončené z rôznych dôvodov, spravidla spojených so skutkovou zložitosťou veci.
Pre sústavný nový nápad a mimoriadne zložitú skladbu vecí tento zostatok narástol
a v závere roka 2007 dosiahol 505 vecí. Prakticky povedané, pri fyzickej možnosti súdneho
oddelenia vybaviť pravidelný ročný nápad v priemere 250 civilných (priemerne zložitých)
vecí ročne, zostatok nerozhodnutých (spravidla zložitejších) vecí ďalších 1,5 až 2 krát
presahuje jeho ročný násobok. Postupne som dosiahol zníženie uvedeného zostatku z počtu
505 až na 325 vecí v júni 2012. Dosiahol som to napriek tomu, že v r. 2009 došlo k odchodu
ďalších dvoch sudkýň JUDr. Martinčekovej a JUDr. Šobichovej na Krajský súd Žilina a ich
veci boli prerozdelené do väčšiny súdnych oddelení včítane môjho, opätovne s príznačným
dopadom na zhoršenú tzv. skladbu zostatkov vecí. V septembri 2012 bol opätovne
mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti Pohotovosť, a.s.,
s prerozdelení v počte 83 na jednotlivého civilného sudcu a tento ukazovateľ deformuje
údaje o postupnom znižovaní zostatkov. Zníženie týchto zostatkov som dosiahol bez toho,
8
aby naopak moje veci boli prerozdelené iným sudcom alebo aby mi bol niekedy čo i len
obmedzený nápad nových vecí. Nevyužívam prácu na doma a v rokoch som 2011, 2012 aj
2013 som definitívne nechal prepadnúť časť nárokovateľnej dovolenky. V roku 2014 som
mal nápad nových vecí v hlavnej (!) civilnej agende cca 35 vecí mesačne (411 vecí C a 10
vecí Cpr), toho času príznačne bez započítania vecí rozkaznej agendy, prakticky
vybavovanej zamestnancami súdu, čo aj do budúcna vylučuje možnosť vybavovania takého
množstva vecí bez vzniku prieťahov.“
2.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedu
okresného súdu a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujal toto stanovisko:
«(...) K vyjadreniu Okresného súdu Žilina uvádzam nasledovné:
Zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoprel samotnú skutočnosť, že predmetná vec
je vybavovaná objektívne po dlhšiu dobu. Zákonný sudca poukázal na to, že po
predchádzajúcej sudkyni prevzal súdne oddelenie vyznačujúce sa zhoršenou skladbou tzv.
nerozhodnutých vecí spravidla spojených so skutkovou zložitosťou, ďalej na mimoriadne
zvýšený nápad vecí (v závere roka 2007 stav dosiahol až 505 vecí), ako aj na odchod
ďalších dvoch sudkýň (v roku 2009), v dôsledku čoho došlo k prerozdeleniu vecí aj do
súdneho oddelenia zákonného sudcu, majúce za následok zvýšený nápad vecí. Zákonný
sudca poukázal taktiež na zvýšený nápad vecí v súvislosti so žalobou spoločností
Pohotovosť, a.s. v počte 83 vecí pripadajúcich na jedného sudcu. V závere poukázal na
svoje enormné pracovné zaťaženie, v dôsledku ktorého si nemohol ani riadne vyčerpať
dovolenku za roky 2011 až 2013, pričom uviedol, že ani do budúcna nemôže vylúčiť vznik
prieťahov v konaní vzhľadom na množstvo agendy.
Obrana porušovateľa teda smeruje k tomu, že predmetné prieťahy boli spôsobené
v podstate najmä nedostatočným personálnym obsadením súdu, v dôsledku čoho bol
zákonný sudca neprimerane zaťažený jednak nápadom nových vecí, ako aj reštančných vecí
po predchádzajúcich sudcoch.
V tejto súvislosti by som chcel poukázať na Nález ÚS SR I. ÚS 55/97 z 20.1.1998, kde
Ústavný súd SR vyjadril právny názor, že: „Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje
zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nesprávnou organizáciou práce alebo inými
nedostatkami vo svojej činnosti spôsobuje predlžovanie konania.“, ako aj na právny názor
prezentovaný v Náleze ÚS SR III. ÚS 33/01 z 31.08.2001: „Zlá organizácia práce
v oddeleniach súdu je v príčinnej súvislosti s porušením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.“
Mám za to, že v danom prípade bolo možné (aj napriek zvýšenému nápadu vecí
zákonnému sudcovi) predísť prieťahom v konaní lepšou organizáciou práce na danom
súdnom oddelení (napr. rovnomernejším prerozdelením pridelených prípadov a pod.), resp.
pribratím potrebných pracovných síl na zvládnutie agendy.
