Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-44-2016.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-8Csp/44/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobkyne R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, XXX XX T., štátna občianka SR, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému P. Y. Y. Z. SA, so sídlom P. X. 1, XXX XX Y., Z. republika, reg. č. XXX XXX XXX, konajúcemu na území T. republiky prostredníctvom P. Y. Y. Z. SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Q. 2, P. XXX XX, S.: XX XXX XXX, zastúpenému SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 799,41 eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 799,41 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 47,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 26.8.2016 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 799,41 eura.
2. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/277/2014 bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. V konaní bola úspešná. Terajší žalovaný si v pôvodnom konaní vedenom na OS Svidník pod sp. zn. 7C/277/2014 voči nej uplatnil zaplatenie sumy 799,41 eura s príslušenstvom. Súd žalobu zamietol. Okresný súd vkonaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7C/277/2014 zistil porušenie jej spotrebiteľského práva zo strany obchodníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol: „Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ďalej neobsahuje konečnú splatnosť úveru, preto s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/200J Z. z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úroky predstavujú dôležitý údaj pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať pri posudzovaní ceny úveru, pričom zákonnú požiadavku uvedenia sumy, počtu a termínov splátok úrokov nespĺňa matematická možnosť ich výpočtu z celkovej splátky, ale musia byť v zmluve výslovne uvedené. Podľa potvrdenia o odfinancovaní zo dňa 7.4.2015 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 991,64 eura. Podľa potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 7.4.2015 žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 2 559,85 eura, teda viac ako získala, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 7C/277/2014 zo dňa 17.3.2016 nadobudol právoplatnosť 28.4.2016. Podľa § 3
ods. 5 tretia veta zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: ,,Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 799,41 eura, čo predstavuje sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.11.2016, kde okrem iného poukázal najmä na skutočnosť, že u žalobkyni nemohol pretrvávať stav neistoty, keďže nemala vedomosť o existencii neprijateľnej podmienky. Žalobkyňa taktiež v podanej žalobe nikde neuvádza, že jej vznikla nemajetková ujma, za ktorú požaduje finančné zadosťučinenie. Žalobkyňa v žalobe ujmu ani nešpecifikuje, poukazuje len na skutočnosť, že „svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní“ a poukazuje na ust. § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a na základe tohto práva si uplatňuje satisfakciu. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu. Žalovaný uviedol, že cieľom inštitútu finančného zadosťučinenia nie je aplikácia sankčnej, odradzujúcej ani relutárnej funkcie. Cieľom finančného zadosťučinenia je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla a ktorá musí byť preukázaná. Poskytnutý spotrebiteľský úver bol vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, čo dostatočne spĺňa sankčnú funkciu vyplývajúcu priamo zo Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa nepreukázala, že konaním žalovaného došlo k tak výraznému zásahu do jej fyzickej alebo psychickej integrity, ktorý by podmieňoval priznanie aj peňažnej satisfakcie. Konanie žalovaného nedosahovalo takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala aplikáciu satisfakcie v peňažnej forme. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení, resp. spôsobenej ujme nie je možné rozhodovať na základe subjektívnych pocitov žalobkyne. Vo vyššie uvedenej veci nedošlo k tak závažnému zásahu do integrity žalobkyne, aby si konanie žalovaného vyžadovalo finančnú satisfakciu. Podmienky priznania materiálnej satisfakcie (náhrady nemajetkovej ujmy) je potrebné posudzovať individuálne podľa okolností každého 8Csp/44/2016 -3-
jednotlivého prípadu. V danom prípade ide o účelové tvrdenia s cieľom žalobkyne získať peňažné prostriedky. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, vyžaduje sa však preukázanie vzniku značnej ujmy, čo žalobkyňa nepreukázala. Ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa nepriznáva v prípade úspešnosti uplatnenia porušenia povinnosti dodávateľa automaticky finančné zadosťučinenie, ale má sa posudzovať individuálne vzhľadom na skutočnosť, či vôbec vo sfére spotrebiteľa vznikla ujma. Spotrebiteľ, ktorého právo bolo porušené, nemá vždy nárok na kompenzáciu primeraným finančným zadosťučinením. Primerané finančné zadosťučinenie má povahu sekundárnej kompenzácie, lebo povahu zadosťučinenia má samo pôvodné rozhodnutie súdu. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie má aj sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Podľa článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky Ústavy Slovenskej republiky: „ Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie." Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, I. ÚS 15/02 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 - II. polrok, s.575; zhodne I. ÚS 59/02 . Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2003
- I. polrok, s. 616: ,,Podľa názoru ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné napraviť. To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie do pôvodného stavu." Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, I.ÚS 21/02 . Nález z 11. septembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2002 - II. polrok, s. 609: „Ústavný súd tento nárok nepriznal z dôvodu, že zo skutočností uvedených sťažovateľom nezistil, v čom by mala spočívať jeho nemajetková ujma za zistené zbytočné prieťahy v exekučnom konaní, v ktorom má postavenie povinného. Inými slovami, sťažovateľ nepreukázal existenciu požadovanej nemajetkovej ujmy ani príčinnú súvislosť s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že sťažovateľ popri existencii tvrdenej ujmy musí preukázať aj to, že nemajetková ujma vyplýva
zo zisteného porušenia základného práva a že nemajetková ujma je priamym následkom porušenia základného práva, teda že existuje požadovaná príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a zisteným porušením práva." V prípade poskytnutia úveru žalobkyni, tento úver sa stal na základe rozhodnutia súdu bezúročný a bez poplatkov, vyhlásená neprijateľná podmienka sa nikdy neaplikovala. Finančné zadosťučinenie ako aj jeho výška sú podľa názoru žalovaného nedôvodné. Primeranosť má spočívať v nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym správaním. Navrhol, aby súd žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol.
