Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 82/09
PDF · 297.54 KB
No categories available
I. ÚS 82/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 82/09-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš vo
veciach jej podaní z 24. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. Rvp 33867/08 až
sp. zn. Rvp 34395/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra
2008 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) vo
veciach jej podaní z 24. júla 2006 (v sťažnosti omylom uvedené aj 27. novembra 2008,
pozn.) urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.
Z ich obsahu vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na vydanie
platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia peňažných súm od viacerých
dlžníkov. Návrhy na vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu neboli konania
o jej veciach doručených okresnému súdu 24. júla 2006 právoplatne skončené. Okresný súd
nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho
poplatku a pod.). V zásade je v konaniach nečinný. Doba konaní v jej veciach je
neprimeraná vzhľadom na predmet, povahu a stav konaní.
Predmetom konaní je po skutkovej aj právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie
„relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na
vydanie platobného rozkazu). Sťažovateľka je (podľa jej tvrdenia) aktívna a poskytuje
okresnému súdu potrebnú súčinnosť.
V sťažnostiach sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy
rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne žiadala, aby jej ústavný
súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 663,90 € (20 000 Sk) v každej z uvedených
vecí (spolu v sume 351 203,10 €, t. j. 10 580 000 Sk), ako aj úhradu trov konania.
K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd
podaním doručeným 24. februára 2009 prostredníctvom svojej predsedníčky.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že po doručení nálezu
ústavného súdu č. k. I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008, v ktorom vyslovil porušenie
sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a súčasne prikázal konať v jej veciach,
prípisom sp. zn. Spr. 105/09 z 26. januára 2009 (doručeným 2. februára 2009) vyzvala
sťažovateľku na predloženie návrhov, ktoré jej boli vrátené v roku 2006.
Sťažovateľka prípisom z 2. februára 2009 (doručeným 6. februára 2009) okresnému
súdu oznámila, že „DVD nosiče, ktoré obsahovali návrhy, nemá momentálne k dispozícii,
pretože bolí predložené Európskemu súdu pre ľudské práva ako dôkazy v konaní o sťažnosti
podľa čl. 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to
vzhľadom k zamietavému výroku Ústavného súdu SR ohľadom požadovanej satisfakcie“.
Predsedníčka okresného súdu vzhľadom na uvedené stanovisko sťažovateľky, ako aj
na príkaz ústavného súdu obsiahnutý v druhom výroku nálezu ústavného súdu č. k.
I. ÚS 288/08-107 z 27. novembra 2008 vydala „16. 02. 2009 pod Spr. 312/2009 pokyn na
zapísanie podaní L. P. a. s. na vydanie platobného rozkazu do registra Ro. Na základe toho
podateľňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš zapísala dňa 16. 02. 2009 spolu 529 podaní -
v týchto veciach sa v súčasnom období odstraňujú vady návrhu a spracúvajú sa výzvy na
zaplatenie súdneho poplatku.“.
Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu ďalej vyplýva, že sťažovateľke bolo už
20. júna 2007 telefonicky oznámené, že „do podateľne tunajšieho súdu bolo v roku 2007
nainštalované zariadenie, ktoré umožnilo importovať elektronické podania do systému
podateľňa – registre. V tom čase však ešte neboli vytvorené podmienky na overenie
elektronického podpisu“. Pokiaľ by v uvedenom čase sťažovateľka doručila okresnému
súdu elektronické podanie, bolo by zapísané do príslušného súdneho registra a následne by
okresný súd vykonával procesné úkony súvisiace s z prípadným odstránením vád návrhov.
Okresným súdom bol zavedený „plne funkčný systém podávania a overovania
elektronických podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom“ od 15. októbra
2008, keď „nadobudol účinnosť METODICKÝ POKYN 13/2008 SEKCIE
legislatívy MINISTERSTVA SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY z 13. októbra
2008 č. 23113/2008-130 o postupe pri prijímaní, overovaní a evidencii elektronických
podaní podpísaných zaručeným elektronickým podpisom“.