Zo zoznamu procesných úkonov doložených zákonným sudcom jednoznačne vyplýva,
že v období od 04.07.2013 do 24.09.2014 (teda po dobu 15 mesiacov) nebol zo strany súdu
vykonaný žiaden procesný úkon, čo potvrdzuje tvrdenie sťažovateľa o vzniknutých
prieťahoch v konaní.
Je takisto nesporné, že predmetné prieťahy v konaní neboli spôsobené
navrhovateľom, ale nečinnosťou súdu v uvedenom období. Navrhovateľ sa naopak domáhal
u predsedu súdu svojou sťažnosťou zo dňa 23.05.2014 ochrany svojho ústavného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak bezvýsledne. (...)
Zároveň Vám týmto oznamujem, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo
verejné pojednávanie. (...)
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd SR v plnom rozsahu
vyhovel sťažnosti sťažovateľa a priznal mu aj náhradu trov právneho zastupovania vo výške
518,73 Eur na účet Mgr. Stanislava Feketeho, advokáta(...)»
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
10
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 156/2008 najmä v období po
rozhodnutí ústavného súdu č. k. II. ÚS 215/2013 24 z 15. októbra 2013:
Dňa 31. júla 2008 sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde určenia neplatnosti
zmluvy o postúpení a nariadenia predbežného opatrenia.
Dňa 15. októbra 2013 ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 215/2013 24 takto rozhodol:
„1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 156/08 porušil základné
právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 156/08 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
3. , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €
(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. , priznáva náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 489,06 € (slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú je Okresný súd
Žilina povinný vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Stanislava Feketeho, Advokátska
kancelária, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.“
Dňa 19. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 2. júla 2013 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu adresu svedka (podľa
pokynu súdu z ostatného pojednávania).
Dňa 4. júla 2013 právny zástupca odporcu 2 predložil okresnému súdu listinné
dôkazy.
Dňa 24. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na 19. november 2014, pretože
sa nedostavili účastníci konania, ktorým doručenie predvolania nebolo vykázané.
Dňa 19. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
10. december 2014 na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 25. novembra 2014 právny zástupca sťažovateľa predložil súdu listinné dôkazy.
Dňa 10. decembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
21. január 2015 na účely ďalšieho dokazovania.
Dňa 21. januára 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok č. k. 16 C 156/2008 303. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16 C 156/2008 dochádza opätovne, t. j. aj po rozhodnutí
ústavného súdu č. k. II. ÚS 215/2013 24 z 15. októbra 2013 k porušovaniu základného
12
práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k faktickej zložitosti
napadnutého konania uvádza, že vzhľadom na sťaženú možnosť doručovania účastníkom
konania možno posudzovanú záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú
vecnú zložitosť, ale ani určitú právnu zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj
podpredseda okresného súdu, ako i zákonný sudca, však nemožno dávať do súvislosti
s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už takmer sedem rokov
je už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci už aj po vyslovení
porušenia označených základných práv ústavným súdom (II. ÚS 215/2013) opäť dlhodobo
nečinný, konkrétne od 19. júna 2013 do 24. septembra 2014 (pätnásť mesiacov). Uvedená
nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako jedného
roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza,
čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.
I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo
v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.
Na mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí, na ktorý v danej veci poukázal zákonný sudca,
nebolo možné ani v tomto prípade prihliadať a akceptovať ho. Ústavný súd už v podobných
súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu
judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné
množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne
ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas
adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci a teda
vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na
vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či
konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti
pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.
48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity
príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane
14
zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené
činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto
pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované
ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. dohovoru, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k. II. ÚS 215/2013 24
z 15. októbra 2013 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočných
prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €,
pretože „ide v tej istej právnej veci zo strany Porušovateľa o opakované porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, hoci mu Ústavný súd SR vo svojom Náleze už
raz prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Poukazujem na skutočnosť, že
v dôsledku súdnych prieťahov spôsobených Porušovateľom, kedy ani po necelých 6 rokoch
nebolo vo veci rozhodnuté ani v prvostupňovom konaní, je vymožiteľnosť nároku žalobcu
podstatne oslabená, ak nie už úplne znemožnená.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre
sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie
podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti
a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za
primerané vo výške 3 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu
k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,
sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie, napriek tomu okresný súd nie že nekonal vo
veci s osobitnou starostlivosťou, ale po dobu pätnástich mesiacov nekonal vôbec.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. júna 2014, spísanie ústavnej
sťažnosti z 26. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 31. marca
2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný
paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume
139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho
zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %
DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove
sumu 518,76 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
16
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2015