Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 8/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na ústnom pojednávaní 19. decembra 2001

v senáte zloženom z predsedu senátu Daniela Švábyho a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Štefana Ogurčáka prerokoval prijatý podnet J. F., bytom K., zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., na konanie vo veci porušenia jeho základných práv

zaručených v a a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š i l

právo J. F., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2

.

2. Vo zvyšnej časti podnetu nevyhovuje.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 1. marca

2001 sp. zn. prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) podnet J. F. (ďalej len „navrhovateľ“) doručený ústavnému súdu 12. decembra 2000

na konanie vo veci porušenia jeho práva na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a

(ďalej len „ústava“) a v čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 11

C 7/99 a Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. .

Navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I

z 27. mája 1999 č. k. -32 bolo rozvedené jeho manželstvo s J. F. a ich maloletý

syn Viktor bol zverený do výchovy a opatery matke. Navrhovateľ bol zaviazaný prispievať

na výživu svojho maloletého syna mesačne sumou 2 000,- Sk.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ 6. júla 1999 odvolanie, ktorým sa

domáhal stanovenia výživného vo výške 1 300,- Sk mesačne.

Okresný súd Košice I 28. júla 1999 vydal v súvislosti s napadnutým rozvodovým

rozsudkom opravné uznesenie č. k. -39, ktorým opravil výšku výživného pre

maloletého na sumu 2 200,- Sk mesačne, pretože pri vyhotovovaní predmetného rozsudku

malo dôjsť k chybnému opísaniu výšky výživného.

Navrhovateľ podal 17. augusta 1999 odvolanie aj proti opravnému uzneseniu

Okresného súdu Košice I č. k. -39, v ktorom namietal, že v zápisnici

o pojednávaní z 27. mája 1999 je suma určujúca výšku výživného prepísaná, a preto

predmetné výživné mohlo byť stanovené sumou 2 000,- Sk, ale aj sumou 2 200,- Sk.

Krajský súd v Košiciach 28. októbra 1999 prejednal odvolanie navrhovateľa zo

6. júla 1999, ktorým sa domáhal zníženia výživného pre svojho maloletého syna,

a uznesením č. k. -50 rozhodol tak, že jeho odvolanie odmietol. Krajský súd

v Košiciach však nerozhodol o odvolaní navrhovateľa proti opravnému uzneseniu z 28. júla

1999 č. k. -39.

Navrhovateľ prípisom z 19. januára 2000 požiadal Okresný súd Košice I

„o písomnú odpoveď“ na jeho odvolanie proti predmetnému opravnému uzneseniu.

Okresný súd Košice I na uvedenú žiadosť 21. januára 2000 oznámil navrhovateľovi,

že „Krajský súd v Košiciach uznesením rozhodol s konečnou platnosťou vo

veci“.

Navrhovateľ 22. marca 2000 podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

podnet na podanie dovolania, v ktorom namietal nesprávnosť a nezákonnosť postupu

Krajského súdu v Košiciach, pretože neprejednal jeho odvolanie proti opravnému

uzneseniu. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z 13. júla 2000 č. k. VI Pz

327/00-19 oznámila navrhovateľovi, že Krajský súd v Košiciach svojím uznesením

z 28. októbra 1999 č. k. -50 neporušil zákon, konštatovala však, že odvolanie

navrhovateľa proti opravnému uzneseniu dosiaľ nebolo prejednané.

Navrhovateľ vyslovil názor, že uvedeným postupom Okresného súdu Košice I

a Krajského súdu v Košiciach boli porušené jeho základné práva, keďže však konajúci

sudca mu dal najavo, že v jeho veci je rozhodnuté už s konečnou platnosťou, nepovažoval

za účelné podať sťažnosť predsedovi uvedeného okresného súdu. Prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne navrhol vydať tento nález :

„Právo podnecovateľa na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie veci bez

zbytočných prieťahov zakotvené v článku 46 ods. 1, v článku 48 ods. 2 a v článku 6 ods.1

vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov číslo

3, 5 a 8 bolo postupom Okresného súdu Košice I a Krajského súdu v Košiciach porušené.“

V rámci prípravy pojednávania na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatému

podnetu (ďalej len „návrh“) vyjadrili všetci účastníci konania.

