Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2004

2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. Š., PhD., B., zastúpeného advokátkou

JUDr. D. M., Advokátska kancelária, B., vo veci porušenia jeho základných práv podľa

v spojení s postupom kandidátov na

funkciu prezidenta Slovenskej republiky 1. E. K., ministra zahraničných vecí Slovenskej

republiky, 2. Ľ. R., predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, 3. F. M., poslanca

Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj 4. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Š., PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.1 Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca

2004 faxom, 3. marca 2004 poštovou prepravou doručená a 8. marca 2004 doplnená

sťažnosť Ing. J. Š., PhD., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. M.,

Advokátska kancelária, B., ktorú podal ako kandidát na funkciu prezidenta Slovenskej

republiky vo voľbách v roku 2004, ktorým sa stal na základe rozhodnutia predsedu

Národnej rady Slovenskej republiky z 2. februára 2004 č. 565-169/2004, a ktorú označil

ako sťažnosť „podľa a SR a n.

proti porušovaniu práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých

podmienok podľa v spojení s SR“.

1.2 Ako „porušovateľov“ tohto základného práva podľa označených článkov

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) označil 1. E. K., ministra zahraničných vecí

Slovenskej republiky, 2. Ľ. R., predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, 3. F. M.,

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, všetkých ako kandidátov na funkciu

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej aj „kandidáti na funkciu prezidenta“)

a 4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

1.3 Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ústavné právo Ing. J. Š. ,PhD., na prístup k volenej a verejnej funkcii prezidenta

Slovenskej republiky vo voľbách v roku 2004 za rovnakých podmienok podľa čl. 30 ods. 4

v spojení s SR bolo porušené.“

1.4 Zároveň navrhol vydať toto predbežné opatrenie:

„Ústavný súd SR zakazuje E. K., Ľ. R. a F. M. pokračovať v kampani na funkciu prezidenta

SR až do 19. 03. 2004.

Ústavný súd ukladá E. K., Ľ. R. a F. M. okamžite odstrániť veľkoplošné nosiče, plagáty,

reklamu a inzerciu ich kampaň podporujúcu a to až do 19. 03. 2004.“

2. Z obsahu sťažnosti, doplnenia a príloh, ktoré boli k tejto sťažnosti priložené,

vyplýva, že sťažovateľ sa „domáha, aby Ústavný súd vyslovil nezákonnosť postupu

prezidentských kandidátov – menovite pánov E. K., Ľ. R. a F. M. – a ďalších osôb, ktorých

okruh je uvedený v o spôsobe voľby prezidenta

Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších

zákonov, ktoré podporujú voľbu vyššie uvedeného kandidáta, tým, že započali s kampaňou

v dobe, v ktorej to vyššie citovaný zákon v § 15 ods. 2 výslovne zakazuje.

Zároveň sa domáha vydania predbežného opatrenia, ktorým Ústavný súd zakáže

vyššie uvedeným osobám pokračovať v kampani do doby než to povoľuje zákon a súčasne

im uloží, aby odstránili inzerciu, reklamu, veľkoplošné nosiče, plagáty ich kampaň

podporujúce“.

Sťažovateľ v odôvodnení svojej sťažnosti uviedol: «Podľa čl. 101 ods. 9 a čl. 129

ods. 2 SR o zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd. Podľa

ods. 2 zákon ustanoví kto má právo podať návrh na začatie konania podľa .

Druhá hlava však nemá osobitné ustanovenie o konaní vo veci

ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta. Sme toho názoru, že ako riadny kandidát na

funkciu prezidenta SR sťažovateľ je oprávnený k podaniu tohto návrhu v súlade s § 18

ods. 2 vyššie citovaného zákona, pretože namieta porušenie svojich práv ako kandidáta na

funkciu prezidenta Slovenskej republiky.

Svojím návrhom namietame nezákonnosť postupu v návrhu uvedených osôb už

v príprave volieb, t. j. volieb v širšom zmysle.

Podľa kampaň pred voľbou môže začať najskôr

15 dní pred začiatkom voľby prezidenta. Odsek 2 tohto ustanovenia skoršie začatie

kampane výslovne zakazuje. Je pritom nepochybné, že takéto skoršie nezákonné začatie

kampane jedným z kandidátov alebo osobami jeho kandidatúru podporujúcimi viď § 15 ods.

