Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 5/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Feketem, Advokátska

kancelária, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. 24 z 15. októbra 2013 a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. v období po

rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. 24 z 15. októbra

2013 p o r u š i l základné právo , na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. , p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť mu do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. , p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia

v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný

súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Stanislava Feketeho,

Advokátska kancelária, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

7 z 15. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. 24 z 15. októbra 2013.

1.1 Zo sťažnosti vyplynuli najmä tieto skutočnosti:

«(...) V právnej veci navrhovateľa , (ďalej len „Sťažovateľ“)

zast. Mgr. Stanislav Fekete, advokát AK Poprad c/a a spol., zast.

2

JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka AK Žilina o určenie neplatnosti zmluvy, konanie

vedené pod sp. zn.: na Okresnom súde v Žiline (ďalej len „Porušovateľ“) sa

Sťažovateľ domáha určenia neplatnosti zmluvy o postúpení.

Vo vyššie cit. právnej veci sa naposledy konalo pojednávanie dňa 19.06.2013, ktoré

Porušovateľ odročil na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania.

Od uvedeného dátumu Porušovateľ nevytýčil v cit. veci pojednávanie, hoci mu v tom

nebránila žiadna procesná prekážka.

Sťažovateľ následne podal predsedovi Okresného súdu Žilina JUDr. Danielovi

Bérešovi Sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zo dňa 23.05.2014, v ktorej sa domáhal ochrany svojho ústavného práva garantovaného

v SR. Na predmetnú sťažnosť však Sťažovateľ nedostal v zákonnej lehote

30 dní žiadnu odpoveď. (...)

Keďže Sťažovateľ vyčerpal všetky možné účinné prostriedky na zjednanie nápravy,

neostáva mu nič iné, len sa opätovne obrátiť vo veci ochrany jeho ústavného práva na

Ústavný súd SR. V tejto súvislosti chcem uviesť, že napriek skutočnosti, že Ústavný súd SR

vo svojom Náleze zo dňa zo dňa 15.10.2013 konštatoval porušenie

základného práva v zmysle SR a prikázal Porušovateľovi, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov, opätovne dochádza zo strany Porušovateľa k vzniku

prieťahov v súdnom konaní. (...)

Z vyššie cit. skutkového a právneho stavu vyplýva, že súd neodôvodnene t. j. bez

existencie akejkoľvek zákonnej prekážky v predmetnej veci nevykonal najneskôr odo dňa

19.06.2013 žiaden úkon a v predmetnej veci ani nerozhodol, čím porušil základné právo

navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)

S poukazom na(...) kritériá rozhodovacej praxe Ústavného súdu mám za to, že sú

splnené podmienky pre to, aby Ústavný súd SR konštatoval porušenie ústavného práva

Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zo strany Okresného súdu

Žilina.

Ďalej mám za to, že samotný Sťažovateľ svojím správaním podstatne neprispel

k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom, nakoľko bol v konaní aktívny, zúčastňoval

sa pojednávaní, podával procesné návrhy, zaujímal sa o stav konania a viackrát aj žiadal,

aby okresný súd vo veci konal.

Konanie vo vyššie cit. právnej veci prebieha už od 31.07.2008, teda takmer šesť

rokov, pričom do dnešného dňa sa konali v predmetnej veci len tri pojednávania (dňa

09.06.2009, 19.01.2011 a 19.06.2013).

