Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)IV. ÚS 47/07
PDF · 297.59 KB
No categories available
IV. ÚS 47/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 47/07-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2007
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti E. L., B., zastúpenej advokátkou Mgr. I. V., B., vo
veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 112/01, za účasti Okresného súdu
Bratislava III, takto
rozhodol:
1. Základné právo E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 C 112/01 p o r u š e n é b o l o .
2. E. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc
slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť E. L. trovy právneho
zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún)
na účet jej právnej zástupkyne Mgr. I. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra
2006 doručená sťažnosť E. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
Mgr. I. V., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 112/01.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 20. júla 2001 návrh
na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti za náhradu. Konanie
na okresnom súde trvá viac ako 5 rokov a napriek tomu nebolo vo veci právoplatne
rozhodnuté.
Z príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 18. augusta 2006
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu
vo vyjadrení č. Spr. 2219/2006 z 13. októbra 2006 posúdil sťažnosť na prieťahy v konaní
ako dôvodnú.
Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo
k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto navrhuje, aby vo veci
jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:
„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn.
7 C 112/01 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 112/01 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Podávateľovi podnetu sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100 000.- Sk ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy konania vo výške 5 788,- Sk
bez DPH, a to na účet právnej zástupkyne podávateľky podnetu Mgr. I. V., vedenom v (...),
do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 47/07-9
z 12. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný
súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili,
či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu
ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky
a podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a podpredsedníčky
okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 3296/2007 z 30. apríla 2007
bolo ústavnému súdu doručené 11. mája 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:
«V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým
sa stotožňujem. (...)
- 25. 07. 2001 napadla vec na súd (neúplný návrh v merite veci, nezaplatený súdny
poplatok za návrh vo veci samej, nezaplatený súdny poplatok za návrh na predbežné
opatrenie)
- 01. 08. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku (predbežné opatrenie), výzva
na doloženie plnej moci na predbežné opatrenie, na odstránenie vád návrhu v merite veci,
na doloženie znaleckého posudku na vyrubenie súdneho poplatku v merite veci,
na doloženie zmluvy s doložkou vkladu do KN
- 14. 08. 2001 doplnenie návrhu, plnej moci, zmluvy a znaleckého posudku
- 15. 08. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku v merite veci
- 17. 08. 2001 oznámené učtárňou, že nebol zaplatený súdny poplatok za predbežné
opatrenie
- 31. 08. 2001 oznam o platbe (SP v merite veci)
- 06. 09. 2001 „opätovná výzva“ na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné
opatrenie zastupujúcim sudcom
- 04. 10. 2001 zaplatený súdny poplatok za predbežné opatrenie
- 12. 11. 2001 vydanie predbežného opatrenia zastupujúcim sudcom (zákonný sudca
od 01. 09. 2001 do 31. 01. 2002 - 5 mesiacov stáž na KS v Bratislave)
- 15. 04. 2002 vytýčenie termínu pojednávania, zaslanie doplnenia žalobného petitu
protistrane
- 1. TP - 15. 05. 2002 otvorenie pojednávania, prednesy právnych zástupcov,
výsluchy účastníkov konania, odročenie (pripojenie spisu 31 C 135/98, vzájomné