V závere svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, že sťažovateľka
minimálne od 20. júna 2007 vedela o tom, že „tunajší súd je technicky vybavený na
prijímanie elektronických podaní a napriek opakovaným výzvam tunajšieho súdu doteraz
nezaslala DVD nosič, na ktorom podľa jej tvrdení mali byť zaznamenané návrhy na vydanie
platobných rozkazov zo dňa 24. 07. 2006, ktoré mali byť podpísané zaručeným
elektronickým podpisom“.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež poukázala na svoje
vyjadrenia sp. zn. Spr. 1242/08 z 30. septembra 2009 a sp. zn. Spr. 1390/08 z 5. novembra
2008 predložené ústavnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 288/08. Z uvedených
vyjadrení okrem iného vyplýva, že sťažovateľkino „elektronické podanie podpísané
elektronickým podpisom“ (sprievodný list s DVD nosičom) bolo okresnému súdu doručené
prvýkrát 31. marca 2006. Vzhľadom na to, že okresný súd v tom čase nedisponoval
elektronickou podateľňou, „bol DVD nosič sťažovateľke vrátený späť s vysvetlením dôvodu
vrátenia a tiež s odporúčaním, aby podanie urobila v písomnej forme“. Sťažovateľka
následne okresnému súdu doručila podanie z 26. apríla 2006, v ktorom sa dožadovala
svojho „práva doručiť podanie vyhotovené elektronickými prostriedkami v zmysle § 42
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku“. Okresný súd na toto podanie reagoval prípisom
z 10. mája 2006, v ktorom zotrval na svojom stanovisku a opätovne sťažovateľke odporučil
urobiť podanie v písomnej forme. Podaním z 12. mája 2006 okresný súd požiadal
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky „o prijatie opatrení na odstránenie
nesúladu právnych predpisov s technickou vybavenosťou súdov“.
Sťažovateľka následne doručila „DVD nosič s tvrdením, že obsahuje návrhy na
začatie konania urobené elektronickými prostriedkami a podpísané elektronickým
podpisom“, ešte dvakrát (podaním z 24. júla 2006 a podaním z 11. októbra 2006). V oboch
prípadoch sa sťažovateľka domáhala svojho „práva urobiť podanie elektronickými
prostriedkami v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku“ a v oboch prípadoch
okresný súd vo svojej odpovedi sťažovateľke zotrval na svojom stanovisku a podania jej
vrátil s odporúčaním zaslať ich v písomnej forme.
Do podateľne okresného súdu bolo v marci 2007 „nainštalované zariadenie, ktoré
malo podľa vyjadrenia pracovníkov informatiky umožniť prijatie elektronických
dokumentov. Aj keď sa vyskytli pochybnosti, či toto zariadenie spĺňa všetky náležitosti
elektronickej podateľne, boli súdy upovedomené o tom, že elektronické podania vtedajšej
spoločnosti B. L. P. a. s. môžu byť prostredníctvom tohto zariadenia prijaté. Tunajší súd
prostredníctvom riaditeľky správy súdu Ing. K. R. o tejto skutočnosti upovedomil právneho
zástupcu sťažovateľky JUDr. M. P. telefonicky dňa 20. 06. 2007. Následne bolo telefonicky
dohodnuté, že JUDr. P. prinesie na tunajší súd uvedené podania osobne dňa 04. 07. 2007.
Dňa 02. 07. 2007, kedy Ing. R. overovala platnosť dohovoreného príchodu JUDr. P. na súd
jej bolo oznámené, že elektronické podania nebudú v dohodnutom termíne prinesené na súd
z dôvodu, že sa nachádzajú na Ústavnom súde SR ako dôkaz k podaniu a taktiež z dôvodu,
že spoločnosť chce počkať na doriešenie súdneho sporu o neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky S. r. spoločnosti B. L. P., a. s. Túto skutočnosť oznámil tunajší súd sťažovateľke
listom zo dňa 20. 07. 2007.“.
