Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 136 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (141)II. ÚS 93/08
PDF · 220.8 KB
No categories available
II. ÚS 93/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 93/08-122
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 24. júna 2008 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B, a. s.), B., zastúpenej
advokátom JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Košice I vo veci neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného
elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a takto
rozhodol:
1. Okresný súd Košice I p o r u š i l základné právo obchodnej spoločnosti L., a. s.
(pôvodne B., a. s.), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e konať vo veci podania obchodnej
spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.) z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti L., a. s.,
trovy právneho zastúpenia v sume 6 888 Sk (slovom šesťtisícosemstoosemdesiatosem
slovenských korún) na účet advokáta JUDr. M. P., B., a v sume 20 028 Sk (slovom
dvadsaťtisícdvadsaťosem slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. F., B., do dvoch
mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), vo zvyšnej časti
n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
sp. zn. II. ÚS 93/08 zo 6. marca 2008 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti L., a. s. (pôvodne B., a. s.), B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) vo veci
neprijatia jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronickými prostriedkami
a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom.
Zo sťažnosti zo 6. októbra 2006 a jej doplnení z 27. októbra 2006 a 25. januára 2007
vyplýva, že sťažovateľka je právnickou osobou založenou podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I
v oddiele Sa vo vložke č. 3632/B. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom
prostredníctvom kuriéra doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie
platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) urobila tieto podania elektronickými prostriedkami, podania boli
podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa
zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu s návrhmi
na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu aj
„Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala okresný súd o svojich podaniach
uskutočnených na DVD nosiči.
Okresný súd listom zo 4. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že súdy Slovenskej
republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, ktorá by spĺňala podmienky
osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného
elektronického podpisu podľa osobitných predpisov.
Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list
k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu,
ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania sú zaznamenané
v elektronickej podobe na DVD nosiči a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom
a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka tiež konštatovala, že podanie bolo urobené
v súlade s § 42 ods. 1 OSP, preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje sťažovateľka
31. marec 2006 za deň začatia konania. Okresný súd prípisom z 30. mája 2006 zotrval na
svojom stanovisku.
Sťažovateľka 24. júla 2006 podala okresnému súdu nové podanie a zaslala
sprievodný list a 2 ks DVD nosičov obsahujúcich návrhy na vydanie platobných rozkazov
spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Podania obsiahnuté na druhom DVD nosiči obsahovali iné návrhy ako v prvom prípade.
Okresný súd listom z 2. augusta 2006 sťažovateľke oznámil, že jej podania nepovažuje
za podanie vo veci a DVD nosič jej vrátil.
Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať tento nález:
„1. Základné právo spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice
I. vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi... porušené
bolo.
2. Podanie zo dňa 24. 07. 2006 vo veci navrhovateľa spoločnosti B. a. s. so sídlom
B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo
3632/B proti odporcovi (vyššie uvedeným; pozn.) urobené elektronickými prostriedkami
podpísané zaručeným elektronickým podpisom bolo urobené zákonom ustanoveným
spôsobom, a preto sa Okresnému súdu Košice I. prikazuje, aby na základe tohto podania
konal.
3. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B priznáva primerané finančné zadosťučinenie
v sume 10.000,- Sk (slovom: desaťtisíc slovenských korún), za každé jednotlivé porušenie
práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci navrhovateľa
Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B proti odporcovi (vyššie uvedeným; pozn.).
Okresný súd Košice I. je povinný zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti B. a. s. so sídlom B., zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I., Oddiel Sa, vložka číslo 3632/B priznáva náhradu trov tohto konania.“
Potom, ako bola sťažnosť 6. marca 2008 ústavným súdom prijatá na ďalšie konanie,
sťažovateľka podaním z 31. marca 2008 doručeným ústavnému súdu 4. apríla 2008
poukázala na skutočnosť, že nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/07 z 20. decembra 2007
vydaný v obdobnej veci týkajúcej sa podania sťažovateľky elektronickou formou
Okresnému súdu Čadca nie je vykonateľný z hľadiska záveru prijatého ústavným súdom,
podľa ktorého sú zachované právne účinky podania spätne k 24. júlu 2006. Okresný súd
Čadca totiž potvrdil, že síce po náleze ústavného súdu zaeviduje elektronické podanie
sťažovateľky, nie však spätne k 24. júlu 2006. Sťažovateľka z toho vyvodzuje dôvodnosť
svojej požiadavky na priznanie primeraného finančného odškodnenia.
