Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)I. ÚS 59/02
PDF · 210.74 KB
No categories available
I. ÚS 59/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 59/02-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2003 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Daniela Švábyho
prerokoval prijatú sťažnosť A. H., bytom K. O. 156, zastúpeného advokátom JUDr. A. P.,
K., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prejednanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 942/98, a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd v Bardejove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 942/98 p o r u š i l
právo A. H., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. A. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk
(slovom desaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť
mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. A. H. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 000 Sk (slovom
dvanásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Bardejove povinný vyplatiť na účet
advokáta JUDr. A. P., č. účtu 2624718677/1100, vedený v Tatra banke, a. s., pobočka
Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 5. júna
2002 sp. zn. I. ÚS 59/02 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť A. H. (ďalej aj „sťažovateľ“), v ktorej namietal
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu v Bardejove (ďalej aj „okresný súd“) vo veci vedenej
pod sp. zn. 5 C 942/98.
Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 22. júna 1998 na Okresný súd v
Bardejove žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 44 000 Sk. Konanie je
vedené pod sp. zn. 5 C 942/98. Okresný súd do dňa podania sťažnosti na ústavný súd vo
veci právoplatne nerozhodol napriek tomu, že podľa sťažovateľa žalobný návrh nemožno
považovať za zložitý, čomu nasvedčuje podľa neho aj skutočnosť, že konajúci okresný súd
už vo veci rozhodol hneď na prvom pojednávaní, pričom on ako účastník konania vo veci
poskytol súdu potrebnú súčinnosť. Sťažovateľ namietal, že po podaní odporu 28. augusta
1998 proti platobnému rozkazu okresný súd vytýčil vo veci pojednávanie až po siedmich
mesiacoch na 22. marec 1999.
Sťažovateľ vo svojom podaní uviedol chronológiu úkonov súdu i účastníkov tohto
konania a poukázal aj na to, že na prieťahy v danom konaní podával aj sťažnosti v zmysle
zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon
o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, pričom jeho sťažnosť z 5. apríla 2001
predseda okresného súdu v liste z 1. júna 2001 č. Spr. 1553/01 uznal za dôvodnú.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že podávaním sťažností na štátnu správu súdov chcel poskytnúť
príležitosť okresnému súdu, aby sám odstránil „stav zapríčinený porušením práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“, avšak ani jeho sťažnosti neviedli k náprave.
Naďalej tak u neho pretrváva stav právnej neistoty, hoci k prieťahom v konaní nijako
neprispel svojim konaním.
Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 C 942/98 dochádza k porušovaniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na základe týchto skutočností navrhol, aby ústavný súd okrem
vyslovenia porušenia jeho uvedených práv mu priznal aj primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 99 000 Sk.
V rámci prípravy pojednávania, na základe žiadosti ústavného súdu sa
k opodstatnenosti prijatej sťažnosti 9. júla 2002 písomne vyjadril Okresný súd v Bardejove,
zastúpený predsedom JUDr. V. P. Predseda okresného súdu uviedol, že sťažovateľ sa
žalobou podanou 29. júna 1998 voči žalovanému Astran Klub Bardejov domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia. Keďže spolu s podaním žaloby nezaplatil súdny poplatok zo
žaloby, výzvou z 29. júla 1998 bol vyzvaný tak urobiť v dodatočne určenej lehote. Po
splnení poplatkovej povinnosti okresný súd vo veci meritórne rozhodol platobným
rozkazom 14. augusta 1998. Po podaní odporu žalovaným sa platobný rozkaz zrušil
a úpravou z 9. septembra 1998 bol žalovaným podaný odpor doručený žalobcovi na
vyjadrenie.
Keďže žalobca stanovisko k podanému odporu nezaujal, úpravou z 18. februára 1999
bol vo veci nariadený termín pojednávania na 22. marec 1999, na ktorom bolo opätovne
meritórne rozhodnuté tak, že rozsudkom bola žaloba žalobcu zamietnutá. Písomné
vyhotovenie rozsudku bolo žalobcovi doručené 12. apríla 1999. Po odvolaní žalobcu bol
spis 19. júla 1999 predložený Krajskému súdu v Prešove. Krajský súd o odvolaní rozhodol
uznesením zo 6. októbra 1999 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa, pričom spis prvostupňového súdu bol vrátený 17. novembra 1999. Úpravou z 24.
mája 2000 bol vo veci nariadený termín pojednávania na 4. júl 2000. Pojednávanie pre
neprítomnosť oboch účastníkov konania bolo odročené na neurčito. Úpravou z 31. júla 2000
bol vo veci nariadený termín pojednávania na 12. september 2000. Na žiadosť právneho
zástupcu žalovaného však aj toto pojednávanie bolo odročené na 26. október 2000; toto
pojednávanie pre neprítomnosť oboch účastníkov konania bolo odročené na neurčito.
