Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 159/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. , zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., ktorými

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves vo veciach jej podaní z 24. júla 2006

urobených elektronickou formou, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom

a doručených 26. júla 2006, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn.

až sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra

2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

vedené pod sp. zn. až sp. zn. , doplnené na výzvu ústavného

súdu podaním doručeným 2. marca 2009, ktorými namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“)

vo veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou, podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom a doručených 26. júla 2006.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy

na vydanie platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia pohľadávok proti rôznym

odporcom (fyzickým osobám a právnickým osobám). Návrhy na vydanie platobných

rozkazov boli podané podľa (ďalej aj „OSP“)

elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného

zákona.

Sťažovateľka v sťažnostiach poukázala aj na nález ústavného súdu sp. zn.

, v ktorom ústavný súd rozhodol o porušení jej základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu neprijatím jej

podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom a doručených 26. júla 2006. Sťažovateľka ďalej uvádza, že

ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podaní z 24. júla 2006 „opätovne

konal podľa príslušných ustanovení “ s tým, že ostávajú

zachované ich procesnoprávne aj hmotnoprávne účinky. Uvedený nález ústavného súdu

nadobudol právoplatnosť 26. januára 2009.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach uviedla, že ich podáva „ústavnému súdu bez

využitia postupu podľa ust. zák. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, pretože v danom štádiu konania by prostredníctvom rozhodnutia

o sťažnosti na postup súdu nebolo možné docieliť nápravu porušenia základných práv“.

Sťažovateľka považuje nález ústavného súdu sp. zn. za autoritatívnu náhradu

prípadných riadiacich zásahov predsedu okresného súdu smerujúcich k odstráneniu

prieťahov.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli

konania v jej právnych veciach, začaté doručením jej podaní okresnému súdu 26. júla 2006

prostredníctvom kuriéra, právoplatne skončené. Okresný súd nevykonal vo veciach žiaden

relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho poplatku, prípadne vydanie

platobného rozkazu a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konania v jej veciach je

neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.

Podľa názoru sťažovateľky predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke

jednoduchá vec (uplatnenie peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom

návrhu na vydanie platobného rozkazu). Správanie sťažovateľky podľa jej tvrdenia

„nemohlo v žiadnom prípade spôsobiť prieťahy“, v podanom návrhu označila všetky

dôležité skutočnosti a podložila ich relevantnými dôkazmi, pričom doteraz nedošlo

k rozhodnutiu.

Sťažovateľka sa v sťažnostiach domáha, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu v označených veciach bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne

žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €)

v každej z uvedených vecí (589), t. j. spolu v sume 11 780 000 Sk (391 024,36 €),

ako aj úhradu trov konania.

Na žiadosť ústavného súdu sp. zn. Spr 783/08 z 27. augusta 2008 o poskytnutie

súčinnosti pri obstarávaní podkladov na rozhodnutie ústavného súdu odpovedal predseda

okresného súdu podaním sp. zn. zo 17. septembra 2008, v ktorom uviedol:

«Je pravdou, tak ako tvrdí sťažovateľka (L., a. s.), že v priebehu roku nám boli

doručené podania právnym zástupcom žalobcu JUDr. M. P., a to prvé podanie zo dňa

30. 3. 2006, doručené dňa 31. 3. 2006, a to kuriérskou poštou označené ako sprievodný list

k návrhu a v prílohe elektronické dokumenty uschované na 2 ks DVD nosičoch.

Keďže náš okresný súd nemal k dispozícii v tom čase technické prostriedky, žaloby

uvedené na DVD nosičoch nemohli byť na našom súde zaevidované. Z toho dôvodu boli

naším prípisom zo dňa 6. 4. 2006 právnemu zástupcovi žalobcu vrátené s oznámením, že

tieto nemôžu byť zaevidované z technických dôvodov a zároveň mu boli vrátené 2 ks DVD

nosičov.

Právnym zástupcom žalobcu tým istým spôsobom – sprievodným listom k návrhu

zo dňa 24. 7. 2006, doručeným nášmu súdu dňa 26. 7. 2008 (správne má byť 2006, pozn.),

nám boli žaloby opätovne doručené, ale v prílohe tentokrát 1 ks DVD nosiča.

