Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 47/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. septembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti E. L., B., zastúpenej advokátkou Mgr. I. V., B., vo

veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu

Bratislava III, takto

rozhodol:

1. Základné právo E. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. E. L. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť E. L. trovy právneho

zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún)

na účet jej právnej zástupkyne Mgr. I. V., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra

2006 doručená sťažnosť E. L., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

Mgr. I. V., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava III

(ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu 20. júla 2001 návrh

na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti za náhradu. Konanie

na okresnom súde trvá viac ako 5 rokov a napriek tomu nebolo vo veci právoplatne

rozhodnuté.

Z príloh predložených k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 18. augusta 2006

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu

vo vyjadrení č. Spr. 2219/2006 z 13. októbra 2006 posúdil sťažnosť na prieťahy v konaní

ako dôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu v namietanom konaní došlo

k porušeniu jej základného práva podľa , a preto navrhuje, aby vo veci

jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:

„1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Podávateľovi podnetu sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 000.- Sk ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do 2 mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III je povinný uhradiť trovy konania vo výške 5 788,- Sk

bez DPH, a to na účet právnej zástupkyne podávateľky podnetu Mgr. I. V., vedenom v (...),

do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 12. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný

súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili,

či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu

ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky

a podpredsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu č. Spr. 3296/2007 z 30. apríla 2007

bolo ústavnému súdu doručené 11. mája 2007. V predmetnom vyjadrení je uvedené:

«V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým

sa stotožňujem. (...)

- 25. 07. 2001 napadla vec na súd (neúplný návrh v merite veci, nezaplatený súdny

poplatok za návrh vo veci samej, nezaplatený súdny poplatok za návrh na predbežné

opatrenie)

- 01. 08. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku (predbežné opatrenie), výzva

na doloženie plnej moci na predbežné opatrenie, na odstránenie vád návrhu v merite veci,

na doloženie znaleckého posudku na vyrubenie súdneho poplatku v merite veci,

na doloženie zmluvy s doložkou vkladu do KN

- 14. 08. 2001 doplnenie návrhu, plnej moci, zmluvy a znaleckého posudku

- 15. 08. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku v merite veci

- 17. 08. 2001 oznámené učtárňou, že nebol zaplatený súdny poplatok za predbežné

opatrenie

- 31. 08. 2001 oznam o platbe (SP v merite veci)

- 06. 09. 2001 „opätovná výzva“ na zaplatenie súdneho poplatku za predbežné

opatrenie zastupujúcim sudcom

- 04. 10. 2001 zaplatený súdny poplatok za predbežné opatrenie

- 12. 11. 2001 vydanie predbežného opatrenia zastupujúcim sudcom (zákonný sudca

od 01. 09. 2001 do 31. 01. 2002 - 5 mesiacov stáž na KS v Bratislave)

- 15. 04. 2002 vytýčenie termínu pojednávania, zaslanie doplnenia žalobného petitu

protistrane

- 1. - 15. 05. 2002 otvorenie pojednávania, prednesy právnych zástupcov,

výsluchy účastníkov konania, odročenie (pripojenie spisu , vzájomné

doručovanie znaleckých posudkov medzi účastníkmi)

- 17. 06. 2002 zrušenie termínu pojednávania z 26. 06. 2002 z dôvodu neprítomnosti

sudcu

- 17. 12. 2002 vytýčenie

- 3. - 05. 02. 2003 - odročené (doručenie navrhovateľke nevykázané, nedostavila

sa, podľa údajov jej právnej zástupkyne je PN), vytýčený nový

- 4. - 17. 03. 2003 žiadosť sporových strán o odročenie pojednávania z dôvodu

možnej mimosúdnej dohody, vytýčený nový

- 5. - 14. 05. 2003 ospravedlnenie právnej zástupkyne navrhovateľky z dôvodu

PN, žiadosť o odročenie pojednávania, vytýčený nový

- 6. - 08. 09. 2003 žiadosť sporových strán o odročenie pojednávania z dôvodu

mimosúdnej dohody, ďalej s poukazom na PN odporcu vytýčený nový

- 7. - 29. 10. 2003 hospitalizácia odporcu, pojednávanie v merite veci na žiadosť

jeho právneho zástupcu, odročené na neurčito z dôvodu mimosúdnej dohody (uložená

lehota 30 dní na oznámenie, či došlo k dohode a čo bolo jej obsahom)

