Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 20/00

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

22. marca 2000 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , bytom

, vo veci preskúmania právoplatného

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. z 9. novembra 1999 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bolo 22. februára 2000 doručené podanie

(ďalej len „sťažovateľ“), bytom

, označené ako „Ústavní stížnost... proti rozsudku Krajského soudu

v Žiline, ze dne 9. 11. 1999, sp. zn. “.

Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ svojou ústavnou sťažnosťou napadol

právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 9. novembra

1999, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zaplatenie čiastky 193 306 Sk odporkyňou

a bola mu uložená povinnosť zaplatiť výlohy právneho

zástupcu vo výške 10 457 Sk, ako aj trovy odvolacieho konania. Podľa tvrdení

sťažovateľa „odvolací soud postupoval v rozporu s článkem 90 , neboť soudy

jsou povolány především k tomu, aby zákonným ůsobem poskytovaly ochranu

právům“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby „Ústavní soud rozhodl o věci

nálezem, aby se prosadilo právo a spravedlnost“.

II.

Ústavný súd Slovenskej republiky podanie sťažovateľa posúdil ako ústavnú

sťažnosť podľa , ktorou fyzická osoba napadla

právoplatné rozhodnutie súdneho orgánu, a skúmal, či sú splnené podmienky pre

konanie Ústavného súdu Slovenskej republiky o nej upravené v § 49 až 53 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Sťažovateľ požadoval, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o jeho

ústavnej sťažnosti preskúmal porušenie jeho práv, ku ktorému malo dôjsť

právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu – rozsudkom Krajského súdu v Žiline

sp. zn. z 9. novembra 1999, ktorý mu bol doručený 11. februára 2000.

Zo sťažnosti však vyplynulo, že pri jej predkladaní sťažovateľ postupoval podľa

ustanovení Českej republiky, nakoľko podľa jej Ústavný

súd Českej republiky rozhoduje o ústavnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu

a inému zásahu orgánov verejnej moci do zaručených základných práv

a slobôd.

Podľa je však Ústavný súd Slovenskej

republiky oprávnený konať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické

osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd len právoplatnými

rozhodnutiami orgánov štátnej správy alebo územnej samosprávy, a ak o ich ochrane

nerozhoduje iný súd.

Všeobecné súdy Slovenskej republiky však nie je možné považovať za miestne

orgány štátnej správy Slovenskej republiky a ich rozhodnutia (rozsudky) za

právoplatné rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy, ktorými je Ústavný súd

Slovenskej republiky oprávnený zaoberať sa v konaní o ústavnej sťažnosti

(, , ).

Nakoľko sťažovateľ neoznačil taký orgán, o právoplatnom rozhodnutí ktorého

je Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o ústavnej sťažnosti oprávnený konať,

nesplnil jednu zo zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti, pričom tento

jej nedostatok nemožno odstrániť ani následnou výzvou Ústavného súdu Slovenskej

republiky na jej doplnenie. Preto bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť po jej

predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2000

Ján K l u č k a , v. r.

predseda senátu