Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 75/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2001

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Ing. J. S., bytom P., zastúpeného advokátom Mgr.

K. H., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa a 3

Slovenskej republiky, jeho slobody združovať sa s inými podľa čl. 11 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 22 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach uznesením Ústrednej rady Slovenskej národnej strany

z 28. júla 2001 a uznesením Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie Slovenskej národnej

strany zo 16. septembra 2001 a takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť Ing. J. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

2. Návrh Ing. J. S. v časti týkajúcej sa uhradenia primeraného finančného

zadosťučinenia o d m i e t a z dôvodu nepríslušnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. septembra

2001 doručené podanie Ing. J. S. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom P., zastúpeného

advokátom Mgr. K. H., B., označené ako „Návrh na začatie konania vo veci porušenia

základných práv a slobôd občanov“. Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľovi ako

členovi Slovenskej národnej strany bolo na základe uznesenia Ústrednej rady Slovenskej

národnej strany prijatého na jej zasadnutí 28. júla 2001 vo Zvolene podľa čl. 11 písm. c)

Stanov Slovenskej národnej strany pozastavené členstvo v Slovenskej národnej strane.

S uvedeným rozhodnutím bol navrhovateľ oboznámený listom z 1. augusta 2001. Proti

uvedenému rozhodnutiu navrhovateľ podal odvolanie. V stanovisku k jeho odvolaniu mu

Ústredná kontrolná a revízna komisia Slovenskej národnej strany oznámila, že „ÚK a RK

potvrdzuje rozhodnutie Ústrednej rady SNS zo dňa 28. 07. 2001 o pozastavení členstva

v zmysle stanov SNS, keďže bol použitý článok 11, písm. c“.

Navrhovateľ tvrdí, že „uvedenými rozhodnutiami a celým postupom“ voči nemu

„došlo k porušeniu nielen Stanov SNS a vnútorných predpisov SNS, ale aj

Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktoré deklarujú základné ľudské práva

a slobody“. Podľa jeho názoru sa obe rozhodnutia opierajú o článok 11 písm. c) Stanov

Slovenskej národnej strany, ktorý však neexistuje. Preto sú obe „rozhodnutia

nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, čo však potvrdzuje tú skutočnosť, že boli vyrobené

účelovo“.

V ďalšej časti svojho podania sa navrhovateľ odvoláva na skutočnosť, že vykonáva

funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za Slovenskú národnú stranu a je

členom poslaneckého klubu tejto politickej strany. Poukazujúc na znenie čl. 19 ods. 3 a 5

a čl. 41 ods. 4 Stanov Slovenskej národnej strany uvádza, že „poslanecký klub SNS nikto

nepožiadal o súhlas s disciplinárnym konaním, preto poslanecký klub nerokoval o takom

súhlase a ani žiaden súhlas nevydal“.

Podľa navrhovateľa keďže v jeho veci „nebolo vedené žiadne disciplinárne konanie,

došlo k porušeniu Stanov SNS aj Disciplinárneho poriadku, ktorý v zmysle čl. 20 Stanov

SNS upravuje podrobnosti disciplinárneho konania a ukladanie trestov“.

Navrhovateľ konštatuje, že „vyčerpal všetky dostupné opravné prostriedky, ktoré mu

Stanovy SNS resp. právny poriadok Slovenskej republiky poskytli“ a „lehota na podanie

ústavnej sťažnosti v zmysle je zachovaná“. Na základe

uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní jeho návrhu

na začatie konania vydal toto uznesenie: „Ústavný súd Slovenskej republiky začína konanie

o porušení ústavných práv navrhovateľa, zakotvených v a 3 Slovenskej

republiky a v čl. 11 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a v čl. 22 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.“

V konaní vo veci samej navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal toto uznesenie:

„Uznesením Ústrednej rady SNS zo dňa 28. 07. 2001 a uznesením Ústrednej revíznej

a kontrolnej komisie SNS zo dňa 16. 09. 2001 došlo k porušeniu základných práv a slobôd

navrhovateľa upravených v a 3 SR a v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 22 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Ústrednej rady SNS zo dňa

28. 07. 2001, ktorým bolo pozastavené jeho členstvo v Slovenskej národnej strane

a uznesenie Ústrednej revíznej a kontrolnej komisie SNS zo dňa 16. 09. 2001. Odporca je

povinný uhradiť navrhovateľovi primerané finančné zadosťučinenie a trovy tohto konania.“

II.

1. Ústavný súd posúdil návrh navrhovateľa ako ústavnú sťažnosť. Ako nezávislý

súdny orgán ochrany ústavnosti je ústavný súd podľa

(ďalej len „ústava“) oprávnený rozhodovať o ústavných sťažnostiach, ktorými fyzické alebo

právnické osoby namietajú porušenie základných práv alebo slobôd právoplatnými

rozhodnutiami ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy alebo

orgánov územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Zákonné náležitosti

ústavnej sťažnosti upravuje § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

Navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal neústavnosť rozhodnutia takého

orgánu, ktorý je vymenovaný v . Ako orgány, proti rozhodnutiam ktorých

smerovala jeho ústavná sťažnosť, označil ústredné orgány Slovenskej národnej strany

(Ústrednú radu Slovenskej národnej strany a Ústrednú kontrolnú a revíznu komisiu

Slovenskej národnej strany), t. j. politickej strany, ktorá je v zmysle § 2 a § 3 zákona

č. o združovaní v politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov dobrovoľným združením a právnickou osobou. V spojitosti s tým

žiadal tiež zrušiť rozhodnutia, ktoré tieto orgány prijali (uznesenie o pozastavení členstva

v Slovenskej národnej strane a uznesenie o potvrdení tohto rozhodnutia).

V zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu politické strany (a ich orgány) nie je

možné považovať ani za jeden z orgánov uvedených v a v zákona

o ústavnom súde (podobne ako iné orgány označené napríklad v rozhodnutiach sp. zn.

, , , ).

Tým, že sťažovateľ neoznačil taký orgán, o právoplatnom rozhodnutí ktorého je

ústavný súd v konaní o ústavnej sťažnosti oprávnený konať, nesplnil jednu zo zákonom

predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti a tento nedostatok nemožno odstrániť ani

následnou výzvou ústavného súdu na jej doplnenie ().

Na základe uvedeného a v súlade s ústavný súd

rozhodol o odmietnutí ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

2. Absencia príslušnosti ústavného súdu na rozhodnutie o uhradení primeraného

finančného zadosťučinenia bola dôvodom na odmietnutie tohto návrhu navrhovateľa.