Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 220/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2003

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla

a Jána Klučku v konaní o sťažnosti J. Š., bytom Č. B., zastúpeného advokátkou JUDr. M.

S., B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Brezno vo veci vedenej pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Brezno vo veci vedenej pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Brezno p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 15 000 Sk (slovom

pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Brezno p o v i n n ý mu vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Brezno je p o v i n n ý nahradiť J. Š. trovy konania vo výške

8 000 Sk (slovom osemtisíc slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia na účet advokátky JUDr. M. S., B.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. novembra

2002 doručené podanie J. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom Č. B., zastúpeného advokátkou

JUDr. M. S., B., označené ako „Sťažnosť pre porušenie Slovenskej

republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“)

vo veci sp. zn. , t. j. jeho žaloby zo 14. júla 2000 (postúpenej tomuto súdu ako

súdu príslušnému 2. februára 2001) proti odporcovi L. S. r., š. p., B. B. o náhradu škody

z pracovného pomeru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti o. i. uviedol:

„Žalobný návrh v predmetnom súdnom konaní bol podaný na vtedy príslušnom

Okresnom súde v Banskej Bystrici ... vec bola dňa 30. 11. 2000 prikázaná Uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. na konanie Okresnému súdu v Brezne,

kde je vedený pod sp. zn. .

Napriek tomu, že od podania žaloby uplynulo už 28 mesiacov, vo veci okresný súd

nekoná, doposiaľ, ako sme zistili na Okresnom súde nahliadnutím do spisového materiálu

dňa 31. 07. 2002, došlo zo strany súdu k týmto úkonom:

- dňa 31. 10. 01 sa konalo vo veci pojednávanie

Od toho času zákonná sudkyňa vo veci nekoná, nebolo vytýčené pojednávanie.

Samotná predsedníčka Okresného súdu v Brezne pri prešetrení sťažnosti sťažovateľa na

prieťahy v konaní konštatovala prieťahy v konaní, k náprave však napriek tomu nedošlo.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Okresný súd v Brezne v konaní vedenom pod sp. zn. porušil právo J.

Š., bydlisko: Č. B. aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48

ods. 2 .

2. Okresnému súdu v Brezne v konaní pod sp. zn. prikazuje konať tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. J. Š., bydlisko: Č. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000,-

Sk (šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Brezne poviný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresnému súdu v Brezne ukladá zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

na účet advokátky JUDr. M. S. do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Keďže sťažnosť sťažovateľa spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti podľa

a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a neexistovali žiadne dôvody na

jej odmietnutie podľa , ústavný súd ju 20. novembra

2002 prijal na ďalšie konanie.

Podľa sa ústavný súd 18. septembra 2002 obrátil

na predsedníčku okresného súdu so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti sťažovateľa.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 23. decembra 2002 doručenom

ústavnému súdu 30. decembra 2002 (Spr. 4068/02) o. i. uviedla:

„... Sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici vykonával procesné úkony, okrem

iného dňa 22. 08. 2000 predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie

podľa a prikázanie veci na konanie a rozhodnutie Okresnému súdu

v Brezne. Predsedníčka senátu JUDr. J. V. vrátila spis ako predčasne predložený

s poučením sudcovi Okresného súdu v Banskej Bystrici. ... sudca OS Banská Bystrica

opätovne predložil spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici po vybavení

inštrukcie podľa Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č. k. 15 Nc

414/00 zo dňa 30. 11. 2000 rozhodol a prikázal vec na ďalšie konanie a rozhodnutie

Okresnému súdu v Brezne.

Celý spis bol Okresnému súdu v Brezne doručený dňa 02. 02. 2001. Podľa Rozvrhu

práce bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie JUDr. E. K. (G.), ktorá dňa 2. 10. 2001

vytýčila pojednávanie na deň 31. 10. 2001. Zároveň zákonná sudkyňa vyzvala právnu

zástupkyňu navrhovateľa na odstránenie vád podania, pričom v prípise zo dňa 02. 10. 2001

vyzvala práv. zástupkyňu žalobcu o zaslanie potrebných dokladov, ako dôkazov pre konanie

a rozhodnutie vo veci. Zároveň boli vyzvaní na predloženie potrebných dôkazov aj žalovaní,

práv. zástupca žalovaného, ako aj Sociálna poisťovňa – ústredie Bratislava. Dňa 31. 10.