Okresný súd sťažovateľku listom z 15. januára 2008 informoval „o všetkých
krokoch, ktoré boli vykonané v súvislosti s problémom elektronických podaní spoločnosti od
ich prvého podania dňa 31. 03. 2006 až do uvedenej doby“.
Súčasťou vyjadrenia okresného súdu z 23. februára 2009 bol aj v jeho prílohe
predložený list sťažovateľky z 2. februára 2009 adresovaný okresnému súdu, v ktorom
uviedla, že „DVD nosiče, ktoré obsahujú návrhy, nie sú momentálne v našej dispozícii,
pretože boli predložené Európskemu súdu pre ľudské práva ako dôkazy v konaní o sťažnosti
podľa článku 34 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to
vzhľadom k zamietavému výroku Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález ústavného
súdu I. ÚS 288/08 z 27. novembra 2008, pozn.) ohľadom požadovanej satisfakcie...
V čase podania ústavnej sťažnosti Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
nemôžeme pozitívne reagovať na Vašu výzvu. Návrhy v elektronickej forme obsiahnuté na
DVD nosičoch nebolo a stále nie je možné replikovať. Je to dané povahou týchto návrhov
a použitou technológiou zaručeného elektronického podpisu. Zaručený elektronický podpis
potvrdzuje obsahovú a formálnu integritu elektronického dokumentu a viaže sa k certifikátu,
ktorý na určité časové obdobie vydáva Národný bezpečnostný úrad.
Pokiaľ Váš súd z dôvodu nesprávneho úradného postupu nedisponuje návrhmi
môžeme Vám poskytnúť súčinnosť ihneď po tom, ako DVD nosiče prestanú byť dôkaznými
prostriedkami.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde však možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 33867/08 až sp. zn. Rvp 34395/08 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú
súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci
vedenej pod sp. zn. I. ÚS 288/08 vyplýva, že jej návrhy boli okresnému súdu doručené
24. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe listu z 27. júla 2006
sťažovateľke jej podanie (DVD nosiče, na ktorých boli zaznamenané jednotlivé návrhy na
začatie konania) späť.
Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany
svojich práv obrátila sťažnosťou z 28. septembra 2006 (doručenou 4. októbra 2006) na
ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn. I. ÚS 288/08 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení
základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v súvislosti s neprijatím návrhov z 24. júla 2006 urobených elektronickými
prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému
súdu v týchto veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „V súlade s týmto príkazom bude
povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006
ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou,
a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho
podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že
z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku
dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie
bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“ Citovaný právny názor je pre okresný súd
záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).
Okresný súd o návrhoch sťažovateľky po odstránení technických prekážok
brániacich prijímanie podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom nemohol konať, pretože sťažovateľka mu DVD nosič,
na ktorom sú predmetné návrhy zapísané, dosiaľ nepredložila napriek jeho oznámeniu
právnemu zástupcovi sťažovateľky z 20. júna 2007, že už je vybavený technickými
prostriedkami umožňujúcimi prijatie a spracovanie návrhov v elektronickej podobe,
ďalšiemu oznámeniu právnemu zástupcovi sťažovateľky z 2. júla 2007, ako aj písomnému
oznámeniu adresovanému priamo sťažovateľke z 20. júla 2007 (doručenému 1. augusta
2007). Sťažovateľka na základe uvedených výziev okresného súdu podanie z 24. júla 2006
nepredložila. Z prípisu sťažovateľky z 2. februára 2009 adresovaného okresnému súdu
vyplýva, že iniciovala konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, v ktorom
predložila uvedený DVD nosič v rámci dôkazového materiálu, a preto, pokiaľ okresný súd
„z dôvodu nesprávneho úradného postupu nedisponuje návrhmi, môžeme Vám poskytnúť
súčinnosť ihneď po tom, ako DVD nosiče prestanú byť dôkaznými prostriedkami“.
Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu
27. novembra 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej
súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností
vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu
do jej základných práv – namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch
urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom
na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje
druhý – časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania
primeraného finančného zadosťučinenia.
Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 24. júla 2006 je
nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou
doručené elektronické podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými
prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto zásahu však sťažovateľka v konaní pred ústavným
súdom vedenom pod sp. zn. I. ÚS 288/08 už dosiahla nápravu (nálezom z 27. novembra
2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej práv ústavným súdom a v podobe
príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu, aby o jej návrhoch konal podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prirodzene, vrátane § 6 OSP, ktorý súdom
prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich
práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá).
Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno
vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ
sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu
formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu
nečinnosti okresných súdov argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť
obnovením stavu pred ich porušením, a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné konania,
pre ňu znamená „... výrazné obmedzenie... vlastníckych práv...“ a problémy
v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.
V posudzovaných konaniach treba prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, že
sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nie
je originálnym nadobúdateľom. Tieto pohľadávky jej boli postúpené S. r., ktorý sa v konaní
pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 7 C 144/06 žalobou proti sťažovateľke domáhal
určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých malo k postúpeniu
uvedených pohľadávok dôjsť, t. j. absolútnej neplatnosti Rámcovej zmluvy o postúpení
pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich (tzv. realizačných) zmlúv
uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mohol mať zásadný význam pre
rozhodnutie súdov vo veciach sťažovateľkou uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom
riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na
základe elektronických podaní. S. r. podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie
neplatnosti uvedených zmlúv 12. októbra 2006. Túto skutočnosť S. r. oznámil listom jeho
generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom
Slovenskej republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky.
Bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej
sa ňou uplatňovaných majetkových práv v čase od podania návrhov sťažovateľky 24. júla
2006 až do konca roka 2008 preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach
jej elektronických podaní, ale skutočnosť, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 7 C 144/06, v ktorom sa riešila predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie
v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12. októbra 2006, teda krátko po podaní návrhov
sťažovateľky, nebolo právoplatne skončené. Ústavný súd na Krajskom súde v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) zistil, že v decembri 2008 sa sťažovateľka a S. r. mimosúdne
dohodli na ukončení súdnych sporov a späťvzatí svojich podaní týkajúcich sa platnosti
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z nezaplatených koncesionárskych poplatkov z
roku 2005 a dvoch nadväzujúcich realizačných zmlúv, ako aj zmluvnej pokuty z druhej
realizačnej zmluvy. Podľa zistenia ústavného súdu krajský súd uznesením sp. zn.
4 Co 292/08 z 19. januára 2009 odvolacie konanie vo veci vedenej Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 zastavil na základe S. r. podaného návrhu na
späťvzatie odvolania.
Vzhľadom na množstvo sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom
rozhodnutí o otázke platnosti postúpenia sporných pohľadávok možno o sťažovateľkou
uplatňovaných právach rozhodnúť pomerne rýchlo, je procesný postup okresného súdu,
ktorý o návrhoch sťažovateľky mohol meritórne rozhodnúť až po právoplatnom skončení
konania vedeného v prvom stupni Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006,
primeraný okolnostiam prerokúvaných vecí.
Existencia označeného sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“, ktorý sa riešil
pred Okresným súdom Bratislava I, zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie
o obmedzení jej vlastníckych práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe
návrhov podaných elektronickou formou, keďže do mimosúdneho vyriešenia sporu
(december 2008) nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patrili do jej majetku.