Právna zástupkyňa navrhovateľa prípisom, ktorý bol doručený ústavnému súdu

9. marca 2001, oznámila, že navrhovateľ trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Predseda Okresného súdu Košice I JUDr. A. M. zaslal ústavnému súdu 25. apríla

2001 listom sp. zn. Spr 360/01 nasledovné vyjadrenie:

„Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. bolo manželstvo J. F. a J. F.

rozvedené. Mal. Viktor pochádzajúci z manželstva, bol zverený do výchovy matke. Otec bol

zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne po 2 200,- Sk. Dňa 29. mája 1999 bol takýto

rozsudok vyhlásený. Po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku účastníci

konania sa vzdali práva podať odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku.

Pri vyhotovení rozsudku došlo však k chybe, keď vo výroku rozsudku bola

nesprávne uvedená výška výživného v sume 2 000,- Sk namiesto správnej výšky 2 200,-Sk.

Uznesením Okresného súdu Košice I z 28. 7. 1999 v zmysle bol výrok

rozsudku z 27. 5. 1999 opravený tak, ako bol aj vyhlásený.

Napriek tomu, že p. F. sa vzdal práva podať odvolanie voči rozsudku z 27. 5. 1999,

podal odvolanie dňa 2. 7. 1999, ktoré došlo na súd 6. 7. 1999. Dňa 17. 8. 1999 podal p. F.

odvolanie proti opravnému uzneseniu.

Spis bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach dňa 14. 10. 1999

s tým, že v predkladacej správe bolo uvedené odvolanie voči rozsudku z 27. 5. 1999.

Krajský súd v Košiciach uznesením rozhodol o odvolaní voči rozsudku z 27.

5. 1999 tak, že odvolanie odmietol.

V súčasnosti 29. 3. 2001 bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach na

rozhodnutie o odvolaní voči opravnému uzneseniu.“

Predseda Krajského súdu v Košiciach JUDr. I. V. sa k predmetnej veci vyjadril

v liste doručenom ústavnému súdu 28. marca 2001 nasledovne :

„Podstata podnetu J. F. vo vzťahu ku Krajskému súdu v Košiciach spočíva v tom, že

krajský súd nerozhodol o jeho odvolaní proti opravnému uzneseniu z 28. 7. 1999, ktorým

Okresný súd Košice I opravil svoj rozsudok vo výroku o výživnom z 27. 5. 1999 č. k. 11 C

7/99-32. Toto tvrdenie je pravdivé. Dôvod, prečo krajský súd o tomto odvolaní nerozhodol,

teraz sa už nedá zistiť. Iba sa domnievame, že toto odvolanie sa v čase rozhodovania

odvolacieho súdu v spise nenachádzalo, ako o tom svedčí aj list Generálnej prokuratúry SR

z 13. 7. 2000.

Prijali sme opatrenie, aby predmetný spis bol bezodkladne predložený krajskému

súdu na rozhodnutie o uvedenom odvolaní.“

Na ústnom pojednávaní 12. júna 2001 sa právna zástupkyňa navrhovateľa vyjadrila

tak, že podľa jej názoru pochybenie príslušných súdov v predmetnej veci spočíva

predovšetkým v tom, že pokiaľ Krajský súd v Košiciach mal k dispozícii v rámci

odvolacieho konania spis navrhovateľa a nerozhodol o odvolaní proti opravnému uzneseniu,

odoprel tým právo navrhovateľovi na spravodlivý súdny proces. Okresný súd Košice I

napriek tomu, že si bol vedomý, že o predmetnom opravnom prostriedku sa nerozhodlo,

nepredložil znovu spis Krajskému súdu v Košiciach, naopak, informoval navrhovateľa

spôsobom, ktorý nezodpovedal skutočnosti.

Ďalej uviedla, že 6. júna 2001 sa uskutočnilo vo veci opravného uznesenia odvolacie

pojednávanie na Krajskom súde v Košiciach. O správnosti postupu odvolacieho súdu pri

tomto konaní však vyslovila pochybnosti vzhľadom na to, že navrhovateľovi na toto

pojednávanie nebolo doručené predvolanie, ale iba jeho rodičom, od ktorých sa dozvedel 5

dní pred pojednávaním termín pojednávania. Navrhovateľ si chcel zvoliť právneho

zástupcu, čo sa mu za uvedenú krátku dobu - ktorá naviac pripadla na sobotu a nedeľu -

nepodarilo, preto 6. júla 2001 požiadal Krajský súd v Košiciach o odročenie odvolacieho

pojednávania, jeho žiadosti však nebolo vyhovené. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa

táto otázka vyvoláva tiež pochybnosti o správnosti postupu Krajského súdu v Košiciach,

ako však uviedla, táto otázka nie je predmetom ich podnetu, a preto sa k nej ďalej nebude

vyjadrovať.

Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach

o opravnom uznesení zo 6. júla 2001 nedošlo k náprave porušenia práva jej klienta podľa

, pretože podľa jej názoru skutočnosť, že po prijatí podnetu ústavným

súdom na ďalšie konanie, a v podstate na základe tohto rozhodnutia došlo k prejednaniu

opravného prostriedku navrhovateľa, nemení nič na tom, že v skutočnosti jeho právo na

prerokovanie jeho veci bolo porušené. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľa ústavný súd

totiž nie je opravným prostriedkom na konanie pred všeobecnými súdmi a jeho využitie

alebo nevyužitie nemôže byť podľa jej názoru dôvodom, aby súdy vo svojej činnosti

postupovali tak, aby nedodržiavali zákonné a ústavné ustanovenia.

Podaním, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 27. júla 2001, právna zástupkyňa

navrhovateľa oznámila ústavnému súdu, že jej klientovi bolo doručené uznesenie Krajského

súdu v Košiciach č. k. -69 zo 6. júna 2001, ktorým Krajský súd v Košiciach

rozhodol o odvolaní jej klienta proti opravnému uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k.

-39 z 28. júla 1999 tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

Ďalej uviedla, že navrhovateľ trvá na podanom podnete vo všetkých jeho častiach, a

poukázala na to, že spôsob, akým odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa proti

predmetnému opravnému uzneseniu, je podľa právnej zástupkyne ďalším porušením práva

navrhovateľa na spravodlivý súdny proces, ktorého sa vyslovene navrhovateľ domáha.

Právna zástupkyňa navrhovateľa považuje za nepochybné a nespochybniteľné, že

k porušeniu základných práv navrhovateľa zakotvených v a

a v čl. 6 ods. 1 dohovoru došlo. Domnieva sa, že pre posúdenie, či došlo k porušeniu práva

na spravodlivý súdny proces, je podstatný fakt, či konajúce súdy po tom, čo navrhovateľ

vyčerpal jemu dostupné prostriedky v občianskom súdnom konaní, konali zákonným, a teda

aj ústavným spôsobom alebo nie. Obidva súdy mali možnosť, aby samy odstránili

protiprávny stav zapríčinený neprejednaním odvolania jej klienta, ale neurobili tak.

Z vyjadrení, ktoré sú súčasťou spisu ústavného súdu, je nesporné, že konať vo veci začali až

na výzvu ústavného súdu na vyjadrenie k podnetu jej klienta. Teda až v čase, keď im bolo

známe, že jej klient sa domáha vyslovenia neústavnosti ich postupu ústavným súdom.