- 05. 03. 2004 vytýčený nový , zaslanie podania právneho zástupcu odporcu

protistrane

- 8. - 07. 04. 2004 pretrvávajúca práceneschopnosť odporcu od 08. 09. 2003

doposiaľ, odročené na neurčito z dôvodu doloženia súhlasu odporcu k zisťovaniu jeho

zdravotného stavu, právny zástupca odporcu do 14 dní oznámi mená lekárov

- 03. 05. 2004 doloženie súhlasu odporcu v súvislosti so zisťovaním jeho zdravotného

stavu

- spis predložený sudcovi až v júli 2004, napriek pokynu (č. l. 120) zo 07. 04. 2004

na jeho predloženie za 21 dní

- 22. 07. 2004 prípisy pre ošetrujúcich lekárov odporcu, spis daný na lehotu 7 dní

- 11. 08. 2004 a 13. 08. 2004 informácie ošetrujúcich lekárov o zdravotnom stave

odporcu

- 14. 10. 2004 vytýčený

- 9. - 19. 01. 2005 odročené pre neprítomnosť odporcu (práceneschopnosť),

vytýčený nový

- 10. - 06. 04. 2005 neprítomnosť odporcu a jeho právneho zástupcu, informácia

od právnej zástupkyne navrhovateľky, že Mgr. G. je momentálne vycestovaný v ČR,

ospravedlnenie právneho zástupcu odporcu - č. l. 144, žiadosť o odročenie, vytýčený nový

- 11. 04. 2005 žiadosť PZN o výsluch svedkyne, predvolanie svedkyne

- 11. - 16. 05. 2005 nedostavila sa právna zástupkyňa navrhovateľky, účastníci

žiadali o odročenie z dôvodu neprítomnosti PZN, ktorá žiadala vypočuť predvolanú

svedkyňu, prítomná svedkyňa poučená, vytýčený nový

- 16. 08. 2005 oznámenie o zmene sídla súdu

- 12. - 14. 09. 2005 výsluch svedkyne, odročené na neurčito z dôvodu nariadenia

znaleckého dokazovania, spis predložený VSU na vypracovanie

- 16. 12. 2005 uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, doručované

- 09. 02. 2006 pokyn VSU na opätovné doručovanie

- 02. 02. 2006 žiadosť znalca na poskytnutie preddavku

- 28. 02. 2006 poskytnutá záloha na znalca zo strany navrhovateľky

- 20. 03. 2006 žiadosť právneho zástupcu odporcu o pozastavenie výkonu znaleckého

dokazovania na čas nevyhnutne potrebný (č. l. 177) - možnosť mimosúdnej dohody

- 28. 04. 2006 reakcia právnej zástupkyne navrhovateľky

- 09. 05. 2006 uznesenie na vyplatenie preddavku pre znalca, doručovanie,

zisťovanie v učtárni, či bol zaplatený preddavok od odporcu

- 28. 06. 2006 pokyn VSU na vyplatenie preddavku, zaslanie spisu znalcovi

- 13. 09. 2006 oznam učtárni o vyplatení znalca

- 09. 10. 2006 doručený súdu znalecký posudok

- 16. 10. 2006 uznesenie o priznaní znalečného, 18. 10. 2006 doručovanie uznesenia

i znaleckého posudku, 08. 01. 2007 dané učtárni na vyplatenie a predložené sudkyni na

vytýčenie termínu

- 01. 02. 2007 vytýčenie nového termínu a iné

- 13. - 19. 03. 2007 oboznámenie sa so znaleckým posudkom, žiadosť právnej

zástupkyne o zmenu žalobného petitu ústne do zápisnice s tým, že právny zástupca odporcu

nesúhlasil so zmenou, vytýčenie nového na 28. 05. 2007 (písomné zdôvodnenie zmeny

návrhu a písomné vyjadrenie sa protistrany k tejto zmene)

Zo zhora - uvedenej genézy je zrejmé, že návrh bol podaný ešte 25. 07. 2001, pričom

návrh bol neúplný, nebol zaplatený súdny poplatok za návrh v merite veci ani za návrh

na predbežné opatrenie, absentovala plná moc k druhému návrhu.