4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkami Okresného súdu Svidník sp. zn. 7C/277/2014 zo dňa 17.3.2016 a sp. zn. 5Csp/9/2016 zo dňa 19.5.2017, výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.3.2016 sp. zn. 7C/277/2014 súd zamietol žalobu žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL Z. SA (v tomto konaní žalovaný) proti žalovanej R. (v tomto konaní žalobkyňa). Z tohto rozsudku vyplýva, že medzi právnym predchodcom BNP PARIBAS PERSONAL Z. SA a R. K. bola dňa 17.6.2008 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 60 XXX Sk (1 XXX,XX eura) na zakúpenie spotrebného tovaru. 8Csp/44/2016 -4-
Súd skúmal, či predmetná úverová zmluva má všetky esenciálne náležitosti vyžadované v ustanovení § 4 zákona o spotrebiteľských úverov platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva má nedostatky. Konštatoval, že zmluva neobsahuje sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ďalej neobsahuje konečnú splatnosť úveru, a preto s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úroky predstavujú dôležitý údaj pre spotrebiteľa, aby sa vedel zorientovať pri posudzovaní ceny úveru, pričom zákonnú požiadavku uvedenia sumy, počtu a termínu splátok úrokov nespĺňa matematická možnosť ich výpočtu z celkovej splátky, ale musia byť v zmluve výslovne uvedené. Podľa potvrdenia o odfinancovaní zo dňa 7.4.2015 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 991,64 eura. Podľa potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 7.4.2015 žalovaná doposiaľ zaplatila žalobcovi sumu 2 559,85 eura, teda viac ako získala, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
6. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 5Csp/9/2016 zo dňa 19.5.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 22Co/68/2017 -58 zo dňa 19.4.2018 súd zistil, že žalobkyňa voči žalovanému úspešne uplatnila na tunajšom súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa a v predmetnom rozsudku súd vo výroku I. určil, že žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 568,21 eura. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu 568,21 eura (2 559,85 eura - 1 991,64 eura), ktorú prijal bez právneho dôvodu. Žalovaný túto sumu žalobkyni doposiaľ nezaplatil. Z uvedených dôvodov súd čo sa týka istiny žalobe vyhovel.
7. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe. Úver vo výške 60 000,- Sk brala od spoločnosti CETELEM, ktorý aj splácala, ale keď zistila, že jej sused, ktorý mal pôžičku 100 000,- Sk z inej spoločnosti, ju zaplatil skôr ako ona, tak už prestala úver splácať a rozhodla sa ísť za právnikom. V tom čase sa ona a aj jej manžel dostali do vážnych zdravotných problémov, manžel zomrel. Keď prestala platiť, tak žalovaný jej začal posielať všelijaké upomienky, vyhrážal sa exekúciou a potom to dal až na súd. Na pojednávaní pani sudkyňa vyčíslila, že žalovaný má zaplatiť jej, a to sumu 799,41 eura, ktorú už skoro 3 roky nezaplatil. Túto situáciu riešila cez svojho právneho zástupcu JUDr. Šafranka, ktorý ju zastupoval.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 799,41 eura, čo odvodzuje od úspechu žalobkyne v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/277/2014 . Keďže žalobkyňa bola v tomto konaní úspešná vo finančnom vyjadrení v rozsahu 799,41 eura, došlo k naplneniu hypotézy ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa zákona o ochrane spotrebiteľa je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo porušené. Zákon o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby bola spotrebiteľovi privodená nejaká ujma a preto vznik ujmy nie je potrebné preukazovať a ani odôvodňovať stav právnej neistoty.