O tom, že i sama sťažovateľka si bola tejto skutočnosti vedomá, svedčí aj fakt, že
okresný súd 20. júna 2007 oznámil jej právnemu zástupcovi, že disponuje zariadením, ktoré
umožňuje prijímať elektronické dokumenty („aj keď sa vyskytli pochybnosti, či toto
zariadenie spĺňa všetky náležitosti elektronickej podateľne“). Právny zástupca sťažovateľky
podľa úradného záznamu spísaného okresným súdom 2. júla 2007 okresnému súdu
telefonicky oznámil, že „podania zatiaľ neprinesie – jednak z dôvodu, že DVD s podaniami
sa t. č. stále nachádza na Ústavnom súde SR a jednak z dôvodu, že spoločnosť chce počkať
na doriešenie súdneho sporu o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky S. r. spoločnosti
B. L. P., a. s.“. Okresný súd po zistení, že právny zástupca sťažovateľky mal v čase prijatia
uvedených telefonických oznámení okresného súdu pozastavený výkon advokácie, zaslal
sťažovateľke podanie z 20. júla 2007 (doručené 1. augusta 2007), v ktorom jej oznámil
vytvorenia podmienok na prijatie jej podania urobeného elektronickými prostriedkami
a taktiež dôvody, ktoré sťažovateľkin bývalý právny zástupca uviedol, keď odmietol žiadosť
okresného súdu o predloženie podania, ktoré mu bolo vrátené. Sťažovateľka predmetné
podanie z 24. júla 2006 okresnému súdu dosiaľ nepredložila.
Za daných okolností prihliadajúc na možnosť sťažovateľky domáhať sa v prípade
uznania jej nárokov všeobecnými súdmi primeranú kompenzáciu nemajetkovej ujmy a aj
prípadnú náhradu škody prostredníctvom právnych prostriedkov zakotvených v zákone
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov je v tejto fáze prebiehajúcich konaní pred všeobecnými súdmi
požiadavka na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia predčasná
a neopodstatnená.
Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku
nálezu sp. zn. I. ÚS 288/08 z 27. novembra 2008 o porušení jej základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
a výroku, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu v predmetných veciach konať
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, je v danej fáze
konaní primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu (kompenzáciu)
nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením základných práv zo strany orgánov verejnej moci
v prípadoch, keď je to nevyhnutné pre dovŕšenie ochrany porušeného základného práva, nie
kompenzáciu rizík vyplývajúcich z povahy „podnikateľského zámeru“ obchodnej
spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie taktiež nepredstavuje náhradu za
uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).
Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu
24. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem
podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach v dôsledku
nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených
zákonom okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.
Podľa zistenia ústavného súdu okresnému súdu bol po vydaní nálezu ústavného súdu
sp. zn. I. ÚS 288/08 z 27. novembra 2008 sťažovateľkou doručený prípis z 2. februára 2009,
v ktorom mu oznámila, že podanie z 24. júla 2006, resp. „DVD nosiče, ktoré obsahujú
návrhy“, nie sú momentálne v jej dispozícii, pretože ich predložila Európskemu súdu pre
ľudské práva a slobody, a v čase, keď boli v jej dispozícii, „Návrhy v elektronickej forme
obsiahnuté na DVD nosičoch nebolo a stále nie je možné replikovať. Je to dané povahou
týchto návrhov a použitou technológiou zaručeného elektronického podpisu.“.
Tento argument sťažovateľky nepovažoval ústavný súd za relevantný, pretože
sťažovateľka v čase doručenia žiadostí okresného súdu o predloženie podania z 24. júla
2006 mala dotknutý DVD nosič vo svojej dispozícii a výrobca aplikácie pre zabezpečený
elektronický podpis ústavnému súdu na základe jeho výzvy vo vzťahu k existencii možnosti
kopírovania DVD nosiča obsahujúceho elektronické dokumenty podpísané elektronickým
podpisom potvrdil, že „takýto dokument (súbor) z technického hľadiska môže byť
kopírovaný na iné médium rovnako ako akýkoľvek iný súbor“.
Pritom sama sťažovateľka si musí byť vedomá skutočnosti, že neposkytnutie
uvedeného DVD nosiča, ktorý obsahuje jej návrhy zaznamenané v elektronickej podobe,
bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených veciach.
Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou
o uplatnenie svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach spôsobilý
akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich ochranu.
Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení vyžiadaného DVD
nosiča vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania na ochrane jej
práv v konaní pred okresným súdom a zároveň aj na dosiahnutie účelu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej
neistoty.
Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú
okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená
len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie
je ochotná poskytnúť.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku
tohto konania dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.
Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, ako to je uvedené v druhom bode výroku tohto
uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2009