Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 77/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veciach jej

návrhov podaných 26. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn.

Rvp 16060/08 - Rvp 16796/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008

doručených ďalších 737 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., v ktorých namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)

vo veciach jej návrhov podaných 26. júla 2006 urobených elektronickou formou

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila prostredníctvom kuriéra

26. júla 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov (ďalej aj „návrhy“),

ktorými sa domáhala voči konkrétne označeným dlžníkom zaplatenia finančných

pohľadávok. Návrhy na vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1

(ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd od doručenia podaní nevykonal v týchto

veciach žiadny procesný úkon, čoho dôkazom má byť aj skutočnosť, že do podania

sťažností ústavnému súdu nebola sťažovateľka vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku.

Okresný súd je vo veciach jej návrhov absolútne nečinný.

Podľa názoru sťažovateľky nie sú konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky

zložité, ide o spory o zaplatenie relatívne nízkych peňažných pohľadávok osvedčených

listinami, ktoré navrhla rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.

Sťažovateľka je podľa svojho tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním neprispela

k prieťahom.

Sťažnosť ústavnému súdu sťažovateľka podala bez využitia postupu podľa § 62

ods. 1 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

vzhľadom na to, že príkaz konať v týchto veciach podľa príslušných ustanovení

už ústavný súd uložil okresnému súdu v náleze sp. zn.

z 24. júna 2008, ktorým rozhodol, že neprijatím podania sťažovateľky

z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým

podpisom bolo porušené jej základné právo podľa a právo podľa

ods. 1 dohovoru.

V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

podľa rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne

žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €)

v každej z uvedených vecí [spolu v sume 14 740 000 Sk (489 279,56 €)], ako aj úhradu trov

konania.

K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 2/08 z 3. decembra 2008

uviedol: „Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči

(DVD) žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal,

avšak k načítaniu údajov na elektronických nosičoch pre technickú nemožnosť došlo až

v decembri 2007.

Dňa 29. 1. 2008 boli sťažovateľovi doručované výzvy na zaplatenie súdnych

poplatkov.

Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008.

Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod

sp. zn. vo veci žalobcu Slovenský rozhlas, proti žalovanému L., a. s., o určenie

neplatnosti zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.

V konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie

Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto súd predmetné konanie prerušil

podľa ust.

Proti týmto rozhodnutiam podal sťažovateľ odvolanie. Spisy sú postupne

predkladané na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.“

V doplnenom vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr. 2/2008 z 12. februára 2009 sa

uvádza: „Dňa 31. 3. 2006 bola súdu doručená písomnosť zo dňa 30. 3. 2006 označená ako

sprievodný list k návrhu od JUDr. M. P. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti L. , a. s.

V tomto podaní oznamuje, že k nemu pripojil 3 ks DVD nosičov obsahujúce žaloby

na vydanie platobných rozkazov, ktoré sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom...

Prípisom zo dňa 4. 4. 2006, ktorý bol adresovaný JUDr. M. P. boli mu vrátené všetky

3 kusy DVD nosičov...

JUDr. M. P. opätovne prípisom zo dňa 24. 7. 2006 zaslal súdu 2 kusy DVD nosičov

s názvami OS110_KOSICE_I_001, OS110_KOSICE_I_002. Tento sprievodný list aj s DVD

nosičmi bol súdu doručený 26. 7. 2006 (viď príloha č. 6).

Okresný súd Košice I prípisom zo dňa 2. 8. 2006 vrátil JUDr. M. P. vyššie uvedené 2

kusy DVD nosičov, pričom tento prípis prevzal JUDr. P. 7. 8. 2006.

Dňa 19. 10. 2006 bol súdu doručený sprievodný list k návrhu ako aj 3 kusy DVD

nosičov, čo vyplýva z poznámky na podacom razítku (viď príloha č. 7).

Spoločnosť L., a. s. prípisom zo dňa 20. 10. 2008, ktorý bol súdu doručený

5. 11. 2008, oznámila, že vydané DVD nosiče budú predložené Európskemu súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu a z tohto dôvodu nebudú v držbe spoločnosti (viď príloha č. 8).

Dňa 9. 1. 2008 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu L., a. s. na postup súdu v 1470

konaniach, ktoré boli súdu doručené na DVD nosičoch podpísaných zaručeným

elektronickým podpisom...

Prípisom zo dňa 7. 2. 2008 bolo sťažovateľovi oznámené, že z objektívnych dôvodov

k načítaniu údajov na elektronických nosičoch došlo až v decembri 2007 s tým, že dňa

29. 1. 2008 boli v predmetných konaniach doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.

Tento prípis obdržal sťažovateľ 18. 2. 2008 (viď príloha č. 10).