Predmetom sporu je určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok medzi

odporcom v 1/ a 2/ rade, ktorého výsledok priaznivo ovplyvní právne postavenie

Sťažovateľa ako záložného veriteľa k nehnuteľnosti, kde hodnota pohľadávok zabezpečených

záložným právom činí 221.623,95 Eur (6.676.643,10 Sk). Nakoľko je v hre nemalá

majetková hodnota, je žiaduce, aby Porušovateľ konal primerane rýchlo, bez zbytočných

prieťahov, využívajúc pritom inštitúty a právne nástroje, ktoré mu predmetné konanie

umožňujú prejednať aj napriek problému s neúspešným doručovaním zásielok jednému z

odporcov. Promptný postup okresného súdu je žiaduci o to viac, že po začatí konania došlo

na základe vkladu č. V1192/12 z 05.03.2012 k zmenám v katastri nehnuteľností na

v osobe záložného veriteľa, ktorým sa stala na základe Zmluvy o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti č. 84662/2012/1 Slovenská záručná a rozvojová banka a.s., so

sídlom: Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, čím sa značne oslabilo právne postavenie

Sťažovateľa. (...)

Mám za to, že neodôvodnená nečinnosť Porušovateľa má za následok oprávnenú

nedôveru Sťažovateľa v činnosť súdnej moci v Slovenskej republike a v právny štát, keďže

ani po necelých šiestich rokoch v predmetnej veci nerozhodol, čím je Sťažovateľ držaný

v stave právnej neistoty. Postupom súdu takto dochádza k výraznému oslabeniu výchovnej

funkcie súdneho konania v zmysle

Primerané finančné zadosťučinenie navrhujem vo výške 12.000, Eur (slovom:

dvanásťtisíc eur). Výšku finančného zadosťučinenia si uplatňujem v šesťnásobnej výške, ako

bola priznaná Ústavným súdom SR v Náleze zo dňa 15.10.2013, a to

z dôvodu, že ide v tej istej právnej veci zo strany Porušovateľa o opakované porušenie

základného práva podľa , hoci mu Ústavný súd SR vo svojom Náleze už

4

raz prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Poukazujem na skutočnosť, že

v dôsledku súdnych prieťahov spôsobených Porušovateľom, kedy ani po necelých 6 rokoch

nebolo vo veci rozhodnuté ani v prvostupňovom konaní, je vymožiteľnosť nároku žalobcu

podstatne oslabená, ak nie už úplne znemožnená. (...)

S poukazom na vyššie uvedené navrhujem, aby Ústavný súd SR takto rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v , ako aj jeho právo na

prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod

sp. zn. bolo porušené.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 12.000, Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť do 3 dní od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Okresný súd v Žilina je povinný zaplatiť trovy

právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Stanislava Feketeho, advokáta,

Nám. sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad v sume 340,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto

nálezu.»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. z 23. marca 2015

(ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu v napadnutom konaní) a právny

zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 31. marca 2015.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol najmä, že:

„(...) Konanie považujem za skutkovo aj právne zložité. Návrhom

zo dňa 01.07.2008 sa domáhal žalobca voči žalovaným určenia neplatnosti zmluvy

o postúpení pohľadávok medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade zabezpečenej

záložným právom, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod č. .

Žalobu odôvodňoval tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.09.2005,

medzi postupcom spoločnosťou FERROWA INC.,Via Espaňa 122, Bank of Boston building

14 TH FL., City of Panama, Panama a žalobcom ako postupníkom, žalobca nadobudol

pohľadávky 1/ vo výške 1.850.000, Sk voči dlžníkovi Cogen Slovakia a.s.,(...) Žilina, 2/

vo výške 3.100.000, Sk voči dlžníkovi Boris s.r.o.(...) Žilina, 3/ vo výške 280.000, Sk voči

dlžníkovi , 4/ vo výške 859.065,80 Sk voči dlžníkovi

5/ vo výške 587.577,30 Sk voči dlžníkovi

ktoré boli zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti

vo vlastníctve obchodnej spoločnosti 3E s.r.o.,(...) Žilina, ktorá poskytla toto zabezpečenie

ako pristupujúci dlžník. (...)

Celková dĺžka konania je pomerne dlhá, avšak podľa názoru súdu zodpovedá

skutkovej a procesnej náročnosti konania. Určité obdobia nečinnosti boli 2012 a začiatkom

roka 2013.

