Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa

, základného práva na súdnu ochranu podľa

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaniach vedených pod spisovými

značkami uvedenými v prílohe k tomuto uzneseniu a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn. až sp.

zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. januára 2012

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), a práva na

ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „ dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami

uvedenými v prílohe tohto uznesenia.

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila okresnému súdu návrhy na vydanie

platobného rozkazu podané prostredníctvom elektronických prostriedkov. Spolu s návrhmi

na vydanie platobného rozkazu sťažovateľka okresnému súdu doručila aj podanie označené

ako „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich podaniach, ich spôsobe

vyhotovenia, t. j. forme a obsahu dátového nosiča.

Okresný súd mal reagovať na sťažovateľkou podané návrhy oznámením, že

„podanie elektronických dokumentov... nebolo urobené v zmysle ustanovenia § 42 ods. 1 O.

s. p. a preto... bolo vrátené“. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že na prijatí svojho podania

naďalej trvala, pretože toto malo byť urobené v súlade s § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný súd na túto argumentáciu podľa sťažovateľky

nereagoval pozitívne, preto sa sťažovateľka vo veci neprijatia svojho podania z 24. júla

2006 urobeného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým

podpisom okresným súdom obrátila na ústavný súd so sťažnosťou, v ktorej namietala

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd o tejto jej

predchádzajúcej sťažnosti proti postupu okresného súdu rozhodol nálezom vydaným pod

č. k. -107 z 27. novembra 2008 tak, že vyslovil porušenie sťažovateľkou

označených práv.

S ohľadom na to, že ústavný súd podľa názoru sťažovateľky v náleze vydanom pod

č. k. -107 z 27. novembra 2008 nerozhodol primerane o finančnom

zadosťučinení, v záujme ochrany svojich práv sťažovateľka iniciovala konanie

o individuálnej sťažnosti pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

Sťažovateľka uvádza, že po skončení konania na ústavnom súde poskytla ESĽP práve ten

DVD nosič, ktorý jej vrátil okresný súd a okrem iného obsahoval aj predmetnú žalobu a jej

prílohy.

Napriek faktu, že okresný súd nedisponoval dátovým nosičom obsahujúcim

elektronicky podpísané návrhy na vydanie platobného rozkazu spolu s ich prílohami

(listinnými dôkazmi), začal o týchto návrhoch konať vo veci samej, jednotlivým návrhom

pridelil spisové značky, a „to na základe registrácie fiktívnej (reálne neexistujúcej žaloby,

ktorú sťažovateľ nikdy neformuloval a nepodpísal...

Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhotovil sám bez akejkoľvek ingerencie a vedomosti

sťažovateľa návrh na začatie občianskeho súdneho konania, resp. zahájil konanie len na

základe pokynu predsedníčky súdu (nie na návrh sťažovateľa). Fiktívny návrh súd

registroval bez obsiahnutia náležitostí uvedených v ust. a .

Okresný súd Liptovský Mikuláš došiel v imaginárnom postupe tak ďaleko, že vyzval

uznesením sťažovateľa, aby opravil a doplniť fiktívny vykonštruovaný návrh a to -

samozrejme - o náležitosti, ktoré súd sám nebol schopný vo fikcii dotvoriť... Následne

okresný súd konanie... zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.“.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd ju vystavil reálnemu a aktuálne hroziacemu riziku

zmarenia výkonu majetkového práva, pretože „uplatňujúc zákonný postup mohlo dôjsť k

odmietnutiu návrhu pre jeho nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť. Okresný súd

však vystavil spoločnosť reálnemu a aktuálne hroziacemu riziku zmarenia výkonu

majetkového práva, pretože žalovanému vytvoril nezákonným postupom priestor na

nenáležitú obranu založenú na insuficiencii dôkazných prostriedkov a na námietke

premlčania. Upozorňujeme, že konanie vedené na základe fiktívnej a vykonštruovanej

žaloby bolo zastavené a preto opätovne podaná žaloba bude zasadená do úplne iného

časového rámca umožňujúceho použitie námietky premlčania.“.

Uvedeným postupom okresného súdu došlo podľa sťažovateľky k porušeniu jej

základných práv podľa a ods. l , ako aj práv podľa

dodatkového protokolu a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka nadväzne na to poukazuje na znenie viacerých článkov

a dohovoru, ako aj na ustanovenia upravujúce úkony

účastníka konania, najmä podanie návrhu na začatie konania a jeho náležitosti, ako aj na

judikatúru ústavného súdu vzťahujúcu sa k a .

Postupom okresného súdu v predmetných konaniach mali byť obmedzené vlastnícke

práva sťažovateľky, došlo k degradácii jej majetkových práv „do tej miery, že viac nie sú

reálne vymáhateľné a stali sa len právami fiktívnymi“, a v spojení s plynutím času je

sťažovateľka vystavená „enormnému riziku, ktoré spočíva v zániku dôkazov, zániku

pôvodne žalovaných subjektov, strate kontaktu so žalovanými subjektmi, strate bonity

pohľadávok“.