2001 sa konalo pojednávanie vo veci, ktoré bolo odročené na neurčito, za účelom

predloženia potvrdení a pravdepodobnom zárobku žalobcu pred vznikom škody, ako aj

mzdového listu žalobcu za kalendárny rok 1998 a taktiež súd uložil práv. zástupkyni

žalobcu, aby v lehote 20 dní opravila petit žaloby s presným vyčíslením obdobia a sumy,

ktorej sa žalobca domáha titulom náhrady za stratu zárobku po skončení PN s uvedením

postupu a mechanizmu výpočtu. Následne zákonná sudkyňa prípisom zo dňa 05. 11. 2001

vyzvala žalovaného na doručenie originálov mzdových listov žalobcu za roky 1998 až 2000

a fotokópie mzdového listu žalobcu za rok 2001. Postupne boli súdu doručované

požadované doklady, ako aj rozšírenie žalobného návrhu zo strany práv. zástupkyne

žalobcu, prípis zo dňa 19. 11. 2001, doručený súdu dňa 20. 11. 2001, ktorým právna

zástupkyňa žalobcu žiadala priznať mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia. V danom prípade sa jedná o náročný spor, ktorému treba

venovať zvýšenú pozornosť. Podľa písomného vyjadrenia zákonnej sudkyne JUDr. E. K., zo

dňa 20. 12. 2002, časový odstup od posledného pojednávania odôvodňuje pracovnou

vyťaženosťou vzhľadom k množstvu vecí v senáte a zložitosťou veci.

Zákonná sudkyňa JUDr. E. K. v roku 2001 vybavovala ako základnú agendu C vo

veciach občiansko-právnych a okrem tejto agendy bola zákonnou sudkyňou aj pre agendu

E, Er, Cd, Nc, pričom je nutné podotknúť, že jej bola pridelená časť senátu 2 C po sudcovi

JUDr. B. T., ktorý odišiel do starobného dôchodku. Aj napriek týmto skutočnostiam som

ako predsedníčka súdu kvalifikovala sťažnosť pána Š. prípisom zo dňa 22. 05. 2002 ako

dôvodnú.

Vzhľadom k vysokému počtu vecí v senátoch sudcov Okresného súdu Brezno, teda aj

u sudkyni JUDr. E. K. (G.), nie je fyzicky možné, aby sa venovala každej veci v primeranej,

krátkej dobe.

Vzhľadom na náročnosť sporu v prejednávanej veci predovšetkým poukazujúc na

objektívne skutočnosti, navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť

sťažovateľa zamietol.

V súlade s o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, v konaní pred ním a o postavení jeho sudcov súhlasím s upustením od ústneho

pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Sťažovateľ sa vo svojom oznámení doručenom ústavnému súdu 19. decembra 2002

vyjadril, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci prijatej sťažnosti.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho práva

upraveného v , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne právoplatným ... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru ústavného

súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka súdneho

konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so

svojou doterajšou judikatúrou (, ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj

povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu ústavný súd zo spisu vo veci

sp. zn. zistil nasledovné skutočnosti.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zo súdneho spisu zistil,

že predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. je žaloba

o náhradu škody z pracovného pomeru, ktorú si sťažovateľ uplatňuje v súvislosti

s vyplácaním renty (rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý dosahoval po preradení na

menej platenú prácu po zistení choroby z povolania) voči zamestnávateľovi Lesom

Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica a vedľajšiemu účastníkovi Slovenskej

poisťovni, a. s., Zvolen. So zreteľom na to, že aplikácia príslušnej právnej úpravy

obsiahnutej v v znení neskorších predpisov je stabilizovaná

a obsahuje aj metodiku postupu všeobecných súdov v uvedených sporoch, vec nemožno

posúdiť ako právne a skutkovo zložitú.

2. Správanie sťažovateľa počas celej doby konania vo veci sp. zn. možno

hodnotiť ako súčinnostné, v dôsledku čoho neprispelo k zdĺhavosti konania. Ústavný súd

zistil, že sťažovateľ a jeho právna zástupkyňa sa zúčastnili na jedinom doteraz nariadenom

pojednávaní vo veci a na výzvu okresného súdu vyplývajúcu z pojednávania vo veci

v stanovenej lehote predložili požadované dôkazy. Ústavný súd nezistil pri skúmaní

správania sťažovateľa takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť v jeho neprospech pri

posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní. Úpravu návrhu na pojednávaní

nariadenom okresným súdom urobil sťažovateľ aj so zreteľom na prvé úkony tohto súdu

pred nariadením pojednávania.

3. V samotnom postupe okresného súdu ústavný súd zistil zbytočné prieťahy vo veci

sp. zn. spočívajúce v jeho nečinnosti, a to bez existencie zákonných prekážok

jeho konania v dvoch obdobiach.

