Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 93/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-122

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2008 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B, a. s.), B., zastúpenej

advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného

elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Košice I p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s.

(pôvodne B., a. s.), na súdnu ochranu podľa

a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou

a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e konať vo veci podania obchodnej

spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.) z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou

a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení

.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s.,

trovy právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem

slovenských korún) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a v sume 20 028 Sk (slovom

dvadsaťtisícdvadsaťosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch

mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), vo zvyšnej časti

n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

sp. zn. zo 6. marca 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci

neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickými prostriedkami

a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.

Zo sťažnosti zo 6. októbra 2006 a jej doplnení z 27. októbra 2006 a 25. januára 2007

vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou založenou podľa právneho poriadku

Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I

v oddiele Sa vo vložke č. 3632/B. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom

prostredníctvom kuriéra doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie

platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“) urobila tieto podania elektronickými prostriedkami, podania boli

podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa

o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu s návrhmi

na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu aj

„Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala okresný súd o svojich podaniach

uskutočnených na DVD nosiči.

Okresný súd listom zo 4. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že súdy Slovenskej

republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, ktorá by spĺňala podmienky

osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného

elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list

k návrhu nie je podaním v zmysle , lebo ako to vyplýva už z označenia listu,

ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania sú zaznamenané

v elektronickej podobe na DVD nosiči a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom

a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka tiež konštatovala, že podanie bolo urobené

v súlade s , preto v zmysle považuje sťažovateľka

31. marec 2006 za deň začatia konania. Okresný súd prípisom z 30. mája 2006 zotrval na

svojom stanovisku.

Sťažovateľka 24. júla 2006 podala okresnému súdu nové podanie a zaslala

sprievodný list a 2 ks DVD nosičov obsahujúcich návrhy na vydanie platobných rozkazov

spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.

Podania obsiahnuté na druhom DVD nosiči obsahovali iné návrhy ako v prvom prípade.

Okresný súd listom z 2. augusta 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podania nepovažuje

za podanie vo veci a DVD nosič jej vrátil.

Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať tento nález:

„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s právom na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice

I. vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi... porušené

bolo.

2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom

B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo

3632/B proti odporcovi (vyššie uvedeným; pozn.) urobené elektronickými prostriedkami

podpísané zaručeným elektronickým podpisom bolo urobené zákonom ustanoveným

spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby na základe tohto podania

konal.

3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 10.000,- Sk (slovom: desaťtisíc slovenských korún), za každé jednotlivé porušenie

práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde podľa vo veci navrhovateľa

Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi (vyššie uvedeným; pozn.).

Okresný súd Košice I. je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu

Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B priznáva náhradu trov tohto konania.“

Potom, ako bola sťažnosť 6. marca 2008 ústavným súdom prijatá na ďalšie konanie,

sťažovateľka podaním z 31. marca 2008 doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2008

poukázala na skutočnosť, že nález ústavného súdu sp. zn. z 20. decembra 2007

vydaný v obdobnej veci týkajúcej sa podania sťažovateľky elektronickou formou

Okresnému súdu Čadca nie je vykonateľný z hľadiska záveru prijatého ústavným súdom,

podľa ktorého sú zachované právne účinky podania spätne k 24. júlu 2006. Okresný súd

Čadca totiž potvrdil, že síce po náleze ústavného súdu zaeviduje elektronické podanie

sťažovateľky, nie však spätne k 24. júlu 2006. Sťažovateľka z toho vyvodzuje dôvodnosť

svojej požiadavky na priznanie primeraného finančného odškodnenia.

Sťažovateľka podaním z 2. mája 2008 doručeným ústavnému súdu 6. mája 2008

mu vytýka skutočnosť, že DVD nosiče a ďalšie listiny, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu

predložila, doručil okresnému súdu.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu

22. apríla 2008 sp. zn. Spr. 2/08 uviedol:

„Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči (DVD)

žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal, avšak

k načítaniu údajov na technickú nemožnosť došlo až v decembri 2007.

Dňa 29. 1. 2008 boli sťažovateľovi doručované výzvy na zaplatenie súdnych

poplatkov.

Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008.

Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod

sp. zn. , vo veci žalobcu S., proti žalovanému L. a. s., o určenie neplatnosti

zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.

V konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie

Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto prichádza do úvahy postup podľa

ust. , t. j. prerušiť tieto konania.

Ďalej Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.“

V podaní zo 7. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu 9. apríla 2008 sťažovateľka

požiadala, aby ústavný súd uskutočnil vo veci ústne pojednávanie.

Na ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľky zotrval na všetkých

predchádzajúcich argumentoch a žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel v plnom

rozsahu. Okresný súd sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Podľa účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.

Podľa (v znení účinnom od 1. mája 2002) podanie možno urobiť

písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.

Článok 46 ods. 1 je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy normujúcich rámec, v ktorom

sa možno domáhať jeho rešpektovania (, ).

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa je

zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu

o veci konať a rozhodnúť (, ). K porušeniu základného práva na

súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické

osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie,

a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným

elektronickým podpisom v zmysle príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného

imperatívu „... konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý

ustanoví zákon“, uvedeného v možno vyvodiť príkaz adresovaný

všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené

spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom

prípade okresný súd neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu.

Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný

príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie

základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý

mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho

doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.

V danom prípade v spojení s nepochybne priznáva

navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi,

v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom. Neobstojí ani interpretácia, podľa ktorej povinnosť zriadiť

elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t. j. len v prípade, ak orgán verejnej moci

alebo verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis, keďže je ústavne

neakceptovateľná. Uvedené ustanovenia a ani iné

ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní

(návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb

podať návrh na začatie konania aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom neustanovujú žiadnu výnimku, a preto uvedenému oprávneniu

zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto podania a vytvoriť

technické podmienky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú podateľňu.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade došlo

postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľky z 24. júla 2006

urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom

vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne závery k takej interpretácii a aplikácii

dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s , t. j. je z ústavného

hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa

záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa a jej

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak ústavný

súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,

obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.

Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru, bolo v záujme

účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle a zákona

o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Ústavný súd

preto vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal

podľa príslušných ustanovení (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať

podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený

zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných

ustanovení , pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič

zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie

sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného

súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.

V súvislosti s požiadavkou sťažovateľky na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia treba predovšetkým uviesť, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých

sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa

ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania

základného práva ().

Pri zvažovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval samotné

deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný

súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva

uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú sťažovateľke zachované, za dostatočné na

zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. ,

). Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred

porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom

domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006 urobenom

elektronickými prostriedkami a podpísanom zaručeným elektronickým podpisom, čím

sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 , ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia

ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto

v tejto časti jej návrhu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho,

že sťažovateľku zastupoval advokát JUDr. M. P. a neskôr JUDr. J. F. Za prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2006 JUDr. P. priznal 2 x po 2 730 Sk

a režijný paušál 2 x po 164 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 5 788 Sk, teda

celkom 6 888 Sk. Podania JUDr. P. doručené ústavnému súdu 27. októbra 2006

a 25. januára 2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah (absencia

ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, preto odmenu za ne nepriznal

(, ).

Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd 5 úkonov po 3 176 Sk, režijný

paušál 5 x po 190 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty. Celkove ide o sumu 20 028 Sk.

Podanie JUDr. F. doručené ústavnému súdu 6. mája 2008 nebolo podaním vo veci samej,

preto odmenu nebolo možné priznať.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2008