Sťažovateľka podaním z 2. mája 2008 doručeným ústavnému súdu 6. mája 2008
mu vytýka skutočnosť, že DVD nosiče a ďalšie listiny, ktoré sťažovateľka ústavnému súdu
predložila, doručil okresnému súdu.
Predseda okresného súdu vo vyjadrení z 15. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu
22. apríla 2008 sp. zn. Spr. 2/08 uviedol:
„Dňa 31. 3. 2006 sťažovateľ doručil tunajšiemu súdu na elektronickom nosiči (DVD)
žaloby na vydanie platobného rozkazu. Tieto žaloby Okresný súd Košice I prijal, avšak
k načítaniu údajov na technickú nemožnosť došlo až v decembri 2007.
Dňa 29. 1. 2008 boli sťažovateľovi doručované výzvy na zaplatenie súdnych
poplatkov.
Sťažovateľ súdne poplatky v prevažnej väčšine vecí zaplatil dňa 6. 2. 2008.
Okresný súd Košice I zistil, že na Okresnom súde Bratislava I sa vedie konanie pod
sp. zn. 7 C 144/2006, vo veci žalobcu S., proti žalovanému L. a. s., o určenie neplatnosti
zmlúv. Toto konanie ešte nie je právoplatne skončené.
V konaní 7 C 144/2006 sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodovanie
Okresného súdu Košice I v predmetných žalobách, preto prichádza do úvahy postup podľa
ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j. prerušiť tieto konania.
Ďalej Vám oznamujem, že netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne
pojednávanie.“
V podaní zo 7. apríla 2008 doručenom ústavnému súdu 9. apríla 2008 sťažovateľka
požiadala, aby ústavný súd uskutočnil vo veci ústne pojednávanie.
Na ústnom pojednávaní právny zástupca sťažovateľky zotrval na všetkých
predchádzajúcich argumentoch a žiadal, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel v plnom
rozsahu. Okresný súd sa na ústnom pojednávaní nezúčastnil.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže
zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv
a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,
obnovil stav pred porušením.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.
Podľa § 41 ods. 1 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ
zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
Podľa § 42 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 1. mája 2002) podanie možno urobiť
písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky alebo telefaxom.
Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou na zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,
a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy normujúcich rámec, v ktorom
sa možno domáhať jeho rešpektovania (I. ÚS 22/03, IV. ÚS 159/07).
Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatoval, že obsahom
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné
záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom
ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú
odlišnosť (II. ÚS 27/07).
Zmyslom a účelom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu
o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na
súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať
o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).
Z citovaných právnych noriem podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že fyzické
osoby alebo právnické osoby sú oprávnené podať (doručiť) všeobecnému súdu podanie,
a teda aj návrh na začatie konania aj elektronickou formou podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom v zmysle príslušných právnych predpisov. Aj z ústavného
imperatívu „... konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon“, uvedeného v čl. 2 ods. 2 ústavy možno vyvodiť príkaz adresovaný
všetkým štátnym orgánom, a teda aj všeobecným súdom, prijať každé podanie uskutočnené
spôsobom, ktorý predpokladá a ustanovuje zákon. Ak tak dotknutý štátny orgán, v danom
prípade okresný súd neurobí, dopustí sa neprípustného zásahu do základných práv dotknutej
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorému treba priznať ústavnoprávnu ochranu.
Konanie, resp. nečinnosť dotknutého štátneho orgánu, ktorým tento nerešpektuje ústavný
príkaz konkretizovaný v dotknutých ustanoveniach zákona, predstavuje porušenie
základného práva aj za okolností, keď tento štátny orgán sám priamo nespôsobil stav, ktorý
mu reálne neumožňuje nakladať s podaním fyzickej alebo právnickej osoby v čase jeho
doručenia spôsobom ustanoveným zákonom.
