Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 45/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júna 2001

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť P. S., bytom Česká republika, P., zastúpeného

advokátom JUDr. J. B., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jeho základných práv

priznaných podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení dodatkových protokolov

a neodôvodneného zásahu do jeho vlastníckeho práva podľa Slovenskej

republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši z 10. septembra

1998 vo veci sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 17. marca

2000 vo veci sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť P. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. marca 2001

doručené podanie P. S. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom Česká republika, P., zastúpeného

advokátom JUDr. J. B., Advokátska kancelária, K., označené ako „Podnet na ústavnú

sťažnosť podaný podľa ustanovenia SR, per analogiam, v spojení

s ustanovením , per analogiam, v lehote stanovenej v

o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov“.

Z obsahu podania vyplynulo, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši 27. augusta

1992 vo veci navrhovateľa (sp. zn. ) proti odporcovi St. Nicolaus, a. s.,

Liptovský Mikuláš rozhodol, že odporca je povinný navrhovateľovi vydať hospodárske

budovy s dvorom nachádzajúce sa v Liptovskom Mikuláši na ulici Obrancov mieru,

2

zapísané v Pozemkovej knihe vo vložke č. 2126, pod parc. č. 155/2, o výmere 726 m,

katastrálneho územia Liptovský Mikuláš, a že ďalej je povinný spísať dohodu o vydaní vecí

a vzájomnom vyporiadaní nárokov v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti označeného

rozsudku.

V ďalšej časti podania navrhovateľ uvádza, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši

o návrhu odporcu St. Nicolaus, a. s., Liptovský Mikuláš na obnovu konania rozhodol tak, že

tento návrh uznesením z 22. apríla 1993 (sp. zn. ) zamietol. Krajský súd

v Banskej Bystrici na návrh odporcu uznesením č. z 31. augusta 1993 zrušil

uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č. .

V novom konaní Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením z 25. novembra

1994 sp. zn. povolil obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn.

11 C 230/91. Navrhovateľ podal odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Krajský súd v Banskej

Bystrici označené uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši potvrdil 29. septembra

1995 uznesením č. .

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol rozsudkom z 10. septembra 1998 vo

veci sp. zn. o zamietnutí návrhu navrhovateľa, že odporca je povinný

navrhovateľovi vydať hospodárske budovy s dvorom nachádzajúce sa v Liptovskom

Mikuláši na ulici Obrancov mieru, zapísané v Pozemkovej knihe vo vložke č. 2126, pod

2

parc. č. 155/2, o výmere 726 m, katastrálneho územia Liptovský Mikuláš, a že ďalej je

povinný spísať dohodu o vydaní vecí a vzájomnom vyporiadaní nárokov v lehote 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti (str. 4 – 5 návrhu) ďalej uvádza námietky

proti odôvodneniu označeného rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši

(identifikovanie vecí v kúpnej zmluve, intabulácia kúpnej zmluvy, znárodnenie

hospodárskej budovy). Takisto dokladá, že Krajský súd v Žiline ako súd odvolací 17. marca

2000 rozsudkom vo veci sp. zn. potvrdil rozsudok Okresného súdu

v Liptovskom Mikuláši v spojitosti s opravným uznesením v časti, v ktorej Okresný súd

v Liptovskom Mikuláši zamietol jeho návrh o povinnosť odporcu St. Nicolaus, a. s.,

Liptovský Mikuláš uzatvoriť zmluvu o vydaní nehnuteľností podľa

o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov, ako aj v časti o nepriznaní

trov konania odporcovi voči navrhovateľovi.

Navrhovateľ tvrdí, že pred podaním podnetu na ústavnú sťažnosť vyčerpal všetky

procesné prostriedky, ktoré mu zákon poskytuje na ochranu jeho vlastníckeho práva,

a navrhuje, aby „príslušný senát Ústavného súdu SR na neverejnom zasadnutí podaný

podnet na ústavnú sťažnosť prijal a po prijatí podnetu na ústavnú sťažnosť vyhovel podnetu

na ústavnú sťažnosť vyslovením nálezu, že základné právo sťažovateľa zakotvené v § 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR

v spojení čl. 1 Protokolu 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Rady

Európy a SR bolo porušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa

17. marca 2000 sp. zn. v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Liptovskom

Mikuláši zo dňa 10. 9. 1998 sp. zn. a napadnuté rozhodnutia zrušuje.“

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) oprávnený rozhodovať o ústavných sťažnostiach,

ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie základných práv alebo slobôd

právoplatnými rozhodnutiami ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej

správy alebo orgánov územnej samosprávy, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Zákonné

náležitosti ústavnej sťažnosti upravuje § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti nenamietal neústavnosť rozhodnutia takého

orgánu, ktorý je vymenovaný v . Ako orgány, proti rozhodnutiam ktorých

smerovala jeho ústavná sťažnosť, označil všeobecné súdy (Okresný súd v Liptovskom

Mikuláši a Krajský súd v Žiline) a v spojitosti s tým žiadal zrušiť rozsudky, ktoré vydali.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu všeobecné súdy nemožno

považovať ani za jeden z orgánov uvedených v a v zákona o ústavnom

súde, rozhodnutiami (rozsudkami) ktorých je ústavný súd oprávnený sa zaoberať v konaní

o ústavnej sťažnosti (, , , ). Tým, že

sťažovateľ neoznačil taký orgán, o právoplatnom rozhodnutí ktorého je ústavný súd

v konaní o ústavnej sťažnosti oprávnený konať, nesplnil jednu zo zákonom predpísaných

náležitostí ústavnej sťažnosti a tento nedostatok nemožno odstrániť ani následnou výzvou

ústavného súdu na jej doplnenie ().

Na základe uvedeného a v súlade s ústavný súd

rozhodol o odmietnutí ústavnej sťažnosti navrhovateľa pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.