V roku 2014 však súd konal plynulo a bez zbytočných prieťahov, pričom dňa

21. januára 2015 vyhlásil rozsudok, ktorý bol expedovaný účastníkom.

Vyhlásením a doručením rozsudku odpadla neistota účastníkov, ako aj predmet

sťažnosti. Celkovú dobu konania považujem za primeranú celkovej náročnosti konania.

Určité dlhšie obdobia pre rozhodnutie alebo vykonanie úkonu vo veci samej smerujúceho

k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci boli spôsobené tým, že súd sa musel

procesne vysporiadať s dokazovaním, predvolávaním svedkov a účastníkov, preverovať

správnosť doručenia zásielok poštovým úradom, teda či zásielky boli vydané adresátovi

alebo nie (pri rozsiahlej judikatúre NS SR vo veciach doručovania, ktorá skoro znemožňuje

aplikovať zákonné domnienky pri doručovaní podľa ), o odročení pojednávaní, teda

nejedná sa o nadbytočné úkony či nesústredenú činnosť súdu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej

republiky svojim Nálezom rozhodol tak, že právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného

súdu Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. porušené nebolo, prípadne

nálezom sťažnosti nevyhovel.

6

Pokiaľ by sa Ústavný súd Slovenskej republiky nestotožnil s vyjadrením alebo by

zistil porušenia základných práv sťažovateľa postupom súdu, navrhujem, aby pri

rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia bral zreteľ na celkovú činnosť súdu,

podiel samotného sťažovateľa na celkovej dĺžke konania a procesnú zložitosť konania.

Zároveň oznamujem, že Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd

Slovenskej republiky podľa v platnom znení upustil od

ústneho prejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie.“

2.2 Zákonný sudca Mgr. Dušan Chamula popísal chronológiu úkonov vykonaných

súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„Spor som prevzal po sudkyni odchádzajúcej na súd vyššieho stupňa,

tento stav príznačne zhoršil tzv. skladbu prevzatých vecí, ktoré neboli z rôznych prejednal

som ju na pojednávaniach dňa 19.1.2011, 19.6.2013, 24.9.2014, 19.1.2014, 10.12.2014

a 21.1.2015.

Vo veci som napokon na prvom stupni rozhodol rozsudkom zo dňa 21.1.2015.

Tunajší spor nie je vecou pracovnou, o výživné ani ochrany osobnosti. Predmetom

konania bola neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi odporcom v r. 2/

a odporcom v r. 1/, keď od odporcu v r. 2/ ako postupcu odvodzovali svoje právne

postavenie veriteľa pohľadávok jednak navrhovateľ (ktorý argumentoval zmluvou

o postúpení pohľadávok skoršou v čase) a jednak odporca v r. 1/.

Osobitne navrhovateľovi mali byť pohľadávky postúpené nepriamo cez spoločnosť

Ferrowa Inc., ktorá je spoločnosťou zapísanou v štáte Panama.

Ďalej osobitne samotný navrhovateľ bol podpísaným spolupôvodcom právneho

úkonu podpísaného spoločne s odporcom v r. 2/, na základe ktorého, v závislosti od jeho

skutkovej interpretácie, odporca v r. 2/ mohol byť opätovne legitimovaný v obnovenom

právnom postavení veriteľa pohľadávok na uzatvorenie ďalšieho právneho úkonu zmluvy

o postúpení pohľadávok s odporom v r. 1/.

Pri takto špecificky vykonávaných zmluvných právnych úkonoch bolo v staršom

priebehu konania (do 6/2013, resp. u svedka do 9/2014) procesne mimoriadne citlivé

neúspešné doručovanie odporcovi v r. 2/ a svedkovi konajúcemu za

Ferrowa Inc. so sídlom v štáte Panama, vzhľadom na prieskum vôle účastníkov pri

uzatvorení právnych úkonov. Fikcie doručenia je síce možné uplatniť vo vzťahu k základným

procesným podmienkam súdneho pojednávania, ale príznačne nie vo vzťahu k špecifickým