1 veta druhá citovaného zákona je významne spôsobilé ovplyvniť výsledok prezidentských

volieb v neprospech kandidáta, ktorý predmetnú lehotu dodrží.

Týmto zákonom zakázaným spôsobom vedenie kampane zároveň dochádza

k porušovaniu chránenej súťaže politických síl a zákonnosti volieb.

Súčasne je porušované základné právo sťažovateľa uvedené v SR

– Druhá hlava – Základné práva a slobody, ktoré stanovuje, že občania majú za rovnakých

podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám, keď dodržiavanie zákona jedným

z kandidátov je pre neho na „ujmu“ z pohľadu možného nezákonného ovplyvňovania

výsledkov volieb nezákonným postupom iného kandidáta. To všetko za predpokladu, že by

sa kandidát proti takémuto nezákonnému vedeniu kampane nemohol účinne brániť vyššie

uvedeným návrhom na začatie konania pred Ústavným súdom, resp. následne na

európskych inštitúciách.

Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. v tejto súvislosti okrem iného

uviedol, že súčasťou obsahu práva podľa SR je, aby orgány majúce

povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa o funkciu si tieto povinnosti plnili. Ak tieto orgány

porušia svoje povinnosti a tak sťažia, uľahčia alebo neumožnia uchádzanie sa o funkciu, tak

tým porušujú jeho právo podľa SR.

Toto sa týka napr. aj MV SR v trestno-právnej rovine, pretože MV SR je nečinné

v uvedenej veci a voči nikomu nevyvodilo žiadnu trestno-právnu zodpovednosť. Štátny

orgán (a to aj štátni úradníci) sú povinní konať iba na základe SR a podľa zákonov

SR. Voľba prezidenta je vec verejná a všetky štátne orgány majú povinnosť bdieť nad

dodržiavaním a zákonov SR.

V iných nálezoch Ústavný súd konštatoval (, ), že objektivitu

konania o ochrane alebo rozhodovania o uplatnení základného práva občana treba

považovať za neoddeliteľnú súčasť každého z tých základných práv alebo slobôd, k ochrane

alebo k rozhodovaniu o uplatnení ktorých dochádza v konaniach pred rôznymi orgánmi

(...).»

Na potvrdenie nezákonnosti postupu kandidátov na funkciu prezidenta vo vyššie

uvedenom kontexte sťažovateľ uviedol konkrétne články v denníkoch (Sme, Nový deň,

Národná obroda, Pravda) a pripojil prepisy televíznych publicistických relácií

(z STV 1, MARKÍZY a TA3).

Podľa sťažovateľa k porušeniu „jeho práva na rovnosť podmienok v prístupe

k voleným a iným verejným funkciám podľa článku 30 ods. 4 SR“ došlo na základe

týchto skutočností:

«Tým, že začali kandidáti E. K., Ľ. R. a F. M. de facto svoju kampaň v nedovolenom

časovom predstihu pred zákonom povolenou lehotou 15 dní, tým vytvorili pre seba iné –

lepšie štartovacie podmienky ako ich má sťažovateľ ako kandidát, ktorý sa pripravuje na

kampaň až v zákonnej lehote. Naviac, sťažovateľ nemôže navštíviť študentov vysokých

a stredných škôl a prezentovať im svoje názory, pretože nie je zároveň ústavným činiteľom,

nemá zákonnú možnosť navštíviť v rámci tzv. pracovných výjazdov početné a rôzne regióny

SR, ako to robí už mnohé mesiace kandidát pán E. K., ako ústavný činiteľ a ako minister

zahraničných vecí SR, ktorý toto po dobu mnohých rokov vo funkcii predtým nikdy nerobil –

tým sa tiež vážne poškodzuje politické právo sťažovateľa na rovnaké podmienky v prístupe

k volenej funkcii prezidenta SR. Tento postup výrazne zvýhodňuje protikandidátov E. K., Ľ.