doručovanie znaleckých posudkov medzi účastníkmi)
- 17. 06. 2002 zrušenie termínu pojednávania z 26. 06. 2002 z dôvodu neprítomnosti
sudcu
- 17. 12. 2002 vytýčenie TP
- 3. TP - 05. 02. 2003 - odročené (doručenie navrhovateľke nevykázané, nedostavila
sa, podľa údajov jej právnej zástupkyne je PN), vytýčený nový TP
- 4. TP - 17. 03. 2003 žiadosť sporových strán o odročenie pojednávania z dôvodu
možnej mimosúdnej dohody, vytýčený nový TP
- 5. TP - 14. 05. 2003 ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu
PN, žiadosť o odročenie pojednávania, vytýčený nový TP
- 6. TP - 08. 09. 2003 žiadosť sporových strán o odročenie pojednávania z dôvodu
mimosúdnej dohody, ďalej s poukazom na PN odporcu vytýčený nový TP
- 7. TP - 29. 10. 2003 hospitalizácia odporcu, pojednávanie v merite veci na žiadosť
jeho právneho zástupcu, odročené na neurčito z dôvodu mimosúdnej dohody (uložená
lehota 30 dní na oznámenie, či došlo k dohode a čo bolo jej obsahom)
- 05. 03. 2004 vytýčený nový TP, zaslanie podania právneho zástupcu odporcu
protistrane
- 8. TP - 07. 04. 2004 pretrvávajúca práceneschopnosť odporcu od 08. 09. 2003
doposiaľ, odročené na neurčito z dôvodu doloženia súhlasu odporcu k zisťovaniu jeho
zdravotného stavu, právny zástupca odporcu do 14 dní oznámi mená lekárov
- 03. 05. 2004 doloženie súhlasu odporcu v súvislosti so zisťovaním jeho zdravotného
stavu
- spis predložený sudcovi až v júli 2004, napriek pokynu (č. l. 120) zo 07. 04. 2004
na jeho predloženie za 21 dní
- 22. 07. 2004 prípisy pre ošetrujúcich lekárov odporcu, spis daný na lehotu 7 dní
- 11. 08. 2004 a 13. 08. 2004 informácie ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave
odporcu
- 14. 10. 2004 vytýčený TP
- 9. TP - 19. 01. 2005 odročené pre neprítomnosť odporcu (práceneschopnosť),
vytýčený nový TP
- 10. TP - 06. 04. 2005 neprítomnosť odporcu a jeho právneho zástupcu, informácia
od právnej zástupkyne navrhovateľky, že Mgr. G. je momentálne vycestovaný v ČR,
ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu - č. l. 144, žiadosť o odročenie, vytýčený nový
- 11. 04. 2005 žiadosť PZN o výsluch svedkyne, predvolanie svedkyne
- 11. TP - 16. 05. 2005 nedostavila sa právna zástupkyňa navrhovateľky, účastníci
žiadali o odročenie z dôvodu neprítomnosti PZN, ktorá žiadala vypočuť predvolanú
svedkyňu, prítomná svedkyňa poučená, vytýčený nový TP
- 16. 08. 2005 oznámenie o zmene sídla súdu
- 12. TP - 14. 09. 2005 výsluch svedkyne, odročené na neurčito z dôvodu nariadenia
znaleckého dokazovania, spis predložený VSU na vypracovanie
- 16. 12. 2005 uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, doručované
- 09. 02. 2006 pokyn VSU na opätovné doručovanie
- 02. 02. 2006 žiadosť znalca na poskytnutie preddavku
- 28. 02. 2006 poskytnutá záloha na znalca zo strany navrhovateľky
- 20. 03. 2006 žiadosť právneho zástupcu odporcu o pozastavenie výkonu znaleckého
dokazovania na čas nevyhnutne potrebný (č. l. 177) - možnosť mimosúdnej dohody
- 28. 04. 2006 reakcia právnej zástupkyne navrhovateľky
- 09. 05. 2006 uznesenie na vyplatenie preddavku pre znalca, doručovanie,
zisťovanie v učtárni, či bol zaplatený preddavok od odporcu
- 28. 06. 2006 pokyn VSU na vyplatenie preddavku, zaslanie spisu znalcovi
- 13. 09. 2006 oznam učtárni o vyplatení znalca
- 09. 10. 2006 doručený súdu znalecký posudok
- 16. 10. 2006 uznesenie o priznaní znalečného, 18. 10. 2006 doručovanie uznesenia
i znaleckého posudku, 08. 01. 2007 dané učtárni na vyplatenie a predložené sudkyni na
vytýčenie termínu
- 01. 02. 2007 vytýčenie nového termínu a iné
- 13. TP - 19. 03. 2007 oboznámenie sa so znaleckým posudkom, žiadosť právnej
zástupkyne o zmenu žalobného petitu ústne do zápisnice s tým, že právny zástupca odporcu
nesúhlasil so zmenou, vytýčenie nového TP na 28. 05. 2007 (písomné zdôvodnenie zmeny
návrhu a písomné vyjadrenie sa protistrany k tejto zmene)
Zo zhora - uvedenej genézy je zrejmé, že návrh bol podaný ešte 25. 07. 2001, pričom
návrh bol neúplný, nebol zaplatený súdny poplatok za návrh v merite veci ani za návrh
na predbežné opatrenie, absentovala plná moc k druhému návrhu.
