Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 45/01
PDF · 118.69 KB
No categories available
II. ÚS 45/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 45/01-52
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2001
predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť P. S., bytom Česká republika, P., zastúpeného
advokátom JUDr. J. B., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jeho základných práv
priznaných podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkových protokolov
a neodôvodneného zásahu do jeho vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 10. septembra
1998 vo veci sp. zn. 7 C 46/93 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 17. marca
2000 vo veci sp. zn. 5 Co 2683/99 a takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť P. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. marca 2001
doručené podanie P. S. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom Česká republika, P., zastúpeného
advokátom JUDr. J. B., Advokátska kancelária, K., označené ako „Podnet na ústavnú
sťažnosť podaný podľa ustanovenia čl. 127 Ústavy SR, per analogiam, v spojení
s ustanovením § 49 zák. č. 38/1993 Zb., per analogiam, v lehote stanovenej v § 53 ods. 3
zák. č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov“.
Z obsahu podania vyplynulo, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši 27. augusta
1992 vo veci navrhovateľa (sp. zn. 11 C 230/91) proti odporcovi St. Nicolaus, a. s.,
Liptovský Mikuláš rozhodol, že odporca je povinný navrhovateľovi vydať hospodárske
budovy s dvorom nachádzajúce sa v Liptovskom Mikuláši na ulici Obrancov mieru,
2
zapísané v Pozemkovej knihe vo vložke č. 2126, pod parc. č. 155/2, o výmere 726 m,
katastrálneho územia Liptovský Mikuláš, a že ďalej je povinný spísať dohodu o vydaní vecí
a vzájomnom vyporiadaní nárokov v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti označeného
rozsudku.
V ďalšej časti podania navrhovateľ uvádza, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši
o návrhu odporcu St. Nicolaus, a. s., Liptovský Mikuláš na obnovu konania rozhodol tak, že
tento návrh uznesením z 22. apríla 1993 (sp. zn. 10 C 48/93) zamietol. Krajský súd
v Banskej Bystrici na návrh odporcu uznesením č. 16 Co 2419/93 z 31. augusta 1993 zrušil
uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. 10 C 48/93.
V novom konaní Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením z 25. novembra
1994 sp. zn. 10 C 48/93 povolil obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn.
11 C 230/91. Navrhovateľ podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Krajský súd v Banskej
Bystrici označené uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši potvrdil 29. septembra
1995 uznesením č. 16 Co 3745/95.
Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol rozsudkom z 10. septembra 1998 vo
veci sp. zn. 7 C 46/93 o zamietnutí návrhu navrhovateľa, že odporca je povinný
navrhovateľovi vydať hospodárske budovy s dvorom nachádzajúce sa v Liptovskom
Mikuláši na ulici Obrancov mieru, zapísané v Pozemkovej knihe vo vložke č. 2126, pod
2
parc. č. 155/2, o výmere 726 m, katastrálneho územia Liptovský Mikuláš, a že ďalej je
povinný spísať dohodu o vydaní vecí a vzájomnom vyporiadaní nárokov v lehote 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti (str. 4 – 5 návrhu) ďalej uvádza námietky
proti odôvodneniu označeného rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši
(identifikovanie vecí v kúpnej zmluve, intabulácia kúpnej zmluvy, znárodnenie
hospodárskej budovy). Takisto dokladá, že Krajský súd v Žiline ako súd odvolací 17. marca
2000 rozsudkom vo veci sp. zn. 5 Co 5683/99 potvrdil rozsudok Okresného súdu
v Liptovskom Mikuláši v spojitosti s opravným uznesením v časti, v ktorej Okresný súd
v Liptovskom Mikuláši zamietol jeho návrh o povinnosť odporcu St. Nicolaus, a. s.,
Liptovský Mikuláš uzatvoriť zmluvu o vydaní nehnuteľností podľa zákona č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, ako aj v časti o nepriznaní
trov konania odporcovi voči navrhovateľovi.
Navrhovateľ tvrdí, že pred podaním podnetu na ústavnú sťažnosť vyčerpal všetky
procesné prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje na ochranu jeho vlastníckeho práva,
a navrhuje, aby „príslušný senát Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí podaný
podnet na ústavnú sťažnosť prijal a po prijatí podnetu na ústavnú sťažnosť vyhovel podnetu
na ústavnú sťažnosť vyslovením nálezu, že základné právo sťažovateľa zakotvené v § 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
v spojení čl. 1 Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady
Európy a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa
17. marca 2000 sp. zn. 5 Co 2683/99 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 10. 9. 1998 sp. zn. 7 C 46/93 a napadnuté rozhodnutia zrušuje.“
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený rozhodovať o ústavných sťažnostiach,
ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie základných práv alebo slobôd
právoplatnými rozhodnutiami ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej
správy alebo orgánov územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Zákonné
náležitosti ústavnej sťažnosti upravuje § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal neústavnosť rozhodnutia takého
orgánu, ktorý je vymenovaný v čl. 127 ústavy. Ako orgány, proti rozhodnutiam ktorých
smerovala jeho ústavná sťažnosť, označil všeobecné súdy (Okresný súd v Liptovskom
Mikuláši a Krajský súd v Žiline) a v spojitosti s tým žiadal zrušiť rozsudky, ktoré vydali.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu všeobecné súdy nemožno
považovať ani za jeden z orgánov uvedených v čl. 127 ústavy a v § 49 zákona o ústavnom
súde, rozhodnutiami (rozsudkami) ktorých je ústavný súd oprávnený sa zaoberať v konaní
o ústavnej sťažnosti (I. ÚS 54/94, I. ÚS 1/95, I. ÚS 41/98, II. ÚS 20/00). Tým, že
sťažovateľ neoznačil taký orgán, o právoplatnom rozhodnutí ktorého je ústavný súd
v konaní o ústavnej sťažnosti oprávnený konať, nesplnil jednu zo zákonom predpísaných
náležitostí ústavnej sťažnosti a tento nedostatok nemožno odstrániť ani následnou výzvou
ústavného súdu na jej doplnenie (I. ÚS 4/99).
Na základe uvedeného a v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd
rozhodol o odmietnutí ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí.