Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 220/02
PDF · 217.46 KB
No categories available
II. ÚS 220/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2003
v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla
a Jána Klučku v konaní o sťažnosti J. Š., bytom Č. B., zastúpeného advokátkou JUDr. M.
S., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Brezno vo veci vedenej pod sp. zn. 1 C 40/01 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Brezno vo veci vedenej pod
sp. zn. 1 C 40/01 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Brezno p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 1 C 40/01
konať bez zbytočných prieťahov.
3. J. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk (slovom
pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Brezno p o v i n n ý mu vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Brezno je p o v i n n ý nahradiť J. Š. trovy konania vo výške
8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia na účet advokátky JUDr. M. S., B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. novembra
2002 doručené podanie J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom Č. B., zastúpeného advokátkou
JUDr. M. S., B., označené ako „Sťažnosť pre porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“)
vo veci sp. zn. 1 C 40/01, t. j. jeho žaloby zo 14. júla 2000 (postúpenej tomuto súdu ako
súdu príslušnému 2. februára 2001) proti odporcovi L. S. r., š. p., B. B. o náhradu škody
z pracovného pomeru.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti o. i. uviedol:
„Žalobný návrh v predmetnom súdnom konaní bol podaný na vtedy príslušnom
Okresnom súde v Banskej Bystrici ... vec bola dňa 30. 11. 2000 prikázaná Uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15 Nc 414/00 na konanie Okresnému súdu v Brezne,
kde je vedený pod sp. zn. 1 C 40/01.
Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už 28 mesiacov, vo veci okresný súd
nekoná, doposiaľ, ako sme zistili na Okresnom súde nahliadnutím do spisového materiálu
dňa 31. 07. 2002, došlo zo strany súdu k týmto úkonom:
- dňa 31. 10. 01 sa konalo vo veci pojednávanie
Od toho času zákonná sudkyňa vo veci nekoná, nebolo vytýčené pojednávanie.
Samotná predsedníčka Okresného súdu v Brezne pri prešetrení sťažnosti sťažovateľa na
prieťahy v konaní konštatovala prieťahy v konaní, k náprave však napriek tomu nedošlo.“
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:
„1. Okresný súd v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 40/01 porušil právo J.
Š., bydlisko: Č. B. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu v Brezne v konaní pod sp. zn. 1 C 40/01 prikazuje konať tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
3. J. Š., bydlisko: Č. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,-
Sk (šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Brezne poviný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresnému súdu v Brezne ukladá zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
na účet advokátky JUDr. M. S. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
Keďže sťažnosť sťažovateľa spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa
§ 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a neexistovali žiadne dôvody na
jej odmietnutie podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ústavný súd ju 20. novembra
2002 prijal na ďalšie konanie.
Podľa § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd 18. septembra 2002 obrátil
na predsedníčku okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti sťažovateľa.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 23. decembra 2002 doručenom
ústavnému súdu 30. decembra 2002 (Spr. 4068/02) o. i. uviedla:
„... Sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici vykonával procesné úkony, okrem
iného dňa 22. 08. 2000 predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie
podľa § 12 ods. 2 O. s. p. a prikázanie veci na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu
v Brezne. Predsedníčka senátu JUDr. J. V. vrátila spis ako predčasne predložený
s poučením sudcovi Okresného súdu v Banskej Bystrici. ... sudca OS Banská Bystrica
opätovne predložil spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici po vybavení
inštrukcie podľa § 12 ods. 2 O. s. p. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č. k. 15 Nc
414/00 zo dňa 30. 11. 2000 rozhodol a prikázal vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
Okresnému súdu v Brezne.
Celý spis bol Okresnému súdu v Brezne doručený dňa 02. 02. 2001. Podľa Rozvrhu
práce bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie JUDr. E. K. (G.), ktorá dňa 2. 10. 2001
vytýčila pojednávanie na deň 31. 10. 2001. Zároveň zákonná sudkyňa vyzvala právnu
zástupkyňu navrhovateľa na odstránenie vád podania, pričom v prípise zo dňa 02. 10. 2001
vyzvala práv. zástupkyňu žalobcu o zaslanie potrebných dokladov, ako dôkazov pre konanie
a rozhodnutie vo veci. Zároveň boli vyzvaní na predloženie potrebných dôkazov aj žalovaní,
práv. zástupca žalovaného, ako aj Sociálna poisťovňa – ústredie Bratislava. Dňa 31. 10.
2001 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na neurčito, za účelom
predloženia potvrdení a pravdepodobnom zárobku žalobcu pred vznikom škody, ako aj
mzdového listu žalobcu za kalendárny rok 1998 a taktiež súd uložil práv. zástupkyni
žalobcu, aby v lehote 20 dní opravila petit žaloby s presným vyčíslením obdobia a sumy,
ktorej sa žalobca domáha titulom náhrady za stratu zárobku po skončení PN s uvedením
postupu a mechanizmu výpočtu. Následne zákonná sudkyňa prípisom zo dňa 05. 11. 2001
vyzvala žalovaného na doručenie originálov mzdových listov žalobcu za roky 1998 až 2000
a fotokópie mzdového listu žalobcu za rok 2001. Postupne boli súdu doručované
požadované doklady, ako aj rozšírenie žalobného návrhu zo strany práv. zástupkyne
žalobcu, prípis zo dňa 19. 11. 2001, doručený súdu dňa 20. 11. 2001, ktorým právna
zástupkyňa žalobcu žiadala priznať mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia. V danom prípade sa jedná o náročný spor, ktorému treba
venovať zvýšenú pozornosť. Podľa písomného vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. E. K., zo
dňa 20. 12. 2002, časový odstup od posledného pojednávania odôvodňuje pracovnou
vyťaženosťou vzhľadom k množstvu vecí v senáte a zložitosťou veci.
Zákonná sudkyňa JUDr. E. K. v roku 2001 vybavovala ako základnú agendu C vo
veciach občiansko-právnych a okrem tejto agendy bola zákonnou sudkyňou aj pre agendu
E, Er, Cd, Nc, pričom je nutné podotknúť, že jej bola pridelená časť senátu 2 C po sudcovi
JUDr. B. T., ktorý odišiel do starobného dôchodku. Aj napriek týmto skutočnostiam som
ako predsedníčka súdu kvalifikovala sťažnosť pána Š. prípisom zo dňa 22. 05. 2002 ako
dôvodnú.
Vzhľadom k vysokému počtu vecí v senátoch sudcov Okresného súdu Brezno, teda aj
u sudkyni JUDr. E. K. (G.), nie je fyzicky možné, aby sa venovala každej veci v primeranej,
krátkej dobe.
Vzhľadom na náročnosť sporu v prejednávanej veci predovšetkým poukazujúc na
objektívne skutočnosti, navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť
sťažovateľa zamietol.
V súlade s § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, v konaní pred ním a o postavení jeho sudcov súhlasím s upustením od ústneho
pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Sťažovateľ sa vo svojom oznámení doručenom ústavnému súdu 19. decembra 2002
vyjadril, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci prijatej sťažnosti.
II.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom „tento účel možno dosiahnuť
zásadne právoplatným ... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“
(II. ÚS 26/95). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného
súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka súdneho
konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so
svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98) zohľadňuje tri základné kritériá,
ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka
súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj
povahu prejednávanej veci.
Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd zo spisu vo veci
sp. zn. 1 C 40/01 zistil nasledovné skutočnosti.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zo súdneho spisu zistil,
že predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 1 C 40/01 je žaloba
o náhradu škody z pracovného pomeru, ktorú si sťažovateľ uplatňuje v súvislosti
s vyplácaním renty (rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý dosahoval po preradení na
menej platenú prácu po zistení choroby z povolania) voči zamestnávateľovi Lesom
Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica a vedľajšiemu účastníkovi Slovenskej
poisťovni, a. s., Zvolen. So zreteľom na to, že aplikácia príslušnej právnej úpravy
obsiahnutej v Zákonníku práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov je stabilizovaná
a obsahuje aj metodiku postupu všeobecných súdov v uvedených sporoch, vec nemožno
posúdiť ako právne a skutkovo zložitú.
2. Správanie sťažovateľa počas celej doby konania vo veci sp. zn. 1 C 40/01 možno
hodnotiť ako súčinnostné, v dôsledku čoho neprispelo k zdĺhavosti konania. Ústavný súd
zistil, že sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa sa zúčastnili na jedinom doteraz nariadenom
pojednávaní vo veci a na výzvu okresného súdu vyplývajúcu z pojednávania vo veci
v stanovenej lehote predložili požadované dôkazy. Ústavný súd nezistil pri skúmaní
správania sťažovateľa takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť v jeho neprospech pri
posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní. Úpravu návrhu na pojednávaní
nariadenom okresným súdom urobil sťažovateľ aj so zreteľom na prvé úkony tohto súdu
pred nariadením pojednávania.
3. V samotnom postupe okresného súdu ústavný súd zistil zbytočné prieťahy vo veci
sp. zn. 1 C 40/01 spočívajúce v jeho nečinnosti, a to bez existencie zákonných prekážok
jeho konania v dvoch obdobiach.
Prvý prieťah v dĺžke 8 mesiacov ústavný súd zistil od 2. februára 2001, keď bol
návrh postúpený okresnému súdu, do 2. októbra 2001, keď urobil rutinné úkony súvisiace
s nariadením pojednávania a s doplnením dokazovania.
Prvé a doteraz jediné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 31. októbra 2001. Po
vypočutí účastníkov konania okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že obom
účastníkom konania uložil, aby predložili ďalšie dôkazy. Sťažovateľ na základe pokynov
vyplývajúcich z uznesenia okresného súdu rozšíril žalobný návrh a doručil ho okresnému
súdu 20. novembra 2001.
Ústavný súd už konštatoval, že správanie sťažovateľa môže súd zbaviť
zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak dôsledkom tohto správania je spomalenie
postupu konania. Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu
súdu nie je okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý
postup súdu (II. ÚS 26/95). Úkony, ktoré okresný súd vykonal vo veci pred prípravou
pojednávania a na pojednávaní, mohol vykonať bezprostredne po postúpení spisu od
2. februára 2002, pretože išlo o bežné úkony, ktoré nevyžadovali osobitnú prípravu. Pokiaľ
ide o hodnotenie správania sťažovateľa, na nariadenom pojednávaní sťažovateľ tiež žiadal,
aby okresný súd uložil odporcovi povinnosť predložiť časť písomných dôkazov, ktorých
predloženie mu bolo odopreté.
Druhý zbytočný prieťah v dĺžke 12 mesiacov ústavný súd zistil od 20. novembra
2001 až do podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu. Skutočnosť, že okresný súd
odôvodňuje túto nečinnosť vysokým počtom vecí v senátoch sudcov okresného súdu, kvôli
ktorému „nie je fyzicky možné, aby sa (sudkyňa) venovala každej veci v primeranej, krátkej
dobe“, nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa.
Existenciu prieťahov v uvedenom konaní napokon uznala aj predsedníčka okresného
súdu vo svojom vyjadrení k výzve ústavného súdu z 30. decembra 2002.
Ústavný súd už konštatoval, že obranu odporcu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov,
ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť prieťahy (vysoký nápad a počet nerozhodnutých
vecí, personálne problémy a pod.), nemôže akceptovať a zotrváva na svojej doterajšej
judikatúre (I. ÚS 51/01). Z tejto judikatúry ústavného súdu takisto vyplýva, že nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti
za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (II. ÚS 40/97, III. ÚS 17/02).
Vychádzajúc z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného
súdu v konaní sp. zn. 1 C 40/01 došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní v celkovej
dĺžke 20 mesiacov, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127
ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,
rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde
prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 1 C 40/01 konal bez zbytočných prieťahov.
2. V súvislosti s úpravou sťažnosti čl. 127 ods. 3 ústavy ustanovuje: „Ústavný súd
môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa
odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“. Z ustanovenia § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde vyplýva, že primerané
finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk, pričom svoju
žiadosť odôvodnil nasledovne:
„Keďže práva sťažovateľa na rýchly a spravodlivý proces boli porušené, vznikol mu
touto nečinnosťou Okresného súdu v Brezne nemajetková ujma, ... požaduje sťažovateľ
primerané finančné zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vo
výške 60.000,- Sk (slovom: šesťdesiattisíc slovenských korún). Sťažovateľ túto požiadavku
odôvodňuje tým, že ide o konanie, kde predmetom je uplatnenie náhrady škody, ktorá mu
vznikla v dôsledku choroby z povolania. Finančná situácia sťažovateľa je zložitá, nemá
dostatočné finančné prostriedky na zlepšenie svojho zdravotného stavu, rýchlym
a spravodlivým rozhodnutím veci bez zbytočných prieťahov by bola vykonaná náprava tohto
nepriaznivého stavu.
Zároveň požaduje náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ktorých špecifikáciu
predložíme na požiadanie (I. ÚS 81/02).“
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil
úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej
ujmy, nie prípadná náhrada škody.
Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal
bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.
V dôsledku toho (a so zreteľom na dobu nečinnosti označeného súdu) považoval za
potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi vznikla, a to
priznaním primeraného finančného zadosťučinenia.
Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu poznačenú zbytočnými
prieťahmi v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 1 C 40/01, berúc do úvahy
skutočnosť, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby v zásade nijako nepričinil,
a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa, princípov
spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv a slobôd, ústavný súd
považoval priznanie sumy 15 000 Sk za primerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal sťažovateľovi
náhradu trov vo výške 8 000 Sk (§ 1 ods. 3, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnej pomoci), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2002, ktorá bola
11 963 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony v plnej výške 3 900 Sk a po 100 Sk režijný
paušál.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2003