Úpravou z 20. decembra 2000 bol vo veci nariadený ďalší termín pojednávania na
18. január 2001, na ktorom napriek neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného bolo
vykonané dokazovanie. Pojednávanie však bolo odročené za účelom zadováženia ďalších
dôkazov. Dňa 25. januára 2001 bol žalovaný vyzvaný súdu predložiť vyčíslenie nákladov,
ktoré mu vznikli v súvislosti s členstvom žalobcu, a keďže ten na výzvu nereagoval,
k splneniu uloženej povinnosti bol opätovne vyzývaný 20. februára 2001 a 29. marca 2001.
Uznesením zo 14. septembra 2001 súd uložil žalovanému poriadkovú pokutu za nesplnenie
uloženej povinnosti. Krajský súd toto uznesenie 31. januára 2002 potvrdil. Odvolací súd
spis prvostupňovému súdu vrátil 22. februára 2002. Dňa 13. marca 2002 bol žalovaný
opätovne vyzvaný na vyčíslenie nákladov. Ani na túto výzvu žalovaný nereagoval, preto
súd splnenie povinnosti 10. apríla 2002 opätovne urgoval.
Predseda okresného súdu konštatoval, že aj keď v určitom štádiu konania došlo
k prieťahom zo strany súdu, nedošlo tým k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ani na prejednanie jeho veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pripustil, že k prieťahom v danom konaní
zavinených súdom došlo v čase od 17. novembra 1999 do 24. mája 2000, t. j. v čase od
vrátenia spisu odvolacím súdom po jeho rozhodnutí o odvolaní sťažovateľa do nariadenia
prvého pojednávania v konaní. Tento prieťah bol ním konštatovaný aj v stanovisku ku
sťažnosti sťažovateľa z 1. júna 2001. Po tomto zistení prijal také opatrenia, ktoré viedli
k plynulosti úkonov, vec sa však nepodarilo rozhodnúť z viny žalovaného, ktorý napriek
výzvam zo strany súdu a použitím zákonného prostriedku na donútenie splnenia uloženej
povinnosti doposiaľ povinnosť mu uloženú v súlade so stanoviskom odvolacieho súdu
nesplnil. Predseda okresného súdu vyjadril presvedčenie, že zo strany súdu boli urobené
všetky úkony smerujúce k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, ktoré mohol a mal urobiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ak napriek tomu tieto úkony
neviedli zatiaľ k meritórnemu rozhodnutiu, nemožno nečinnosť jedného z účastníkov
konania pripísať v neprospech súdu. Podiel na prieťahoch v konaní má aj sám sťažovateľ,
ktorý sa viackrát bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, čím znemožnil
prejednanie veci súdom (4. júla 2000 a 26. októbra 2000).
Sťažnosť sťažovateľa navrhol predseda okresného súdu ako neodôvodnenú
zamietnuť.
K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaslal 13. augusta 2002 svoje stanovisko
sťažovateľ, ktorý uviedol, že nie je pravdou tvrdenie okresného súdu, že sťažovateľ má
čiastočne podiel na prieťahoch v konaní tým, že sa nezúčastnil pojednávania vytýčeného na
4. júla 2000 a 26. októbra 2000. Sťažovateľovi bolo doručené od právneho zástupcu
žalovaného ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 4. júla 2000, na čo písomne reagoval
a súdu doručil svoj nesúhlas s odročením pojednávania. Na vytýčené pojednávanie sám
prišiel, ale konajúca sudkyňa mu pred pojednávaním oznámila, že vzhľadom na
ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného konať sa nebude. To isté sa stalo aj v prípade
pojednávania, ktorého termím bol vytýčený na 26. október 2000, keď sťažovateľ opäť
osobne prišiel za sudkyňou konajúcou vo veci, ktorá mu opätovne oznámila, že
pojednávanie sa konať nebude. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že vec
je právne zložitá. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát predmetnú sťažnosť
prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len
na základe písomne podaných stanovísk účastníkov a obsahu dotknutého súdneho spisu.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vo veci:
Dňa 29. júna 1998 podal sťažovateľ A. H. proti Astran Klubu, so sídlom Duklianska
14, Bardejov, žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 44 000 Sk s prísl.
