Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 77/09
PDF · 220.28 KB
No categories available
IV. ÚS 77/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 77/09-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I vo veciach jej
návrhov podaných 26. júla 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., vedené pod sp. zn.
Rvp 16060/08 - Rvp 16796/08 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 16060/08.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008
doručených ďalších 737 sťažností obchodnej spoločnosti L., a. s., B. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. F., B., v ktorých namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
vo veciach jej návrhov podaných 26. júla 2006 urobených elektronickou formou
a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.
Z obsahu sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila prostredníctvom kuriéra
26. júla 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov (ďalej aj „návrhy“),
ktorými sa domáhala voči konkrétne označeným dlžníkom zaplatenia finančných
pohľadávok. Návrhy na vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.
Podľa tvrdenia sťažovateľky okresný súd od doručenia podaní nevykonal v týchto
veciach žiadny procesný úkon, čoho dôkazom má byť aj skutočnosť, že do podania
sťažností ústavnému súdu nebola sťažovateľka vyzvaná ani na zaplatenie súdneho poplatku.
Okresný súd je vo veciach jej návrhov absolútne nečinný.
Podľa názoru sťažovateľky nie sú konania z hľadiska právnej a skutkovej stránky
zložité, ide o spory o zaplatenie relatívne nízkych peňažných pohľadávok osvedčených
listinami, ktoré navrhla rozhodnúť v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu.
Sťažovateľka je podľa svojho tvrdenia v konaní aktívna a svojím správaním neprispela
k prieťahom.
Sťažnosť ústavnému súdu sťažovateľka podala bez využitia postupu podľa § 62
ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
vzhľadom na to, že príkaz konať v týchto veciach podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku už ústavný súd uložil okresnému súdu v náleze sp. zn.
II. ÚS 93/08 z 24. júna 2008, ktorým rozhodol, že neprijatím podania sťažovateľky
z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým
podpisom bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
V sťažnostiach podaných ústavnému súdu sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd
podľa čl. 127 ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Súčasne
žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (663,88 €)
v každej z uvedených vecí [spolu v sume 14 740 000 Sk (489 279,56 €)], ako aj úhradu trov
konania.
K podaným sťažnostiam sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril okresný súd
prostredníctvom svojho predsedu, ktorý v stanovisku sp. zn. Spr 2/08 z 3. decembra 2008
uviedol: „Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči
(DVD) žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal,
avšak k načítaniu údajov na elektronických nosičoch pre technickú nemožnosť došlo až
v decembri 2007.
Dňa 29. 1. 2008 boli sťažovateľovi doručované výzvy na zaplatenie súdnych
poplatkov.
Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008.
Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod
sp. zn. 7 C 144/2006 vo veci žalobcu Slovenský rozhlas, proti žalovanému L., a. s., o určenie
neplatnosti zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.
V konaní 7 C 144/2006 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie
Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto súd predmetné konanie prerušil
podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
Proti týmto rozhodnutiam podal sťažovateľ odvolanie. Spisy sú postupne
predkladané na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.“
V doplnenom vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr. 2/2008 z 12. februára 2009 sa
uvádza: „Dňa 31. 3. 2006 bola súdu doručená písomnosť zo dňa 30. 3. 2006 označená ako
sprievodný list k návrhu od JUDr. M. P. ako splnomocneného zástupcu spoločnosti L. , a. s.
V tomto podaní oznamuje, že k nemu pripojil 3 ks DVD nosičov obsahujúce žaloby
na vydanie platobných rozkazov, ktoré sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom...
Prípisom zo dňa 4. 4. 2006, ktorý bol adresovaný JUDr. M. P. boli mu vrátené všetky
3 kusy DVD nosičov...
JUDr. M. P. opätovne prípisom zo dňa 24. 7. 2006 zaslal súdu 2 kusy DVD nosičov
s názvami OS110_KOSICE_I_001, OS110_KOSICE_I_002. Tento sprievodný list aj s DVD
nosičmi bol súdu doručený 26. 7. 2006 (viď príloha č. 6).
Okresný súd Košice I prípisom zo dňa 2. 8. 2006 vrátil JUDr. M. P. vyššie uvedené 2
kusy DVD nosičov, pričom tento prípis prevzal JUDr. P. 7. 8. 2006.