Všetky návrhy na všetkých DVD nosičoch predložených tunajšiemu súdu boli

vytlačené a zapísané v decembri 2007.“

Právny zástupca sťažovateľky podaním zo 17. februára 2009 predložil ústavnému

súdu znalecký posudok a uviedol: „Označený znalecký posudok spoľahlivo dokazuje fakt, že

sťažovateľ nemôže vyhotoviť kópie DVD nosičov obsahujúcich v elektronickej forme návrhy

na začatie občianskych súdnych konaní. Ak sťažovateľ nedisponuje originálnym DVD

nosičom, nemôže všeobecnému súdu poskytnúť na ňom obsiahnuté návrhy na začatie

občianskeho súdneho konania podané v rozhodnom čase (31. 03. 2006, 24. 07. 2006

a 19. 10. 2006). Originálne DVD nosiče sú fundamentálnou súčasťou súboru dôkazov, ktoré

dokladajú protiprávne a ústavne nesúladné aspekty v konaní a rozhodovaní štátnych

orgánov Slovenskej republiky spôsobujúce výrazné a intenzitou významné zásahy do našich

základných práv. Sťažovateľ je vinou série nesprávnych úradných postupov a rozhodnutí

nútená v rámci ochrany týchto legitímnych práv žiadať o nápravu pred medzinárodným

súdom v Štrasburgu (vzhľadom na plynutie lehôt nie je možné zo strany poškodenej

spoločnosti s podaním sťažností meškať). Sťažovateľ viackrát zdôraznil (a to nie len

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky), že DVD nosiče a nich obsiahnuté

návrhy sú z pohľadu informačných technológií využívaných pri aplikácii zaručeného

elektronického podpisu v administratívnom styku jedinečné. Nie je ich možné replikovať.

Žiadame, aby na fakty obsiahnuté v znaleckom posudku súd prihliadal pri posudzovaní

obrany porušovateľa.“

Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. vyplýva, že sťažovateľka

predložila ústavnému súdu v prílohe podania z 26. októbra 2006 doručeného 27. októbra

2006 DVD nosiče s návrhmi, ktoré podala okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006.

Zástupca sťažovateľky prevzal 14. októbra 2008 na ústavnom súde 5 kusov DVD nosičov,

ktoré boli pripojené ako dôkaz k označenému konaniu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú

tých istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade

s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti

podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie

.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

Rvp 16060/08 - Rvp 16796/08 a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených

sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti

ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

II. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci

vedenej pod sp. zn. vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu

doručené kuriérom 26. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe

listu z 2. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (2 kusy DVD nosičov, na ktorých boli

zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.

Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany

svojich práv obrátila sťažnosťou zo 4. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn.

z 24. júna 2008 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené základné

právo sťažovateľky zaručené v a právo zaručené v dohovoru

v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto

veciach konať podľa príslušných ustanovení . V odôvodnení

svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „... V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou

okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júna 2006 ako návrhom

na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať

vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení , pričom

právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.“

Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný ( ).

Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka

mu nepredložila DVD nosiče, na ktorých sú zapísané jej návrhy pôvodne podané okresnému

súdu 26. júla 2006. Sťažovateľka listom z 20. októbra 2008 okresnému súdu oznámila, že

bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorému predloží tieto

DVD nosiče ako dôkazy, a preto uvedené DVD nosiče „do končenia konania pred týmto

súdom nebudú v držbe našej spoločnosti“.

Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu

15. júla 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej

súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až ) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností

vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu

do jej základných práv - namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch

urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom

na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje

druhý - časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania

primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 26. júla 2006

do decembra 2007 (zriadenie elektronickej podateľne) je nevyhnutným dôsledkom

(sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené elektronické

podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto

zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. už

dosiahla nápravu (nálezom z 24. júna 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej

práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu,

aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení (prirodzene,

vrátane , ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).

Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno

vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ

sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu

formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu

nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť

obnovením stavu pred ich porušením a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné

konania pre ňu znamená „... výrazné obmedzenie... vlastníckych práv...“ a problémy

v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.

V posudzovaných konaniach bolo potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť,

a to, že sťažovateľka návrhmi na vydanie platobného rozkazu vymáhala pohľadávky, t. j.

majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nebola originálnym nadobúdateľom. Tieto

pohľadávky jej boli postúpené Slovenským rozhlasom. V relevantnom období sa Slovenský

rozhlas v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. žalobou

proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe

ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j. absolútnej neplatnosti

Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich

(tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal

v tom čase zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou

uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie

týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. Slovenský

rozhlas podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv

12. októbra 2006. Túto skutočnosť Slovenský rozhlas oznámil listom jeho generálnej

riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej

republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky. Okresný súd

v nadväznosti na túto skutočnosť konanie o predmetných žalobách podľa § 109 ods. 1

písm. c) prerušil, pretože v konaní sp. zn. sa riešila otázka, ktorá mohla

mať význam pre rozhodnutie v predmetných žalobách.

Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej

sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu

vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie

vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , v ktorom sa riešila

predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo

12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo do konca roka 2007

právoplatne skončené. Podľa oznámenia sťažovateľky z 2. februára 2009 Krajský súd

v Bratislave uznesením sp. zn. z 19. januára 2009 na návrh žalobcu

(Slovenského rozhlasu) zastavil odvolacie konanie.

Existencia označeného sporu, ktorý sa riešil pred Okresným súdom Bratislava I,

zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych práv

v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe návrhov podaných elektronickou

formou, keďže do decembra 2008, keď sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne

dohodli o ukončení súdnych sporov, nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patria

do jej majetku. Sťažnosť sťažovateľky však bola doručená ústavnému súdu ešte

pred ukončením tohto súdneho sporu.

Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku

nálezu č. k. -122 z 24. júna 2008 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1

a v dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu

v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho

poriadku, je v danej fáze konaní primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa má predstavovať náhradu

(kompenzáciu) nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením základných práv zo strany

orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva, nie kompenzáciu rizík vyplývajúcich z povahy „podnikateľského

zámeru“ obchodnej spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie taktiež nepredstavuje

náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody ().

Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu

26. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem

podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach, v dôsledku

nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených

zákonom, okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.

Sťažovateľka dosiaľ nepredložila okresnému súdu DVD nosiče s návrhmi pôvodne

podanými 26. júla 2006 s tým, že tieto musí predložiť Európskemu súdu pre ľudské práva

ako dôkazový materiál k svojej sťažnosti. Zároveň sťažovateľka ústavnému súdu oznámila,

že nemožno ani vyhotoviť kópie týchto DVD nosičov. Z dokumentácie v spise vedenom

ústavným súdom pod sp. zn. však ústavný súd zistil, že v konaní vedenom

pod sp. zn. sťažovateľka 27. októbra 2006 doručila ústavnému súdu doplnenie

sťažnosti, v prílohe ktorého predložila 3 ks DVD nosičov, ktoré podala okresnému súdu

31. marca 2006 a 2 ks DVD nosičov, ktoré podala okresnému súdu 24. júla 2006.

Z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. Spr 2/2008 z 12. februára 2009 a jeho prílohy

(sprievodného listu k návrhu z 11. októbra 2006) vyplýva, že sťažovateľka predložila

19. októbra 2006 okresnému súdu opätovne 3 ks DVD nosičov, ktoré predložila pôvodne

31. marca 2006 a ktoré jej okresný súd prípisom zo 4. apríla 2006 vrátil. Z týchto

skutočností je zrejmé, že sťažovateľka predložila 3 ks DVD nosičov s návrhmi pôvodne

podanými 31. marca 2006 v rovnakom čase okresnému súdu (19. októbra 2006)

aj ústavnému súdu (27. októbra 2006). Okresný súd si predmetné návrhy ponechal a začal

v týchto veciach konať v decembri 2007. Ústavný súd predmetné DVD nosiče (5 ks) vrátil

sťažovateľke 14. októbra 2008. Na základe týchto zistení ústavný súd nepovažuje

za relevantné tvrdenie sťažovateľky o nemožnosti predložiť okresnému súdu DVD nosiče

pôvodne podané 26. júla 2006.

Z vyjadrení sťažovateľky v tejto veci je zrejmé, že sťažovateľka nie je ochotná

predmetné DVD nosiče doručiť okresnému súdu. Pritom sama sťažovateľka si musí byť

vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov, ktoré obsahujú jej návrhy

zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených

veciach.

Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou

o uplatnenie ochrany svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach

spôsobilý akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich

ochranu. Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení DVD

nosičov vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej

práv v konaní pred súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej

neistoty. Navyše takýto postoj sťažovateľky nesignalizuje jej naozajstný záujem na reálnom

vytvorení podmienok na vyriešenie jej sporu, čo bolo v jej možnostiach. Neposkytnutím

primeranej súčinnosti sama sťažovateľka svojím správaním prispela k vzniknutej situácii.

Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť, pretože ich musí

poskytnúť ako dôkaz v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, nemá podľa

názoru ústavného súdu, aj vzhľadom na už uvedené skutočnosti, potrebnú relevanciu.

Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú

okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená

len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie

je ochotná poskytnúť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na dĺžku konania

dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde k záveru, že nečinnosť okresného súdu vo veciach sťažovateľky

nedosiahla takú intenzitu, aby mohla mať za následok porušenie základného práva

sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2009