Konanie bolo vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 942/98.
Dňa 14. augusta 1998 vydal okresný súd v uvedenej veci platobný rozkaz.
Dňa 28. augusta 1998 doručil žalovaný okresnému súdu proti predmetnému
platobnému rozkazu odpor.
Dňa 22. marca 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyniesol
rozsudok, ktorým bola žaloba zamietnutá.
Dňa 19. apríla 1999 podal sťažovateľ proti uvedenému rozsudku odvolanie.
Dňa 9. augusta 1999 bol spisový materiál predložený Krajskému súdu v Prešove.
Dňa 6. októbra 1999 krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Dňa 17. novembra 1999 bol vrátený spis doručený na okresný súd.
Dňa 27. júna 2000 právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na
pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 4. júl 2000.
Dňa 3. júla 2000 oznámil sťažovateľ okresnému súdu, že nesúhlasí s odročením
pojednávania.
Dňa 4. júla 2000 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom opätovného
predvolania účastníkov.
Dňa 31. augusta 2000 doručil okresnému súdu právny zástupca žalovaného
ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 12. september 2000.
Dňa 12. septembra 2000 bolo pojednávanie odročené na 26. október 2000 s tým, že
žalovaný bol vyzvaný, aby v lehote 5 dní predložil súdu dôkaz o jeho účasti na inom
pojednávaní 12. septembra 2000 a dôkaz o tom, že na uvedené pojednávanie bol predvolaný
skôr ako na pojednávanie v danej veci.
Dňa 24. októbra 2000 ospravedlnil právny zástupca žalovaného svoju neúčasť na
pojednávaní 26. októbra 2000, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Dňa 26. októbra 2000 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom
znovupredvolania účastníkov.
Dňa 18. decembra 2000 právny zástupca oznámil okresnému súdu, že 15. decembra
2000 ukončil právne zastupovanie žalovaného.
Dňa 15. januára 2001 predseda správnej rady Astran Klubu ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na 18. január 2001.
Dňa 18. januára 2001 bolo pojednávanie odročené na neurčito za účelom
zabezpečenia ďalších listinných dôkazov zo strany účastníkov konania.
Dňa 22. januára 2001 doručil sťažovateľ okresnému súdu kópiu žiadosti zo 6. mája
1998 o zrušenie jeho členstva v Astran Klube.
Dňa 7. februára 2001 prevzal žalovaný výzvu okresného súdu, aby v lehote 10 dní
predložil vyčíslenie nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so zabezpečením študijných
materiálov, školení, klubových stretnutí, praktických tréningov, prípadne iné náklady, ktoré
mu vznikli v súvislosti s členstvom navrhovateľa v Astran Klube.
Dňa 14. septembra 2001 uložil okresný súd žalovanému poriadkovú pokutu vo výške
3 000 Sk, pretože ten nereagoval na uvedenú výzvu okresného súdu.
Dňa 4. októbra 2001 podal žalovaný odvolanie proti uzneseniu o uložení poriadkovej
pokuty.
Dňa 19. októbra 2001 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.
Dňa 22. februára 2002 krajský súd potvrdil napadnuté uznesenie o uložení
poriadkovej pokuty.
Dňa 21. marca 2002 bolo uznesenie krajského súdu doručené žalovanému spolu
s výzvou, aby v lehote 10 dní predložil vyčíslenie nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti so
vznikom členstva sťažovateľa v klube.
Dňa 16. apríla 2002 okresný súd urgoval žalovaného, aby odpovedal na jeho výzvu
pod hrozbou opätovného uloženia poriadkovej pokuty.
Dňa 12. júla 2002 okresný súd uložil žalovanému ďalšiu poriadkovú pokutu vo výške
2 000 Sk za neuposlúchnutie jeho výzvy.
Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd vyniesol v predmetnej veci 10. októbra
2002 rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. novembra 2002.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojim rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojim rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu,
pričom k naplneniu tohto práva dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím (II. ÚS
26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom
orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej
istoty, dochádza až právoplatným súdnym rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania
a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. I. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98 a iné). Podľa
týchto kritérií posudzoval ústavný súd aj predmetnú vec.
1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosti veci“, ústavný súd aj v predmetnom prípade bral
do úvahy skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)
relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci.
Predmetom konania na Okresnom súde v Bardejove vo veci vedenej pod sp. zn.