Podnet na začatie konania pred ústavným súdom však podľa právnej zástupkyne

navrhovateľa nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiam

a postupom všeobecných súdov. Právna zástupkyňa navrhovateľa je toho názoru, že pre

rozhodnutie o tom, či bolo právo jej klienta na spravodlivý súdny proces porušené, je

rozhodujúce konanie súdov pred podaním podnetu. Skutočnosť, že po takomto akte dôjde

k činnosti súdu, ktorá by mohla smerovať k náprave, nemôže spochybniť skutočnosť, že

dovtedajšie z hľadiska občianskeho procesného práva skončené konanie

a dohovorom chránené práva navrhovateľa porušilo.

Právna zástupkyňa navrhovateľa sa podrobne vyjadrila aj k postupu Krajského súdu

v Košiciach v súvislosti s predvolaním navrhovateľa na pojednávanie o jeho odvolaní proti

opravnému uzneseniu a k priebehu tohto pojednávania.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že ustanovenie § 238 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nedáva jej klientovi možnosť podať proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu dovolanie, aj keď jeho rozhodnutie nepovažuje za správne, ale naopak za

také, ktorým mu opätovne Krajským súdom v Košiciach bolo odňaté právo na spravodlivý

súdny proces. Považuje preto za nevyhnutné, aby ústavný súd pri rozhodovaní o jeho

podnete posudzoval aj postup Krajského súdu v Košiciach pri prejednaní predmetného

opravného uznesenia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa právnej zástupkyne navrhovateľa

namieste záver, že Okresný súd Košice I a Krajský súd v Košiciach porušili právo

podnecovateľa uvedené v a a v dohovoru

nielen doteraz uvádzaným spôsobom, ale aj tým, že prvostupňový súd rozhodol opravným

uznesením a odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.

II.

Ústavný súd v súlade s návrhom navrhovateľa návrh podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde prerokoval na ústnom verejnom zasadnutí 12. júna 2001 a 11. decembra

2001 a na základe týchto pojednávaní, spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.

, spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. a sp. zn.

a na základe vyjadrení účastníkov konania zistil nasledovný priebeh a stav tohto konania:

Dňa 4. januára 1999 podala Ing. J. F. na Okresný súd Košice I návrh o rozvod

manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Dňa 27. januára 1999 súd ustanovil pre maloleté dieťa účastníkov rozvodového

konania opatrovníka.

Prvé pojednávanie vo veci vytýčené na 15. marec 1999 Okresný súd Košice I odročil

na neurčito z dôvodu neprítomnosti kolízneho opatrovníka maloletého.

Dňa 24. apríla 1999 sa uskutočnilo v predmetnej veci meritórne pojednávanie, ktoré

bolo odročené na neurčito opäť pre neprítomnosť kolízneho opatrovníka.

Dňa 27. mája 1999 Okresný súd Košice I manželstvo účastníkov konania vedeného

pod sp. zn. rozviedol, maloletého zveril do výchovy a opatery matke a otca

zaviazal prispievať na výživu svojho maloletého syna. Účastníci konania sa po vyhlásení

rozsudku vzdali práva podať odvolanie proti všetkým jeho výrokom. Podľa rovnopisu

písomne vyhotoveného rozsudku, ktorý bol doručený účastníkom konania, bol otec

zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna sumou 2 000,- Sk.

Dňa 6. júla 1999 navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu

Košice I z 27. mája 1999 č. k. -32. V odvolaní sa domáhal stanovenia výživného

na svoje dieťa vo výške 1 300,- Sk mesačne.

Dňa 28. júla 1999 sudca Okresného súdu Košice I JUDr. J. P. vydal opravné

uznesenie č. k. -39, ktorým opravil výšku výživného pre maloleté dieťa z 2 000,-

Sk na 2 200,- Sk.

Dňa 17. augusta 1999 navrhovateľ podal odvolanie aj proti uvedenému opravnému

uzneseniu.