R. a F. M., ktorí svoju funkciu ústavných činiteľov resp. župana využívajú pre svoju

kandidatúru. Najmarkantnejším prípadom nezákonnosti postupu je evidentne kandidát

E. K., ktorý začal svoju nezákonnú kampaň už takmer pred rokom, v dôsledku čoho sú aj

jeho preferencie najvyššie a na ich základe dochádza k nerovnakému – pre neho

preferovanému a voči sťažovateľovi diskriminačnému – prístupu do hromadných

informačných prostriedkov SR.

Ústavné právo sťažovateľa na rovnosť podmienok v prístupe k volenej funkcii

prezidenta SR je porušované kandidátmi E. K., Ľ. R. a F. M. aj vo vzťahu k odseku (9) § 15

, ktorý stanovuje spôsob správania sa hromadných informačných

prostriedkov v čase pred vlastnou kampaňou pred voľbou prezidenta. Tento odsek síce

umožňuje vysielanie spravodajských a publicistických relácií v čase mimo kampane, teda aj

možnosť prezentácie názorov kandidátov v takýchto reláciách, ale záverečná veta tohto

odseku jasne stanovuje, že „Prevádzkovatelia vysielania sú povinní zabezpečiť, aby

spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné“.

Namietame nezákonnosť postupu vyššie uvedených kandidátov a osobami ich

kandidatúru podporujúcimi v nezákonnej prebiehajúcej predvolebnej kampani, pretože do

uvedených spravodajských a publicistických relácií umožnili svojím konaním prístup

opakovane a mnohokrát – najmä pána E. K., zatiaľ čo sťažovateľ ako kandidát nedostáva

takúto možnosť vôbec. Typickými príkladmi sú relácie v TV Markíza „Na telo“, „Sito“,

spravodajské a analytické relácie TA3, programy STV (O 5 minút 12), zábavný program

„Dereš“ a články v mnohých denníkoch a časopisoch.

Príslušné štátne orgány, ktoré sú zodpovedné v uvedenej súvislosti dohliadať nad

dodržiavaním a zákonov zo strany hromadných informačných prostriedkov sú

taktiež nečinné.

Dňa 26. 02. 2004 dostal kandidát E. K. a kandidát V. M. možnosť vystúpiť vo vysoko

sledovanej publicistickej relácii SITO v televíznej stanici MARKÍZA. Zákon toto pripúšťa

a právo sťažovateľa na rovnosť podmienok by nebolo porušené, keby dostal rovnakú

možnosť ako títo dvaja kandidáti a menovite kandidát E. K., alebo ak by súčasťou ich

diskusie v uvedenom programe nebola prezidentská kampaň. Ale práve preto, že jedným

z bodov programu bola prezidentská kampaň a títo kandidáti dostali možnosť prezentovať

voličom svoje postoje a svoje osobnosti tesne pred voľbou prezidenta SR, aj v tomto prípade

bolo ústavné právo sťažovateľa na rovnosť podmienok vážne porušené.

Za závažný fakt pre rozhodnutie Ústavného súdu vo veci našej sťažnosti poukazujeme

na to, že kandidát E. K. v uvedenej relácii SITO otvorene povedal aj toto: „... oficiálne

kampaň začína 19. marca, to všetci vieme a dovtedy, dovtedy robím to, čo nie je porušením

zákona, podstatne nerobím nič iné, čo ostatní kandidáti, ani tí neporušujú zákon, som

presvedčený, nielen moje billboardy vidíte po celom Slovensku, ostatní kandidáti takisto

chodia na stretnutia s občanmi, kde sa s nimi rozprávajú, propagujú svoje osoby cez

internet, dávajú inzeráty do novín, takže robíme, robíme to všetci a určite to nie je

porušením zákona“.

Nezákonnosť predčasne a nezákonne prebiehajúcej predvolebnej kampane

a následne aj nezákonnosť volieb prezidenta je podporovaná tým, že

neobsahuje žiadne sankcie pre porušovanie vyššie uvedeného politického práva občanov

( SR). Ale zatiaľ, čo občan SR môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

tak ústavný činiteľ, akým je minister zahraničných vecí SR pán E. K. musí konať iba na

základe a podľa zákonov SR.

