Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 50/99
PDF · 78.7 KB
No categories available
I. ÚS 50/99
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
2. septembra 1999 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
bytom , zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom
Novákom, Banská Bystrica, Horná 65, vo veci porušenia jeho základných práv podľa
čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Národnej rady
Slovenskej republiky č. 378 z 8. júla 1999 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) bolo
23. júla 1999 doručené podanie (ďalej len „sťažovateľ“), bytom
zastúpeného advokátom JUDr. Bohumilom
Novákom, Banská Bystrica, Horná 65, označené ako: „Ústavná sťažnosť
podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky proti odporcovi – Národná rada
Slovenskej republiky“ s prílohami. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ o. i.
uviedol: „Uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 378 z 8. júla 1999,
ktorým bol odvolaný z funkcie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
podľa § 50 ods. 2 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení zákona
č. 12/1993 Z. z. boli porušené jeho základné práva“. Sťažovateľ uviedol, že týmto
uznesením Národnej rady Slovenskej republiky došlo k porušeniu jeho základných
práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„Ústava SR“). V dôsledku uvedeného navrhol, aby Ústavný súd SR:
„1/ odložil vykonateľnosť citovaného uznesenia NR SR až do rozhodnutia
o tejto ústavnej sťažnosti (§ 55 ods. 2, zák. č. 38/1993 Z. z.),
2/ vyhovel mojej ústavnej sťažnosti a vyslovil v náleze, že Uznesením NR SR
č. 378 z 8. júla 1999, ktorým bol odvolaný z funkcie
podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo porušené jeho základné
právo,
a/ zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a ochrana mena
zaručené v článku 19 ods. 1 Ústavy,
b/ pristupovať k voleným a iným verejným funkciám, zaručené v čl. 30 ods. 4
c/ toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zrušil (§ 57 zákona
č. 38/1993 Z. z. v terajšom znení)“.
II.
Podľa čl. 127 Ústavy SR Ústavný súd SR rozhoduje o sťažnostiach proti
právoplatným rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov
štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými boli porušené základné práva
alebo slobody občanov, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Zákonom predpísané náležitosti, ako aj podmienky konania o ústavnej sťažnosti sú
upravené v § 20 ods. 1, § 49 až 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o konaní pred Ústavným súdom SR“). Ústavný súd SR môže ústavnú sťažnosť po
predbežnom prerokovaní odmietnuť pre nesplnenie niektorej zo zákonom
predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti alebo podmienok konania o nej a pre
niektorý z dôvodov uvedených v § 24 ods. 1, § 25 ods. 2, resp. § 53 ods. 1 zákona
o konaní pred Ústavným súdom SR. Ústavný súd preto predbežne prerokoval ústavnú
sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd
podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 19 ods. 1 Ústavy SR uznesením Národnej rady SR č. 378
z 8. júla 1999, pričom zisťoval (vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ požadoval od
Ústavného súdu SR konanie o ústavnej sťažnosti), či orgán, ktorý toto uznesenie prijal,
možno považovať za „ústredný orgán štátnej správy“ v zmysle čl. 127 Ústavy SR.
Hoci podľa čl. 72 Ústavy SR „Národná rada Slovenskej republiky je jediným
ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky“, nemožno ju
považovať aj za ústredný orgán štátnej správy, pretože ako jedna z ústavných zložiek
štátnej moci Slovenskej republiky má právnu základňu svojho vzniku, právomocí, ako
aj zániku stanovenú priamo Ústavou SR (hlava piata – Zákonodarná moc). Článok 122
Ústavy SR však stanovuje, že ústredné a miestne orgány štátnej správy (právoplatné
rozhodnutia ktorých môže Ústavný súd SR posudzovať v konaní o ústavnej sťažnosti)
sa zriaďujú výlučne zákonom. Zákon č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy v znení neskorších predpisov preto vo
svojom § 1 Národnú radu Slovenskej republiky ani nezaraďuje medzi zákonné, t. j.
zákonom zriaďované ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky.
V dôsledku uvedeného sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti preto ani
nemohol označiť žiadny ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,
právoplatným rozhodnutím ktorého by sa Ústavný súd SR mohol zaoberať v konaní
o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR. Tento nedostatok jeho ústavnej
sťažnosti nebolo možné odstrániť ani následnou výzvou ústavného súdu na jej
doplnenie a spresnenie.
Nakoľko sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti neoznačil žiadny ústredný
orgán štátnej správy Slovenskej republiky, právoplatným rozhodnutím ktorého by sa
Ústavný súd SR mohol zaoberať v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy
SR, a keďže tento nedostatok jeho ústavnej sťažnosti nebolo možné odstrániť ani
výzvou Ústavného súdu na jej doplnenie alebo spresnenie, Ústavný súd SR ju po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
zákona o konaní pred Ústavným súdom SR
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. septembra 1999
JUDr. Tibor Š a f á r i k
predseda senátu