Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 9 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (14)I. ÚS 4/99
PDF · 67.05 KB
No categories available
I. ÚS 4/99
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
konanom 21. januára 1999 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
bytom vo veci porušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 144 ods.
1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkami Okresného súdu v Prešove sp. zn.
8 C 156/94 z 27. júna 1995 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 17 Co 24/96
z 5. decembra 1997 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
23. decembra 1998 doručená ústavná sťažnosť , bytom
(ďalej len „sťažovateľ“). Okrem iného v nej uviedol, že všeobecné
súdy rozhodujúc v jeho občianskoprávnej veci postupovali v rozpore s Občianskym
súdnym poriadkom. K namietanému rozporu malo podľa neho dôjsť tým, že „podľa §
126 Občianskeho zákonníka má jedine vlastník právo proti tomu, kto do jeho
vlastníctva zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje“. Na základe ním uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd
vydal rozhodnutie tohto znenia:
„Rozhodnutie OS zo dňa 27. 6. 1995 v konaní pod č. 8 C 156/94 a rozhodnutie
KS zo dňa 5. 12. 1997 v konaní pod č. 17 Co 24/96, ktoré nadobudli právoplatnosť
dňom 18. 2. 1998, sú v rozpore s nasledovnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej
republiky, a to s čl. 20 ods. 1, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Čl. 20
ods. 4, kde vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu. Zároveň konanie súdov je v rozpore s čl. 2 ods. 2, podľa ktorého sú všetky
štátne orgány (aj súdy) povinné konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zároveň konanie je v rozpore aj s čl. 144 ods.
1 sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. A v súčinnosti s čl.
144 ods. 2 a čl. 11 sú rozhodnutia v rozpore aj s ustanoveniami Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 článkom
6 a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd článok 1. Preto sú spomínané rozhodnutia neplatné“.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky oprávnený
rozhodovať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby
namietajú porušenie základných práv alebo slobôd právoplatnými rozhodnutiami
ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy alebo orgánov
územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Zákonné náležitosti
ústavnej sťažnosti sú ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 293/1995 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon.
Nesplnenie niektorej z nich, ktorú nemožno odstrániť ani výzvou ústavného súdu, má
za následok odmietnutie ústavnej sťažnosti.
Ústavný súd každú ústavnú sťažnosť (podobne ako každý iný návrh)
predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 citovaného
zákona. Pritom zisťuje, či spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Medzi ne
patrí aj označenie buď ústredného orgánu štátnej správy, miestneho orgánu štátnej
správy, alebo orgánu územnej samosprávy, právoplatným rozhodnutím ktorého je
ústavný súd oprávnený sa zaoberať (aj za splnenia ďalších zákonných podmienok
konania) v konaní o ústavnej sťažnosti.
Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal proti neústavnosti
rozhodnutia takého orgánu, ktorý je vymenovaný v čl. 127 ústavy. Ako orgány, proti
rozhodnutiam ktorých smerovala jeho ústavná sťažnosť, označil všeobecné súdy
a v spojitosti s tým žiadal zrušiť rozsudky nimi vydané.
Všeobecné súdy Slovenskej republiky nie je však možné považovať za miestne
orgány štátnej správy Slovenskej republiky v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a ich rozhodnutia (rozsudky) za právoplatné
rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy, ktorými je ústavný súd oprávnený
zaoberať sa v konaní o ústavnej sťažnosti. Tým, že sťažovateľ neoznačil taký orgán,
o právoplatnom rozhodnutí ktorého je ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti
oprávnený konať, nesplnil jednu zo zákonom predpísaných náležitostí ústavnej
sťažnosti a tento nedostatok nemožno odstrániť ani následnou výzvou ústavného
súdu na jej doplnenie.
Na základe uvedeného a v súlade s § 25 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. ústavný súd rozhodol o jej odmietnutí pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 1999
JUDr. Ján Klučka
predseda senátu