Bolo 13 termínov pojednávaní (z toho jeden zrušený), kde súd hneď na prvom

pojednávaní toto otvoril, neskôr boli žiadosti sporových strán o odročenie jednotlivých

pojednávaní z dôvodu možného mimosúdneho vyriešenia sporu, ďalej bola neprítomná

právna zástupkyňa navrhovateľky (PN), ďalej odporca bol hospitalizovaný a dlhodobo

práceneschopný, neskôr bolo nariadené znalecké dokazovanie a v závere, keď súd mohol

vo veci rozhodnúť, právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala o zmenu žalobného petitu.

Sudca dáva do pozornosti, že vykonával stáž na KS v Bratislave od 01. 09. 2001

do 31. 01. 2002, vo veci riadne konal tesne pred svojím odchodom, vo veci nariadenia

predbežného opatrenia a iné sa konalo zastupujúcim sudcom, po návrate zákonného sudcu

zo stáže v oddelení 7 C okrem pôvodných spisov bol aj nový nápad za obdobie 5 mesiacov

jeho neprítomnosti na OS Bratislava III, čiže sudca pracoval s preťaženým oddelením,

navyše v čase marec resp. apríl 2002 pre opakovaný a prechodený zápal pľúc bol sudca

PN, v neskoršom období mal zlomeninu dolnej končatiny a bol dlhodobo PN, napriek týmto

skutočnostiam a signalizácii predsedovi súdu o množstve vecí v oddelení, sudca vo veci

konal v rámci svojich možností, pojednávacie dni riadne využíval, takisto počet skončených

vecí, najmä reštančných je možné konfrontovať s mesačnými výkazmi.

Záverom chcem poukázať, že sťažnosť na Ústavný súd bola podaná 20. 04. 2007,

teda po poslednom pojednávaní, konanom dňa 19. 03. 2007, na ktorom sama právna

zástupkyňa navrhovateľky žiadala o zmenu žalobného petitu ústne do zápisnice, s ktorou

skutočnosťou sa súd aj protistrana oboznámili až na tomto pojednávaní a to po vykonanom

znaleckom dokazovaní.»

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil v zásade rovnaké skutočnosti,

ako vo svojom vyjadrení uviedol okresný súd.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v stanovisku z 21. mája 2007, ktorým reagovala

na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu z 30. apríla 2007, uviedla:

„Po chronologickom uvedení podaní účastníkov konania a úkonov súdu sa nachádza

zhrnutie, v ktorom sa uvádza, že z uvedenej genézy je zrejmé, že návrh bol podaný ešte

25. 7. 2001, pričom návrh nebol úplný a neboli zaplatené súdne poplatky za návrh v merite

veci a predbežné opatrenie. Poukazujeme na skutočnosť, že návrh doplnený o výšku nároku

a ďalšie doklady bol vykonaný v lehote dvoch týždňov od podania návrhu na súd, pričom

poplatok v merite veci bol zaplatený v mesiaci august 2001. Uvedené skutočnosti nemali

vplyv na prieťahy v konaní.

V ďalšom sa uvádza, že bolo 13 termínov pojednávaní, z toho jeden zrušený spolu

s opisom ďalších skutočností. Uvádzané dôvody podľa navrhovateľky nie sú dostatočným

ospravedlnením skutočnosti, že doposiaľ nebolo rozhodnuté v merite veci, pričom poukazuje

na skutočnosť, že zo zápisníc z pojednávaní je zrejmé, že konanie nebolo vedené účelne,

hospodárne a zo strany súdu došlo k stanoveniu súdneho znalca na ocenenie nehnuteľnosti

po niekoľkých rokoch a po opakovaných návrhoch navrhovateľky.