Prvý prieťah v dĺžke 8 mesiacov ústavný súd zistil od 2. februára 2001, keď bol

návrh postúpený okresnému súdu, do 2. októbra 2001, keď urobil rutinné úkony súvisiace

s nariadením pojednávania a s doplnením dokazovania.

Prvé a doteraz jediné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 31. októbra 2001. Po

vypočutí účastníkov konania okresný súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že obom

účastníkom konania uložil, aby predložili ďalšie dôkazy. Sťažovateľ na základe pokynov

vyplývajúcich z uznesenia okresného súdu rozšíril žalobný návrh a doručil ho okresnému

súdu 20. novembra 2001.

Ústavný súd už konštatoval, že správanie sťažovateľa môže súd zbaviť

zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak dôsledkom tohto správania je spomalenie

postupu konania. Pasívne správanie účastníka, jeho spoľahnutie sa na správnosť postupu

súdu nie je okolnosťou, ktorou možno ospravedlniť nečinnosť alebo neprimerane zdĺhavý

postup súdu (). Úkony, ktoré okresný súd vykonal vo veci pred prípravou

pojednávania a na pojednávaní, mohol vykonať bezprostredne po postúpení spisu od

2. februára 2002, pretože išlo o bežné úkony, ktoré nevyžadovali osobitnú prípravu. Pokiaľ

ide o hodnotenie správania sťažovateľa, na nariadenom pojednávaní sťažovateľ tiež žiadal,

aby okresný súd uložil odporcovi povinnosť predložiť časť písomných dôkazov, ktorých

predloženie mu bolo odopreté.

Druhý zbytočný prieťah v dĺžke 12 mesiacov ústavný súd zistil od 20. novembra

2001 až do podania sťažnosti sťažovateľa ústavnému súdu. Skutočnosť, že okresný súd

odôvodňuje túto nečinnosť vysokým počtom vecí v senátoch sudcov okresného súdu, kvôli

ktorému „nie je fyzicky možné, aby sa (sudkyňa) venovala každej veci v primeranej, krátkej

dobe“, nemôže ísť na ťarchu sťažovateľa.

Existenciu prieťahov v uvedenom konaní napokon uznala aj predsedníčka okresného

súdu vo svojom vyjadrení k výzve ústavného súdu z 30. decembra 2002.

Ústavný súd už konštatoval, že obranu odporcu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov,

ktoré mali ako objektívne príčiny spôsobiť prieťahy (vysoký nápad a počet nerozhodnutých

vecí, personálne problémy a pod.), nemôže akceptovať a zotrváva na svojej doterajšej

judikatúre (). Z tejto judikatúry ústavného súdu takisto vyplýva, že nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti

za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

Vychádzajúc z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že postupom okresného

súdu v konaní sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní v celkovej

dĺžke 20 mesiacov, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené,

rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1. Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva

sťažovateľa podľa v zmysle

prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

2. V súvislosti s úpravou sťažnosti ustanovuje: „Ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa

odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk, pričom svoju

žiadosť odôvodnil nasledovne:

„Keďže práva sťažovateľa na rýchly a spravodlivý proces boli porušené, vznikol mu

touto nečinnosťou Okresného súdu v Brezne nemajetková ujma, ... požaduje sťažovateľ

primerané finančné zadosťučinenie podľa vo

výške 60.000,- Sk (slovom: šesťdesiattisíc slovenských korún). Sťažovateľ túto požiadavku

odôvodňuje tým, že ide o konanie, kde predmetom je uplatnenie náhrady škody, ktorá mu

vznikla v dôsledku choroby z povolania. Finančná situácia sťažovateľa je zložitá, nemá

dostatočné finančné prostriedky na zlepšenie svojho zdravotného stavu, rýchlym

a spravodlivým rozhodnutím veci bez zbytočných prieťahov by bola vykonaná náprava tohto

nepriaznivého stavu.

Zároveň požaduje náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ktorých špecifikáciu

predložíme na požiadanie ().“

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil

úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je zmiernenie nemajetkovej

ujmy, nie prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal

bez zbytočných prieťahov, vychádzal z názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa

podľa nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.

V dôsledku toho (a so zreteľom na dobu nečinnosti označeného súdu) považoval za

potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľovi vznikla, a to

priznaním primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu poznačenú zbytočnými

prieťahmi v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , berúc do úvahy

skutočnosť, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby v zásade nijako nepričinil,

a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateľa, princípov

spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv a slobôd, ústavný súd

považoval priznanie sumy 15 000 Sk za primerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa priznal sťažovateľovi

náhradu trov vo výške 8 000 Sk (§ 1 ods. 3, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnej pomoci), pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2002, ktorá bola

11 963 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony v plnej výške 3 900 Sk a po 100 Sk režijný

paušál.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2003