Ústavný súd SR, ktorý je zodpovedný za ústavnosť a zákonnosť voľby prezidenta by

nemal dovoliť takéto hrubé a flagrantné porušovanie SR, ktoré nemá mať miesto

v právnom systéme SR a už vôbec nemôže umožniť zvolenie takej osoby do funkcie hlavy

štátu, menovite E. K., ktorý je si vedomý, že využíva nedostatky v legislatíve SR a ich

prostredníctvom on alebo osoby, ktoré konajú v prospech jeho zvolenia sa bezostyšne

zviditeľňuje a ovplyvňuje tak verejnú mienku vo svoj prospech a na „ujmu“ kandidatúry

sťažovateľa. Ak sa tomuto nezákonnému konaniu ponechá voľný priestor nakoniec sa

kandidát E. K. „prepracuje“ do funkcie hlavy štátu cestou závažného porušovania

SR. To poškodí dobré meno SR.

Je to však postup nemorálny, neetický, nečestný a Ústavný súd SR má povinnosť

dohliadať nad ústavnosťou a zákonnosťou volieb prezidenta nielen v súlade s literou, ale aj

v súlade s duchom odseku (9) článku 101 a odseku (2) článku 129 SR.

Sme presvedčení o tom, že sa treba veľmi vážne zamyslieť nad tým, či kandidát na

funkciu prezidenta, ktorý vedome porušuje striktný a jasne formulovaný zákaz uvedený

v zákone (§ 15 ods. 2) by bol dobrým prezidentom Slovenskej republiky a tiež to, ako to

bude vnímať demokratický svet a vyspelé demokratické štáty v EÚ a v NATO, členmi

ktorých sa staneme v najbližšom období.

Nezákonnosť postupu prezidentských kandidátov E. K., Ľ. R. a F. M. chceme

dokumentovať aj na domácej a zahraničnej verejnosti známom rozpore medzi tým, čo

stanovuje „Prípustná výška výdavkov kandidátov na

propagáciu“ a reálnou skutočnosťou vynaložených prostriedkov zo strany E. K. a osobami

ho podporujúcimi. Uvedený § 16 stanovuje, že kandidát na funkciu prezidenta môže na

svoju propagáciu počas kampane pred voľbou vynaložiť najviac celkovo 4 milióny Sk

vrátane dane z pridanej hodnoty.

Tento § 16 je však zjavne porušovaný zo strany týchto kandidátov – v tejto súvislosti

najmä pánov E. K. a Ľ. R. – a osobami ich kandidatúru podporujúcimi, čo poškodzuje

právo sťažovateľa na rovnosť podmienok podľa článku 30 SR.

Títo kandidáti uskutočňujú svoju reklamu už celé mesiace pred voľbou prezidenta SR

a za náklady, ktoré mnohonásobne prevyšujú povolenú sumu 4 mil. Sk, čoho svedkom je

celá slovenská verejnosť – napr. billboardy kandidáta E. K. už k dnešnému dňu dosahujú

podľa niektorých odhadov (viď prehlásenie V. M. v relácii SITO dňa 26. 02. 2004) čiastku

cez 10 mil. Sk, k tomu je možné pripočítať náklady na 83 stránkovú reklamnú brožúru

distribuovanú v rozpore so zákonom a ústavným princípom už od druhej polovice roku

2003, visačky na kľučky distribuované pred Novým rokom 2004 atď., atď.

Nakoniec chceme dokumentovať porušenie garantovanej rovnosti

podmienok sťažovateľa v prístupe k voleným funkciám aj vo vzťahu k § 53 zákona č.

„Nároky kandidátov“.

Toto ustanovenie dáva právo kandidátovi na funkciu prezidenta čerpať neplatené

voľno v rozsahu 40 pracovných dní na zabezpečenie prípravy a priebehu kampane. Je na

mieste otázka – kde je zaručená rovnosť podmienok v prístupe k voleným funkciám,

keď sťažovateľ, ako zaregistrovaný kandidát na funkciu prezidenta nemám inú možnosť len

čerpať 40 dní neplateného voľna a iný kandidát pán E. K. má možnosť si ponechať svoj plný

funkčný plat ministra zahraničných vecí SR a využívať celý rad ďalších výhod z titulu svojej

funkcie – služobné autá, služobných vodičov, sekretariát ministra a ďalší aparát

ministerstva vrátane služieb hovorcu MZV SR na realizáciu svojej kandidatúry pred a počas

kampane pred voľbou prezidenta? Podobne kandidát Ľ. R. čerpá svoj plat župana a pán

poslanec NR SR F. M. plat poslanca NR SR (...).»