Dňa 19. 10. 2006 bol súdu doručený sprievodný list k návrhu ako aj 3 kusy DVD
nosičov, čo vyplýva z poznámky na podacom razítku (viď príloha č. 7).
Spoločnosť L., a. s. prípisom zo dňa 20. 10. 2008, ktorý bol súdu doručený
5. 11. 2008, oznámila, že vydané DVD nosiče budú predložené Európskemu súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu a z tohto dôvodu nebudú v držbe spoločnosti (viď príloha č. 8).
Dňa 9. 1. 2008 bola súdu doručená sťažnosť žalobcu L., a. s. na postup súdu v 1470
konaniach, ktoré boli súdu doručené na DVD nosičoch podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom...
Prípisom zo dňa 7. 2. 2008 bolo sťažovateľovi oznámené, že z objektívnych dôvodov
k načítaniu údajov na elektronických nosičoch došlo až v decembri 2007 s tým, že dňa
29. 1. 2008 boli v predmetných konaniach doručené výzvy na zaplatenie súdneho poplatku.
Tento prípis obdržal sťažovateľ 18. 2. 2008 (viď príloha č. 10).
Všetky návrhy na všetkých DVD nosičoch predložených tunajšiemu súdu boli
vytlačené a zapísané v decembri 2007.“
Právny zástupca sťažovateľky podaním zo 17. februára 2009 predložil ústavnému
súdu znalecký posudok a uviedol: „Označený znalecký posudok spoľahlivo dokazuje fakt, že
sťažovateľ nemôže vyhotoviť kópie DVD nosičov obsahujúcich v elektronickej forme návrhy
na začatie občianskych súdnych konaní. Ak sťažovateľ nedisponuje originálnym DVD
nosičom, nemôže všeobecnému súdu poskytnúť na ňom obsiahnuté návrhy na začatie
občianskeho súdneho konania podané v rozhodnom čase (31. 03. 2006, 24. 07. 2006
a 19. 10. 2006). Originálne DVD nosiče sú fundamentálnou súčasťou súboru dôkazov, ktoré
dokladajú protiprávne a ústavne nesúladné aspekty v konaní a rozhodovaní štátnych
orgánov Slovenskej republiky spôsobujúce výrazné a intenzitou významné zásahy do našich
základných práv. Sťažovateľ je vinou série nesprávnych úradných postupov a rozhodnutí
nútená v rámci ochrany týchto legitímnych práv žiadať o nápravu pred medzinárodným
súdom v Štrasburgu (vzhľadom na plynutie lehôt nie je možné zo strany poškodenej
spoločnosti s podaním sťažností meškať). Sťažovateľ viackrát zdôraznil (a to nie len
v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky), že DVD nosiče a nich obsiahnuté
návrhy sú z pohľadu informačných technológií využívaných pri aplikácii zaručeného
elektronického podpisu v administratívnom styku jedinečné. Nie je ich možné replikovať.
Žiadame, aby na fakty obsiahnuté v znaleckom posudku súd prihliadal pri posudzovaní
obrany porušovateľa.“
Zo spisu ústavného súdu vedeného pod sp. zn. II. ÚS 93/08 vyplýva, že sťažovateľka
predložila ústavnému súdu v prílohe podania z 26. októbra 2006 doručeného 27. októbra
2006 DVD nosiče s návrhmi, ktoré podala okresnému súdu 31. marca 2006 a 26. júla 2006.
Zástupca sťažovateľky prevzal 14. októbra 2008 na ústavnom súde 5 kusov DVD nosičov,
ktoré boli pripojené ako dôkaz k označenému konaniu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
II. 1 K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, v súlade
s citovaným ustanovením § 31a uvedeného zákona je však možné v konaní o sťažnosti
podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenie § 112 ods. 1
OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 16060/08 - Rvp 16796/08 a z toho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených
sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti
ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,
ako to je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.