Vo vyjadrení je ďalej poukazované na skutočnosť, že sťažnosť na Ústavný súd bola

podaná 20. 4. 2007, po pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2007, na ktorom žiadala právna

zástupkyňa o zmenu žalobného petitu, s ktorou skutočnosťou sa súd aj protistrana

oboznámili až na danom pojednávaní, a to po vykonanom znaleckom dokazovaní. Zo spisu

je zrejmé, že sťažnosť na Ústavný súd bola podaná v decembri 2006, teda tvrdenie

obsiahnuté vo vyjadrení sa nezakladá na pravde. K pojednávaniu konanom dňa 19. 3. 2007

uvádzame, že je zrejmé, že na tomto by nedošlo k rozhodnutiu v merite veci, nakoľko

až na pojednávaní sa samotná sudkyňa oznamovala s obsahom spisu, pojednávanie bolo

zahájené s oneskorením cca 40 minút a odporca nesúhlasil so znaleckým posudkom.

Čo sa týka zmeny návrhu, o tomto mohlo byť rozhodnuté v súlade s ustanoveniami

na pojednávaní konanom dňa 19. 3. 2007, bolo však

odmietnuté spisovanie zmeny návrhu a odôvodnenie zmeny do zápisnice a uložené predložiť

ho v súdom stanovenej lehote písomne. Poukazovanie na skutočnosť, že k zmene došlo

po vykonanom znaleckom dokazovaní podľa navrhovateľky neobstojí, nakoľko na základe

námietok odporcu bude zrejme nariadené nové oceňovanie nehnuteľnosti.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval

ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatoval,

že predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na konkrétne

okolnosti danej veci a nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania možno napadnuté

konanie považovať podľa názoru ústavného súdu po vecnej stránke za zložitejšie

(napr. ). Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré ústavný súd zohľadňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd zistil,

že sťažovateľka využívaním svojich procesných oprávnení (napr. žiadostí o odročenie

pojednávania z dôvodu možného uzavretia mimosúdnej dohody prednesených

na pojednávaniach 17. marca 2003, 8. septembra 2003, 29. októbra 2003 a 20. marca 2006,

ospravedlnením neúčasti sťažovateľky a jej právnej zástupkyne na pojednávaniach

5. februára 2003 a 14. mája 2003 z dôvodu ich práceneschopnosti so súčasnou žiadosťou

o odročenie pojednávania) v podstatnej miere prispela k predĺženiu konania, čo v súlade

s ustálenou judikatúrou ústavného súdu nemožno započítať na ťarchu okresného súdu

(, ). Ústavný súd tiež zistil, že právna zástupkyňa sťažovateľky

sa bez ospravedlnenia nezúčastnila na pojednávaní 16. mája 2005, na ktorom mal byť

vykonaný výsluch predvolanej svedkyne. Uvedené pojednávanie bolo vzhľadom na jej

neprítomnosť odročené, pričom toto predĺženie konania takisto nie je možné pripísať

na ťarchu okresnému súdu.

Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd zároveň

pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Okresný súd od podania návrhu sťažovateľky 25. júla 2001 postupoval v danej veci

plynulo až do 12. novembra 2001 (vykonávanie úkonov súvisiacich s úhradou súdneho

poplatku a nariadením predbežného opatrenia). Následne bol okresný súd nečinný

do 15. apríla 2002. Na pojednávaní 15. mája 2002 boli vypočutí účastníci konania a bol

pripojený spis vedený pod sp. zn. týkajúci sa rozvodu sťažovateľky a odporcu.

Pojednávanie nariadené na 26. jún 2002 bolo 17. júna 2002 odročené z dôvodu

neprítomnosti zákonnej sudkyne. V ďalšom období nevykonal okresný súd žiadny úkon

vo veci do 17. decembra 2002.