5 C 942/98 bolo rozhodovanie o žalobnom návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Ústavný súd je toho názoru, že predmetné občianskoprávne konanie vzhľadom na
jeho predmet, skutkovú a právnu povahu nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Napokon sám
okresný súd v počiatočnej fáze konania usúdil, že táto vec je dostatočne doložená po
skutkovej stránke, a teda spĺňala podmienku skráteného konania na vydanie platobného
rozkazu. Treba však pripustiť, že v priebehu ďalšieho konania mohlo dôjsť k určitej
zložitosti tohto konania (problémy vyplývajúce z odmietnutia súčinnosti zo strany
žalovaného), ktorá však pri dôraznejšom využití inštitútu predvolania, predvádzania a
poriadkových opatrení podľa § 51 až 53 Občianskeho súdneho poriadku, nemala
v konečnom dôsledku spôsobiť trvanie tohto konania po dobu štyroch rokov a troch
mesiacov, ktoré nemožno podľa názoru ústavného súdu ospravedlniť.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že nezistil takú
skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či
a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd
správanie sťažovateľa hodnotil ako súčinnostné, a to aj napriek tomu, že predseda
okresného súdu uviedol, že sťažovateľ mal sám na prieťahoch v konaní svoj podiel, pretože
sa nedostavil na pojednávania 4. júla 2000 a 26. októbra 2000. Ústavný súd nemá dôvod
neakceptovať námietku sťažovateľa k tomuto tvrdeniu predsedu okresného súdu, totiž, že
sťažovateľ sa na uvedené pojednávania dostavil, ale konajúca sudkyňa mu pred
pojednávaním oznámila, že vzhľadom na ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného sa
konať nebude, keďže aj z predmetného súdneho spisu vyplýva, že sťažovateľ v oboch
prípadoch doručil okresnému súdu svoj nesúhlas s odročením pojednávania. Konanie
sťažovateľa teda nebolo možné kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné
prieťahy.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti daného prípadu.
Ústavný súd konštatoval, že v predmetnej veci súdne konanie, ktoré sa na okresnom
súde začalo 29. júna 1998 a právoplatne bolo skončené 20. novembra 2002, trvalo viac ako
štyri roky.
Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti,
z ktorých najmä obdobie od 28. augusta 1998 (keď žalovaný podal proti platobnému
rozkazu odpor) do 22. marca 1999 (keď sa vo veci uskutočnilo prvé pojednávanie) a od
17. novembra 1999 (keď bol spis vrátený z krajského súdu) do 4. júla 2000 ((keď sa vo veci
uskutočnilo druhé pojednávanie), t. j. spolu takmer pätnásť mesiacov, treba považovať za
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania (činnosti) súdov, ktoré smeruje
k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na orgán súdnej moci.
K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže dôjsť nielen samotným nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou činnosťou súdu, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníka súdneho konania, teda k právoplatnému rozhodnutiu vo veci, s ktorou sa
obrátil na súd. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby
štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony
(bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli (napr. II. ÚS 64/99, I. ÚS 98/99,
Na základe týchto vyššie uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, tak
ako mu ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie ako
náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uplatnil v dôsledku pretrvávajúcich prieťahov
v predmetnej veci na okresnom súde finančné zadosťučinenie vo výške 99 000 Sk.
Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako
náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým
v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť.
To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie
do pôvodného stavu. Daný prípad je práve takýto. Preto prichádza v tomto prípade do úvahy
primerané finančné zadosťučinenie, ktoré je peňažnou protihodnotou utrpenej nemajetkovej
ujmy (napr. I. ÚS 15/02), nepredstavuje však náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo
prípadnú náhradu škody. Pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia vychádzal ústavný súd z ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde
a prihliadol na všetky okolnosti zakladajúce porušenie namietaného práva a najmä na to, že
okresný súd už vo veci právoplatne rozhodol, a tým odstránil právnu neistotu, v ktorej sa
nachádzal sťažovateľ, čo je základným účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd podľa zásad spravodlivosti uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Sk.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania trovy.
Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená aplikácia
ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto náhradu trov právneho zastúpenia
vyčíslenú tarifnou odmenou podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb sťažovateľovi priznal. Trovy právneho zastúpenia sťažovateľa pozostávajú
z troch úkonov právnej pomoci, a to z prevzatia a prípravy zastupovania, zo spísania
sťažnosti a zo spísania vyjadrenia k stanovisku okresného súdu. Za tri úkony, ktoré boli
vykonané v roku 2002, patrí odmena v sume po 3 900 Sk a režijný paušál ku každému
úkonu po 100 Sk, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkom sumu
12 000 Sk.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. marca 2003