II. 2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Z obsahu sťažností a zo spisu ústavného súdu v predchádzajúcej sťažovateľkinej veci
vedenej pod sp. zn. II. ÚS 93/08 vyplýva, že návrhy sťažovateľky boli okresnému súdu
doručené kuriérom 26. júla 2006 v prílohe sprievodného listu. Okresný súd vrátil v prílohe
listu z 2. augusta 2006 sťažovateľke jej podanie (2 kusy DVD nosičov, na ktorých boli
zaznamenané jednotlivé návrhy na začatie konania) späť.
Z dôvodu neprijatia návrhov okresným súdom sa sťažovateľka v záujme ochrany
svojich práv obrátila sťažnosťou zo 4. októbra 2006 na ústavný súd, ktorý nálezom sp. zn.
II. ÚS 93/08 z 24. júna 2008 rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené základné
právo sťažovateľky zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru
v súvislosti s neprijatím uvedených návrhov urobených elektronickými prostriedkami
a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a prikázal okresnému súdu v týchto
veciach konať podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia ústavný súd vyslovil: „... V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou
okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júna 2006 ako návrhom
na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom ustanovenou formou, a postupovať
vo vzťahu k nemu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom
právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania.“
Citovaný právny názor je pre okresný súd záväzný (§ 56 zákona o ústavnom súde).
Okresný súd o návrhoch sťažovateľky dosiaľ nemohol konať, pretože sťažovateľka
mu nepredložila DVD nosiče, na ktorých sú zapísané jej návrhy pôvodne podané okresnému
súdu 26. júla 2006. Sťažovateľka listom z 20. októbra 2008 okresnému súdu oznámila, že
bude iniciovať konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorému predloží tieto
DVD nosiče ako dôkazy, a preto uvedené DVD nosiče „do končenia konania pred týmto
súdom nebudú v držbe našej spoločnosti“.
Sťažnosti na prieťahy v konaní proti okresnému súdu doručené ústavnému súdu
15. júla 2008 sa týkajú identických návrhov. Sťažovateľka namieta porušenie síce inej
súčasti základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v siedmom oddiele
druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, avšak na základe tých istých podstatných skutkových a právnych okolností
vo vzťahu k tomu istému orgánu verejnej moci. Zachovaná je identita namietaného zásahu
do jej základných práv - namietaná nečinnosť okresného súdu v konaniach o návrhoch
urobených formou elektronického podania, ktoré okresný súd odmietol prijať s poukazom
na administratívno-technickú nespôsobilosť. Sťažovateľka v tomto prípade iba zvýrazňuje
druhý - časový aspekt namietaného zásahu do jej základných práv, domáhajúc sa priznania
primeraného finančného zadosťučinenia.
Namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní v období od 26. júla 2006
do decembra 2007 (zriadenie elektronickej podateľne) je nevyhnutným dôsledkom
(sprievodným javom) toho, že okresný súd odmietol prijať ňou doručené elektronické
podania s tým, že nedisponuje potrebnými technickými prostriedkami. Vo vzťahu k tomuto
zásahu však sťažovateľka v konaní vedenom ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 93/08 už
dosiahla nápravu (nálezom z 24. júna 2008) v podobe uznania (vyslovenia) porušenia jej
práv ústavným súdom a v podobe príkazu ústavného súdu adresovaného okresnému súdu,
aby o jej návrhoch konal podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prirodzene,
vrátane § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá).
Označené opatrenia na nápravu porušenia ústavnosti v sťažovateľkinej veci možno
vzhľadom na okolnosti daného prípadu považovať za primerané a dostatočné. Pokiaľ
sťažovateľka žiada v nových sťažnostiach (ktoré sú predmetom tohto konania) kompenzáciu
formou priznania primeraného finančného zadosťučinenia s poukazom na uplynuvšiu dobu
nečinnosti okresného súdu argumentujúc, že nápravu porušenia jej práv nemožno napraviť
obnovením stavu pred ich porušením a obdobie, počas ktorého trvajú predmetné
konania pre ňu znamená „... výrazné obmedzenie... vlastníckych práv...“ a problémy
v podnikateľskej činnosti, považuje ústavný súd sťažnosti za zjavne neopodstatnené.