Vo vzťahu k dodržaniu zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka uvádza, že

namietaný postup okresného súdu považuje za „iný zásah“, o ktorom sa dozvedela až pri

nahliadnutí do súdnych spisov 10. novembra 2011, «kedy po prvý krát mal možnosť

zhliadnuť „vykonštuovanú“ žalobu..., preto je lehota na podanie individuálnej sťažnosti

zachovaná». Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka lehotu na podanie sťažnosti ústavnému

súdu počíta od 10. novembra 2011, a preto ju považuje za zachovanú.

Sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jej

základné práva podľa a a právo podľa

dohovoru, ako aj právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu boli postupom okresného súdu

v predmetných veciach porušené, okresnému súdu prikázal, aby obnovil stav pred

porušením označených práv sťažovateľky a priznal jej finančné zadosťučinenie vo výške

250 € v každej z uvedených vecí, ako aj náhradu trov predmetných konaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú

dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak

ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka v sťažnostiach namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a a práva podľa dodatkového protokolu, ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorým malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutých

konaniach (bližšie špecifikovaných v prílohe tohto rozhodnutia).

K porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť v dôsledku toho, že

- aj keď okresný súd nedisponoval dátovým nosičom obsahujúcim návrhy na vydanie

platobného rozkazu podpísané zaručeným elektronickým podpisom spolu s ich prílohami

(listinnými dôkazmi), začal o týchto návrhoch konať vo veci samej svojvoľne „v rozpore s

vôľou sťažovateľa“, zaevidoval ich na základe pokynu predsedníčky okresného súdu sp. zn.

Spr. 312/2009 zo 16. februára 2009 o zapísaní týchto návrhov do registra Ro, hoci

občianske súdne konanie sa začína výlučne na návrh (nie na pokyn predsedu súdu), a

- okresný súd predmetné konania zastavil z dôvodu nezaplatenia súdnych poplatkov,

pričom ďalšie uplatnenie pohľadávok sťažovateľky pred okresným súdom je poznačené

rizikom vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaných, a preto sa jej pohľadávky

stali reálne nevymožiteľnými, resp. fiktívnymi.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

S prihliadnutím na obsah predložených sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. až sp. zn. , v zásade rovnakú právnu argumentáciu

a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť

v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd uplatniac citované právne normy o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to

je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K dôvodom odmietnutia sťažností ústavným súdom

2.1 Z ustanovenia vyplýva, že fyzické a právnické osoby môžu

namietať v sťažnosti podľa porušenie svojich práv, ku ktorému môže

dôjsť právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

K porušeniu sťažovateľkiných práv malo dôjsť v dôsledku tzv. iného zásahu.

Z priebehu konania opísaného v sťažnosti vyplýva, že dôsledkom ňou tvrdeného „iného

zásahu“, ktorým mal okresný súd porušiť jej v sťažnosti označené práva, bolo zastavenie

predmetných konaní uzneseniami okresného súdu z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku,

t. j. nesplnenia jednej z procesných podmienok konania.

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ je však výsledkom procesného postupu všeobecného súdu prvého stupňa

uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie a s ktorého závermi niektorý z účastníkov

konania nesúhlasí, má každý z nich možnosť podať proti takémuto uzneseniu odvolanie

podľa .

Sťažovateľka však napriek vydaniu uznesenia o zastavení konania procesný postup

okresného súdu nenapadla odvolaním, ktoré je v danom prípade potrebné jednoznačne

považovať za účinný prostriedok nápravy. Inými slovami, sťažovateľka sa v konaní pred

okresným súdom mala možnosť brániť proti ňou označenému „inému zásahu“ okresného

súdu do jej práv realizovaním svojich procesných práv (predložením svojej argumentácie

okresnému súdu), a to v čase po vydaní a doručení uznesení o zastavení konaní

prostredníctvom využitia oprávnenia podať proti uzneseniu odvolanie. Vzhľadom na princíp

subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd ( ),

nie je vo vzťahu k napadnutému postupu, resp. inému zásahu okresného súdu daná

právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti.

2.2 V záujme preukázania včasnosti podania sťažností ústavnému súdu sťažovateľka

uviedla, že začiatok plynutia lehoty na ich podanie odvodila odo dňa jej nahliadnutia do

spisov okresného súdu v predmetných veciach, ktoré malo byť vykonané 10. novembra

2011. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že o prvotných úkonoch okresného súdu

realizovaných v predmetných veciach sa sťažovateľka dozvedela nielen z doručenia výziev

okresného súdu, ale i z doručenia uznesení okresného súdu, vrátane uznesenia o zastavení

konaní.

V zmysle možno podať sťažnosť v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Podľa zistenia ústavného súdu sa všetky sťažovateľkou napadnuté konania pred

okresným súdom právoplatne skončili 18. júla 2009.

Sťažnosti sťažovateľky však boli ústavnému súdu doručené 4. januára 2012.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľka sa ústavnej ochrany svojich v sťažnostiach

označených práv domáha až po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde, a preto ústavný súd považuje jej sťažnosti za podané oneskorene.