potrebám dokazovania. Pritom zákonom predpokladané poriadkové právomoci zamerané

na zabezpečenie účasti účastníka pred súdom by buď neboli úkonmi vo veci samej (pokuty)

alebo by boli zjavne neúčinné (predvedenie pri adrese v inej časti SR v spojení s potrebou

potenciálne konfrontačného prejednania za účasti sporových strán a pri spochybnenom

mieste, kde sa adresát zdržiaval). Aj lustračné činnosti súdu boli sťažené pôvodne

negatívnymi faktickými výsledkami doručovania odporcovi v r. 2/

a svedkovi.

Je namieste skonštatovať, že vec bola objektívne vybavovaná po dlhšiu dobu, než ako

by mohla byť vybavovaná pri možnosti výhradnej pozornosti súdu. Lenže ak vo veci vznikali

prieťahy, tak pre okolnosti, na ktoré tiež ďalej poukazujem.

Súdne oddelenie som prevzal po predchádzajúcej sudkyni odchádzajúcej na KS ZA

JUDr. Jane Urbanovej, s príznačným dopadom na zhoršenú tzv. skladbu nerozhodnutých

vecí, teda ich zvýšenú priemernú náročnosť oproti tzv. novým veciam, lebo tieto v minulosti

neboli skončené z rôznych dôvodov, spravidla spojených so skutkovou zložitosťou veci.

Pre sústavný nový nápad a mimoriadne zložitú skladbu vecí tento zostatok narástol

a v závere roka 2007 dosiahol 505 vecí. Prakticky povedané, pri fyzickej možnosti súdneho

oddelenia vybaviť pravidelný ročný nápad v priemere 250 civilných (priemerne zložitých)

vecí ročne, zostatok nerozhodnutých (spravidla zložitejších) vecí ďalších 1,5 až 2 krát

presahuje jeho ročný násobok. Postupne som dosiahol zníženie uvedeného zostatku z počtu

505 až na 325 vecí v júni 2012. Dosiahol som to napriek tomu, že v r. 2009 došlo k odchodu

ďalších dvoch sudkýň JUDr. Martinčekovej a JUDr. Šobichovej na Krajský súd Žilina a ich

veci boli prerozdelené do väčšiny súdnych oddelení včítane môjho, opätovne s príznačným

dopadom na zhoršenú tzv. skladbu zostatkov vecí. V septembri 2012 bol opätovne

mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí v súvislosti so žalobou spoločnosti Pohotovosť, a.s.,

s prerozdelení v počte 83 na jednotlivého civilného sudcu a tento ukazovateľ deformuje

údaje o postupnom znižovaní zostatkov. Zníženie týchto zostatkov som dosiahol bez toho,

8

aby naopak moje veci boli prerozdelené iným sudcom alebo aby mi bol niekedy čo i len

obmedzený nápad nových vecí. Nevyužívam prácu na doma a v rokoch som 2011, 2012 aj

2013 som definitívne nechal prepadnúť časť nárokovateľnej dovolenky. V roku 2014 som

mal nápad nových vecí v hlavnej (!) civilnej agende cca 35 vecí mesačne (411 vecí C a 10

vecí Cpr), toho času príznačne bez započítania vecí rozkaznej agendy, prakticky

vybavovanej zamestnancami súdu, čo aj do budúcna vylučuje možnosť vybavovania takého

množstva vecí bez vzniku prieťahov.“

2.3 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie podpredsedu

okresného súdu a zákonného sudcu v posudzovanom konaní zaujal toto stanovisko:

«(...) K vyjadreniu Okresného súdu Žilina uvádzam nasledovné:

Zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoprel samotnú skutočnosť, že predmetná vec

je vybavovaná objektívne po dlhšiu dobu. Zákonný sudca poukázal na to, že po

predchádzajúcej sudkyni prevzal súdne oddelenie vyznačujúce sa zhoršenou skladbou tzv.