Bolo 13 termínov pojednávaní (z toho jeden zrušený), kde súd hneď na prvom
pojednávaní toto otvoril, neskôr boli žiadosti sporových strán o odročenie jednotlivých
pojednávaní z dôvodu možného mimosúdneho vyriešenia sporu, ďalej bola neprítomná
právna zástupkyňa navrhovateľky (PN), ďalej odporca bol hospitalizovaný a dlhodobo
práceneschopný, neskôr bolo nariadené znalecké dokazovanie a v závere, keď súd mohol
vo veci rozhodnúť, právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala o zmenu žalobného petitu.
Sudca dáva do pozornosti, že vykonával stáž na KS v Bratislave od 01. 09. 2001
do 31. 01. 2002, vo veci riadne konal tesne pred svojím odchodom, vo veci nariadenia
predbežného opatrenia a iné sa konalo zastupujúcim sudcom, po návrate zákonného sudcu
zo stáže v oddelení 7 C okrem pôvodných spisov bol aj nový nápad za obdobie 5 mesiacov
jeho neprítomnosti na OS Bratislava III, čiže sudca pracoval s preťaženým oddelením,
navyše v čase marec resp. apríl 2002 pre opakovaný a prechodený zápal pľúc bol sudca
PN, v neskoršom období mal zlomeninu dolnej končatiny a bol dlhodobo PN, napriek týmto
skutočnostiam a signalizácii predsedovi súdu o množstve vecí v oddelení, sudca vo veci
konal v rámci svojich možností, pojednávacie dni riadne využíval, takisto počet skončených
vecí, najmä reštančných je možné konfrontovať s mesačnými výkazmi.
Záverom chcem poukázať, že sťažnosť na Ústavný súd bola podaná 20. 04. 2007,
teda po poslednom pojednávaní, konanom dňa 19. 03. 2007, na ktorom sama právna
zástupkyňa navrhovateľky žiadala o zmenu žalobného petitu ústne do zápisnice, s ktorou
skutočnosťou sa súd aj protistrana oboznámili až na tomto pojednávaní a to po vykonanom
znaleckom dokazovaní.»
Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti,
ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 21. mája 2007, ktorým reagovala
na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu z 30. apríla 2007, uviedla:
„Po chronologickom uvedení podaní účastníkov konania a úkonov súdu sa nachádza
zhrnutie, v ktorom sa uvádza, že z uvedenej genézy je zrejmé, že návrh bol podaný ešte
25. 7. 2001, pričom návrh nebol úplný a neboli zaplatené súdne poplatky za návrh v merite
veci a predbežné opatrenie. Poukazujeme na skutočnosť, že návrh doplnený o výšku nároku
a ďalšie doklady bol vykonaný v lehote dvoch týždňov od podania návrhu na súd, pričom
poplatok v merite veci bol zaplatený v mesiaci august 2001. Uvedené skutočnosti nemali
vplyv na prieťahy v konaní.
V ďalšom sa uvádza, že bolo 13 termínov pojednávaní, z toho jeden zrušený spolu
s opisom ďalších skutočností. Uvádzané dôvody podľa navrhovateľky nie sú dostatočným
ospravedlnením skutočnosti, že doposiaľ nebolo rozhodnuté v merite veci, pričom poukazuje
na skutočnosť, že zo zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že konanie nebolo vedené účelne,
hospodárne a zo strany súdu došlo k stanoveniu súdneho znalca na ocenenie nehnuteľnosti
po niekoľkých rokoch a po opakovaných návrhoch navrhovateľky.