2.3 Okrem už uvedených dôvodov, ktoré sú dostačujúce na odmietnutie podaných

sťažností, ústavný súd dospel aj k záveru o ich zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že nálezom

vydaným pod č. k. -107 z 27. novembra 2008 rozhodol o porušení

sťažovateľkinho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu, ktorým neprijal jej podania z 24. júna 2006 urobené

elektronickou formou a podpísané zaručeným elektronickým podpisom, okresnému súdu

prikázal vo veci konať podľa príslušných ustanovení

a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel.

Ústavný súd následne uznesením sp. zn. z 12. marca 2009 z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti odmietol sťažnosti sťažovateľky, ktorými sa domáhala ochrany

svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru proti postupu

okresného súdu v konaniach o jej návrhoch z 24. júla 2006.

Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach, ktoré sú predmetom rozhodovania v tejto veci,

namieta porušenie svojich práv v identických konaniach vedených o jej návrhoch z 24. júla

2006 podaných okresnému súdu pôvodne v elektronickej forme.

Z obsahu sťažností vyplýva, že okresný súd po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

začal o podaniach sťažovateľky z 24. júla 2006 konať, avšak následne v konaniach o nich

nemohol pokračovať pre obsahové nedostatky návrhov, na ktorých doplnenie sťažovateľku

vyzval uznesením. Rovnako nemohol okresný súd vo veciach konať ani pre nesplnenie

poplatkovej povinnosti, čo je považované za procesný nedostatok podmienok konania.

Následne okresný súd konania o žalobách sťažovateľky zastavil pre nezaplatenie súdnych

poplatkov.

Z argumentácie sťažovateľky vyplýva, že okresný súd začal podľa jej názoru

v predmetných veciach konať svojvoľne, v rozpore s jej vôľou. Z už uvedených skutočností

však vyplýva, že to bola práve sťažovateľka, ktorá sa na ústavnom súde v konaní vedenom

pod sp. zn. domáhala uloženia povinnosti okresnému súdu v predmetných

veciach konať. Následne sa opätovne na ústavnom súde domáhala v konaní vedenom pod

sp. zn. toho, aby okresný súd v predmetných veciach konal bez zbytočných

prieťahov. Tvrdenie o konaní okresného súdu v rozpore so sťažovateľkinou vôľou je teda v

zjavnom rozpore s obsahom a zmyslom jej prechádzajúcich sťažností doručených ústavného

súdu. V okolnostiach prípadu je obzvlášť významná tiež skutočnosť, že okresný súd bol

viazaný príkazom ústavného súdu vyplývajúcim z výroku nálezu ústavného súdu č. k.

-107 z 27. novembra 2008, aby vo veci konal. Z právneho názoru

formulovaného v odôvodnení nálezu ústavného súdu vyplývala povinnosť okresného súdu

„opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie

konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu

podľa príslušných ustanovení , pričom právne účinky tohto

podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere

nemôže nič zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť

podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou

okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného

doručenia.“.

Znenie ustanovuje okresnému súdu povinnosť pokračovať

v konaní, ktoré začalo na základe návrhu účastníka konania, a v ustanovuje

okresnému súdu ako povinnosť skúmať splnenie podmienok, za ktorých môže konať

vo veci.

Z ustanovení taktiež vyplýva, že oprávnenia na

dispozíciu s konaním, ako aj na dispozíciu so samotným predmetom konania sú v rukách

sťažovateľky. Tá mala v priebehu konania v súlade s dispozičnou zásadou možnosť

predkladať všeobecnému súdu svoje návrhy, doplnenia a dôkazy vrátane tých, ktoré sa

týkajú splnenia, resp. nesplnenia procesných podmienok konania, a pod. Pokiaľ bolo v

rozpore s vôľou sťažovateľky, aby okresný súd o návrhoch sťažovateľky z 24. júla 2006

podaných na DVD nosiči konal, po doručení nálezu ústavného súdu č. k. -107

z 27. novembra 2008, ktorým bolo okresnému súdu v súlade s jej sťažnostným návrhom

prikázané konať, prípadne po doručení uznesenia okresného súdu na odstránenie vád

návrhu, mala možnosť vziať návrh na začatie konania späť.

Sťažovateľka ďalej argumentuje tým, že okresný súd začal konať bez toho, aby

disponoval originálmi podaných návrhov z 24. júla 2006, ktoré sa nachádzali mimo jej

dispozičnej sféry, keďže ich ona sama predložila ako dôkazy v rámci konaní prebiehajúcich

pred ESĽP. Z tejto argumentácie však zároveň vyplýva, že sťažovateľka potvrdila, že

okresný súd konal o návrhoch, ktoré mu sama doručila. Navyše, sama sťažovateľka

vo svojej sťažnosti uvádza, že okresný súd vykonal úkon na doplnenie obsahových

náležitostí sťažovateľkou doručených návrhov (vydal uznesenie na odstránenie vád návrhov

o náležitosti vyžadované príslušnými ustanoveniami ).