V priebehu roka 2003 okresný súd stanovil viacero termínov pojednávaní (5. februára

2003 odročené pre práceneschopnosť sťažovateľky, 14. mája 2003 odročené z dôvodu

práceneschopnosti právnej zástupkyne sťažovateľky, 17. marca 2003, 8. septembra 2003

a 29. októbra 2003 – odročené z dôvodu žiadosti účastníkov konania o poskytnutie lehoty

na uzavretie mimosúdnej dohody). Na pojednávaní 29. októbra 2003 právny zástupca

odporcu oboznámil okresný súd s pretrvávajúcim nepriaznivým zdravotným stavom

odporcu (vzhľadom na druh jeho ochorenia mala uvedená okolnosť vplyv aj na samotné

rozhodovanie o predmete konania a jeho priebeh).

Okresný súd vykonával v ďalšom období úkony súvisiace s vyžiadaním lekárskych

správ, získaním súhlasu odporcu a následným zisťovaním jeho zdravotného stavu vzhľadom

na jeho pretrvávajúcu práceneschopnosť a dlhodobú hospitalizáciu, pričom pojednávania

nariadené na 7. apríl 2004 a 19. január 2005 boli z uvedeného dôvodu odročené.

Pojednávania nariadené na 6. apríl 2005 a 16. máj 2005 boli odročené z dôvodu

ospravedlnenej neúčasti právnych zástupcov účastníkov konania.

Pojednávanie konané 14. septembra 2005 bolo po výsluchu predvolanej svedkyne

uznesením odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania. Okresný súd

následne vykonával úkony súvisiace s uvedeným znaleckým dokazovaním, pričom

20. marca 2006 mu bola doručená žiadosť právneho zástupcu odporcu o pozastavenie

výkonu znaleckého dokazovania na čas nevyhnutne potrebný (možnosť uzavretia

mimosúdnej dohody). Spis bol následne v júni 2006 zaslaný poverenému súdnemu znalcovi.

Po vypracovaní znaleckého posudku (september 2006) vydal okresný súd v októbri 2006

pokyn na jeho doručenie účastníkom konania so súčasným vypracovaním uznesenia

o priznaní znalečného a pokynom na predloženie spisu zákonnej sudkyni kvôli stanoveniu

termínu pojednávania (január 2007).

Na pojednávaní 19. marca 2007 po vykonanom dokazovaní požiadala právna

zástupkyňa sťažovateľky o pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu, pričom

pojednávanie bolo uznesením odročené na 28. máj 2007. Na pojednávaní 28. mája 2007

okresný súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, uznesením bolo dokazovanie

vyhlásené za skončené a rozsudkom č. k. -267 bolo podielové spoluvlastníctvo

sťažovateľky a odporcu k spornej nehnuteľnosti zrušené, táto bola prikázaná do výlučného

vlastníctva sťažovateľky za finančnú náhradu, pričom účastníkom okresný súd nepriznal

právo na náhradu trov konania ( a nasl. ). Okresný súd vydal 17. júla 2007 pokyn

na predloženie spisu ústavnému súdu. Okresný súd po vrátení spisu z ústavného súdu

zabezpečoval písomné vyhotovenie rozsudku a jeho doručenie účastníkom konania.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu vzal do úvahy skutočnosť,

že jeho činnosť bola do značnej miery determinovaná úkonmi účastníkov konania. Napriek

tomu vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu

vo veci vedenej pod sp. zn. došlo vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 .

Aj napriek záveru, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom,

ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že na pojednávaní 28. mája 2007 bolo

rozsudkom rozhodnuté v merite veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky

podľa , zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100 000 Sk poukazujúc najmä na pretrvávajúcu právnu neistotu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania a jej podiel na predĺžení

konania, povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia

pre sťažovateľku v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún) primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu ( ).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou Mgr. I. V.

Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a)

a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 2 730 Sk (za jeden úkon právnej

služby) a 2-krát po 164 Sk režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), keďže išlo úkony

vykonané v roku 2006. Úhrada bola priznaná v celkovej sume 5 788 Sk.

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 21. mája 2007

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu)

ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, tento nález nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia

účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. septembra 2007