Naším prípisom zo dňa 2. 8. 2006 sme opätovne právnemu zástupcovi žalobcu

oznámili, že jeho žiadosti na zaevidovanie elektronických žalôb nemôžeme vyhovieť

z technických dôvodov a taktiež sme mu vrátili 1 ks DVD nosiča.

Podaním zo dňa 11. 10. 2006 pod názvom sprievodný list k návrhu nám opätovne

právnym zástupcom žalobcu ako príloha bol doručený DVD nosič, pri ktorej prílohe bolo

uvedené „DVD nosič doručený na Váš súd už dňa 31. 3. 2006“.

Uvedené podanie bolo u nás opätovne zaevidované pod značku „Spr“, lebo náš súd

naďalej nebol vybavený technicky na to, aby uvedené žaloby na DVD nosiči mohol

zaevidovať.

Prípisom dňa 13. 11. 2006 nám bol doručený prípis S. B., ktorým nám S. oznamuje

a navrhuje prerušenie konaní s tým, že dňa 12. 10. 2006 bola doručená na Okresný súd

Bratislava I žaloba o určenie neplatnosti zmlúv žalobcu S., B., proti žalovanému B., a. s.,

B., pričom tejto žalobe bola pridelená spisová značka č. .»

Okresný súd doplnil svoju odpoveď na základe výzvy ústavného súdu z 3. marca

2009, a to vyjadrením sp. zn. z 20. marca 2009, avšak skutočnosti, ktoré

v ňom uviedol, sa týkali podaní sťažovateľky z 30. marca 2006 urobených elektronickou

formou, podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a doručených 31. marca 2006

v počte 1340 kusov, ktoré už boli predmetom konania pred ústavným súdom vedeného

pod sp. zn. .

Sťažovateľka reagovala na vyjadrenie okresného súdu podaním doručeným

ústavnému súdu 8. apríla 2009, ktoré však taktiež obsahuje argumenty k podaniam

sťažovateľky z 30. marca 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom a doručených 31. marca 2006.

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že

sťažovateľka predložila ústavnému súdu v prílohe podania z 26. októbra 2006 doručeného

ústavnému súdu 27. októbra 2006 DVD nosiče, obsahom ktorých boli podania

sťažovateľky, ktoré boli okresnému súdu doručené 31. marca 2006 a 26. júla 2006. Ústavný

súd listom z 9. januára 2009 vrátil sťažovateľke tri DVD nosiče, ktoré boli pripojené ako

dôkaz k označenému konaniu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným však možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

až sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac

citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj zo spisov ústavného súdu

v predchádzajúcich sťažovateľkiných veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

vyplýva, že okresnému súdu boli 31. marca 2006 kuriérom doručené návrhy

sťažovateľky v prílohe sprievodného listu spolu s dvomi DVD nosičmi (na ktorých boli

zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania). Okresný súd listom zo 6. apríla 2006

sťažovateľke oznámil, že jej vracia sprievodný list spolu s dvomi DVD nosičmi z dôvodu,

že nemá technické vybavenie na vytlačenie návrhov podaných takouto formou.

Okresnému súdu boli kuriérom 26. júla 2006 doručené nové (iné) návrhy

sťažovateľky v prílohe sprievodného listu z 24. júla 2006 spolu s jedným DVD nosičom.

Podania obsiahnuté na tomto DVD nosiči obsahovali podľa sťažovateľky iné návrhy (týkali

sa iných vecí), ako to bolo v prípade jej podania doručeného okresnému súdu 31. marca

2006. Okresný súd v prílohe listu z 2. augusta 2006 vrátil sťažovateľke jeden DVD nosič

„z technického dôvodu“ späť.

Napokon podaním z 11. októbra 2006 doručeným okresnému súdu 19. októbra 2006

sťažovateľka opätovne podala návrhy na vydanie platobných rozkazov, ktoré označila ako

tie, ktoré podala okresnému súdu už 31. marca 2006. Prílohou sprievodného listu

sťažovateľky boli aj dva DVD nosiče. Okresný súd toto podanie sťažovateľky zaevidoval

«pod značku „Spr“» z dôvodu, že ešte nebol vybavený technickými prostriedkami

umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov v elektronickej podobe. Uvedené podania

sťažovateľky z 30. marca 2006, resp. 11. októbra 2006, t. j. 1340 žalôb, ktoré sú

na DVD nosičoch, boli predmetom konania vedeného ústavným súdom pod sp. zn.

(vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva podľa dohovoru).

Sťažovateľka po vrátení jedného DVD nosiča (doručeného okresnému súdu 26. júla

2006) už okresnému súdu tieto návrhy opätovne nepodala, tak ako to bolo v prípade jej

podaní doručených okresnému súdu 31. marca 2006 a opakovane 19. októbra 2006, keď

bola v zásade úspešná, keďže okresný súd po vybavení technickými prostriedkami

umožňujúcimi prijímanie podaní elektronickou formou začal vo veciach 1340 žalobných

návrhov konať.

Namiesto toho, aby tak sťažovateľka urobila (t. j. opätovne podala okresnému súdu

DVD nosič, obsahom ktorého bolo 590 žalôb z 24. júla 2006), tak sa z dôvodu neprijatia jej

návrhov z 24. júla 2006 okresným súdom v záujme ochrany svojich práv obrátila

sťažnosťou z 5. októbra 2006 (vrátane jej následných doplnení) na ústavný súd. Svoju

sťažnosť doplnila aj podaním doručeným ústavnému súdu 27. októbra 2006, súčasťou

ktorého boli aj tri DVD nosiče. Ústavný súd nálezom sp. zn. z 27. novembra

2008 rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov

urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým

podpisom a prikázal okresnému súdu „konať vo veci podania obchodnej spoločnosti L.,

a. s. (pôvodne B., a. s.), z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného

zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku“.

V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „V súlade s týmto príkazom

bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla

2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou,

a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho

podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že

z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne

ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že

podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“ Citovaný právny názor je pre

okresný súd záväzný ( ).

Po vyhlásení nálezu ústavného súdu sp. zn. , ktoré sa uskutočnilo

27. novembra 2008, sťažovateľka v ten istý deň (t. j. 27. novembra 2008) podala ústavnému

súdu sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu, týkajúce sa identických návrhov.

Sťažovateľka v nich namieta porušenie síce inej súčasti základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele druhej hlavy ( až ) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých

podstatných skutkových a právnych okolností vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej

moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu do jej základných práv – namietaná

nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch urobených formou elektronického

podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom na administratívno-technickú

nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje druhý – časový aspekt

namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania primeraného

finančného zadosťučinenia.

Vo vzťahu ku skutočnosti, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené elektronické

podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami, sťažovateľka

v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. už dosiahla nápravu

(nálezom z 27. novembra 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným

súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej

návrhoch konal podľa ustanovení (prirodzene vrátane

, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá). K uvedenému ústavný súd už

iba dodáva, že sťažovateľka sa podanými sťažnosťami obrátila na ústavný súd v čase

(27. novembra 2008), keď nález vo veci vedenej pod sp. zn. ešte ani nebol

doručený účastníkom konania (sťažovateľke a okresnému súdu).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci (v konaní

vedenom pod sp. zn. , pozn.) možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu

považovať za primerané a dostatočné. Sťažovateľka však žiada v nových sťažnostiach

(ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu formou priznania primeraného

finančného zadosťučinenia. Poukazuje pritom na uplynuvšiu dobu nečinnosti okresných

súdov argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť obnovením stavu

pred ich porušením. Obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania, pre ňu podľa jej

tvrdenia znamená obmedzenie vlastníckych práv a problémy v podnikateľskej činnosti.

Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka

mu nepredložila DVD nosiče, na ktorých sú zapísané jej návrhy pôvodne doručené

okresnému súdu 26. júla 2006. Sťažovateľka síce okresnému súdu písomne neoznámila,

prečo tak neurobila (ako to urobila napr. v konaniach vedených Okresným súdom Košice I,

Okresným súdom Vranov nad Topľou a v iných konaniach, keď listami z 20. októbra 2008

okresným súdom oznámila, že bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorému predloží tieto DVD nosiče ako dôkazy, a preto uvedené DVD nosiče

„do skončenia konania pred týmto súdom nebudú v držbe našej spoločnosti“), avšak možno

dôvodne predpokladať, že DVD nosiče nepredložila z toho istého dôvodu.