Relevantná je tiež skutočnosť, že konanie nebolo okresným súdom skončené rozhodnutím,

ktorým by boli podania sťažovateľky odmietnuté pre nedoplnenie týchto náležitostí, ale

rozhodnutím o zastavení konania pre nezaplatenie súdnych poplatkov, ktorých zaplatenie je

procesnou podmienkou konania, s nesplnením ktorej sa viaže následok zastavenia konania.

Ústavný súd považuje sťažovateľkou tvrdenú skutočnosť, že DVD nosič obsahujúci

jej podania z 24. júla 2006 v elektronickej forme nemohla predložiť okresnému súdu

z dôvodu, že tento nosič bol pripojený k podaniu sťažovateľky doručenému ESĽP,

za právne irelevantnú, pretože s posúdením otázky odstránenia alebo neodstránenia

nedostatku podmienky konania, pre ktorý boli konania okresného súdu zastavené (t. j.

nezaplatenie súdneho poplatku), nemajú údaje o obsahových náležitostiach návrhov

zapísané na DVD nosiči vecnú súvislosť. Z tohto pohľadu nie je pre rozhodnutie

o sťažovateľkinej sťažnosti určujúce ani to, akým spôsobom získal okresný súd podklady

potrebné na konanie v predmetných veciach, resp. na zapísanie návrhov sťažovateľky

do registra Ro okresného súdu, t. j. či ich získal v rámci poskytnutia súčinnosti s inými

štátnymi orgánmi alebo prostredníctvom rekonštrukcie spisov vykonaných okresným súdom

na základe kópii dokumentov, resp. dátových súborov, ktoré mal sám k dispozícii v

súvislosti s postupom predchádzajúcim zapísaniu návrhov do súdneho registra, pri ktorom

okresný súd sťažovateľke vrátil DVD nosič spolu s listom z 5. apríla 2006.

Vzhľadom na zistené okolnosti prípadu a obsah argumentácie sťažovateľky preto

postup okresného súdu nesignalizuje reálnu možnosť, že k porušeniu sťažovateľkou

označeného základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skutočne došlo.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu a dodatkového

protokolu z argumentácie sťažovateľky vyplýva, že „postupom všeobecného súdu došlo k

degradácii majetkových práv sťažovateľa do tej miery, že viac nie sú reálne vymáhateľné a

stali sa len právami fiktívnymi“, resp. že „po zastavení konania pominuli hmotnoprávne a

procesnoprávne účinky prerušenia plynutia premlčacej doby, ktoré by inak trvali tak, ako

boli založené elektronickým podaním sťažovateľa“.

Inými slovami, sťažovateľka vyvodzuje porušenie základného práva vlastniť majetok

podľa a práva na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu

priamo z procesného postupu okresného súdu, vo vzťahu ku ktorému však ústavným súdom

nebolo zistené porušenie ústavnoprocesných princípov obsiahnutých v čl. 46 až čl. 48

, resp. dohovoru.

V súvislosti s namietaným porušením označených práv ústavný súd s prihliadnutím

na ostatné dôvody vedúce k odmietnutiu predmetných sťažností len pripomína svoju

stabilizovanú judikatúru (napr. , , ), ktorej súčasťou

je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj práva vyplývajúce

z , resp. z dodatkového protokolu, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že

všeobecný súd súčasne porušil uvedené ústavnoprocesné princípy. O prípadnom porušení

týchto základných práv by bolo možné uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp.

ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení s ich

porušením.

Ústavný súd dospel z okolností prípadu k záveru, že možnosť uplatnenia nároku

sťažovateľky v rámci premlčacej lehoty (t. z. bez rizika vznesenia námietky premlčania

žalovanými) nebola v danom prípade obmedzená v dôsledku postupu okresného súdu

v týchto konaniach, ale k jej obmedzeniu došlo v dôsledku toho, že sťažovateľka neuniesla

svoju procesnú zodpovednosť za odstránenie nedostatkov procesných podmienok, keď si

nesplnila svoju poplatkovú povinnosť. Vzhľadom na uvedené sa argumentácia sťažovateľky

o porušení ňou označených práv javí ako zjavne neopodstatnená.

Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosti sťažovateľky podľa

odmietol už pri ich predbežnom prerokovaní, tak ako to

vyplýva z druhého výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2012

Príloha k uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1 Ro/ 2 1 Ro/ 3 1 Ro/ 1 Ro/ 232 /2009 1 Ro/ 230 /2009 1 Ro/ 229 /2009 1 Ro/ 1 Ro/ 227 /2009 9 1 Ro/ 1 Ro/ 224 /2009 11 1 Ro/ 12 1 Ro/ 13 1 Ro/ 14 1 Ro/ 220 /2009 15 1 Ro/ 16 1 Ro/ 17 1 Ro/ 18 1 Ro/ 19 1 Ro/ 1 Ro/ 21 1 Ro/ 1 Ro/ 23 1 Ro/ 24 1 Ro/ 167 /2009 1 Ro/ 564 /2009 26 1 Ro/ 27 1 Ro/ 28 1 Ro/ 561 /2009 29 1 Ro/ 30 1 Ro/ 31 1 Ro/ 32 1 Ro/ 33 Rvp 823/2012 1 Ro/ 34 1 Ro/ 35 1 Ro/ 36 1 Ro/ 37 1 Ro/ 38 1 Ro/ 39 1 Ro/ 1 Ro/ 1 Ro/ 42 1 Ro/ 43 1 Ro/ 44 1 Ro/ 45 1 Ro/

