Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/99

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

konanom 21. januára 1999 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

bytom vo veci porušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 144 ods.

1 a 2 rozsudkami Okresného súdu v Prešove sp. zn.

z 27. júna 1995 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 5. decembra 1997 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

23. decembra 1998 doručená ústavná sťažnosť , bytom

(ďalej len „sťažovateľ“). Okrem iného v nej uviedol, že všeobecné

súdy rozhodujúc v jeho občianskoprávnej veci postupovali v rozpore s Občianskym

súdnym poriadkom. K namietanému rozporu malo podľa neho dôjsť tým, že „podľa §

126 má jedine vlastník právo proti tomu, kto do jeho

vlastníctva zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje“. Na základe ním uvedených dôvodov navrhol, aby ústavný súd

vydal rozhodnutie tohto znenia:

„Rozhodnutie OS zo dňa 27. 6. 1995 v konaní pod č. a rozhodnutie

KS zo dňa 5. 12. 1997 v konaní pod č. , ktoré nadobudli právoplatnosť

dňom 18. 2. 1998, sú v rozpore s nasledovnými ustanoveniami Slovenskej

republiky, a to s čl. 20 ods. 1, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok.

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Čl. 20

ods. 4, kde vyvlastniť alebo nútene obmedziť vlastnícke právo je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu. Zároveň konanie súdov je v rozpore s čl. 2 ods. 2, podľa ktorého sú všetky

štátne orgány (aj súdy) povinné konať na základe , v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zároveň konanie je v rozpore aj s čl. 144 ods.

1 sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonom. A v súčinnosti s čl.

144 ods. 2 a čl. 11 sú rozhodnutia v rozpore aj s ustanoveniami Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 článkom

6 a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd článok 1. Preto sú spomínané rozhodnutia neplatné“.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený

rozhodovať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie základných práv alebo slobôd právoplatnými rozhodnutiami

ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy alebo orgánov

územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Zákonné náležitosti

ústavnej sťažnosti sú ustanovené v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. , ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon.

Nesplnenie niektorej z nich, ktorú nemožno odstrániť ani výzvou ústavného súdu, má

za následok odmietnutie ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd každú ústavnú sťažnosť (podobne ako každý iný návrh)

predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 citovaného

zákona. Pritom zisťuje, či spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Medzi ne

patrí aj označenie buď ústredného orgánu štátnej správy, miestneho orgánu štátnej

správy, alebo orgánu územnej samosprávy, právoplatným rozhodnutím ktorého je

ústavný súd oprávnený sa zaoberať (aj za splnenia ďalších zákonných podmienok

konania) v konaní o ústavnej sťažnosti.

Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal proti neústavnosti

rozhodnutia takého orgánu, ktorý je vymenovaný v . Ako orgány, proti

rozhodnutiam ktorých smerovala jeho ústavná sťažnosť, označil všeobecné súdy

a v spojitosti s tým žiadal zrušiť rozsudky nimi vydané.

Všeobecné súdy Slovenskej republiky nie je však možné považovať za miestne

orgány štátnej správy Slovenskej republiky v zmysle zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a ich rozhodnutia (rozsudky) za právoplatné

rozhodnutia miestnych orgánov štátnej správy, ktorými je ústavný súd oprávnený

zaoberať sa v konaní o ústavnej sťažnosti. Tým, že sťažovateľ neoznačil taký orgán,

o právoplatnom rozhodnutí ktorého je ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti

oprávnený konať, nesplnil jednu zo zákonom predpísaných náležitostí ústavnej

sťažnosti a tento nedostatok nemožno odstrániť ani následnou výzvou ústavného

súdu na jej doplnenie.

Na základe uvedeného a v súlade s § 25 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. ústavný súd rozhodol o jej odmietnutí pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 1999

JUDr. Ján Klučka

predseda senátu