Dňa 19. augusta 1999 policajný orgán Policajného zboru v rámci preverovania

trestného činu zanedbania povinnej vyživovacej povinnosti požiadal Okresný súd Košice

I o zaslanie právoplatného rozsudku č. k. -32.

Dňa 27. augusta 1999 Okresný súd Košice I oznámil Okresnému riaditeľstvu

Policajného zboru v Košiciach, že požadovaný rozsudok doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť, pretože navrhovateľ podal proti nemu odvolanie a taktiež podal odvolanie

proti opravnému uzneseniu zo 17. augusta 1999.

Dňa 18. októbra 1999 sudca JUDr. J. P. predložil Krajskému súdu v Košiciach spis

sp. zn. , konkrétne predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie

navrhovateľa zo 6. júla 1999 voči výživnému.

Dňa 28. októbra 1999 Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. -50

odvolanie navrhovateľa zo 6. júla 1999, ktorým sa domáhal stanovenia výživného v sume

1 300,- Sk, odmietol.

Dňa 19. januára 2000 navrhovateľ požiadal Okresný súd Košice I o písomnú

odpoveď na svoje odvolanie proti opravnému uzneseniu.

Dňa 21. februára 2000 sudca oznámil navrhovateľovi, že Krajský súd v Košiciach

uznesením sp. zn. rozhodol s konečnou platnosťou vo veci.

Dňa 20. júla 2000 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila Okresnému

súdu Košice I, že na podnet navrhovateľa vyrozumela menovaného, že proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 28. októbra 1999 č. k. -50 neprichádza do úvahy

podanie mimoriadneho dovolania z dôvodu, že odvolací súd rozhodoval len o jeho odvolaní

proti rozsudku súdu prvého stupňa a nerozhodol aj o jeho odvolaní proti opravnému

uzneseniu.

Dňa 10. apríla 2001 sudca JUDr. J. P. predložil Krajskému súdu v Košiciach spis sp.

zn. , konkrétne predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie

navrhovateľa zo 17. augusta 1999 voči opravnému uzneseniu.

Dňa 6. júna 2001 Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. po

uskutočnenom pojednávaní rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti napadnutému

opravnému uzneseniu tak, že opravné uznesenie Okresného súdu Košice I potvrdil.

III.

Navrhovateľ sa predmetným návrhom domáhal rozhodnutia o tom, že postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Košiciach v odvolacom konaní vedenom pod sp zn. a neskôr aj pod sp.

zn. došlo na jeho ujmu k porušeniu a a

ods. 1 dohovoru.

A) Navrhovateľ namietal prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom

Košice I, ako i pred odvolacím Krajským súdom v Košiciach v uvedených veciach.

Podľa „každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...)“.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až

právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva

podľa čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval ().

teda vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu

ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala

s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým

ohroziť účinnosť a dôveryhodnosť justície. takto zaviazala predovšetkým súdy ako

garantov spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie

napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote (mutatis mutandis ).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokúva, potrebné rozumieť

nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie

o správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia ().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma

vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa

týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

(, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom

prípade.

Ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie o odvolaní o opravnom uznesení

ani vzhľadom na jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť ako zložitú

vec.

Pokiaľ ide o správanie navrhovateľa, ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré

by bolo možné považovať za také, ktoré by prispeli k predĺženiu konania.

Pokiaľ ide o tretie kritérium (postup súdu), ústavný súd sa zaoberal postupmi oboch

konajúcich súdov v predmetnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval

s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v predmetnej veci zapríčinil zbytočné

prieťahy Okresný súd Košice I, ktorého konajúci sudca bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov nepredložil riadne a včas odvolanie navrhovateľa proti opravnému uzneseniu

z 28. júla 1999 č. k. -39 Krajskému súdu v Košiciach. Navrhovateľ doručil svoje

odvolanie proti opravnému uzneseniu Okresnému súdu Košice I 17. augusta 1999

a odvolaciemu súdu bolo predložené toto odvolanie až 10. apríla 2001, teda až po jednom

roku a siedmich mesiacoch. Podľa názoru ústavného súdu taký jednoduchý úkon, ako je

predloženie odvolania odvolaciemu súdu, nemôže vyžadovať dobu jedného roka a siedmich

mesiacov, takáto zdĺhavosť konania v danom prípade z hľadiska

nemôže byť akceptovaná.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd konštatoval, že Okresný súd Košice I

porušil právo navrhovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, tak

ako mu ho garantuje .