1 Ro/ 47 1 Ro/ 48 1 Ro/ 376 /2009 49 1 Ro/ 50 1 Ro/ 51 1 Ro/ 52 1 Ro/ 53 1 Ro/ 54 1 Ro/ 55 1 Ro/ 56 Rvp 846/2012 1 Ro/ 57 1 Ro/ 356 /2009 58 1 Ro/ 59 1 Ro/ 354 /2009 1 Ro/ 61 1 Ro/ 450 /2009 62 Rvp 852/2012 1 Ro/ 1 Ro/ 64 1 Ro/ 349 /2009 1 Ro/ 348 /2009 66 Rvp 856/2012 1 Ro/ 67 1 Ro/ 68 1 Ro/ 1 Ro/ 367 /2009 1 Ro/ 366 /2009 71 1 Ro/ 72 1 Ro/ 73 1 Ro/ 74 1 Ro/ 75 1 Ro/ 76 1 Ro/ 77 1 Ro/ 342 /2009 78 1 Ro/ 79 1 Ro/ 80 1 Ro/ 81 1 Ro/ 82 1 Ro/ 83 1 Ro/ 84 1 Ro/ 85 1 Ro/ 1 Ro/ 87 1 Ro/ 88 1 Ro/ 89 1 Ro/ 90 1 Ro/ 91 1 Ro/ 92 1 Ro/ 93 1 Ro/ 331 /2009 94 Rvp 884/2012 1 Ro/ 95 1 Ro/

1 Ro/ 97 1 Ro/ 325 /2009 98 1 Ro/ 324 /2009 99 1 Ro/ 100 1 Ro/ 101 1 Ro/ 102 1 Ro/ 103 1 Ro/ 104 1 Ro/ 105 1 Ro/ 106 1 Ro/ 107 1 Ro/ 108 1 Ro/ 109 1 Ro/ 110 1 Ro/ 111 1 Ro/ 112 1 Ro/ 113 1 Ro/ 114 1 Ro/ 115 1 Ro/ 116 1 Ro/ 117 1 Ro/ 118 1 Ro/ 119 1 Ro/ 120 1 Ro/ 121 1 Ro/ 122 1 Ro/ 123 1 Ro/ 124 1 Ro/ 125 1 Ro/ 126 1 Ro/ 127 1 Ro/ 128 1 Ro/ 129 1 Ro/ 130 1 Ro/ 131 1 Ro/ 132 1 Ro/ 133 1 Ro/ 134 1 Ro/ 135 1 Ro/ 136 1 Ro/ 137 1 Ro/ 138 1 Ro/ 139 1 Ro/ 140 1 Ro/ 141 1 Ro/ 142 1 Ro/ 143 1 Ro/ 144 1 Ro/ 145 1 Ro/

1 Ro/ 147 1 Ro/ 148 1 Ro/ 149 1 Ro/ 150 1 Ro/ 151 1 Ro/ 152 1 Ro/ 153 1 Ro/ 154 1 Ro/ 155 1 Ro/ 156 1 Ro/ 157 1 Ro/ 158 1 Ro/ 530 /2009 159 1 Ro/ 160 1 Ro/ 161 1 Ro/ 162 1 Ro/ 163 1 Ro/ 164 1 Ro/ 165 1 Ro/ 166 1 Ro/ 167 1 Ro/ 168 1 Ro/ 169 1 Ro/ 170 1 Ro/ 171 1 Ro/ 172 1 Ro/ 173 1 Ro/ 174 1 Ro/ 175 1 Ro/ 176 1 Ro/ 177 1 Ro/ 178 1 Ro/ 179 1 Ro/ 180 1 Ro/ 181 1 Ro/ 1 Ro/ 183 1 Ro/ 184 1 Ro/ 101 /2009 185 1 Ro/ 186 1 Ro/ 187 1 Ro/ 188 1 Ro/ 189 1 Ro/ 190 1 Ro/ 191 1 Ro/ 192 1 Ro/ 193 1 Ro/ 194 1 Ro/ 195 1 Ro/