Vo vyjadrení je ďalej poukazované na skutočnosť, že sťažnosť na Ústavný súd bola
podaná 20. 4. 2007, po pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2007, na ktorom žiadala právna
zástupkyňa o zmenu žalobného petitu, s ktorou skutočnosťou sa súd aj protistrana
oboznámili až na danom pojednávaní, a to po vykonanom znaleckom dokazovaní. Zo spisu
je zrejmé, že sťažnosť na Ústavný súd bola podaná v decembri 2006, teda tvrdenie
obsiahnuté vo vyjadrení sa nezakladá na pravde. K pojednávaniu konanom dňa 19. 3. 2007
uvádzame, že je zrejmé, že na tomto by nedošlo k rozhodnutiu v merite veci, nakoľko
až na pojednávaní sa samotná sudkyňa oznamovala s obsahom spisu, pojednávanie bolo
zahájené s oneskorením cca 40 minút a odporca nesúhlasil so znaleckým posudkom.
Čo sa týka zmeny návrhu, o tomto mohlo byť rozhodnuté v súlade s ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku na pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2007, bolo však
odmietnuté spisovanie zmeny návrhu a odôvodnenie zmeny do zápisnice a uložené predložiť
ho v súdom stanovenej lehote písomne. Poukazovanie na skutočnosť, že k zmene došlo
po vykonanom znaleckom dokazovaní podľa navrhovateľky neobstojí, nakoľko na základe
námietok odporcu bude zrejme nariadené nové oceňovanie nehnuteľnosti.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej
sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria
ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval
ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatoval,
že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na konkrétne
okolnosti danej veci a nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté
konanie považovať podľa názoru ústavného súdu po vecnej stránke za zložitejšie
(napr. IV. ÚS 244/04). Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende
všeobecných súdov.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré ústavný súd zohľadňuje
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd zistil,
že sťažovateľka využívaním svojich procesných oprávnení (napr. žiadostí o odročenie
pojednávania z dôvodu možného uzavretia mimosúdnej dohody prednesených
na pojednávaniach 17. marca 2003, 8. septembra 2003, 29. októbra 2003 a 20. marca 2006,
ospravedlnením neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne na pojednávaniach
5. februára 2003 a 14. mája 2003 z dôvodu ich práceneschopnosti so súčasnou žiadosťou
o odročenie pojednávania) v podstatnej miere prispela k predĺženiu konania, čo v súlade
s ustálenou judikatúrou ústavného súdu nemožno započítať na ťarchu okresného súdu
(III. ÚS 192/02, III. ÚS 82/05). Ústavný súd tiež zistil, že právna zástupkyňa sťažovateľky
sa bez ospravedlnenia nezúčastnila na pojednávaní 16. mája 2005, na ktorom mal byť
vykonaný výsluch predvolanej svedkyne. Uvedené pojednávanie bolo vzhľadom na jej
neprítomnosť odročené, pričom toto predĺženie konania takisto nie je možné pripísať
na ťarchu okresnému súdu.
Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň
pri posudzovaní prihliadal aj na § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,
postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Okresný súd od podania návrhu sťažovateľky 25. júla 2001 postupoval v danej veci
plynulo až do 12. novembra 2001 (vykonávanie úkonov súvisiacich s úhradou súdneho
poplatku a nariadením predbežného opatrenia). Následne bol okresný súd nečinný
do 15. apríla 2002. Na pojednávaní 15. mája 2002 boli vypočutí účastníci konania a bol
pripojený spis vedený pod sp. zn. 31 C 135/98 týkajúci sa rozvodu sťažovateľky a odporcu.
Pojednávanie nariadené na 26. jún 2002 bolo 17. júna 2002 odročené z dôvodu
neprítomnosti zákonnej sudkyne. V ďalšom období nevykonal okresný súd žiadny úkon
vo veci do 17. decembra 2002.