nerozhodnutých vecí spravidla spojených so skutkovou zložitosťou, ďalej na mimoriadne

zvýšený nápad vecí (v závere roka 2007 stav dosiahol až 505 vecí), ako aj na odchod

ďalších dvoch sudkýň (v roku 2009), v dôsledku čoho došlo k prerozdeleniu vecí aj do

súdneho oddelenia zákonného sudcu, majúce za následok zvýšený nápad vecí. Zákonný

sudca poukázal taktiež na zvýšený nápad vecí v súvislosti so žalobou spoločností

Pohotovosť, a.s. v počte 83 vecí pripadajúcich na jedného sudcu. V závere poukázal na

svoje enormné pracovné zaťaženie, v dôsledku ktorého si nemohol ani riadne vyčerpať

dovolenku za roky 2011 až 2013, pričom uviedol, že ani do budúcna nemôže vylúčiť vznik

prieťahov v konaní vzhľadom na množstvo agendy.

Obrana porušovateľa teda smeruje k tomu, že predmetné prieťahy boli spôsobené

v podstate najmä nedostatočným personálnym obsadením súdu, v dôsledku čoho bol

zákonný sudca neprimerane zaťažený jednak nápadom nových vecí, ako aj reštančných vecí

po predchádzajúcich sudcoch.

V tejto súvislosti by som chcel poukázať na Nález ÚS SR z 20.1.1998, kde

Ústavný súd SR vyjadril právny názor, že: „Zdĺhavosť postupu v konaní súd nezbavuje

zodpovednosti za prieťahy v konaní, ak nesprávnou organizáciou práce alebo inými

nedostatkami vo svojej činnosti spôsobuje predlžovanie konania.“, ako aj na právny názor

prezentovaný v Náleze ÚS SR z 31.08.2001: „Zlá organizácia práce

v oddeleniach súdu je v príčinnej súvislosti s porušením Slovenskej

republiky.“

Mám za to, že v danom prípade bolo možné (aj napriek zvýšenému nápadu vecí

zákonnému sudcovi) predísť prieťahom v konaní lepšou organizáciou práce na danom

súdnom oddelení (napr. rovnomernejším prerozdelením pridelených prípadov a pod.), resp.

pribratím potrebných pracovných síl na zvládnutie agendy.

Zo zoznamu procesných úkonov doložených zákonným sudcom jednoznačne vyplýva,

že v období od 04.07.2013 do 24.09.2014 (teda po dobu 15 mesiacov) nebol zo strany súdu

vykonaný žiaden procesný úkon, čo potvrdzuje tvrdenie sťažovateľa o vzniknutých

prieťahoch v konaní.

Je takisto nesporné, že predmetné prieťahy v konaní neboli spôsobené

navrhovateľom, ale nečinnosťou súdu v uvedenom období. Navrhovateľ sa naopak domáhal

u predsedu súdu svojou sťažnosťou zo dňa 23.05.2014 ochrany svojho ústavného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak bezvýsledne. (...)

Zároveň Vám týmto oznamujem, že netrvám na tom, aby sa v predmetnej veci konalo

verejné pojednávanie. (...)

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Ústavný súd SR v plnom rozsahu

vyhovel sťažnosti sťažovateľa a priznal mu aj náhradu trov právneho zastupovania vo výške

518,73 Eur na účet Mgr. Stanislava Feketeho, advokáta(...)»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

10

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. najmä v období po

rozhodnutí ústavného súdu č. k. 24 z 15. októbra 2013:

Dňa 31. júla 2008 sa sťažovateľ domáhal na okresnom súde určenia neplatnosti

zmluvy o postúpení a nariadenia predbežného opatrenia.