1 Ro/ 197 1 Ro/ 198 1 Ro/ 199 1 Ro/ 82 /2009 200 Rvp 990/2012 1 Ro/ 81 /2009 201 Rvp 991/2012 1 Ro/ 80 /2009 202 Rvp 992/2012 1 Ro/ 203 1 Ro/ 204 1 Ro/ 205 1 Ro/ 206 1 Ro/ 166 /2009 207 Rvp 997/2012 1 Ro/ 1 Ro/ 209 1 Ro/ 210 Rvp 1000/2012 1 Ro/ 211 Rvp 1001/2012 1 Ro/ 212 1 Ro/ 213 1 Ro/ 214 Rvp 1004/2012 1 Ro/ 215 1 Ro/ 216 Rvp 1006/2012 1 Ro/ 182 /2009 217 Rvp 1007/2012 1 Ro/ 218 Rvp 1008/2012 1 Ro/ 180 /2009 219 Rvp 1009/2012 1 Ro/ 220 Rvp 1010/2012 1 Ro/ 221 Rvp 1011/2012 1 Ro/ 222 Rvp 1012/2012 1 Ro/ 175 /2009 223 Rvp 1013/2012 1 Ro/ 224 Rvp 1014/2012 1 Ro/ 173 /2009 225 Rvp 1015/2012 1 Ro/ 172 /2009 226 Rvp 1016/2012 1 Ro/ 193 /2009 227 1 Ro/ 192 /2009 228 Rvp 1018/2012 1 Ro/ 190 /2009 229 Rvp 1019/2012 1 Ro/ 189 /2009 230 Rvp 1020/2012 1 Ro/ 231 Rvp 1021/2012 1 Ro/ 232 Rvp 1022/2012 1 Ro/ 186 /2009 233 Rvp 1023/2012 1 Ro/ 185 /2009 234 Rvp 1024/2012 1 Ro/ 235 Rvp 1025/2012 1 Ro/ 171 /2009 236 Rvp 1026/2012 1 Ro/ 573 /2009 237 Rvp 1027/2012 1 Ro/ 238 1 Ro/ 239 Rvp 1029/2012 1 Ro/ 240 Rvp 1030/2012 1 Ro/ 241 Rvp 1031/2012 1 Ro/ 502 /2009 242 Rvp 1032/2012 1 Ro/ 243 Rvp 1033/2012 1 Ro/ 244 Rvp 1034/2012 1 Ro/ 245 Rvp 1035/2012 1 Ro/

1 Ro/ 184 /2009 247 Rvp 1037/2012 1 Ro/ 248 Rvp 1038/2012 1 Ro/ 249 1 Ro/ 250 Rvp 1040/2012 1 Ro/ 571 /2009 251 Rvp 1041/2012 1 Ro/ 252 Rvp 1042/2012 1 Ro/ 253 Rvp 1043/2012 1 Ro/ 254 Rvp 1044/2012 1 Ro/ 255 Rvp 1045/2012 1 Ro/ 256 1 Ro/ 257 Rvp 1047/2012 1 Ro/ 263 /2009 258 Rvp 1048/2012 1 Ro/ 259 Rvp 1049/2012 1 Ro/ 260 Rvp 1050/2012 1 Ro/ 261 1 Ro/ 262 Rvp 1052/2012 1 Ro/ 257 /2009 263 Rvp 1053/2012 1 Ro/ 264 Rvp 1054/2012 1 Ro/ 255 /2009 265 Rvp 1055/2012 1 Ro/ 254 /2009 266 Rvp 1056/2012 1 Ro/ 267 Rvp 1057/2012 1 Ro/ 268 Rvp 1058/2012 1 Ro/ 269 Rvp 1059/2012 1 Ro/ 150 /2009 270 Rvp 1060/2012 1 Ro/ 271 Rvp 1061/2012 1 Ro/ 272 Rvp 1062/2012 1 Ro/ 1 Ro/ 274 1 Ro/ 126 /2009 275 Rvp 1065/2012 1 Ro/ 276 Rvp 1066/2012 1 Ro/ 129 /2009 277 Rvp 1067/2012 1 Ro/ 278 Rvp 1068/2012 1 Ro/ 118 /2009 279 Rvp 1069/2012 1 Ro/ 119 /2009 280 Rvp 1070/2012 1 Ro/ 281 Rvp 1071/2012 1 Ro/ 282 1 Ro/ Rvp 1073/2012 1 Ro/ 214 /2009 284 Rvp 1074/2012 1 Ro/ 285 Rvp 1075/2012 1 Ro/ 286 Rvp 1076/2012 1 Ro/ 198 /2009 287 Rvp 1077/2012 1 Ro/ 1 Ro/ 289 Rvp 1079/2012 1 Ro/ 441 /2009 290 1 Ro/ 291 Rvp 1081/2012 1 Ro/ 292 Rvp 1082/2012 1 Ro/ 293 Rvp 1083/2012 1 Ro/ 294 Rvp 1084/2012 1 Ro/ 295 Rvp 1085/2012 1 Ro/