II.

1. Ústavný súd ako nezávislý orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa ods. 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky (...).

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

3.1 osobitne upravuje konanie pred ústavným súdom, v ktorom sa fyzická

osoba alebo právnická osoba môže domáhať ústavnej ochrany vo veci porušenia základných

práv a slobôd ( ), a osobitne upravuje konanie vo volebných veciach vrátane

konania o ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta (čl. 101 ods. 9 a čl. 129 ods. 2

).

3.2 upravuje v tretej časti označenej ako „Konanie pred

ústavným súdom“ niekoľko typov konaní pred ústavný súdom. Konanie o sťažnostiach

podľa je upravené v jej druhej hlave v šiestom oddiele, in concreto

v ustanoveniach až 56, a konanie vo volebných veciach podľa je

upravené v siedmom oddiele tejto hlavy v ustanoveniach § 59 až 63d, pričom z nich § 63a

až 63d sa výlučne vzťahujú na konanie o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta. Nebolo

možné preto tvrdeniu sťažovateľa, že „Druhá hlava však nemá

osobitné ustanovenie o konaní vo veci ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta“, pripísať

ten význam, ktorý mu v sťažnosti pripísal sťažovateľ.

3.3 Každé z týchto osobitných konaní pred ústavným súdom (odhliadnuc od iných

odlišností) má iný predmet ochrany pred porušením , ktorému zodpovedá aj iný

predmet rozhodovania ústavného súdu. Kým podľa predmetom ochrany

ústavného súdu sú len základné práva alebo slobody fyzických osôb alebo právnických

osôb, alebo ich ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z príslušnej medzinárodnej

zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, podľa (v spojení

aj s ) môžu byť predmetom takejto ochrany len

ústavnosť alebo zákonnosť voľby prezidenta.

Odlišnému predmetu ochrany musí zodpovedať aj odlišný predmet návrhu (žiadosti)

navrhovateľa (sťažovateľa) na rozhodnutie ústavného súdu (tzv. petit). Kým v konaní

o sťažnostiach sťažovateľ musí tvrdiť, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom sa porušili jeho základné práva alebo slobody [pozri § 49 a § 50 ods. 1 písm. a)

], navrhovateľ v konaní vo veciach voľby prezidenta musí v návrhu

na začatie konania uviesť „návrh na rozhodnutie vo veci podľa § 63a“ [pozri § 63b ods. 1

písm. e) ], t. j. musí v petite navrhovať „neústavnosť alebo

nezákonnosť voľby prezidenta Slovenskej republiky“.

Inými slovami, tzv. petit návrhu na začatie konania (sťažnosti) určuje nielen to, čo

má ústavný súd skúmať a o čom má na základe podanej sťažnosti rozhodovať, ale aj

konanie, v ktorom má požadovanú ochranu proti porušeniu poskytnúť. Je pritom

bezvýznamné, či sťažovateľ (navrhovateľ) správne označil článok , podľa ktorého sa

ústavnej ochrany domáha, alebo ho vôbec neoznačil, ak je jeho návrh na rozhodnutie

ústavného súdu z hľadiska prejavu vôle inak bezchybný. Takto vykonaná voľba predmetu

rozhodovania ústavného súdu nie je nedostatkom návrhu na začatie konania. Ústavný súd je

preto takýmto návrhom na začatie konania viazaný (mutatis mutandis ,

, , ).

4. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ síce označil sťažnosť ako „sťažnosť podľa

a “, t. j. označil aj článok , ktorý sa týka rozhodovania

o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, a v odôvodnení sťažnosti

argumentuje aj „nezákonnosťou volieb prezidenta“, resp. povinnosťou ústavného súdu

„dohliadať nad ústavnosťou a zákonnosťou volieb prezidenta“, jeho návrh (žiadosť) na

rozhodnutie ústavného súdu (petit) je však jednoznačne formulovaný ako návrh (sťažnosť)

na poskytnutie ochrany jeho „základnému právu na prístup k volenej a verejnej funkcii za

rovnakých podmienok podľa v spojení s “ (pozri bod 1.3

časti I uznesenia), teda výlučne na poskytnutie ochrany ústavného súdu podľa čl. 127

. Na tomto konštatovaní nič nemôže zmeniť to, že toto základné právo podľa

sťažovateľa malo byť v sťažnosti uvedeným postupom „porušené“ v súvislosti s voľbou

prezidenta Slovenskej republiky „vo voľbách v roku 2004“.