V posudzovaných konaniach bolo potrebné prihliadnuť na podstatnú skutočnosť,
a to, že sťažovateľka návrhmi na vydanie platobného rozkazu vymáhala pohľadávky, t. j.
majetkové práva, vo vzťahu ku ktorým nebola originálnym nadobúdateľom. Tieto
pohľadávky jej boli postúpené Slovenským rozhlasom. V relevantnom období sa Slovenský
rozhlas v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006 žalobou
proti sťažovateľke domáhal určenia absolútnej neplatnosti právnych úkonov, na základe
ktorých malo k postúpeniu uvedených pohľadávok dojsť, t. j. absolútnej neplatnosti
Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj určenia neplatnosti ďalších súvisiacich
(tzv. realizačných) zmlúv uzatvorených so sťažovateľkou. Výsledok tohto konania mal
v tom čase zásadný význam pre rozhodnutie okresného súdu vo veciach sťažovateľkou
uplatňovaných pohľadávok, pretože sa v ňom riešila otázka jej vecnej aktívnej legitimácie
týkajúcej sa týchto pohľadávok vymáhaných na základe elektronických podaní. Slovenský
rozhlas podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv
12. októbra 2006. Túto skutočnosť Slovenský rozhlas oznámil listom jeho generálnej
riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným súdom Slovenskej
republiky, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch sťažovateľky. Okresný súd
v nadväznosti na túto skutočnosť konanie o predmetných žalobách podľa § 109 ods. 1
písm. c) OSP prerušil, pretože v konaní sp. zn. 7 C 144/2006 sa riešila otázka, ktorá mohla
mať význam pre rozhodnutie v predmetných žalobách.
Bezprostrednou príčinnou pretrvávania stavu právnej neistoty sťažovateľky týkajúcej
sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nebola namietaná nečinnosť okresného súdu
vo veciach jej elektronických podaní v období od 24. júla 2006, ale skutočnosť, že konanie
vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 7 C 144/2006, v ktorom sa riešila
predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo
12. októbra 2006, krátko po podaní návrhov sťažovateľky, nebolo do konca roka 2007
právoplatne skončené. Podľa oznámenia sťažovateľky z 2. februára 2009 Krajský súd
v Bratislave uznesením sp. zn. 4 Co 292/08 z 19. januára 2009 na návrh žalobcu
(Slovenského rozhlasu) zastavil odvolacie konanie.
Existencia označeného sporu, ktorý sa riešil pred Okresným súdom Bratislava I,
zároveň relativizovala sťažovateľkino tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych práv
v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe návrhov podaných elektronickou
formou, keďže do decembra 2008, keď sa sťažovateľka a Slovenský rozhlas mimosúdne
dohodli o ukončení súdnych sporov, nebolo zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky patria
do jej majetku. Sťažnosť sťažovateľky však bola doručená ústavnému súdu ešte
pred ukončením tohto súdneho sporu.
Náprava porušenia ústavnosti, ktorú sťažovateľka dosiahla, spočívajúca vo výroku
nálezu č. k. II. ÚS 93/08-122 z 24. júna 2008 o porušení jej práv zaručených v čl. 46 ods. 1
ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru a výrok, ktorým ústavný súd prikázal okresnému súdu
v predmetných veciach konať v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku, je v danej fáze konaní primeraná a dostatočná. Priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia ústavným súdom v konaní podľa čl. 127 ústavy má predstavovať náhradu
(kompenzáciu) nemajetkovej ujmy spôsobenej porušením základných práv zo strany
orgánov verejnej moci v prípadoch, keď je to nevyhnutné na dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva, nie kompenzáciu rizík vyplývajúcich z povahy „podnikateľského
zámeru“ obchodnej spoločnosti. Primerané finančné zadosťučinenie taktiež nepredstavuje
náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody (I. ÚS 59/02).
Z organizovania postupu okresného súdu pri vybavovaní podania doručeného mu
26. júla 2006 je zrejmé, že v dôsledku nedisponovania technickými prostriedkami na príjem
podaní podaných elektronickými prostriedkami bola v jednotlivých konaniach, v dôsledku
nemožnosti realizácie práva sťažovateľky podať návrh jedným zo spôsobov ustanovených
zákonom, okresným súdom porušená, resp. obmedzená dispozičná zásada konania.