V priebehu roka 2003 okresný súd stanovil viacero termínov pojednávaní (5. februára
2003 odročené pre práceneschopnosť sťažovateľky, 14. mája 2003 odročené z dôvodu
práceneschopnosti právnej zástupkyne sťažovateľky, 17. marca 2003, 8. septembra 2003
a 29. októbra 2003 – odročené z dôvodu žiadosti účastníkov konania o poskytnutie lehoty
na uzavretie mimosúdnej dohody). Na pojednávaní 29. októbra 2003 právny zástupca
odporcu oboznámil okresný súd s pretrvávajúcim nepriaznivým zdravotným stavom
odporcu (vzhľadom na druh jeho ochorenia mala uvedená okolnosť vplyv aj na samotné
rozhodovanie o predmete konania a jeho priebeh).
Okresný súd vykonával v ďalšom období úkony súvisiace s vyžiadaním lekárskych
správ, získaním súhlasu odporcu a následným zisťovaním jeho zdravotného stavu vzhľadom
na jeho pretrvávajúcu práceneschopnosť a dlhodobú hospitalizáciu, pričom pojednávania
nariadené na 7. apríl 2004 a 19. január 2005 boli z uvedeného dôvodu odročené.
Pojednávania nariadené na 6. apríl 2005 a 16. máj 2005 boli odročené z dôvodu
ospravedlnenej neúčasti právnych zástupcov účastníkov konania.
Pojednávanie konané 14. septembra 2005 bolo po výsluchu predvolanej svedkyne
uznesením odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. Okresný súd
následne vykonával úkony súvisiace s uvedeným znaleckým dokazovaním, pričom
20. marca 2006 mu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu o pozastavenie
výkonu znaleckého dokazovania na čas nevyhnutne potrebný (možnosť uzavretia
mimosúdnej dohody). Spis bol následne v júni 2006 zaslaný poverenému súdnemu znalcovi.
Po vypracovaní znaleckého posudku (september 2006) vydal okresný súd v októbri 2006
pokyn na jeho doručenie účastníkom konania so súčasným vypracovaním uznesenia
o priznaní znalečného a pokynom na predloženie spisu zákonnej sudkyni kvôli stanoveniu
termínu pojednávania (január 2007).
Na pojednávaní 19. marca 2007 po vykonanom dokazovaní požiadala právna
zástupkyňa sťažovateľky o pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, pričom
pojednávanie bolo uznesením odročené na 28. máj 2007. Na pojednávaní 28. mája 2007
okresný súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, uznesením bolo dokazovanie
vyhlásené za skončené a rozsudkom č. k. 7 C 112/2001-267 bolo podielové spoluvlastníctvo
sťažovateľky a odporcu k spornej nehnuteľnosti zrušené, táto bola prikázaná do výlučného
vlastníctva sťažovateľky za finančnú náhradu, pričom účastníkom okresný súd nepriznal
právo na náhradu trov konania (§ 142 a nasl. OSP). Okresný súd vydal 17. júla 2007 pokyn
na predloženie spisu ústavnému súdu. Okresný súd po vrátení spisu z ústavného súdu
zabezpečoval písomné vyhotovenie rozsudku a jeho doručenie účastníkom konania.
Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vzal do úvahy skutočnosť,
že jeho činnosť bola do značnej miery determinovaná úkonmi účastníkov konania. Napriek
tomu vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu
vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 112/01 došlo vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Aj napriek záveru, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom,
ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 112/01 konal
bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že na pojednávaní 28. mája 2007 bolo
rozsudkom rozhodnuté v merite veci.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné
zadosťučinenie v sume 100 000 Sk poukazujúc najmä na pretrvávajúcu právnu neistotu.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,
zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a jej podiel na predĺžení
konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný
súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia
pre sťažovateľku v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún) primerané
konkrétnym okolnostiam prípadu (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré
jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. I. V.
Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)
a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 2 730 Sk (za jeden úkon právnej
služby) a 2-krát po 164 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), keďže išlo úkony
vykonané v roku 2006. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 788 Sk.
Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 21. mája 2007
nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu)
ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, tento nález nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia
účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. septembra 2007