Prihliadajúc aj na možnosť sťažovateľky dosiahnuť v prípade uznania jej nárokov

všeobecnými súdmi primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy a aj prípadnú náhradu

škody prostredníctvom právnych prostriedkov zakotvených v

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, je v tejto fáze prebiehajúcich konaní pred všeobecnými súdmi požiadavka

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia predčasná a neopodstatnená.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku

nálezu sp. zn. z 27. novembra 2008 o porušení jej práv podľa čl. 46 ods. 1

a dohovoru, a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu

v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, je v danej fáze konaní podľa názoru ústavného súdu primeraná a dostatočná.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127

má predstavovať náhradu (kompenzáciu) ujmy spôsobenej porušením základných

práv zo strany orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dovŕšenie

ochrany porušeného základného práva, nie kompenzáciu rizík vyplývajúcich z povahy

„podnikateľského zámeru“ obchodnej spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie

taktiež nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody

().

Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu

26. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami

na prijímanie podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom bola v jednotlivých konaniach vzhľadom na neumožnenie

realizácie práva sťažovateľky podať návrh na začatie konania jedným zo spôsobov

ustanovených zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada

konania.

Okresný súd sa však snažil zabezpečiť realizáciu sťažovateľkou uplatnených práv

oznámením, že nemá materiálno-technické vybavenie na príjem podaní v elektronickej

forme, z čoho vyplývalo, že ďalší postup okresného súdu bol podmienený aj procesnou

aktivitou sťažovateľky. Na základe uvedeného sťažovateľka zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom mala možnosť využiť iný rovnocenný spôsob uplatnenia svojich práv,

prostredníctvom ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany.

Z popísaného skutkového stavu vyplýva, že sťažovateľka nepristúpila k uplatneniu

svojich práv aj niektorým z ďalších zákonných spôsobov, čím však vedome svojím

správaním neumožnila okresnému súdu ďalší postup v konaní. O uvedenom tvrdení svedčí

aj to, že sťažovateľka bola uzrozumená s tým, že okresný súd nemôže prijať podania

zaslané v elektronickej podobe a že tak nebude môcť urobiť ani v krátkom čase po ich

ďalšom doručení, a napriek tomu spôsob, resp. formu podania návrhov nezmenila. Prípadné

zvýšenie výdavkov na vyhotovenie písomných návrhov nemožno akceptovať ako

dostatočný dôvod takéhoto konania predovšetkým s prihliadnutím na povinnosť uloženú

okresnému súdu v (povinnosť vyhotoviť kópie návrhu na trovy účastníka

konania).

Sťažovateľka v sťažnosti akcentovala naliehavosť stavu právnej neistoty spôsobenej

nečinnosťou okresného súdu poukazujúc na svoj aktívny postoj v konaní. Jej správanie však

nesvedčí o skutočnom záujme na odstránení svojej právnej neistoty v konaniach vedených

okresným súdom.

Jedným zo základných kritérií, ktoré ústavný súd zohľadňuje pri posudzovaní otázky,

či v súdnom konaní všeobecného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, je aj správanie účastníka súdneho konania (, ,

, ).

Ústavný súd zistil, že aj v období po vydaní nálezu ústavného súdu, ktorým prikázal

okresnému súdu, aby vo veci jej podaní z 24. júla 2006 konal, sťažovateľka neposkytla

okresnému súdu súčinnosť, ktorá sa vyžaduje od účastníka konania v takomto type konaní.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý

akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.

Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení DVD nosiča vedie

k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej práv v konaní

pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej neistoty.

Opísané konanie sťažovateľky viedlo k spochybneniu skutočného záujmu účastníka

konania na ochranu svojich práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj o dosiahnutie

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je

odstránenie stavu právnej neistoty.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú

okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená

len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu

nie je ochotná poskytnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku

tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2

k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009