Sťažovateľka dosiaľ nepredložila okresnému súdu DVD nosiče s návrhmi pôvodne
podanými 26. júla 2006 s tým, že tieto musí predložiť Európskemu súdu pre ľudské práva
ako dôkazový materiál k svojej sťažnosti. Zároveň sťažovateľka ústavnému súdu oznámila,
že nemožno ani vyhotoviť kópie týchto DVD nosičov. Z dokumentácie v spise vedenom
ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 93/08 však ústavný súd zistil, že v konaní vedenom
pod sp. zn. II. ÚS 93/08 sťažovateľka 27. októbra 2006 doručila ústavnému súdu doplnenie
sťažnosti, v prílohe ktorého predložila 3 ks DVD nosičov, ktoré podala okresnému súdu
31. marca 2006 a 2 ks DVD nosičov, ktoré podala okresnému súdu 24. júla 2006.
Z vyjadrenia okresného súdu sp. zn. Spr 2/2008 z 12. februára 2009 a jeho prílohy
(sprievodného listu k návrhu z 11. októbra 2006) vyplýva, že sťažovateľka predložila
19. októbra 2006 okresnému súdu opätovne 3 ks DVD nosičov, ktoré predložila pôvodne
31. marca 2006 a ktoré jej okresný súd prípisom zo 4. apríla 2006 vrátil. Z týchto
skutočností je zrejmé, že sťažovateľka predložila 3 ks DVD nosičov s návrhmi pôvodne
podanými 31. marca 2006 v rovnakom čase okresnému súdu (19. októbra 2006)
aj ústavnému súdu (27. októbra 2006). Okresný súd si predmetné návrhy ponechal a začal
v týchto veciach konať v decembri 2007. Ústavný súd predmetné DVD nosiče (5 ks) vrátil
sťažovateľke 14. októbra 2008. Na základe týchto zistení ústavný súd nepovažuje
za relevantné tvrdenie sťažovateľky o nemožnosti predložiť okresnému súdu DVD nosiče
pôvodne podané 26. júla 2006.
Z vyjadrení sťažovateľky v tejto veci je zrejmé, že sťažovateľka nie je ochotná
predmetné DVD nosiče doručiť okresnému súdu. Pritom sama sťažovateľka si musí byť
vedomá skutočnosti, že neposkytnutie uvedených DVD nosičov, ktoré obsahujú jej návrhy
zaznamenané v elektronickej podobe, bráni ďalšiemu postupu okresného súdu v uvedených
veciach.
Intenzita právnej neistoty účastníka konania je spravidla vyjadrená jeho snahou
o uplatnenie ochrany svojich práv spôsobom, ktorý je orgán rozhodujúci o jeho právach
spôsobilý akceptovať, ako aj snahou o využitie všetkých účinných prostriedkov na ich
ochranu. Neposkytnutie súčinnosti sťažovateľkou spočívajúcej v nepredložení DVD
nosičov vedie k spochybneniu jej skutočného záujmu ako účastníčky konania o ochranu jej
práv v konaní pred súdom a zároveň aj o dosiahnutie účelu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu jej právnej
neistoty. Navyše takýto postoj sťažovateľky nesignalizuje jej naozajstný záujem na reálnom
vytvorení podmienok na vyriešenie jej sporu, čo bolo v jej možnostiach. Neposkytnutím
primeranej súčinnosti sama sťažovateľka svojím správaním prispela k vzniknutej situácii.
Argument sťažovateľky, podľa ktorého DVD nosiče nemôže predložiť, pretože ich musí
poskytnúť ako dôkaz v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, nemá podľa
názoru ústavného súdu, aj vzhľadom na už uvedené skutočnosti, potrebnú relevanciu.
Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti existuje objektívna prekážka, pre ktorú
okresný súd nemôže v uvedených veciach ďalej konať. Táto prekážka môže byť odstránená
len súčinnosťou sťažovateľky, ktorá ju však okresnému súdu bez relevantného dôvodu nie
je ochotná poskytnúť.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, ako aj s prihliadnutím na dĺžku konania
dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde k záveru, že nečinnosť okresného súdu vo veciach sťažovateľky
nedosiahla takú intenzitu, aby mohla mať za následok porušenie základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z uvedeného
dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. marca 2009