Inými slovami, vzhľadom na to, že sťažovateľ je kvalifikovane zastúpený advokátom

a že výslovne žiadal rozhodnúť len o porušení označeného základného práva, ústavný súd

mohol kvalifikovať jeho sťažnosť len ako sťažnosť podanú podľa a podľa

tohto ustanovenia rozhodovať o jej prijatí na ďalšie konanie v zmysle jeho návrhu na

rozhodnutie, teda vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa

zaručeného v v spojení s (mutatis mutandis uznesenie

o prijatí č. k. -17 z 10. apríla 2002).

5.1 Sťažnosť podľa je garanciou ochrany základných práv a slobôd

pred ich porušovaním verejnou mocou, a nie pred ich porušovaním fyzickými osobami

alebo právnickými osobami, ktoré verejnú moc nevykonávajú (mutatis mutandis

).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namietal porušenie jeho základného práva

podľa označených článkov v sťažnosti uvedeným postupom označených kandidátov

na funkciu prezidenta a ministerstva (pozri bod 1.2 časti I uznesenia).

5.2 Pokiaľ ide o kandidátov na funkciu prezidenta, je jeho sťažnosť nezlučiteľná

ratione personae s , pretože bola podaná proti fyzickým osobám. Tým, že

sťažovateľ u každého kandidáta na funkciu prezidenta uviedol aj ich súčasnú funkciu

(minister zahraničných vecí Slovenskej republiky, predseda Bratislavského samosprávneho

kraja a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky), ich charakteristika ako „fyzických

osôb“ sa nezmenila. V tejto súvislosti je rozhodujúcim to, že kandidátom na funkciu

prezidenta Slovenskej republiky môže byť len „občan“ ( ), t. j. fyzická

osoba (por. napr. a ).

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti (proti označeným kandidátom na funkciu

prezidenta) odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci.

5.3 Sťažovateľ ministerstvu vyčítal porušenie označeného základného práva tým, že

„je nečinné v uvedenej veci a voči nikomu nevyvodilo žiadnu trestno-právnu

zodpovednosť“, s poukazom najmä na to, že „Voľba prezidenta je vec verejná a všetky

štátne orgány majú povinnosť bdieť nad dodržiavaním a zákonov SR“.

Ústavný súd konštatuje, že o spôsobe voľby prezidenta

Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upravuje

ministerstvu určité povinnosti týkajúce sa predovšetkým organizačnej a technickej prípravy

voľby alebo inej pomoci pri plnení úloh ustanoveným volebným orgánom (pozri napr. § 7

ods. 4 zákona), zo žiadneho ustanovenia tohto zákona však nevyplýva povinnosť

vyvodzovať „trestno-právnu zodpovednosť“, tak ako to tvrdil v sťažnosti sťažovateľ.

Ústavný súd konštatuje, že v obsahu predmetnej sťažnosti sťažovateľa, ktorý bol

kvalifikovane zastúpený, nie sú uvedené žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by umožnili

ústavnému súdu posúdiť vzťah tvrdenej „nečinnosti ministerstva“ k namietanému porušeniu

označeného základného práva podľa v spojení s . Ani

citácia judikatúry ústavného súdu bez akýchkoľvek náznakov o jej súvislosti so skutkovým

stavom uvedeným v sťažnosti alebo o jej aplikácii na prípad sťažovateľa neumožňuje zistiť

ústavne relevantnú (priamu) súvislosť medzi namietaným porušením základného práva

sťažovateľa a napadnutým „postupom“ ministerstva.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis

rozhodnutie sp. zn. a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Z týchto dôvodov bolo potrebné v tejto časti (proti ministerstvu) predmetnú sťažnosť

podľa odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

6. Vzhľadom na uvedené neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2

rozhodoval o návrhu sťažovateľa na vydanie „predbežného

opatrenia“, pretože takéto rozhodnutie môže prichádzať do úvahy len po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie (napr. , ).

7. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2004