V danom prípade § 41 ods. 1 v spojení s § 42 ods. 1 OSP nepochybne priznáva
navrhovateľovi (sťažovateľke) možnosť urobiť podanie viacerými rovnocennými spôsobmi,
v ktorých je zahrnuté aj podanie návrhu elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom. Neobstojí ani interpretácia, podľa ktorej povinnosť zriadiť
elektronickú podateľňu je daná iba alternatívne, t. j. len v prípade, ak orgán verejnej moci
alebo verejnej správy využíva zaručený elektronický podpis, keďže je ústavne
neakceptovateľná. Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a ani iné
ustanovenia na úrovni zákona upravujúce postup všeobecných súdov pri prijímaní podaní
(návrhov na začatie konania) totiž z oprávnenia fyzických osôb alebo právnických osôb
podať návrh na začatie konania aj elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom neustanovujú žiadnu výnimku, a preto uvedenému oprávneniu
zodpovedá povinnosť dotknutých štátnych orgánov prijať takéto podania a vytvoriť
technické podmienky na ich prijímanie, t. j. zriadiť elektronickú podateľňu.
Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že v danom prípade došlo
postupom okresného súdu vo veci neprijatia podania sťažovateľky z 24. júla 2006
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
vzhľadom na uvedené skutkové zistenia a právne závery k takej interpretácii a aplikácii
dotknutých právnych predpisov, ktorá nie je zlučiteľná s ústavou, t. j. je z ústavného
hľadiska neospravedlniteľná a neudržateľná. V dôsledku tohto postupu okresný súd podľa
záveru ústavného súdu porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej
právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).
Podľa § 56 ods. 3 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak ústavný
súd sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil,
obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.
Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme
účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona
o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Ústavný súd
preto vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič
zmeniť prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie
sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného
súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.
V súvislosti s požiadavkou sťažovateľky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia treba predovšetkým uviesť, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa
ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania
základného práva (IV. ÚS 210/04).
Pri zvažovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd považoval samotné
deklarovanie porušenia označených práv (bod 1 výroku nálezu), ako aj príkaz, aby okresný
súd opätovne v danej veci konal (bod 2 výroku nálezu), ktorým sa garantuje, že práva
uplatnené podaním z 24. júla 2006 zostanú sťažovateľke zachované, za dostatočné na
zabezpečenie ochrany označených práv sťažovateľky (podobne napr. m. m. IV. ÚS 22/03,
IV. ÚS 142/03). Opierajúc sa o skutočnosť, že týmto spôsobom sa obnoví stav pred
porušením označených práv sťažovateľky, čo jej umožní zákonom ustanoveným spôsobom
domáhať sa práv uvedených v jej žalobnom návrhu - podaní z 24. júla 2006 urobenom
elektronickými prostriedkami a podpísanom zaručeným elektronickým podpisom, čím
sa zároveň tiež naplní účel, ktorý sťažovateľka sledovala podaním sťažnosti podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme dovŕšenia
ochrany porušených práv sťažovateľky potrebné priznať aj finančné zadosťučinenie, a preto
v tejto časti jej návrhu nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia
pred ústavným súdom (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia vychádzal z toho,
že sťažovateľku zastupoval advokát JUDr. M. P. a neskôr JUDr. J. F. Za prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti v roku 2006 JUDr. P. priznal 2 x po 2 730 Sk
a režijný paušál 2 x po 164 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty zo sumy 5 788 Sk, teda
celkom 6 888 Sk. Podania JUDr. P. doručené ústavnému súdu 27. októbra 2006
a 25. januára 2007 nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na ich obsah (absencia
ústavnoprávneho aspektu) ako podania vo veci samej, preto odmenu za ne nepriznal
Za právne zastúpenie JUDr. J. F. priznal ústavný súd 5 úkonov po 3 176 Sk, režijný
paušál 5 x po 190 Sk a 19 % dane z pridanej hodnoty. Celkove ide o sumu 20 028 Sk.
Podanie JUDr. F. doručené ústavnému súdu 6. mája 2008 nebolo podaním vo veci samej,
preto odmenu nebolo možné priznať.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2008