Pokiaľ ide o namietanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tak je podľa jeho názoru dôvodné a spravodlivé, aby bolo žalobkyni priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške zodpovedajúcej sume, o ktorú ju chcel žalovaný ako dodávateľ neoprávnene pripraviť. Na podporu argumentácie poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov vydaný pod sp. zn. 2Co 73/2018 zo dňa 20.11.2018, kde taktiež vystupoval žalovaný 8Csp/44/2016 -5-
a kde Krajský súd Prešov potvrdil rozhodnutie prvej inštancie, ktorým priznal spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 23.11.2016. Má za to, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo týmto spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie len deklaráciu porušenia. Žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neodôvodnila vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Má za to, že žalobkyni finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobkyni nevznikla. Takýto súhrn finančných nárokov vznesených voči žalobkyni bez ohľadu na fakt, že ich žalovaný neuznáva, ani čo do dôvodu ani čo do výšky, považujú za šikanózny, žalobkyňa plnila na základe platnej uzavretej zmluvy o úvere. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola nikdy právoplatné vyhlásená za neplatnú. Právna úprava účinná v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nárok na priznanie finančného zadosťučinenia priznáva len na základe preukázania ujmy. Žalovaný nemal v čase uzavretia úverovej zmluvy možnosť sa žiadnym spôsobom oboznámiť s budúcou právnou úpravou upravujúcou problematiku ochrany spotrebiteľa. Porušením zákazu zásady retroaktivity dôjde nielen k zneisteniu jeho postavenia ako veriteľa v právnom vzťahu so žalobkyňou ako spotrebiteľkou, ale aj k narušeniu právnej istoty v celom v právnom poriadku. Ujma žalobkyni nevznikla a nebola žalobkyňou preukázaná žiadnymi relevantnými dôkazmi. Žalobkyňa čerpala a bezodkladne aktívne využívala peňažné prostriedky celú dobu. K uplatneniu nároku na finančné zadosťučinenie v prípade, ak žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie, má aj celospoločenský presah. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má povahu sekundárnej kompenzácie. Priznaním primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni by vzhľadom na bezdôvodné obohatenie došlo nielen k sekundárnemu potrestaniu žalovaného, ale aj k bezdôvodnému obohateniu žalobkyne na úkor žalovaného. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia nemožno v predmetnom prípade určiť vzhľadom na to, že rozsah ujmy nebol žalobkyňou žiadnym spôsobom preukázaný. Primerané finančné zadosťučinenie nemá mať sankčný charakter, ale má slúžiť na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá vznikla a je preukázaná. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobkyňou požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy v tých prípadoch, kedy porušenie práva nie je možné napraviť inak. Úhrada sumy vo výške 568,21 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 11.10.2016 do zaplatenia predstavuje už dostatočnú satisfakciu a ochranu práva žalobkyne. Poukázal taktiež na duplicitu žalobkyňou požadovaných peňažných plnení, a to vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň finančné zadosťučinenie. Takýto súhrn finančných nárokov, ktoré žalovaný neuznáva, je šikanózny. Vyčíslovať nemajetkovú ujmu s ohľadom na majetkovú ujmu nie je možné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby súd zamietol žalobu v celom rozsahu.
10. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
-6-
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov").
Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
11. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3 .
12. V prejednávanej sporovej veci je predmetom konania nárok žalokyne opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/> o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/> Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia súčasne pôsobí preventívne.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/277/2014 žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje právo ako spotrebiteľ a žaloba o zaplatenie sumy 799,41 eura bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd vychádzal z toho, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, zmluva neobsahovala náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
14. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Žalobkyňa na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňala požiadavky vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, uhradila sumu 2 559,85 eura, pričom čerpala 1 991,64 eura. Tým žalobkyňa bola vystavená a bola povinná iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv (konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 568,21 eura, vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/9/2016 ), pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúci priznanie finančného zadosťučinenia.
15. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu. Súd má za to, že aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného finančného 8Csp/44/2016 -7-
zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak podľa názoru súdu ho treba chápať aj ako odmenu za to, že sa spotrebiteľ pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V prejednávanom prípade však možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k
takému porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru a teda k strate finančných prostriedkov. Bol to žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, použil nekalé obchodné praktiky, predostrel žalobkyni formulárovú zmluvu, ktorá neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
16. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné a viacnásobné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domáhala na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Výška nemajetkovej ujmy v prípadoch podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona môže zodpovedať výške finančnej ujmy, ktorá spotrebiteľovi hrozila. Ak má mať primerané finančné zadosťučinenie dostatočne satisfakčný účinok pre spotrebiteľa a zároveň výchovný a odstrašujúci účinok pre dodávateľa, možno prijať argumentáciu, že primerané finančné zadosťučinenie sa môže rovnať majetkovej ujme, ktorá spotrebiteľovi hrozila alebo mu, ako je to v prejednávanej veci, do skutočného vydania bezdôvodného obohatenia dodávateľom bola aj spôsobená. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je suma, ktorej zaplatenia sa žalovaný bezdôvodne domáhal v základnom konaní. Uplatňovanie si svojich nárokov vyvolalo u žalobkyne stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u nej stav neistoty. Suma 799,41 eura podľa názoru súdu predstavuje primeranú satisfakciu za stav, ktorý musela žalobkyňa v súvislosti s porušením jej práv ako spotrebiteľky strpieť. Na základe uvedeného súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného zadosťučinenia tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 2 CSP , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
-8-
19. O trovách konania vo výroku II. rozsudku súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
20. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa bola podľa § 4 ods. 2 písm. u) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto súd zaviazal žalovaného vo výroku III. rozsudku zaplatiť súdny poplatok v sume 47,50 eura podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov prostredníctvom prevádzkovateľa systému do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.