1 Ro/ 297 Rvp 1087/2012 1 Ro/ 298 1 Ro/ 299 Rvp 1089/2012 1 Ro/ 300 Rvp 1090/2012 1 Ro/ 301 1 Ro/ 302 Rvp 1092/2012 1 Ro/ 303 1 Ro/ 304 Rvp 1094/2012 1 Ro/ 305 Rvp 1095/2012 1 Ro/ 306 Rvp 1096/2012 1 Ro/ 307 Rvp 1097/2012 1 Ro/ 308 1 Ro/ 309 Rvp 1099/2012 1 Ro/ 310 Rvp 1100/2012 1 Ro/ 311 Rvp 1101/2012 1 Ro/ 312 1 Ro/ 313 Rvp 1103/2012 1 Ro/ 314 Rvp 1104/2012 1 Ro/ 315 1 Ro/ 316 Rvp 1106/2012 1 Ro/ 317 Rvp 1107/2012 1 Ro/ 318 Rvp 1108/2012 1 Ro/ 319 Rvp 1109/2012 1 Ro/ 320 Rvp 1110/2012 1 Ro/ 321 Rvp 1111/2012 1 Ro/ 131 /2009 322 1 Ro/ 132 /2009 323 Rvp 1113/2012 1 Ro/ 133 /2009 324 1 Ro/ 325 1 Ro/ 136 /2009 326 Rvp 1116/2012 1 Ro/ 327 Rvp 1117/2012 1 Ro/ 328 Rvp 1118/2012 1 Ro/ 115 /2009 329 Rvp 1119/2012 1 Ro/ 116 /2009 330 Rvp 1120/2012 1 Ro/ 331 Rvp 1121/2012 1 Ro/ 332 Rvp 1122/2012 1 Ro/ 123 /2009 333 1 Ro/ 124 /2009 334 Rvp 1124/2012 1 Ro/ 138 /2009 335 Rvp 1125/2012 1 Ro/ 139 /2009 336 1 Ro/ 337 Rvp 1127/2012 1 Ro/ 338 1 Ro/ 1 Ro/ 340 Rvp 1130/2012 1 Ro/ 341 Rvp 1131/2012 1 Ro/ 102 /2009 342 Rvp 1132/2012 1 Ro/ 343 Rvp 1133/2012 1 Ro/ 344 Rvp 1134/2012 1 Ro/ 345 Rvp 1135/2012 1 Ro/ 106 /2009

1 Ro/ 347 Rvp 1137/2012 1 Ro/ 348 Rvp 1138/2012 1 Ro/ 110 /2009 349 Rvp 1139/2012 1 Ro/ 350 Rvp 1140/2012 1 Ro/ 112 /2009 351 1 Ro/ 352 Rvp 1142/2012 1 Ro/ 353 Rvp 1143/2012 1 Ro/ 354 1 Ro/ 355 Rvp 1145/2012 1 Ro/ 356 Rvp 1146/2012 1 Ro/ 1 Ro/ 358 Rvp 1148/2012 1 Ro/ 359 Rvp 1149/2012 1 Ro/ 360 Rvp 1150/2012 1 Ro/ 361 Rvp 1151/2012 1 Ro/ 594 /2009 362 Rvp 1152/2012 1 Ro/ 593 /2009 363 1 Ro/ 364 Rvp 1154/2012 1 Ro/ 365 1 Ro/ 366 Rvp 1156/2012 1 Ro/ 367 Rvp 1157/2012 1 Ro/ 368 Rvp 1158/2012 1 Ro/ 369 Rvp 1159/2012 1 Ro/ 585 /2009 370 Rvp 1160/2012 1 Ro/ 371 1 Ro/ 372 Rvp 1162/2012 1 Ro/ 373 Rvp 1163/2012 1 Ro/ 374 Rvp 1164/2012 1 Ro/ 1 Ro/ 376 Rvp 1166/2012 1 Ro/ 377 Rvp 1167/2012 1 Ro/ 378 Rvp 1168/2012 1 Ro/ 379 Rvp 1169/2012 1 Ro/ 380 Rvp 1170/2012 1 Ro/ 381 Rvp 1171/2012 1 Ro/ 382 Rvp 1172/2012 1 Ro/ 383 1 Ro/ 384 1 Ro/ 385 Rvp 1175/2012 1 Ro/ 386 1 Ro/ 387 1 Ro/ 388 Rvp 1178/2012 1 Ro/ 389 Rvp 1179/2012 1 Ro/ 390 Rvp 1180/2012 1 Ro/ 391 1 Ro/ 392 1 Ro/ 393 Rvp 1183/2012 1 Ro/ 394 Rvp 1184/2012 1 Ro/ 395 Rvp 1185/2012 1 Ro/