Na ťarchu Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci nemožno pričítať žiadne

prieťahy, pretože odvolanie navrhovateľa bolo odvolaciemu súdu predložené až 10. apríla

2001 a odvtedy odvolací súd vo veci priebežne konal a dňa 6. júna 2001 vo veci aj

meritórne rozhodol. Preto vo vzťahu k nemu nezistil porušenie uvedeného základného práva

navrhovateľa.

B) Navrhovateľ namietol aj to, že postupom Okresného súdu Košice I a postupom

Krajského súdu v Košiciach v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. pri

prejednaní jeho odvolania o opravnom uznesení bolo porušené jeho právo na súdnu

ochranu, resp. na spravodlivé súdne konanie podľa a podľa

dohovoru.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu poskytnutie ochrany konkrétnemu

právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom v zásade nie je prípustné, pokiaľ ten,

kto má v úmysle sa jej dovolať, najprv nevyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré

mu sú dostupné v konaní pred všeobecným súdom (mutatis mutandis , I. ÚS

9/00, ). Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd, tak

ako sú uvedené v druhej hlave , totiž nezakladá automaticky aj príslušnosť ústavného

súdu na konanie o nich (napr. ). Ak sa totiž navrhovateľ domnieval, že

namietaná vada opravného uznesenia Okresného súdu Košice I nebola napravená

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, mohol proti rozhodnutiu odvolacieho súdu ešte

podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok a uplatniť dovolací dôvod –

zmätočnosť podľa . Podľa je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom.

Dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú

v a popri skúmaní podmienok prípustnosti podľa sa vždy zaoberá aj

prípadnou prípustnosťou dovolania z dôvodu závažných procesných vád konania

vymenovaných v . Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký

postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať tie konkrétne procesné práva,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ktoré

by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho

postupu súdu vylúčený ().

Ústavný súd nezistil takú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá by

bola v rozpore s týmto jeho právnym názorom. Naopak, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. ak je občianske súdne konanie postihnuté

niektorou z vád uvedených v ustanovení , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie odvolacieho súdu vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa ustanovenia

vylúčené.

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ mal

k dispozícii opravný prostriedok, prostredníctvom ktorého sa mohol účinne domáhať

nápravy toho postupu súdu, ktorým mu údajne bola odňatá možnosť realizovať tie

konkrétne procesné práva, ktoré mu priznáva. Z princípu subsidiarity v oblasti súdnej

ochrany ústavných práv vyplýva, že domáhať sa nápravy porušení ústavných práv pred

ústavným súdom je možné až po vyčerpaní všetkých dostupných a účinných opravných

prostriedkov, ktoré fyzickej alebo právnickej osobe príslušné právne predpisy priznávajú vo

vzťahu k všeobecným súdom. Keďže navrhovateľ všetky tieto prostriedky nevyužil, ústavný

súd na rozhodovanie o jeho námietke, že bolo porušené jeho právo, aby vo veci rozhodol

nezávislý a nestranný súd, nie je príslušný.

Okrem uvedeného ústavný súd poznamenáva, že posudzovanie postupu a konania

vedeného pod sp. zn. pred Krajským súdom v Košiciach presahuje rámec

vymedzený uznesením ústavného súdu z 1. marca 2001 sp. zn. , ktorým prijal

podnet navrhovateľa na konanie, a ani z tohto dôvodu nebolo možné návrhu v tejto časti

vyhovieť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa práva

garantovaného v a v dohovoru nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. decembra 2001