Dňa 15. októbra 2013 ústavný súd nálezom č. k. 24 takto rozhodol:

„1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné

právo , aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

3. , priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , priznáva náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 489,06 € (slovom štyristoosemdesiatdeväť eur a šesť centov), ktorú je Okresný súd

Žilina povinný vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Stanislava Feketeho, Advokátska

kancelária, Námestie sv. Egídia 42/97, Poprad, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

Dňa 19. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 2. júla 2013 právny zástupca sťažovateľa oznámil súdu adresu svedka (podľa

pokynu súdu z ostatného pojednávania).

Dňa 4. júla 2013 právny zástupca odporcu 2 predložil okresnému súdu listinné

dôkazy.

Dňa 24. septembra 2014 bolo pojednávanie odročené na 19. november 2014, pretože

sa nedostavili účastníci konania, ktorým doručenie predvolania nebolo vykázané.

Dňa 19. novembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

10. december 2014 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 25. novembra 2014 právny zástupca sťažovateľa predložil súdu listinné dôkazy.

Dňa 10. decembra 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

21. január 2015 na účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 21. januára 2015 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok č. k. 303. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu vo veci vedenej pod sp. zn. dochádza opätovne, t. j. aj po rozhodnutí

ústavného súdu č. k. 24 z 15. októbra 2013 k porušovaniu základného

12

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu k faktickej zložitosti

napadnutého konania uvádza, že vzhľadom na sťaženú možnosť doručovania účastníkom

konania možno posudzovanú záležitosť považovať po vecnej stránke za zložitejšiu. Samotnú

vecnú zložitosť, ale ani určitú právnu zložitosť, na ktorú poukázal vo svojom vyjadrení aj

podpredseda okresného súdu, ako i zákonný sudca, však nemožno dávať do súvislosti

s dlhotrvajúcou nečinnosťou okresného súdu opísanou v ďalšej časti tohto nálezu.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a predovšetkým konštatuje, že celkové trvanie napadnutého konania už takmer sedem rokov

je už samo osebe neprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci už aj po vyslovení

porušenia označených základných práv ústavným súdom () opäť dlhodobo

nečinný, konkrétne od 19. júna 2013 do 24. septembra 2014 (pätnásť mesiacov). Uvedená

nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas viac ako jedného

roka súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr.

). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.

Na mimoriadne zvýšený nápad počtu vecí, na ktorý v danej veci poukázal zákonný sudca,

nebolo možné ani v tomto prípade prihliadať a akceptovať ho. Ústavný súd už v podobných

súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. a v ňom cit. predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci a teda

vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na

vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či

konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti

pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručeného v čl.

48 ods. 2 oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity

príslušných súdov (pozri napr. ). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane

14

zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení súdu ().

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného v ods. dohovoru, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že ústavný súd už vo svojom náleze č. k. 24

z 15. októbra 2013 prikázal okresnému súdu v napadnutej veci konať bez zbytočných

prieťahov, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3

písm. a) .

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €,

pretože „ide v tej istej právnej veci zo strany Porušovateľa o opakované porušenie

základného práva podľa , hoci mu Ústavný súd SR vo svojom Náleze už

raz prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov. Poukazujem na skutočnosť, že

v dôsledku súdnych prieťahov spôsobených Porušovateľom, kedy ani po necelých 6 rokoch

nebolo vo veci rozhodnuté ani v prvostupňovom konaní, je vymožiteľnosť nároku žalobcu

podstatne oslabená, ak nie už úplne znemožnená.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre

sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie

podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti

a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa považuje za

primerané vo výške 3 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na to, že vo vzťahu

k napadnutému konaniu už vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, prikázal vo veci konať bez prieťahov,

sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie, napriek tomu okresný súd nie že nekonal vo

veci s osobitnou starostlivosťou, ale po dobu pätnástich mesiacov nekonal vôbec.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 25. júna 2014, spísanie ústavnej

sťažnosti z 26. júna 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 31. marca

2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijný

paušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume

139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho

zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 432,30 €, ku ktorej bolo treba pripočítať 20 %

DPH, teda sumu 86,46 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove

sumu 518,76 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

16

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2015