1 Ro/ 397 Rvp 1187/2012 1 Ro/ 398 Rvp 1188/2012 1 Ro/ 399 1 Ro/ 400 Rvp 1190/2012 1 Ro/ 401 Rvp 1191/2012 1 Ro/ 402 Rvp 1192/2012 1 Ro/ 403 Rvp 1193/2012 1 Ro/ 404 Rvp 1194/2012 1 Ro/ 405 1 Ro/ 406 1 Ro/ 407 Rvp 1197/2012 1 Ro/ 408 Rvp 1198/2012 1 Ro/ 409 Rvp 1199/2012 1 Ro/ 410 Rvp 1200/2012 1 Ro/ 411 Rvp 1201/2012 1 Ro/ 412 Rvp 1202/2012 1 Ro/ 413 Rvp 1203/2012 1 Ro/ 388 /2009 414 Rvp 1204/2012 1 Ro/ 387 /2009 415 1 Ro/ 416 Rvp 1206/2012 1 Ro/ 417 Rvp 1207/2012 1 Ro/ 418 Rvp 1208/2012 1 Ro/ 419 1 Ro/ 420 1 Ro/ 421 1 Ro/ 378 /2009 422 1 Ro/ 423 Rvp 1213/2012 1 Ro/ 424 Rvp 1214/2012 1 Ro/ 425 Rvp 1215/2012 1 Ro/ 426 Rvp 1216/2012 1 Ro/ 427 Rvp 1217/2012 1 Ro/ 428 Rvp 1218/2012 1 Ro/ 429 Rvp 1219/2012 1 Ro/ 430 Rvp 1220/2012 1 Ro/ 301 /2009 431 1 Ro/ 432 1 Ro/ 433 Rvp 1223/2012 1 Ro/ 434 Rvp 1224/2012 1 Ro/ 435 Rvp 1225/2012 1 Ro/ 436 Rvp 1226/2012 1 Ro/ 437 Rvp 1227/2012 1 Ro/ 438 Rvp 1228/2012 1 Ro/ 304 /2009 439 Rvp 1229/2012 1 Ro/ 303 /2009 440 Rvp 1230/2012 1 Ro/ 441 Rvp 1231/2012 1 Ro/ 442 Rvp 1232/2012 1 Ro/ 443 Rvp 1233/2012 1 Ro/ 444 Rvp 1234/2012 1 Ro/ 445 Rvp 1235/2012 1 Ro/

1 Ro/ 447 Rvp 1237/2012 1 Ro/ 287 /2009 448 Rvp 1238/2012 1 Ro/ 280 /2009 449 Rvp 1239/2012 1 Ro/ 277 /2009 450 Rvp 1240/2012 1 Ro/ 451 1 Ro/ 452 Rvp 1242/2012 1 Ro/ 453 Rvp 1243/2012 1 Ro/ 454 Rvp 1244/2012 1 Ro/ 455 Rvp 1245/2012 1 Ro/ 456 Rvp 1246/2012 1 Ro/ 457 Rvp 1247/2012 1 Ro/ 458 Rvp 1248/2012 1 Ro/ 459 Rvp 1249/2012 1 Ro/ 381 /2009 460 Rvp 1250/2012 1 Ro/ 461 Rvp 1251/2012 1 Ro/ 462 1 Ro/ 463 Rvp 1253/2012 1 Ro/ 464 1 Ro/ 465 Rvp 1255/2012 1 Ro/ 466 Rvp 1256/2012 1 Ro/ 467 Rvp 1257/2012 1 Ro/ 468 Rvp 1258/2012 1 Ro/ 469 Rvp 1259/2012 1 Ro/ 470 Rvp 1260/2012 1 Ro/ 471 Rvp 1261/2012 1 Ro/ 472 Rvp 1262/2012 1 Ro/ 161 /2009 473 Rvp 1263/2012 1 Ro/ 474 Rvp 1264/2012 1 Ro/ 159 /2009 475 1 Ro/ 476 Rvp 1266/2012 1 Ro/ 157 /2009 477 Rvp 1267/2012 1 Ro/ 155 /2009 478 Rvp 1268/2012 1 Ro/ 479 Rvp 1269/2012 1 Ro/ 480 Rvp 1270/2012 1 Ro/ 152 /2009 481 Rvp 1271/2012 1 Ro/ 482 Rvp 1272/2012 1 Ro/ 483 Rvp 1273/2012 1 Ro/ 484 1 Ro/ 199 /2009 485 1 Ro/ 486 1 Ro/ 196 /2009 487 Rvp 1277/2012 1 Ro/ 195 /2009 488 Rvp 1278/2012 1 Ro/ 194 /2009 489 Rvp 1279/2012 1 Ro/ 169 /2009 490 Rvp 1280/2012 1 Ro/ 168 /2009 491 Rvp 1281/2012 1 Ro/ 266 /2009 492 Rvp 1282/2012 1 Ro/ 493 1 Ro/ 494 Rvp 1284/2012 1 Ro/ 495 Rvp 1285/2012 1 Ro/

1 Ro/ 497 Rvp 1287/2012 1 Ro/ 498 1 Ro/ 499 1 Ro/ 235 /2009 500 Rvp 1290/2012 1 Ro/ 501 Rvp 1291/2012 1 Ro/ 252 /2009 502 Rvp 1292/2012 1 Ro/ 503 Rvp 1293/2012 1 Ro/ 504 Rvp 1294/2012 1 Ro/ 249 /2009 505 Rvp 1295/2012 1 Ro/ 506 Rvp 1296/2012 1 Ro/ 507 Rvp 1297/2012 1 Ro/ 508 Rvp 1298/2012 1 Ro/ 509 1 Ro/ 510 Rvp 1300/2012 1 Ro/ 511 1 Ro/ 512 1 Ro/ 513 Rvp 1303/2012 1 Ro/ 514 Rvp 1304/2012 1 Ro/ 515 Rvp 1305/2012 1 Ro/ 516 1 Ro/ 517 Rvp 1307/2012 1 Ro/ 518 1 Ro/ 519 1 Ro/